Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/107/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228118 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210228118.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. G.Á. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Ú. D., E. H. K. A. R., H. Z.. Č.. X/A, R., dieťa rodičov: matka - B.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R., H. Z.. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Záhradnícka ul. č. 30, Bratislava, otec - B.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., R. Z.. Č.. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. októbra 2011, č. k. 49P/29/2010-174, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloletú H. G. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 14.12.2010, ktorú sumu je otec maloletej povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a sumu XX,- eur mesačne na tvorbu úspor, ktorú je otec maloletej od 01.04.2012 povinný zasielať na osobitný účet maloletej, ktorého číslo a peňažný ústav otcovi oznámi matka maloletej. Matke maloletej súd ukladá, aby v lehote do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku založila osobitný účet na tento účel na meno maloletej H. a účet vinkulovala v prospech súhlasu súdu s jeho nakladaním do dovŕšenia plnoletosti maloletej H. a aby otcovi maloletej číslo účtu a peňažný ústav oznámila do 5 dní od jeho založenia. Zročné výživné za obdobie od 14.12.2010 do 31.03.2012 v sume X.XXX,XX eur súd povoľuje otcovi maloletej zaplatiť v mesačných splátkach po XXX,- eur až do zaplatenia k rukám matky maloletej od 01.04.2012 pod stratou výhody splátok. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. októbra 2003, č.k. P/142/2003-11 v časti výroku o určení výživného na maloletú H.A. G. D.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. G. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne za obdobie od 14.12.2010 do 31.03.2011 a za obdobie od 01.04.2011 určil, že otec je povinný uhrádzať výživné vo výške XXX,- eur mesačne, vždy do prvého dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom 01.4.2011 a vo zvyšku návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. P/142/2003-11 zo dňa 01.10.2003 v časti o výživnom. Zročné výživné za obdobie od 14.12.2010 do 31.10.2011 vo výške XXX,XX eur uložil otcovi zaplatiť mesačnými splátkami vo výške XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným od 01.11.2011, do rúk matky. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vecne čiastočnou opodstatnenosťou podaného návrhu, keď mal za preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa aj oboch rodičov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t. j. od roku 2003. Zmenu pomerov na strane dieťaťa videl súd prvého stupňa v tom, že maloleté dieťa nastúpilo na druhý stupeň základne školy, čím sa zvýšili výdavky na ňu v súvislosti so zabezpečením jej bežných potrieb, školských a mimoškolských aktivít, na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že sa od poslednej úpravy výživného zvýšil jej príjem o XXX,- eur mesačne, príjem otca v roku 2003 dosahoval výšku XX.XXX,- Sk (XXX,- eur), ktorý sa mu podstatne zvýšil od júla 2010 do apríla 2011, kedy ako riaditeľ spoločnosti B. E.. A.. O.. dosahoval príjem cca. X.XXX,- K. X.XXX,- eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že otec maloletej okrem príjmu poberá aj výsluhový dôchodok v sume XXX,- eur mesačne, je jediným spoločníkom spoločnosti L. E..A..O.., prevádzkovateľom pizzerie a jeho príjem z tejto spoločnosti je v sume XXX,- eur mesačne. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že otec dieťaťa dňa 05.04.2011 ukončil dohodou pracovný pomer so zamestnávateľom spoločnosťou B. E..A..O.., čím sa jeho príjem obmedzil len na príjem zo spoločnosti L. E..A..O.., ktorá stratu nevykazuje, skutočnosti ktoré súd prvého stupňa posúdil ako účelové konanie zo strany otca, keďže z dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý mu zabezpečoval nadštandardný príjem a vysokú životnú úroveň nevyplýva dôvod jeho skončenia s poukazom na skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru zo strany otca došlo po rozšírení návrhu matky o tvorbu úspor na maloletú. