Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/81/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205247 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211205247.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Mária Hajdínová, vo veci starostlivosti o maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. B., M. O. F. L. Z., O. U.. Č.. X/A, Z., dieťa rodičov: matka - F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. F. W. Č.. X, Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Záhoráková Partners, s.r.o., so sídlom Krasovksého ul. č. 13, Bratislava a otec - V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U.. Č.. XX, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 56/2011-83 zo dňa 27.06.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 04.03.2011 do 30.04.2011 a od 01.05.2011 na sumu XXX,- eur mesačne, ktorú je otec maloletého povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 04.03.2011do 31.03.2012 vo výške X.XXX,XX eur súd povoľuje otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po XXX,- eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, počnúc dňom 01.04.2012 pod stratou výhody splátok. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C 118/1999-11 zo dňa 26.05.1999 vo výroku o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.06.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 04.03.2011, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, zročné výživné za obdobie od 04.03.2011 do 30.06.2011 vo výške XXX,XX eur povolil otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným od 01.07.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C 118/1999-11 zo dňa 26.05.1999 v časti o vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Súd prvého stupňa rozhodol na základe podaného návrhu matky maloletého, ktorá žiadala, aby súd zvýšil výživné zo sumy X.XXX,- Sk mesačne (XX,XX eur mesačne) na sumu XXX,- eur mesačne od podania návrhu od 04.03.2011 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa výdavky na maloletého zvýšili, najmä z dôvodu nástupu na osemročné gymnázium, pričom otec na dieťa prispieva len sumou XX,XX eur mesačne. Otec maloletého nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že v predchádzajúcom roku bol nezamestnaný a od apríla 2011 nastúpil do práce, ale nemá možnosť prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, ako bola určená predchádzajúcim rozhodnutím. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu XXX,- eur mesačne vzhľadom na zvýšené výdavky na maloletého. Predchádzajúce rozhodnutie o výživnom bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 14C 118/1999-11 zo dňa 26.05.1999, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého a schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške X.XXX,- Sk mesačne (XX,XX eur mesačne). Maloletý v čase rozhodovania súdu navštevoval kvintu osemročného gymnázia, keď matka uhrádzala poplatok za ZRPŠ vo výške XX,- eur, za stravu v škole XX,- eur, platby za stravu a učebnice XX,- eur a zvýšené výdavky mala aj za výlet maloletého do Talianska vo výške XXX,- eur. Maloletý navštevuje krúžky ako kung-fu s poplatkom XX,- eur mesačne, gitaru poplatok XX,XX eur mesačne a matka uhrádza stavebné sporenie maloletému v sume X,XX eur mesačne a ďalšie výdavky ako oblečenie, hygienické potreby, kultúrne podujatia. Otec maloletého je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému J. Z., nar. XX.XX.XXXX. Býva u svojej matky v dvojizbovom byte a na bývanie neprispieva. Na maloletého J. prispieva na základe vzájomnej dohody s priateľkou podľa jeho možností, výška výživného nebola určená rozhodnutím súdu. Do marca 2011 bol otec maloletého nezamestnaný a predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou. V mesiaci marec a apríl pracoval brigádnicky a jeho príjem predstavoval sumu XXX,- eur mesačne. V období, keď bol nezamestnaný nebol prihlásený na úrade práce a nepoberal podporu. Od 27.04.2011 je zamestnaný v obchodnej spoločnosti M., M..L..T.. ako pracovník vo výrobe s dohodnutou mzdou vo výške XXX,- eur mesačne a výška jeho mzdy bola XXX,- eur netto. Má ukončené stredné odborné učilište nábytkárske, má zdravotné problémy (žalúdočné vredy), nemá žiadne pôžičky, nie je vlastníkom nehnuteľného majetku a je vlastníkom osobného motorového vozidla Chrysler Voyager, rok výroby 2005, ktoré zakúpil, ako tvrdil, za sumu XX.XXX,- eur z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol z predaja predchádzajúceho vozidla v hodnote X.XXX,- eur a má pôžičku od svojej matky vo výške X.XXX,- eur. