Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201497 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211201497.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. N., O..I.., I. I. N. XX, D., X.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Chabadová s.r.o., Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporkyni: A. Q., D. B. XX, D., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, Svätý Jur, o zaplatenie X,XX eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. februára 2012 č.k. 16C/46/2011-58, v časti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX. F. XXXX č.k. XXC/XX/XXXX-XX súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X,XX eur a náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške X,XX eur. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3, § 4 ods. 1, § 4a ods. 1, § 8 ods. 2, § 8 ods. 3, zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych a podľa § 524 ods. 1,2 Obč. zák. dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenský rozhlas, bol v rozhodnom období príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač, pričom odporkyňa ako platiteľka koncesionárskeho poplatku za používanie rozhlasového prijímača nezaplatila koncesionársky poplatok za K. XXXX O. K. XXXX spolu v sume X,XX eur, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžného koncesionárskeho poplatku, na čo odporkyňa nereagovala. Navrhovateľ zároveň v tomto konaní preukázal, že jeho právny predchodca Slovenský rozhlas, účinne postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, navrhovateľ sa stal nositeľom tejto pohľadávky a aktívne legitimovaným na podanie návrhu v tomto konaní. Na základe uvedených skutočností zaviazal odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy XX,-Sk, ktorá suma po prepočte konverzným kurzom Xeuro =. XX,XXX Sk predstavuje X,XX eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania priznal navrhovateľovi. Navrhovateľ si v podanom návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania vo výške XX,XX eur, ktorá bola advokátom vyčíslená za tri úkony právnej pomoci: XX,XX E. - prevzatie veci a príprava, XX,XX E. predsúdna upomienka, XX,XX E. - žaloba o vydanie platobného rozkazu + režijný paušál X M. X,XX E. O. X M. X,XX E.. Navrhovateľovi by však pri plnom priznaní náhrady trov konania patrila náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení iba v sume XX,XX eur, za X úkony právnej pomoci á XX,XX €. (XXX,- Sk) podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej) a hotových výdavkov advokáta (režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci v roku XXXX C. I. X,XX €. (XXX,-Sk) - prevzatie a príprava zastúpenia a za jeden úkon právnej pomoci v roku XXXX C. I. X,XX €. (XXX,-Sk) - písomné podanie na súd. Konštatoval, že advokátovi by nepatrila odmena za uplatnenú predžalobnú upomienku, nakoľko z listinného dôkazu založeného do spisu vyplýva, že predžalobnú upomienku zasielal odporcovi I. W. dňa XX.XX.XXXX a nie právny zástupca navrhovateľa, naviac keď predžalobná upomienka nie je úkonom právnej pomoci v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. a nejedná sa ani o úkon, ktorý by bolo možné zahrnúť k trovám právneho zastúpenia, ktoré možno priznať iba za úkony vykonané advokátom v rámci prebiehajúceho súdneho konania a nie pred jeho začatím. Za podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu si právny zástupca navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil, preto by mu ich nemohol priznať. S poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a § 372p ods. 1 O.s.p., konštatoval, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od XX.XX.XXXX a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje R. E. O. W. (E.) Č.. XXX/XXXX U. XX.X.XXXX, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval cieľ pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. Podľa R. E. N. O. W. (E.) Č.. XXX/XXXX a jeho ods. 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné. Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len príkladmo, a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti, resp. úmernosti. Za primeranú považoval súd prvého stupňa náhradu trov konania do výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky. Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac ako 28-násobne, znížil výšku náhrady trov tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporcu a v súlade so zámerom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky (napr. hromadné doručovanie pošty a pod.) Odporkyni preto uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške X,XX E.. Proti tomuto rozsudku čo do výroku ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške XX,XX eur dôvodiac nesprávnym rozhodnutím o znížení trov konania. Poukazoval na to, že právny poriadok v súčasnosti umožňuje zníženie náhrady trov konania, avšak, ak by súd konal riadne a včas, bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá. Uviedol, že náhrada trov konania, ktorá mu bola priznaná, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná. Dôvodil tým, že novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu a ovplyvňuje tak súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím. V prípade, ak mu nebude priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany základných práv pred Ústavným súdom SR, ako aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody od štátu. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy X,XX eur. Z hľadiska predmetu konania, ktorým je nezaplatenie koncesionárskych poplatkov, sa jedná o vec s nízkou hodnotou sporu, pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje XXX,- E.. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keď odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy X,XX eur a pokiaľ išlo o náhradu trov konania zaviazal odporkyňu na zaplatenie len sumy X,XX eur titulom trov právneho zastúpenia, a to s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď trovy právneho zastúpenia, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok vo výške XX,XX eur, považoval za neprimerané k výške žalovanej pohľadávky. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval, keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., znížil v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vzhľadom k tomu, že náhrada trov konania vo výške XX,XX eur zjavne prekračovala výšku uplatňovaného peňažného plnenia v sume X,XX eur. Pokiaľ teda súhrnná suma trov konania (pred súdom prvého stupňa) by inak prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor), aj podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka, možno v danej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané. Hoci sa konanie v danej veci začalo pred dňom účinnosti novely 15.10.2008, ktorou bolo do občianskeho súdneho poriadku zaradené ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., správne toto súd prvého stupňa aplikoval aj na rozhodovanie o náhrade trov konania v tejto veci s poukazom na prechodné ust. § 372p ods. 1 O.s.p., ktorým bol vzťah skoršej a novej právnej úpravy riešený. Postup súdu prvého stupňa mal tak oporu v zákone, a preto odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľa v tejto súvislosti za opodstatnené. Pre postup prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil náhradu trov konania priznaných navrhovateľovi, tak boli splnené zákonné podmienky: konanie sa týka tzv. drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané. Pokiaľ prvostupňový súd znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu rovnajúcu sa uplatňovanej a aj priznanej pohľadávke, znížil náhradu trov konania primerane. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o trovách konania) ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.; v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže absentoval návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na ich priznanie a odporkyni v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.