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že otec je majiteľom osobného motorového vozidla, továrenskej značky BMW, rok výroby 2009, vlastníkom nehnuteľnosti, spláca dva úvery čerpané vo výške XXX.XXX,- eur a jeho mesačné náklady sú absolútne neporovnateľné s výškou jeho súčasného príjmu, z čoho vyplýva, že jeho reálny príjem je vyšší ako uviedol a zdokladoval. Nestotožnil sa s obranou otca tvrdiaceho, že má od roku 2005 zdravotné problémy, keďže tieto nielen nepreukázal ale najmä v čase keď ich mal, dosahoval príjem vo výške cca. X.XXX,- eur mesačne. Zamietnutie návrhu vo zvyšnej časti odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ním zvýšené výživné je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa ako i z dôvodu, že návrh v časti tvorby úspor po XX,- eur mesačne v súčasnej dobe, vzhľadom na preukázateľný mesačný príjem otca nedosahuje takú výšku, na základe ktorej by bolo návrhu možné vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako i z dôvodu, že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. Matka navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zvýšenou zo XXX,XX eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 14.12.2010, počnúc dňom 01.01.2011 a zročné výživné za obdobie odo dňa podania návrhu na súd do rozhodnutia vo veci samej v sume X.XXX,XX eur, uloží otcovi zaplatiť od troch dní. Zároveň žiadala zmeniť napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor dieťaťa v sume XX,- eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletej dobrovoľne ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 05.04.2011 a mzda za kalendárny mesiac marec 2011 mu bola na účet poukázaná vo výplatnom termíne v apríli 2011 a preto nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol, že otec je povinný výživné vo výške XXX,- eur uhrádzať iba do 31.03.2011, nakoľko ak ukončil pracovný pomer ku dňu 05.04.2011, bola mu mzda za 5 dní mesiaca apríl vyplatená v nasledujúcom kalendárnom mesiaci máj 2011. Vytkla súdu prvého stupňa nedostatočne zistený skutkový stav veci, resp. nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, keďže zo žiadosti otca o úver v F. R. K.. E.. vyplýva, že svoj príjem deklaroval príjmom z pracovného pomeru v spoločnosti B. E..A..O.. v sume X.XXX,- eur mesačne, pričom štandardnými podmienkami poskytnutia úveru fyzickej osobe, je prehlásenie dlžníka v úverovej zmluve, že má, resp. poberá príjem zo závislej činnosti, nie je vo výpovednej lehote ako i čestné prehlásenie, že všetky ním uvedené údaje, sú pravdivé a mechanizmom kontroly zo strany peňažného ústavu je jeho zisťovanie, či je žiadateľ o úver riadne prihlásený v Sociálnej poisťovni a či sú za neho hradené odvody, z čoho vyplýva, že otec maloletej bol v čase žiadosti o úver (05.05.2011) riadne zamestnaný v spoločnosti B. E..A..O.., ktorá za otca riadne odvody platila. Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s dôkazom, ktorý dňa 11.07.2011 na prvostupňovom pojednávaní predložila a z ktorého vyplýva, že otec dieťaťa bol ešte dňa 03.06.2011 evidovaný ako zamestnanec obchodnej spoločnosti B. E..A..O.., z dôvodu ktorého maloletej nesporne patrí výživné vo výške XXX,- eur aj v nasledujúcich mesiacoch. Vytkla súdu prvého stupňa, že za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci nevykonal dokazovanie matkou navrhované a to vypočutie rodičov otca dieťaťa, ktorými by mohol mať prvostupňový súd za preukázané, či si boli schopní požičať finančné prostriedky v takej výške, aby pokryli životnú úroveň otca, nevykonal ani navrhovaný dôkaz výsluchom konateľky spoločnosti B. E..A..O.., a napriek tomu, že dva razy žiadal, aby sa