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mal otec maloletého príjem XX.XXX,- Sk a ako tvrdí, išlo o fušky. V predchádzajúcom období vykonával podnikateľskú činnosť ktorú ukončil dňa 15.01.2010 s predmetom podnikania stolárske práce. Matka maloletého je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije s dieťaťom v trojizbovom byte a poplatky spojené s bývaním má vo výške XXX,XX eur, poplatok za elektrinu XX,XX eur, poplatok za plyn, rozhlas, televíziu X,XX eur, poplatok za UPC XX,XX eur. Matka nemá žiadne pôžičky, je zamestnaná, jej príjem je vo výške XXX,XX eur a okrem tohto príjmu má aj ďalší príjem na základe dohody o vykonaní práce vo výške XXX,XX eur mesačne. Je vlastníčkou jednoizbového bytu v Bratislave, v ktorom bývajú jej rodičia a ktorý nadobudla darovacou zmluvou od rodičov. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu mala matka príjem X.XXX,- Sk mesačne. Súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu určil výživné vo výške XXX,- eur mesačne, s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy výživného od roku 1999 nastala zmena pomerov a to na strane maloletého, ako aj na strane obidvoch rodičov, keď maloletý nastúpil na základnú školu a neskôr na osemročné gymnázium, je vo veku 15 rokov, čím nepochybne došlo k podstatnej zmene pomerov a k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so zabezpečením jeho bežných potrieb, školských aj mimoškolských aktivít a od poslednej úpravy výživného uplynula doba 12 rokov. Matkin príjem sa zvýšil o XXX,- eur mesačne a súd prihliadol na to, že matka si zabezpečila zvýšenie príjmu aj ďalšou prácou, okrem hlavného zamestnania. Príjem otca v predchádzajúcom období, teda pred 12 rokmi bol vo výške XX.XXX,- Sk mesačne (XXX,XX eur) a súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca maloletého a to, že otec v predchádzajúcom roku bol nezamestnaný a nebol evidovaný na úrade práce, pracovný pomer ukončil dohodou a pracoval brigádnicky. Maloletý je vo veku, keď jeho náklady na zabezpečenie bežných potrieb sa stávajú porovnateľné s výškou nákladov na dospelú osobu, má nepochybne zvýšené výdavky prihliadnuc i na jeho krúžkové aktivity a potrebu zabezpečiť program počas víkendov a prázdnin, ktorý tiež vyžaduje finančné prostriedky a teda výdavky zo strany matky. Súd prihliadol tiež na to, že otec prispieva na výživu maloletého pravidelne mesačne a do októbra 2010 maloletému poskytoval i plnenie nad rámec výživného. Súd pritom apeloval na otca, aby v rámci svojich možností sa snažil zabezpečiť vyšší príjem za účelom zvýšenia životnej úrovne seba i svojich maloletých detí s tým, že otec je v aktívnom veku a má možnosť výkonu práce v žiadanom odbore. Súd určil výživné vo výške XXX,- eur mesačne a nevyhovel návrhu matky na výživné XXX,- eur mesačne, pretože táto suma je neprimeraná k súčasnému príjmu otca. Výživné súd určil od 04.03.2011, teda od podania návrhu a zročné výživné vo výške XXX,XX eur súd povolil otcovi plácať v mesačných splátkach po XX,- eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a výživné určil vo výške XXX,- eur mesačne, keď nesúhlasila so záverom súdu, že výživné vo výške XXX,- eur je neprimerané. V odvolaní poukázala na to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď určil výživné na 15 ročného M. vo výške XXX,- eur mesačne, pretože takéto výživné je nízke a v takejto sume sa určuje výživné na maloleté deti v predškolskom zariadení a nie pre študenta strednej školy a nepokrýva ani jeho najzákladnejšie potreby. Súd pri určení výživného porovnal predchádzajúce pomery v roku 1999 s príjmami v súčasnej dobe a zistil, že príjem matky sa zvýšil o XXX,- eur a príjem otca sa znížil, keď bol rok nezamestnaný a vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka maloletého poukázala na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, z ktorého mal súd pri rozhodnutí o výživnom vychádzať. Poukázala na to, že otec maloletého bol v rokoch 2010 - 2011 dobrovoľne nezamestnaný, predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou, živnostenské podnikanie ukončil dobrovoľne, na úrad práce sa neprihlásil a jeho služby v oblasti aktívnej zamestnanosti žiadnym spôsobom nevyužil. Otec maloletého v priebehu konania nepreukázal, že vyvíjal akékoľvek aktivity smerujúce k zabezpečeniu príjmu, nevyužil existujúce