Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/283/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203120 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211203120.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: C. W. E. W. E. Č. B. O. , bytom A., Na M. Č.. XX, proti odporcovi: G. A. X..H..E.., W., F. Č.. XX/B, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Annou Líškovou, advokátkou v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 7, o vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. apríla 2011, č.k. 58C 26/2011-44, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,41 € spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Anny Líškovej, advokátky v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 21.4.2011, č.k. 58C 26/2011-44, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ, po jeho doplnení, domáhal určenia, že dohoda o mimosúdnom urovnaní veci uzavretá podľa § 585 Občianskeho zákonníka dňa 29.10.2010 v A. medzi navrhovateľom a odporcom je podľa § 40 ods. 1 a § 586 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom; žiadal tiež náhradu trov konania. Dôvodil tým, že dňa 29.10.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá písomná dohoda o mimosúdnom urovnaní veci, v záujme vyriešiť súdne spory vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 45C 70/2010 o určenie pracovného pomeru pod sp. zn. 15C 90/2010 o uloženie povinnosti vydať doklad o príjme, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 491,50 € pozostávajúcu z finančnej náhrady za nočné príplatky v sume 78,90 €, z finančnej náhrady za zdravotné poistenie v sume 269,30 € a z ostatných dohodnutých finančných náhrad v sume 143,30 €, a to všetko do troch dní od okamihu doručenia späťvzatia návrhu navrhovateľom v oboch súdnych konaniach. Navrhovateľ sa zaviazal k späťvzatiu návrhov na začatie konania v oboch uvedených veciach v lehote 10 dní od podpisu dohody a súčasne sa zaviazal nahradiť odporcovi v týchto konaniach vzniknuté trovy súdneho konania. Za odporcu dohodu podpisovala na základe splnomocnenia udeleného konateľom odporcu G.. H. Č. dňa 22.10.2010 jeho pracovníčka T. P.Ň.. Navrhovateľ považuje predmetné splnomocnenie za neplatné, a to z dôvodu absencie úradne overeného podpisu konateľa odporcu, v dôsledku čoho má za to, že ani dohoda o mimosúdnom urovnaní veci nenadobudla platnosť a účinnosť pre absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhovateľ vyslovil svoj nesúhlas s obsahom dohody z dôvodu, že jej predmetom nie sú všetky záväzky vzniknuté počas výkonu prác pre odporcu a záväzky, ktoré má odporca proti X. F.E., Y..X.., F. A.. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vidí navrhovateľ v ním tvrdenej skutočnosti, že odporca ho uviedol do omylu tak, že ľsťou sa zbavil zodpovednosti za záväzky, ktoré vznikli z neplatného právneho úkonu "dohody o vykonaní prác", čo má za následok, že odporca úmyselne poškodil jeho nárok na vyplatenie všetkých záväzkov, ktoré vznikli počas výkonu prác. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 29.10.2010 bola medzi účastníkmi konania v záujme vyriešiť medzi nimi prebiehajúce súdne spory vedené na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 45C 70/2010 (o určenie pracovného pomeru) a pod sp. zn. 15C 90/2010 (o uloženie povinnosti vydať doklad o príjme) uzatvorená dohoda o mimosúdnom urovnaní veci. Predmetom tejto dohody bol záväzok odporcu uhradiť na bankový účet navrhovateľa v lehote do troch dní od doručenia späťvzatia návrhov na začatie konania vedeného pod sp. zn. 45C 70/2010 a sp. zn. 15C 90/2010, na súd s vyznačením pečiatky o prijatí týchto podaní podateľňou súdu, sumu 491,50 €, pozostávajúcu z finančnej náhrady za nočné príplatky v sume 78,90 €, z finančnej náhrady za zdravotné poistenie v sume 269,30 € a z ostatných dohodnutých finančných náhrad v sume 