štatutárny orgán tejto spoločnosti vyjadril, zamestnávateľ otca výzvy súdu ignoroval a súd prvého stupňa nevyužil žiadne zákonné procesné podmienky na zistenie dôvodov ukončenia, resp. či vôbec došlo k ukončeniu pracovného pomeru otca v tejto spoločnosti a vo veci bez zistenia týchto podstatných skutočností, meritórne rozhodol. Uviedla, že otec maloletej o dieťa nejaví záujem, nestýka sa s ním a nad rámec určený rozhodnutím súdu na dieťa iným spôsobom neprispieva a preto i rozhodnutie súdu o zročnom výživnom, ktorým ho povolil otcovi splácať mesačnými splátkami v sume XX,- eur, považuje za nesprávne a nespravodlivé, keďže otec konanie umelo predlžoval, keď sa pre pracovnú zaneprázdnenosť na pojednávania ospravedlňoval, bez predloženia dokladu, ktorý by dôvod jeho ospravedlnenie potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že v prípade, ak by sa na pojednávania dostavoval riadne, rozhodnutie vo veci výživného mohlo byť vydané v lehote kratšej ako jeden rok a zročné výživné by pre otca nebolo problémom uhradiť. Matka v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedla, že opakovane v priebehu prvostupňového konania tvrdila, že otcom deklarovaný príjem vo výške XXX,- eur a výdavky v sume X.XXX,- K. X.XXX,- eur mesačne sú v zjavnom nepomere a napriek tomu otec si udržiava rovnakú životnú úroveň s tým, že v prípade, ak by jeho tvrdenie o príjme bolo pravdivé, snažil by sa svoje výdavky znížiť na minimum, teda predal by auto, čím by mu odpadla povinnosť platiť leasing a drahé poistenie alebo by banku požiadal o zníženie splátok na ním čerpanom hypotekárnom úvere. Poukázala na novú skutočnosť, ktorú v priebehu prvostupňového konania preukázať nemohla a to, že jej príjem bol od októbra 2011 znížený o osobný príplatok v sume XXX,- eur (je štátnym zamestnancom a ide o nenárokovateľnú časť mzdy), z čoho vyplýva, že jej príjem bude predstavovať sumu cca. XXX,- eur mesačne, čo znamená, že jej životná úroveň sa ešte zníži. Otec maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť s tým, že matkou navrhované dôkazy ako výsluch jeho rodičov a konateľa spoločnosti B. E..A..O.., považuje za právne irelevantné, keďže v priebehu prvostupňového konania sám svoje mesačné príjmy ozrejmil. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že si nie je vedomý matkou tvrdenej skutočnosti o úmyselnom spôsobovaní prieťahov v tomto konaní, keďže ako podnikateľ je časovo zaneprázdnený, pričom podnikateľská činnosť ho živí a preto dôvod na ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaniach bol daný. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej je dôvodné. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného čas dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd prvého stupňa správne pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará. Je nutné zároveň uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou o dieťa. V danej právnej veci je nesporné, že otec dieťaťa osobnú starostlivosť nezabezpečuje vôbec a neposkytuje mu ani žiadne vecné plnenia, keďže sa s maloletou nestýka. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 1. októbra 2003, č. k. P/142/2003-11, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej H. G. D., nar. XX.XX.XXXX sumou X.XXX,- Sk (XXX,XX eur) mesačne od 01.09.2003. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 24. augusta 2005, č. k. 27P/294/05-42 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu X.XXX,- Sk mesačne od 01.07.2005 a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 22. novembra 2005, č. k. 11CoP 331/05-50 tento prvostupňový rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietol. V čase poslednej úpravy výživného bola teda maloletá vo veku 4 rokov, jej matka (ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) mala príjem vo výške cca. XX.XXX,- Sk (XXX,XX eur) netto, inú vyživovaciu povinnosť nemala a príjem otca bol v sume XX.XXX,- Sk (XXX,XX eur) netto. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom bola maloletá vo veku 12 a pol roka a žiačkou siedmeho ročníka základnej školy. Príjem matky za rok 2010 bol vo výške XXX,XX eur netto a za obdobie od februára 2011 do mája 2011 v sume XXX,XX Eur netto. Z potvrdenia o príjme otca odvolací súd zistil, že jeho príjem bol v období od júla 2010 do apríla 2010 bez dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a cestovných náhrad v sume X.XXX,XX eur netto. V priebehu prvostupňového konania bolo nesporne preukázané, že otec je od 13.03.2009 jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti L.Š. E. E..A..O.., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vo vl. č. XXXXX/B, s výškou vkladu v sume X.XXX,- eur (od 11.01.2011) a zároveň jediným konateľom tejto obchodnej spoločnosti. Zo mzdového listu otca za obdobie od januára 2010 do decembra 2010 vyplýva, že príjem otca predstavoval v tejto spoločnosti sumu XXX,- eur netto a za obdobie od januára 2011 do júna 2011 v sume XXX,- eur netto. Zároveň bolo nesporne v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, že otec je od roku 2009 vlastníkom osobného motorového vozidla továrenskej značky BMW a to napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako už odvolací súd uviedol vyššie ale i v čase, keď sa vlastníkom vozidla stal, mal otec príjem iba zo spoločnosti L. v sume XXX,XX eur netto mesačne za obdobie od apríla 2009 do decembra 2009, pričom na uvedené vozidlo si zobral pôžičku v sume X. G.. Sk (XX.XXX,XX eur), ktorú spláca doposiaľ. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť a právne neposúdil právne relevantnú skutočnosť, ktorú mal v konaní preukázanú a to, že takto stanovený príjem nielen nezodpovedá ani minimálnej mzde, ktorá od 01.01.2011 predstavovala sumu XXX,- eur mesačne ale najmä, že takto určená mzda je výsledkom samotného rozhodnutia otca a keďže je stanovená tak minimálnou sumou, nie je možné uvedené kvalifikovať inak, ako účelové rozhodnutie otca preukazovať, že svojou podnikateľskou činnosťou, ktorá mu prináša zárobok, dosahuje príjem hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že cieľom každej podnikateľskej činnosti je snaha o dosiahnutie zisku a pokiaľ sa otec dieťaťa prezentuje ako podnikateľ s príjmom zo svojej podnikateľskej činnosti v sume XXX,- eur mesačne a zároveň je vlastníkom luxusného motorového vozidla, schopný splácať peňažným ústavom ním čerpané úvery vo výške XXX.XXX,- eur, tak je potom nesporné, že je v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojho dieťaťa vyššou sumou. Súd prvého stupňa totiž vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia neposúdil v konaní preukázanú skutočnosť, že otcovi dieťaťa boli poskytnuté úvery vo vyššie uvedenej výške v čase po ukončení jeho pracovného pomeru dohodou (dňa 05.05.2011), pričom bolo jeho povinnosťou skúmať na aký účel bol otcovi dieťaťa poskytnutý (podľa jeho tvrdenia na podnikanie), na aké obdobie boli splátky rozpočítané, pričom nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, že otec dieťaťa naďalej jazdí na luxusnom motorovom vozidle, s ktorým súvisia nesporne mesačné náklady na vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis, pohonné hmoty a pod.). Odvolací súd dáva otcovi maloletej do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti (podnikateľskej činnosti) a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku v sume XXX,XX eur mesačne a podľa jeho tvrdenia dôvodom, pre ktorý svoj pracovný pomer ukončil dohodou v spoločnosti B. E..A..O.., z ktorej mal príjem v sume X.XXX,- K. X.XXX,- eur mesačne bol ten, že funkciu riaditeľa v tejto spoločnosti mal vykonávať, kým neodstráni problémy tejto spoločnosti s vedením firmy po ekonomickej stránke a preto v nej podľa dohody mal vykonávať funkciu riaditeľa do 31.12.2011 a nakoľko jeho funkcia už potrebná nebola, dohodli sa na skončení pracovného pomeru. Ako správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvého stupňa, nebolo možné ani toto tvrdenie otca dieťaťa považovať za relevantné, nakoľko sa javí i odvolaciemu súdu minimálne účelové, keďže otec v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní dňa 17.02.2011 uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí a v ďalšom ospravedlnení z pojednávania zo dňa 11.04.2011 už uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, pričom už 05.04.2011 svoj pracovný pomer ukončil dohodou. Súd prvého stupňa však napriek tomu, že v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že konanie otca, ukončujúceho svoj lukratívny pracovný pomer dohodou, z ktorého mal zabezpečenú nadštandardnú životnú úroveň je možné kvalifikovať ako účelové konanie, užívateľa luxusného osobného motorového vozidla, továrenskej značky BMW (rok výroby 2009), zároveň vlastník nehnuteľnosti a platiteľ dvoch úverov v celkovej výške XXX.XXX,- eur s tým, že jeho mesačné náklady sú neporovnateľne vyššie ako ním deklarovaný príjem, znížil rozsah vyživovacej povinnosti otca od 01.04.2011 na sumu XXX,- eur mesačne dôvodiac tým, že do 31.03.2011 dosahoval preukázateľne vyšší príjem a výška výživného určená sumou XXX,- eur od 01.04.2011 je primeraná veku a potrebám dieťaťa pri zohľadnení jeho zdravotných problémov ako i skutočnosti, že otec nad rámec výživného na dieťa neprispieva žiadnou sumou a matka zabezpečuje všetky jeho výdavky. Tento záver súdu prvého stupňa nielen z vykonaného dokazovania nevyplýva, ale najmä je aj v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré boli v priebehu prvostupňového konania jednoznačne preukázané. Predovšetkým z Potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2011 (č. l. 102 spisu) vyplýva, že otec dieťaťa je od 01.04.2009 evidovaný ako zamestnanec v pracovnom pomere u zamestnávateľa L. E. E..A..O.. a napriek tomu, že od 05.04.2011 mal mať ukončený pracovný pomer dohodou v spoločnosti B. E..A..O.. ešte ku dňu 03.06.2011bol stále ako zamestnanec v tejto spoločnosti evidovaný. Súd prvého stupňa sa však v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani s ďalším právne podstatným listinným dôkazom, a to oznámením peňažného ústavu Tatra banka, a.s. zo dňa 03.08.2011 (č. l. 156 spisu), z ktorého vyplýva, že zmluva o záložnom práve pod V 10925/2011 na dlžníka - otca dieťaťa, bola podpísaná dňa 05.05.2011 (mesiac po ukončení pracovného pomeru otca dohodou) a pri jej uzavretí sa otec preukázal svojim mesačným príjmom v celkovej výške X.XXX,XX eur, zloženého z príjmu v spoločnosti B. E..A..O.. v sume X.XXX,- eur, L. E..A..O.. v sume XXX,- eur a z výsluhového dôchodku v sume XXX,XX eur mesačne. Pokiaľ teda otec dieťaťa tvrdil, že má mesačné náklady v sume XXX,- eur na bývanie vo vlastnom rodinnom dome (za plyn v sume XXX,- eur mesačne, XX,- eur za elektrinu), spláca pôžičku na motorové vozidlo v sume X G.. Sk (XX.XXX,XX eur) a jeho mesačné splátky na úvery predstavujú sumu X.XXX,- eur mesačne, tak je nesporné, že výživné vo výške XXX,- eur na svoju dcéru je schopný platiť a vzhľadom na jeho nadštandardne vysoké mesačné výdavky, je schopný prispievať maloletej na tvorbu úspor, keďže sa žiadnym iným plnením (inou formou plnenia si vyživovacej povinnosti) na jej základných a odôvodnených potrebách nepodieľa a dokonca u neho absentuje i výchovná funkcia vo vzťahu k dieťaťu, ako jednej z rodičovských povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž otcovi i po úhrade tohto určeného výživného zostanú nepochybne finančné prostriedky v dostatočnej miere na to, aby mal možnosť uhradiť svoje potreby ako i náklady, súvisiace s reprodukciou jeho pracovnej sily. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkami odvolateľky v tom, že otec dieťaťa svojim postojom ku konaniu v tejto právnej veci spôsobil jeho prieťahy, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného na súd prvého stupňa dňa 14.12.2010 a otec svoju neprítomnosť na prvom vytýčenom prvostupňovom pojednávaní (dňa 20.01.2011) ospravedlnil z pracovných dôvodov (č. l. 25 spisu). Svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní dňa 17.02.2011 otec maloletej opätovne ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň uviedol, že so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti súhlasí. Otec maloletej sa nedostavil ani na ďalšie pojednávanie určené na deň 11.04.2011, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, avšak žiadny relevantný doklad o svojej pracovnej neschopnosti, resp. o svojich zdravotných problémoch prvostupňovému súdu nepredložil. V tomto podaní už otec maloletej uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo teda nielen žiadať od otca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil na prvom pojednávaní z pracovných dôvodov (ako i na pojednávaní dňa 17.02.2011 a zo zdravotných dôvodov na pojednávaní dňa 11.04.2011) doklad preukazujúci jeho pracovnú zaneprázdnenosť, keďže v čase prvého prvostupňového pojednávania bol ešte v pracovnom pomere a o pojednávaní mal vedomosť od 11.01.2011 (t. j. 10 dní pred pojednávaním), takže mal dostatok času na to, aby si svoje pracovné povinnosti zariadil tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť. Zároveň je však nutné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ otec ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 11.04.2011 zo zdravotných dôvodov a tieto nepreukázal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa žiadať od otca správu od jeho ošetrujúceho lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, ktoré by existenciu jeho zdravotných problémov potvrdilo. Bolo potrebné súhlasiť aj s námietkami odvolateľky v časti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zročnom výživnom. Odvolací súd dáva súdu prvého stupňa do pozornosti, že ak určí výživné spätne ku dňu začatia konania (resp. spätne k akémukoľvek dňu, predchádzajúcemu vyhláseniu rozsudku), je povinný sa vysporiadať s otázkou zročného výživného, pričom vyčíslený nedoplatok zročného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok, odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 162 ods.2 O.s.p.) predbežne vykonateľný bez obmedzenia a prelomiť v časti zročného výživného predbežnú vykonateľnosť je možné len využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ktoré však nie je možné uplatňovať automaticky. Ide totiž o výhodu povinného voči oprávnenému, ktorá však musí byť odôvodnená, napríklad postojom žalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou žalovaného ale tiež pomermi oprávneného. V odôvodnení napadnutého rozsudku však skutočnosti, ktoré súd viedli k poskytnutiu možnosti splniť dlžné výživné v splátkach nielen absentujú ale najmä pokiaľ súd prvého stupňa povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné splátkami v sume XX,- eur mesačne, ich výšku stanovil absolútne neprimerane k výške zročného výživného, keďže otec by uloženú povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume XXX,XX eur, plnil 19 mesiacov (959 : 50 = 19). Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol a preto v súlade s ust. § 220 O.s.p., rozsudok zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. G. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX eur na sumu XXX,- eur mesačne od 14.12.2010, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu XX,- eur zasielať na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor, z dôvodu zistených majetkových pomerov otca prevyšujúcich priemer. Zároveň odvolací súd uložil matke maloletej, aby v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku založila osobný účet na meno maloletej a aby otcovi maloletej oznámila číslo účtu a peňažný ústav do 5 dní od jeho založenia. Zročné výživné za obdobie od 14.12.2010 do 31.03.2012 v sume X.XXX,XX,- eur, súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným splátkami vo výške XXX,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.