pracovné ponuky, ktorých bolo dostatok, keď súd nesprávne vyhodnotil možnosť odporcu sa zamestnať v Bratislavskom kraji, kde je najnižšia nezamestnanosť na území SR a kde len v mesiacoch máj až jún 2011 na trhu práce bolo minimálne 8 pracovných ponúk v oblasti stolárstva s priemernou mzdou vo výške XXX,- eur mesačne a 16 pracovných ponúk v oblasti automobilovej dopravy s priemernou mzdou od XXX,- X. XXX,- eur mesačne. I napriek tomu otec maloletého v čase svojej nezamestnanosti si kúpil nadštandardné motorové vozidlo značky Chrysler za kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- eur, ktoré vozidlo užíva doteraz. V tom čase nemal žiadny príjem, nezadlžil sa a okrem toho bol schopný tiež uhrádzať náklady na svoju výživu a čiastočne aj na výživu svojich detí. Tvrdenie otca maloletého o tom, že nie je schopný zabezpečiť si príjem v primeranej výške je účelové a súd nesprávne rozhodol v prospech otca maloletého a prihliadol na jeho tvrdenia, ktoré nepreukázal žiadnym dôkazom. Pokiaľ by otec maloletého nebol kúpil motorové vozidlo, mohol na maloletého uhrádzať výživné štyri roky v sume XXX,- eur mesačne a tak si mohol plniť riadne vyživovaciu povinnosť. Matka zdôraznila tú skutočnosť, že všetky náklady na výživu maloletého uhrádza prevažne sama a to iba z dôvodu, že má príjem z dvoch pracovných pomerov a túto snahu matky zabezpečiť výživu maloletého súd vyhodnotil v jej neprospech. Súd mal preto vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletého, ktoré sú dostatočné na to, aby na základe uvedenej skutočnosti otec mohol platiť vyššie výživné. Otec maloletého sa k podanému odvolaniu matky maloletého nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V danej veci súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 04.03.2011, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, i na strane obidvoch rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keď maloletý od poslednej úpravy výživného nastúpil na základnú školu a neskôr na osemročné gymnázium a od poslednej úpravy výživného uplynula doba 12 rokov, čo nepochybne odôvodnilo podstatné zvýšenie výdavkov na dieťa v súvislosti so zabezpečením jeho bežných potrieb, školských aj mimoškolských aktivít. Zároveň došlo aj k zvýšeniu príjmov matky maloletého o XXX,- eur a zvýšeniu príjmu matky tiež odôvodňuje aj jej ďalšia pracovná činnosť, z ktorej matka dosahuje príjem a to XXX,XX eur a XXX,XX eur mesačne. Súd prvého stupňa výšku výživného XXX,- eur mesačne, ktorú žiadala matka v podanom návrhu považoval za neprimeranú k súčasnému príjmu otca a preto návrhu nevyhovel v celom rozsahu. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec maloletého nemôže plniť vyživovaciu povinnosť v požadovanom rozsahu, pretože v predchádzajúcom období bol nezamestnaný a nebol evidovaný na úrade práce a predchádzajúci pomer skončil dohodou so zamestnávateľom. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, keď súd prvého stupňa správne pri určení jeho vyživovacej povinnosti zohľadnil i to, že matka sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Životné potreby si potom povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi základné potreby patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť atď. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a pod., tak aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Súd prvého stupňa správne prihliadol na skutočnosť, že maloletý je vo veku 15 rokov a na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od poslednej úpravy výživného uplynula doba 12 rokov, čím nepochybne došlo k zvýšeniu výdavkov na dieťa v súvislosti so zabezpečením jeho základných životných potrieb. Súd tiež správne prihliadol na to, že maloletý nastúpil na základnú školu, čo je dôvodom na zvýšenie výživného a tiež aj na osemročné gymnázium, keď prestupom na vyšší stupeň školského systnému sú splnené podmienky na zmenu vyživovacej povinnosti maloletého dieťaťa. Nesprávne však súd prvého stupňa postupoval, keď vychádzal z toho, že matka je schopná zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov pre výživu maloletého a otec nemá možnosť zabezpečiť finančné prostriedky, aby si plnil vyživovaciu povinnosť. Je potrebné prihliadnuť na to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť a v jej záujme je zabezpečiť výživné pre maloletého a to z hlavného pracovného pomeru a okrem toho ešte aj z ďalšej práce, ktorou sa snaží získať vyšší príjem, aby