Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/237/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211210853 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211210853.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. R., G..Y.., R. XX, U., Z.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Chabadová s.r.o. so sídlom Pri Starej Prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, proti odporcovi: R. T., W. U. Š. XX, U., W..Č.. U. Š. XX, D. S.Á., K. M. X,XX €. Y. R.. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného Y. U. Z., M. D.Ň. XX.XX.XXXX, Č..X.. XXC/XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, Č..X.. XXC XX/XXXX-XX, uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu X,XX €. a náhradu trov právneho zastúpenia X,XX €. na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodol tak rozsudkom pre uznanie podľa § 153a ods. 1 a § 157 ods. 4 O.s.p. a podľa § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1 vety prvej, § 4a ods. 1 Zák.č. 212/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2003 s odôvodnením, že odporca uznal pred súdom nárok navrhovateľa uplatnený žalobou. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu, avšak s ohľadom na charakter sporu pristúpil k zníženiu trov právneho zastúpenia uplatnených a vyčíslených navrhovateľom v celkovej výške XX,XX €. (W..H.. XXXX,- Sk) za tri úkony právnej služby po XXX,- Sk spolu s tzv. režijným paušálom v sume XXX,- Sk, keď tieto považoval za neprimerané voči žalovanej pohľadávke v sume X,XX €.. Vychádzajúc z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. považoval priznanú výšku náhrady trov právneho zastúpenia v sume X,XX €., a to vzhľadom na predmet sporu, ktorý je drobným sporom, za primeranú a zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom, keď ide o hromadne uplatňované nároky, čím je daná nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je v rámci trov konania uplatňovaná. Poukázal i na to, že navrhovateľom uplatňované trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom prevyšujú žalobou uplatňovanú pohľadávku viac než 24-násobne. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o znížení trov konania považuje za nesprávne. Pripustil, že právny poriadok v súčasnosti umožňuje súdu zníženie náhrady trov konania, avšak zdôraznil, že keby súd prvého stupňa konal riadne a včas a bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania v drobných sporoch nebola v právnom poriadku obsiahnutá (novela O.s.p., ktorá toto oprávnenie súdu zaviedla - Zák.č. 384/2008 Z.z., nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008, pričom návrh na začatie konania bol podaný v roku 2006). Ďalej namietal, že súd nemá právo posudzovať adekvátnosť či výhodnosť odmeny advokáta ani skúmať to, koľko navrhovateľ advokátovi skutočne zaplatil. Dôvodil, že náhrada trov konania, ktorú priznal súd prvého stupňa, nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré poskytol do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že mu ich náhrada bude v konaní priznaná, keď pred prijatím novely predchádzajúci právny zástupca preukázateľne poskytol právne služby v zmysle Vyhl. 655/2004 Z.z., a to konkrétne dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na začatie konania na súd. Podľa jeho názoru novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Dochádza tak k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo. Zásah spočíva v tom, že právo, ktoré si navrhovateľ uplatnil v konaní, nebude možné hájiť prostredníctvom advokáta a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať navrhovateľ nahradené. Táto skutočnosť odôvodňuje predpoklad, že odporcovia sa budú spoliehať na to, že ich veritelia si dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej časti a rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške XX,XX €., do troch dní. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval správne, keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., posúdil v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. z hľadiska ich neprimeranosti voči existujúcej pohľadávke v predmetnom konaní s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ odvolaním napadol výlučne výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, konkrétne na náhradu trov právneho zastúpenia. V návrhu na začatie konania boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené sumou X.XXX,- Sk (W..H.. XX,XX €.) za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie právneho zastúpenia, predsúdna upomienka a návrh na vydanie platobného rozkazu plus tzv. režijný paušál ku každému úkonu. Súd prvého stupňa znížil uplatnenú a vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia a priznal ju len vo výške sumy rovnajúcej sa výške uplatnenej istiny v sume X,XX €.. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v konaní sú splnené zákonné podmienky, za ktorých súd môže postupovať v zmysle citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy konania primerane znížiť. Z citácie predmetného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o špecifické ustanovenie, ktoré je možné aplikovať len za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to - že ide o drobný spor a trovy konania sú neprimerané k uplatňovanej, resp. prisúdenej pohľadávke. Nie je sporné, že v prejednávanej veci ide o drobný spor, pretože žalovaná pohľadávka je nižšia ako suma XXX P. (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Taktiež nemožno rozporovať tú skutočnosť, že uplatnené trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej, v odvolaní uplatnenej výške XX,XX P. sú v pomere k výške priznanej pohľadávky X,XX P. niekoľkonásobne vyššie. Vychádzajúc z úmyslu zákonodarcu a najmä z dôvodovej správy k novele O.s.p. zák. č. 348/2008 Z.z., ktorou bolo ustanovenie § 150 ods. 2 zavedené do právneho systému, cieľom súdneho konania v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Názor odvolacieho súdu sa opiera aj o tú skutočnosť, že v tomto konaní sa jedná o jednoduchú vec, keď skutková ako aj právna stránka sporu je štandardná a viacnásobne hromadne sa opakujúca, predmet sporu si po právnej stránke nevyžaduje náročnú prípravu advokáta a všetky úkony právnej služby majú povahu tzv. formulárového úkonu, t. j. návrh na začatie konania je vo všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký a dochádza len k zmene v označení značky veci navrhovateľa, mena a adresy odporcu, prípadne výšky žalovanej sumy. Odvolací súd má tiež za to, že priznanie zníženej náhrady trov právneho zastúpenia v sume rovnajúcej sa výške priznanej istiny X,XX P. primerane reflektuje a zohľadňuje náročnosť sporu, primerané náklady advokáta, potrebu dodržania zásady hospodárnosti konania, ale na druhej strane neobchádza ani zákonnú existenciu nároku úspešného navrhovateľa na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s tým, že sa v konaní nechal právne zastúpiť, tak, aby neutrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov konania a aby nedošlo k znehodnoteniu jeho úspechu. Keďže zákon žiadnym spôsobom neupravuje postup súdu pri určovaní výšky náhrady trov pri drobných sporoch a hlavne neurčuje žiadne konkrétne zákonné kritériá pre znižovanie tejto náhrady, je výlučne na úvahe súdu, aby ustálil primerané zníženie náhrady trov konania alebo konštatoval ich nepriznanie vôbec, samozrejme za dodržania a aplikácie zákonných predpokladov. Odvolacie dôvody navrhovateľa smerovali k poukázaniu na retroaktívne pôsobenie novely zák. č. 348/2008 O.s.p., ktorá zaviedla možnosť zníženia náhrady aj za úkony právnej služby vykonané v čase jej neúčinnosti, teda ešte za právnej úpravy, kedy by ich náhradu bol súd povinný priznať v plnej uplatnenej výške. Zároveň namietal prieťahy v súdnom konaní, ktoré v podstate umožnili aplikáciu neskoršieho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Pri preskúmavaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti však odvolací súd nemá právomoc preskúmavať postup súdu prvého stupňa z hľadiska dodržiavania bezprieťahovosti a rýchlosti súdneho konania ani vyvodzovať dôsledky z prípadnej existencie súdnych prieťahov. Táto skutočnosť totiž nemá žiaden vplyv na vecné posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Navrhovateľ namietal tiež rozpor právnej úpravy v ustanovení §150 ods. 2 O.s.p. so základnými ústavnými právami a to právom na súdnu ochranu a právom na ochranu vlastníctva. Aj v tomto prípade je však potrebné konštatovať, že tento názor navrhovateľa nemá vplyv na povinnosť súdov za každých okolností vychádzať z právnej úpravy aktuálne platnej a účinnej v čase ich rozhodovania, ktorou sú pri svojom rozhodovaní viazané. Vychádzajúc totiž už zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1 je sudca za každých okolností viazaný Ústavou, Ústavným zákonom, Medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V prípade, ak by sudca pred rozhodnutím veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo Medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, konanie obligatórne preruší v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a postúpi návrh na zaujatie stanoviska ústavnému súdu. S prihliadnutím na uvedené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by zákonné ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. bolo v nesúlade s akýmkoľvek článkom Ústavy. Vyššie uvedené tvrdenie navrhovateľa o rozpore aplikovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. so základnými ústavnými právami preto ako odvolací dôvod neuznal. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to znamená, že nárok na náhradu trov konania, ktorý účastníkovi vznikol, sa posudzuje vždy aktuálne v čase rozhodovania súdu, preto nemožno hovoriť o retroaktívnom pôsobení ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne a právne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.