143,30 €. Navrhovateľ sa na druhej strane zaviazal ukončiť uvedené prebiehajúce súdne spory späťvzatím návrhov s priloženou dohodou o mimosúdnom urovnaní veci, a to písomným podaním na príslušnom súde v lehote najneskôr do desiatich dní od podpisu dohody a súčasne nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito spormi od začatia súdnych konaní. Odporca v dohode zároveň vyhlásil, že so späťvzatím návrhov na začatie konania súhlasí. V čl. II. bod 2. dohody o mimosúdnom urovnaní veci účastníci dohody prehlásili, že splnením záväzkov podľa čl. I. tejto dohody budú všetky ich vzájomné finančné a iné nároky vyplývajúce zo súdnych sporov vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45C 70/2010 a sp. zn. 15C 90/2010, vysporiadané, a že ani v budúcnosti si iné finančné, ani iné plnenie navzájom voči sebe nebudú uplatňovať. Za odporcu bola dohoda o mimosúdnom urovnaní podpísaná pracovníčkou odporcu T. P., na základe splnomocnenia jej udeleného konateľom odporcu G.. H. Č. dňa 22.10.2010. Dňa 29.10.2010 dohodu podpísal aj navrhovateľ. Navrhovateľ dôvodil, že dohodu o mimosúdnom urovnaní veci uzatvoril s osobou, ktorá nie je oprávnenou konať v mene odporcu, nakoľko podpis konateľa odporcu na plnej moci zo dňa 22.10.2010 nie je úradne osvedčený, že plná moc bola pracovníčke odporcu udelená len na zastupovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 45C 70/2010. Z uvedeného má preto navrhovateľ za to, že ani nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dohody o mimosúdnom urovnaní a plnenie poskytnuté z tejto, podľa neho absolútne neplatnej dohody, je preto bezdôvodným obohatením, ktoré je on ochotný vrátiť a buď sa uzatvorí nová dohoda, alebo sa bude svojich nárokov opäť domáhať súdnou cestou. Podľa navrhovateľa odporca by mohol kedykoľvek tento úkon vyhlásiť za neplatný a žiadať od navrhovateľa všetko, čo mu podľa dohody plnil. Zároveň poukázal na to, že ide o zásadnú vec aj vzhľadom k odvolaniu, ktoré podal proti uzneseniam o zastavení konania na základe späťvzatia návrhov v uvedených konaniach. Vo svojej výpovedi navrhovateľ zároveň potvrdil, že odporca mu po späťvzatí návrhov vyplatil všetko, čo bolo predmetom dohody o mimosúdnom urovnaní. Z vyjadrenia odporcu vyplývalo, že sám navrhovateľ prejavil snahu a iniciatívu skončiť prebiehajúce súdne konania mimosúdnou dohodou a sám navrhol výšku plnenia, ktoré požadoval od odporcu. Následne bolo odporcom pripravené písomné vyhotovenie dohody, ktorej obsah bol prekonzultovaný s navrhovateľom na osobnom stretnutí v A. s poverenou pracovníčkou odporcu, kde tento súhlasne a bez výhrad podpísal pripravenú dohodu. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa, že v prípade, ak by súd v tomto konaní nevyslovil neplatnosť spornej dohody, mohlo by dôjsť k ďalšiemu súdnemu konaniu, v ktorom by sa odporca titulom bezdôvodného obohatenia domáhal plnenia zo strany navrhovateľa, práve z dôvodu, žeby sám napadol neplatnosť dohody kvôli neplatnosti plnej moci, dôvodil, že odporca má s navrhovateľom vysporiadané záväzky a nemá žiadny záujem vo vedení nezmyselných súdnych konaní. Plná moc, ktorá bola dňa 22.10.2010 udelená konateľom odporcu jeho pracovníčke na zastupovanie v súdnom konaní, v spojitosti s ktorým došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, nie je osobitným druhom plnomocenstva, ktoré by si pre jeho platnosť vyžadovalo notárske overenie podpisu splnomocniteľa. Dôkazom toho, že odporca udelené splnomocnenie, ako aj uzatvorenú mimosúdnu dohodu akceptuje, je poskytnutie plnenia navrhovateľovi podľa predmetu dohody, čo bolo v konaní potvrdené aj výpoveďou samotného navrhovateľa. Navrhovateľ v žiadnom prípade nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu požadovaného pri podaní určovacej žaloby, ani ohrozenie jeho práva alebo právnej istoty. Pokiaľ navrhovateľ vidí existenciu naliehavého právneho záujmu v tom, že odporca sa chcel ľsťou zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky, poukázal na to, že zo strany odporcu bolo navrhovateľovi uhradené všetko, čo si vymienil. K výške finančného vyrovnania sa dospelo po vzájomnej súhlasnej dohode. Plnú moc, ktorá bola udelená konateľom odporcu dňa 22.10.2010 nedávali overovať, nakoľko takúto požiadavku zákon nestanovuje a mimosúdna dohoda bola uzatvorená práve v dôsledku súdneho konania vedeného pod sp. zn. 45C 70/2010, v ktorom bola T. P. oprávnená odporcu zastupovať. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter a nachádza miesto tam, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty, za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež v prípadoch, kedy účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe daného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť nápravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je z procesného hľadiska vecná legitimácia účastníkov, t.j. vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku, a preukázanie existencie tzv. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktorého určenie v danom prípade ide alebo subjekt, ktorého právne postavenie môže byť priamo dotknuté určením existencie alebo neexistencie právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou. Procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti navrhovateľa preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno požadovať len v prípadoch, kedy zákon expressis verbis priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten-ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie (neexistencie) práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti (napr. pri neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie. Výnimočne však môže byť preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na určení aj v takýchto prípadoch, avšak len za predpokladu, ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoj preventívny účel tým, že zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania. Naliehavosť právneho záujmu, posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobou s navrhovaným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a viažuca sa vždy na konkrétny určovací petit, sa chápe jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), a jednak v tom zmysle, že navrhovateľ nemá inú možnosť (žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru). Nedostatok, resp. nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia žaloby, bez tohto, aby sa súd zaoberal vecou samou a zamietavé rozhodnutie súdu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu netvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) pre jej opätovné uplatnenie, ak tvrdený naliehavý právny záujem vychádza z iných, resp. ďalších skutočností, ktoré nastali až po právoplatnosti rozhodnutia, a ktoré predstavujú zásadne iný pohľad na právne postavenie alebo ohrozenie práv navrhovateľa. V prejednávanej veci navrhovateľ a odporca sú účastníkmi právneho vzťahu založeného uvedenou dohodou, o určenie neplatnosti ktorej v konaní ide, čo zakladá ich vecnú legitimáciu v konaní. Pri posudzovaní naplnenia druhej procesnej podmienky určovacej žaloby, a to existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem, a preto bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci, jeho návrh zamietol. Navrhovateľ jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňuje hypotézou, že v prípade, ak by súd neurčil neplatnosť predmetnej dohody o urovnaní, mohol by odporca vyhlásiť kedykoľvek tento právny úkon za neplatný a domáhať sa voči nemu vrátenia vyplatenej finančnej náhrady podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. V súvislosti s tvrdením danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľ argumentoval tiež tým, že podľa neho sa odporca