Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206155 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211206155.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: D. R. U., G. Y., Y. Y. K. X, U., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti odporcovi: J. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: H. XXX/XX, U., zastúpený opatrovníčkou H. E., R. Okresného Y.D. U. Z., o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.03.2012, č. k. 21C 189/2011-28 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur a zároveň odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 16,50 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, ust. § 11 ods. 1 písm. d) a ust. § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a po vecnej stránke tým, že odporca ako cestujúci dňa 03.09.2010 cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v U. na linke MHD č. 61 a na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 50,- eur, t. j. sumu spolu vo výške 50,50 eur. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, ust. § 149 ods. 1 a ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bola istina vo výške 50,50 eur a ide o drobný spor, súd prvého stupňa v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania primerane znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,44 eur navrhovateľovi nepriznal, pretože trovy konania spolu vo výške 102,94 eur sú neprimerané voči pohľadávke vo výške 50,50 eur. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol. Príprava takýchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu vo veci samej advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), súd svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), je nepreskúmateľné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,44 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať. Záver o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (7Co 32/2009, 7Co 64/2009), podľa ktorých nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor len s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie nepochybne odníma účastníkom možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne použil ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon ani súdna a aplikačná prax nedefinujú pojem neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia O.s.p. Prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou Ministerstva Spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej v čase podávania návrhu na začatie konania vo veci samej. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v prípade konaní v drobných sporoch, t. j. konaní, ktorých predmetom je suma neprevyšujúca 500,- eur, čo má odvolací súd za preukázané, nakoľko predmetom konania je istina vo výške 50,50 eur. Účelom tohto ustanovenia je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke. V danom prípade predmetom konania bola istina vo výške 50,50 eur a trovy konania navrhovateľa boli vyčíslené sumou 102,94 eur, pričom moderačným právom súdu boli znížené v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. do výšky 16,50 eur (súdny poplatok). Ak teda prvostupňový súd aplikoval vyššie citované ustanovenie O.s.p., keď mal za to, že pomer výšky trov (102,94 eur) k výške pohľadávky (50,50 eur) je neprimeraný, bolo na úvahe súdu aký pomer považuje za neprimeraný, avšak svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť. Súd prvého stupňa sa nemôže obmedziť v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. len na všeobecné odôvodnenie o neprimeranosti. Riadne a presvedčivé odôvodnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. o trovách konania je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Túto požiadavku odôvodnenie napadnutého rozsudku o trovách prvostupňového konania nespĺňa. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvého stupňa nedbal na to, aby úspešný účastník v tomto konaní - navrhovateľ len z dôvodu, že si uplatnil základné právo na súdnu ochranu, neutrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov konania, čím došlo k znehodnoteniu plného úspechu navrhovateľa, ale aj rozhodnutím o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania len vo výške súdneho poplatku s absenciou priznania trov právneho zastúpenia bolo nepochybne zasiahnuté aj do majetkovej sféry navrhovateľa, najmä v súvislosti s právnym zastúpením navrhovateľa advokátom. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ ako účastník sa mohol dať v konaní nepochybne zastúpiť zástupcom, ktorého si sám zvolí, t. j. v tomto konaní advokátom JUDr. Vladimírom Kánom. Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručeným (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam navrhovateľa kvalifikovanú ochranu. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Taktiež bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom opätovne rozhodnúť o trovách konania, ktorý záver je nutné správne a dostatočne odôvodniť. V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.