mal maloletý zabezpečené všetky jeho odôvodnené potreby, pričom je rovnako povinnosťou otca plniť si vyživovaciu povinnosť a táto skutočnosť vyplýva zo zákona, čo súd prvého stupňa opomenul. Ako bolo už uvedené žiadny zákon nezakotvuje povinnosť pracovať a nie je podstatné koľko rodič zarobí, alebo či vôbec pracuje, ale je potrebné prihliadnuť na zistenie potencionálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná jeho majetkovými pomermi a jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. V danej veci mal súd prvého stupňa preukázané, že otec maloletého nepracuje, nemá žiaden príjem, nie je evidovaný na úrade práce a predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou, keď mu trvala vyživovacia povinnosť na maloletého a tiež vykonával podnikateľskú činnosť, z ktorej mal určitý príjem, z ktorého mohol platiť výživné. Takýmto konaním otca maloletého nie je možné ospravedlniť neplnenie vyživovacej povinnosti, keď na druhej strane matka si zabezpečila príjem z dvoch pracovných činností a snaží sa zabezpečiť finančné prostriedky pre výživu maloletého syna. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je dôvodné tvrdenie matky maloletého, že otec nepreukázal, že si nemôže nájsť prácu, nemá možnosť sa zamestnať, nepreukázal kde si prácu hľadal, aké sú možnosti na trhu práce a prečo sa nemôže zamestnať, nepredložil o tom žiaden dôkaz. Otec maloletého tiež nepreukázal svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť a výšku vyživovacej povinnosti k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že otec maloletého nemá náklady súvisiace s bývaním, keď býva u svojej matky a ako z vykonaného dokazovania vyplýva, na bývanie neprispieva a tiež bolo potrebné prihliadnuť zo strany súdu na tú skutočnosť, že otec si v čase, keď bol nezamestnaný kúpil motorové vozidlo a preto jeho tvrdenie, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného táto skutočnosť spochybňuje a nie je možné na to prihliadnuť, keď motorové vozidlo kúpil ako uvádza za sumu XX.XXX,- eur. V priebehu konania nastala ďalšia zmena pomerov, keď otec maloletého sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.04.2011 a do zamestnania nastúpil dňa 27.04.2011 na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou M. SK, M..L..T... Zvýšené náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, keď otec maloletého tvrdil, že má zdravotné problémy - žalúdočné vredy, v priebehu konania otec nepreukázal. Z výpovede otca maloletého na pojednávaní dňa 20.06.2011 vyplýva, že otec nemal možnosť priniesť žiadne potvrdenie od matky maloletého J., že prispieva na jeho výživu a akou sumou. Plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti zo strany otca preto nebolo preukázané. Ďalej otec maloletého na tomto pojednávaní uviedol, že auto, ktoré vlastní malo ako nové kúpnu cenu XX.XXX,- eur, ale on ho nekupoval ako nové, ale kúpil ho za cenu XX.XXX,- eur a X.XXX,- eur na auto si požičal od svojej matky. Na pojednávaní tiež uviedol, že nemá žiadne pôžičky, preto tvrdenie otca maloletého o tom, že má pôžičku od matky je sporné. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ mal otec maloletého dostatok finančných prostriedkov na to, aby si kúpil motorové vozidlo v uvedenej hodnote, jeho prvoradou povinnosťou bolo plniť si vyživovaciu povinnosť a až následne takúto sumu použiť na svoje vlastné potreby. Je potrebné tiež prihliadnuť k výpovedi otca maloletého, že má možnosť si aj zvýšiť príjem, keď pracuje viac a keď mu to umožní zamestnávateľ, ktorú možnosť ako tvrdí má a preto z jeho výpovede vyplýva, že má možnosť zabezpečiť si aj vyšší príjem a tiež má možnosť zvýšiť svoj príjem aj z brigádnickej činnosti. Odvolací súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého M. od 04.03.2011 od podania návrhu v súlade s ustanovením § 77 Zákona o rodine zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX,- eur mesačne a vzhľadom na zmenu pomerov v priebehu konania na strane otca, ktorá nastala tým, že sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.04.2011 na sumu XXX,- eur mesačne od 01.05.2011. Zročné výživné za obdobie od 04.03.2011 do 30.04.2011 v sume XXX,XX eur a zročné výživné za obdobie od 01.05.2011 do 31.03.2012 v sume X.XXX,- eur spolu v sume X.XXX,XX eur odvolací súd povolil otcovi maloletého s poukazom na § 160 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po XXX,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.