chcel ľsťou zbaviť zodpovednosti za jeho záväzky. Tiež poukázal na možný význam vo vzťahu k ním podaným odvolaniam voči uzneseniam o zastavení oboch uvedených konaní, v ktorých zobral v zmysle dohody o mimosúdnom urovnaní veci návrhy na začatie konania späť. Odporca na túto argumentáciu navrhovateľa reagoval tým, že záväzky voči navrhovateľovi považuje za vyporiadané a nemá akýkoľvek záujem vstupovať do nezmyselných sporov s navrhovateľom a absolútne vylučuje tvrdenia navrhovateľa, že ľsťou sa chcel zbaviť zodpovednosti za svoje záväzky voči nemu. Navrhovateľom predostretú hypotézu, že v prípade nevyslovenia neplatnosti spornej dohody o mimosúdnom urovnaní by odporca mohol kedykoľvek vyhlásiť, že túto považoval za neplatnú a uplatniť si voči nemu nárok na vrátenie podľa dohody poskytnutého plnenia ako bezdôvodného obohatenia, považoval súd za absolútne nelogickú, nakoľko nie je to odporca, ktorý sa domáha neplatnosti uzatvorenej mimosúdnej dohody, ale navrhovateľ a odporca, ako uviedol, si svoj záväzok v podobe vyplatenia finančnej náhrady riadne splnil. Táto skutočnosť spochybnená a ani sporná nebola. Navrhovateľ preukazuje naliehavý právny záujem v nelogickej hypotéze a subjektívnom tvrdení, ktoré samy osebe, bez ďalšieho, nepreukazujú a ani nemôžu založiť danosť naliehavého právneho záujmu. Súd mal ďalej za to, že rozhodnutie, ktorým by určil neplatnosť dohody, by sa nijako nepremietlo a nebolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, už vôbec by nemalo vplyv na rozhodovanie o jeho odvolaniach proti uzneseniam, ktorým boli konania v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, a o ktorých, ako je súdu z úradnej činnosti známe, už bolo druhostupňovým súdom zamietavo rozhodnuté. Prípadné určenie neplatnosti dohody o mimosúdnom urovnaní nebude mať za kauzálny následok žiadnu zmenu v hmotnoprávnych právach a povinnostiach navrhovateľa. Bez požadovaného určenia nie je navrhovateľovo právne postavenie ani neisté, ani žiadne právo ohrozené. Ani zastavenie uvedených konaní v dôsledku späťvzatia návrhu, ani namietaná dohoda o mimosúdnom urovnaní (konkrétne čl. II. bod 2.) nie sú pre navrhovateľa prekážkou opätovného uplatnenia nárokov, o ktorých sa v tejto dohode mimosúdne dohodli, a v prípade obrany odporcu spočívajúcej v uzatvorenej dohode o mimosúdnom vyrovnaní, sa jej platnosť bude posudzovať a riešiť ako predbežná otázka. Požadované určenie by ani nezabránilo vzniku možných ďalších sporov, nakoľko sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade, ak bude súdom vyslovená neplatnosť mimosúdnej dohody, buď účastníci uzatvoria novú dohodu, alebo sa svojich nárokov bude domáhať súdnou cestou. Určovacia žaloba má preventívny charakter a navrhovateľovi nemôže slúžiť ako účinný prostriedok v prípade jeho nespokojnosti s výškou plnenia dohodnutou oboma stranami v dohode, určenia neplatnosti ktorej sa preto domáha. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 125,80 €, ktorých spôsob výpočtu a dôvod podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). V úvode odvolania zdôraznil, čoho sa návrhom na začatie konania domáha, obsah dohody o mimosúdnom urovnaní veci zo dňa 29.10.2010. Absolútnu neplatnosť splnomocnenia zo dňa 22.10.2010 pre úradne neoverený podpis konateľa odporcu a následne dohody o urovnaní zo dňa 29.10.2010 nespôsobil, nemôže mu byť na ujmu. Každý môže mať len toľko práv koľko ich v skutočnosti má, alebo mu ich zákon priznáva. Nikto nemôže mať viac práv ako ich v skutočnosti môže mať. Odporca neuzavrel predmetný právny úkon vážne, určite a zrozumiteľne, dohoda nie je uzavretá oprávnenou osobou; je uzavretá osobou, ktorá nemá legitímny mandát uzatvárať dohody v mene odporcu. Preukázal v konaní naliehavý právny záujem. Vidí ho v tom, že odporca sa ľsťou chcel zbaviť zodpovednosti za záväzky, ktoré vznikli odporcovi za ním vykonanú prácu v čase od 14.8.2009 do 4.12.2009 na základe dohody o vykonaní prác. Vysvetlil ďalej dôvody, pre ktoré podal odvolanie vo veciach, v ktorých zobral návrh späť, proti uzneseniam o zastavení konania. Zdôraznil, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona (ex lege) a pôsobí voči každému a každý sa jej môže dovolať. Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže byť konvalidovaná ani odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Práce pre odporcu vykonával čestne, svedomito. Plnomocenstvo je udelené v rozpore s ustanovením § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa, že v súčasnosti dochádza k častým falšovaným podpisom na verejných listinách a nie je vylúčené, že podpis konateľa odporcu je sfalšovaný, že došlo k ohrozeniu právnej istoty u navrhovateľa tak, že sa opätovne stal obeťou podvodu zo strany odporcu. Peniaze, ktoré mu odporca zaplatil, môže vrátiť kedykoľvek, ak súd vyhlási právny úkon za neplatný. Vytýkal súdu, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj výpoveďami účastníkov konania a svedkyne, z ktorých nedostatočne zistil skutkový stav veci. Opakované pochybenia odporcu, t.j. riadne neuzatvorenie dohody o vykonaní prác, nevyplatenie všetkých náležitostí v zmysle Zákonníka práce, nezabezpečenie legitímneho plnomocenstva u zamestnankyne T. P. ohľadne mimosúdnej dohody o urovnaní veci, dáva navrhovateľovi právo vyhlásiť právny úkon za absolútne neplatný ako obranu pred možným podvodom a dohodnúť s odporcom novú mimosúdnu dohodu o urovnaní veci s tým, že odporca navrhovateľovi vyplatí aj finančný nárok za dovolenku, čím sa vyrovná spoluzodpovednosť na 50 %, i keď by navrhovateľ nemal znášať žiadnu spoluzodpovednosť. Nie je pravda, že sám navrhol dohodu o urovnaní a prejavil snahu a iniciatívu skončiť prebiehajúce súdne konania mimosúdnou dohodou, sám navrhol výšku plnenia, ktoré požadoval od odporcu. Predmetnú dohodu navrhla zákonná sudkyňa v konaní vedenom pod sp.zn. 45C 70/2010 s tým, že ak sa neuzavrie dohoda, žalobu o určenie pracovného pomeru zamietne. Súhlasil s tým, že dohoda o urovnaní veci bola prekonzultovaná s poverenou pracovníčkou odporcu na osobnom stretnutí v A., že si ju sám prečítal a zároveň podpísal s vedomím, že odporca mu nepriznal ostatné nároky. Potvrdil, že dňa 31.10.2010 odporcovi zaslal list, v ktorom uviedol, že predmetnú mimosúdnu dohodu o urovnaní veci považuje za spravodlivé vyriešenie sporu tak, že priznáva spoluzodpovednosť vo výške 50 % pre každú stranu. Nie je pravda, že splnomocnenie, ktoré bolo udelené konateľom odporcu dňa 22.10.2010 pracovníčke T. P. na zastupovanie v súdnom konaní, je platné aj na uzavretie mimosúdnej dohody o urovnaní veci a nie je osobitným druhom plnomocenstva, ktoré by si pre jeho platnosť vyžadovalo notárke overenie podpisu splnomocniteľa. Zákon rozoznáva jednoduché a procesné plnomocenstvo. Predmetné plnomocenstvo je jednoduché, ktoré oprávňuje splnomocnenca len na určitý úkon, t.j. zastupovanie odporcu vo veci o určenie pracovného pomeru vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 45C 70/2010. Ak by v predmetnom splnomocnení nebol výslovne uvedený procesný úkon, platí zásada, že ide o procesné plnomocenstvo. V konaní preukázal, že jeho právo je ohrozené v rámci plnenia na základe dohody o urovnaní veci a neisté právne postavenie ako zmluvnej strany v zmysle danej dohody vinou odporcu, že predmetné plnomocenstvo nie je legalizované notárom alebo obvodným úradom vinou odporcu. Vinou odporcu došlo k týmto zásadným skutočnostiam: odporca nedostatočne vypracoval dohodu o vykonaní práce, nedostatočne vysvetlil pracovnoprávne povinnosti ohľadne dohody o vykonaní práce, uviedol ho do omylu, nariadil mu prácu nad rámec Zákonníka práce aj bez riadnej pracovnej zmluvy, úmyselne porušil živnostenský zákonník, úmyselne sa dopustil nezákonného podnikania, odmietol poškodenému vyplatiť všetky nároky, nezabezpečil legitímne plnomocenstvo, vážne, určite a zrozumiteľne neuzavrel dohodu o urovnaní veci, u poškodeného vyvolal obavu zbaviť sa spoluzodpovednosti, u poškodeného vyvolal obavu vrátenia plnenia a zbytočných trov konania. Nesúhlasil s výškou trov konania z dôvodu, že súd riadne nevyšpecifikoval, z čoho pozostávajú, teda počet právnych úkonov, ako aj finančnú hodnotu jedného právneho úkonu, ktorý sa kráti počtom právnych úkonov. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Pokladá ho za správny z vecného i právneho hľadiska. Zásadne nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa, tieto pokladá za právne zmätočné, založené na nepravdivých a dôkazmi nepodložených tvrdeniach. Zásadne nesúhlasí s hlavným právnym argumentom navrhovateľa v tom, že splnomocnenie zo dňa 22.10.2010 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu neoverenia podpisu splnomocniteľa notárom, že z tohto dôvodu dohoda o mimosúdnom urovnaní veci nenadobudla platnosť a účinnosť a že je absolútne neplatný právny úkon. Takéto tvrdenie navrhovateľa považuje za právne nesprávne, navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Neexistuje u neho žiadny stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a taktiež k náprave by mohlo dôjsť inak. Tento procesný nedostatok neodstránil navrhovateľ ani v odvolaní. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V prípade úspechu žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,41 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 57,-- €, paušálna suma náhrad 7,41 €. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. septembra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvého stupňa v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil; vrátane výroku o náhrade trov konania obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Navrhovateľ nenamietal obsah dohody zo dňa 29.10.2010, odporca nenamietal, žeby jeho pracovníčka nemala oprávnenie konať za neho s navrhovateľom, uzatvoriť danú dohodu, resp. žeby prekročila svoje oprávnenie. Za právnickú osobu koná jeho štatutárny zástupca alebo ním, resp. interným predpisom, poverený zamestnanec. Nebolo pochýb o tom, kto bol štatutárnym zástupcom odporcu v deň poverenia (22.10.2010), že ním bol G.. H. Č., a keďže sám osobne s navrhovateľom nekonal, poveril zamestnanca T. P.. Zákonodarca neukladá zamestnávateľovi povinnosť pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu overiť na matrike, resp. pred notárom, podpis štatutárneho zástupcu zamestnávateľa na splnomocnení pre zamestnanca pre právny úkon uzavretia dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Odporca v celom súdnom konaní vôbec nenamietal pravosť podpisu štatutárneho zástupcu na plnomocenstve zo dňa 22.10.2010. Absolútna neplatnosť plnomocenstva zo dňa 22.10.2010 nebola preukázaná, nebola preukázaná ani absolútna neplatnosť dohody o urovnaní veci zo dňa 29.10.2010. Napokon z obsahu spisu, z vyjadrení účastníkov konania, nevyplývajú ani ďalšie dôvody, ktoré by dané právne úkony robili absolútne neplatnými (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) a takéto skutočnosti nezistil ani odvolací súd. Osobitne nebolo preukázané, žeby pri uzatváraní dohody o mimosúdnom urovnaní veci dňa 29.10.2010, v konaní, ktoré mu predchádzalo, odporca uviedol navrhovateľa do omylu, žeby použil lesť. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ na požadovanom určení nepreukázal naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,41 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 27.6.2011 k odvolaniu navrhovateľa v sume 57,-- €, jedenkrát paušálna suma náhrad 7,41 € (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l, 5, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. l písm. a/, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.