Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225198 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211225198.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, vo veci starostlivosti o maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v A., M. X/A, dieťa rodičov: matka - P. W., bytom A., A. XX a otec - J. W., bytom K., T. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P 474/2011-20 zo dňa 22.02.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk (XX,XX eur) mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 19.10.2011, ktorú sumu je otec maloletého povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a . Zročné výživné v sume 374,- eur povoľuje otcovi maloletého splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od mesiaca jún 2012. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. 4C 116/2008-74 zo dňa 13.11.2008 vo výroku o vyživovacej povinnosti na maloletého. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.02.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého zo sumy 3.000,- Sk (99,58 eur) mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 01.09.2011 z dôvodu, že uvedeným dňom došlo k zmene pomerov, keď maloletý začal navštevovať základnú školu. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, keď matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne z dôvodu, že náklady na zabezpečenie potrieb maloletého sa zvýšili od jeho nástupu na základnú školu od septembra 2011. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť na maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX bola určená v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 4C 116/2008-74 zo dňa 13.11.2008, kedy bola schválená dohoda rodičov o výživnom v sume 3.000,- Sk mesačne. V tom čase mal maloletý 3,5 roka a súd vychádzal z príjmov rodičov, keď otec mal 14.234,- Sk mesačne a matka 8.394,- Sk mesačne s tým, že iné vyživovacie povinnosti rodičia nemali. V súčasnej dobe je maloletý 7 ročný, je v prvom ročníku základnej školy, matka poplatky za záujmovú činnosť a to futbalový krúžok a krúžok Fit lopta neuhrádza. Matka má náklady na školské potreby a to v sume 13,- eur a tiež sumu 13,- eur na školskú družinu, za školskú tašku uhradila 45,- eur a ďalšie potreby do školy 21,- eur, za obedy matka platí od 20 do 30,- eur mesačne. Matka je rozvedená, žije s maloletým sama vo vlastnom byte na A. L. M. A., majetok väčšej hodnoty nevlastní, je zamestnaná v spoločnosti C. B. B., P..B.. a jej príjem je 450,- eur mesačne netto. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 130,- eur mesačne od januára 2012. Otec maloletého je rozvedený, býva so svojou 76 ročnou matkou v jej rodinnom dome. Zamestnaný je v spoločnosti B. M. N. V. N. M. a za rok 2007 dosiahol priemerný netto mesačný príjem 684,- eur a poberá invalidný dôchodok od decembra 2011 vo výške 178,- eur a dôchodok jeho matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je 372,- eur. Je vlastníkom motorového vozidla, iný majetok nemá. Poukázal na svoje vysoké životné náklady a to okrem pravidelných výdavkov za energie v sume 168,- eur má náklady na stravu, oblečenie, hygienu, telefón, internet, pohonné hmoty a údržbu vozidla v sume 670,- eur mesačne, spláca pôžičku na počítač 33,- eur a 136,53 eur má záväzok voči peňažnému ústavu, ktorý bližšie nešpecifikoval, ani nepreukázal. Na služby spojené s bývaním ako daň z nehnuteľností, poistka auta a diaľničná známka ročne vynaloží 271, - eur. Okrem výživného na maloletého inak neprispieva a pri stretnutí mu zabezpečí stravu, prípadne kúpi hračku, alebo školské potreby. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 180,- eur mesačne od septembra 2011. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 4 a § 75 ods. 1 a 26 Zákona o rodine vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na sumu 150,- eur mesačne od 01.09.2011, keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom prípade nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného od septembra 2011, kedy došlo k zmene pomerov tým, že maloletý nastúpil na základnú školu a tak sa podstatne zvýšili náklady na zabezpečenie jeho potrieb. Došlo tiež k zmene pomerov a to zvýšeniu príjmu u oboch rodičov, ktorým iná vyživovacia povinnosť nepribudla. Matka má náklady s bývaním, ale otec žije so svojou matkou, ktorá znáša tieto náklady sama, pričom ako vyplýva z vykonaného dokazovania otec čiastočne prispieva na náklady s bývaním, a to energie a daň z nehnuteľností. Podľa názoru súdu je výživné v sume 150,- eur mesačne od 01.09.2011 primerané odôvodnením potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca, ktorému pri jeho aktuálnom príjme zostane po zaplatení výživného suma 700,- eur mesačne na úhradu jeho vlastných potrieb a matka bude mať pre dve osoby sumu 752,- eur mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že splátky na zročné výživné súd povolil otcovi splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zvýšil výživné podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného a žiadal, aby súd určil výživné v sume 130,- eur mesačne s tým, že okrem tejto sumy pri stretnutiach s maloletým mu bude kupovať knižky, alebo veci, ktoré potrebuje do školy a tak bude mať istotu, že peniaze budú pre maloletého a nie na potreby matky maloletého. V odvolaní uviedol, že matka mu odmieta stretávanie s maloletým a preto nemôže platiť výživné v určenej sume, keď syna vôbec nevidí. O synovi nevie vôbec nič a to, že navštevuje základnú školu na A. L. M. A. sa dozvedel až zo súdneho spisu. Matka nemá záujem mu dávať žiadne informácie, preto nevie ako sa synovi darí v škole, či je zdravý a neodpovedá ani na SMS správy. So synom by chcel byť častejšie a nie iba jeden deň v mesiaci, ale celý víkend, pretože aj jeho rodina by chcela byť s maloletým a nevideli ho už dva roky. Podľa názoru otca maloletého matka žiada zvýšiť výživné z dôvodu, aby mala z čoho platiť úver na byt pre svoje osobné potreby. Žiadal preto, aby súd určil výživné vo výške 130,- eur mesačne a rozhodol v zmysle podaného odvolania. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 19.03.2012 tak, že nesúhlasí s dôvodmi podaného odvolania, žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože je správny. Nesúhlasila so znížením výživného na sumu 130,- eur mesačne. Nie je pravda, že z výživného platí úver na byt a pre svoje potreby a svoje osobné náklady platí z jej príjmu. Počas manželstva s otcom maloletého uhrádzala potreby pre maloletého zo svojho príjmu, kupovala detskú vodu a kojenecké mlieko a platila maloletému poistku, na viac jej nezostalo. Keď pýtala peniaze od otca povedal jej, že to sú jeho peniaze a odmietol jej dať peniaze a obmedzoval ju. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, pretože odvolanie otca maloletého nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil na základnú školu, čo odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená predchádzajúca vyživovacia povinnosť na maloletého. Zmena pomerov predpokladaná v ustanovení § 78 Zákona o rodine vzniká nástupom na základnú školu, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na maloletého, keď náklady na výživu a výchovu na maloleté dieťa v súvislosti s nástupom na základný stupeň školského systému sú iné a to najmä v oblasti nákladov na vzdelanie a na školské potreby, športové potreby, stravu, ošatenie, mimoškolskú činnosť a podobne a preto jednoznačne dochádza k zvyšovaniu nákladov u maloletého. Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletého, že výška výživného určená súdom prvého stupňa je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletého, ktorý nastúpil na základnú školu a tým došlo k zmene pomerov na jeho strane a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov, ako bolo uvedené. Príjem otca maloletého umožňuje platiť výživné v sume určenej súdom prvého stupňa, keď nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani zvýšené náklady, napr. v súvislosti so zdravotným stavom alebo iné výdavky, pričom otec nepreukázal odôvodnenosť platieb, ktoré uhrádza peňažnému ústavu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto vecne správne pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti suma 150,- eur mesačne. Súd prvého stupňa však nesprávne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť od 01.09.2011, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania a teda od 19.10.2011, keď došiel súdu návrh na začatie konania. Výživné je možné priznať aj spätne, ale len v prípade ak sú na to splnené zákonné podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z obsahu spisu a z návrhu na zvýšenie výživného nevyplýva, že matka maloletého by žiadala určiť výživné spätne a preto nebolo potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre spätné výživné. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd bez návrhu a bez žiadosti matky určil výživné od 01.09.2011, keď je síce zo spisu zrejmé, že matka žiadala zvýšiť výživné od septembra, kedy maloletý nastúpil do školy, ale presný dátum zvýšenia výživného neuviedla. Pokiaľ súd priznal spätné výživné bez splnenia zákonných podmienok postupoval v rozpore so Zákonom o rodine. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania. V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a neprihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný zákonom č. 36/2005 Z.z. a to konkrétne ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o určenie dňa, ktorým súd priznal vyživovaciu povinnosť, pretože pokiaľ nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nebolo možné priznať spätné výživné od 01.09.2011. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a určil vyživovaciu povinnosť v sume 150,- eur mesačne od 19.10.2011, teda dňom začatia súdneho konania v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol s tým, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C 116/2008-74 zo dňa 13.11.2008 vo výroku o vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 224 ods. 2 O.s.p., pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V danej veci súd prvého stupňa zročné výživné ku dňu 29.02.2012 určil v sume 302,52 eur a povolil túto sumu otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným od marca 2012. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa pokiaľ ide o deň zvýšenia vyživovacej povinnosti a to od 19.10.2011 bola vyčíslená aj iná suma zročného výživného a to vo výške 1.112,92 eur od 19.10.2011 do 31.05.2012 za 7 mesiacov (november, december, január, február, marec, apríl, máj po 150,- eur mesačne = 1.050,- eur a v mesiaci október 13 dní (150 : 31 = 4,84 x 13 = 62,92 eur) spolu v sume 1.112,92 eur s tým, že mesačne otec maloletého uhrádza sumu 99,58 eur na základe predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozsudku zo dňa 13.11.2008. Pokiaľ otec maloletého platil výživné v sume 99,58 eur od 19.10.2011 mal zaplatiť 738,12 eur. Otec maloletého mal zaplatiť výživné za obdobie od 19.10.2011 do 31.05.2012 v sume 1.112,92 eur a to za mesiac november až máj 7 x 150,- eur = 1.050,- eur a 13 dní v mesiaci október a to od 19.10.2011 v sume 62,92 eur + 7 x 150 eur = 1.112,92 eur. Otec maloletého podľa predchádzajúceho rozsudku mal platiť výživné v sume 99,58 eur mesačne a to za mesiac november až máj zaplatil 697,06 eur (99,58 x 7) a za mesiac október 13 dní, t.j. 41,86 eur, spolu 697,06 eur + 41,86 eur = 738,92 eur. Otec maloletého je preto povinný zaplatiť rozdiel a to 1.112,92 eur - 738,92 eur = 374,- eur, čo predstavuje suma zročného výživného. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a podobne. V danom prípade otec maloletého nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu príjem mu umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na úhradu jeho odôvodnených nákladov a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách, aby nebola ohrozená jeho výživa. Odvolací súd preto povolil otcovi maloletého výživné zaplatiť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným od mesiaca jún 2012 s prihliadnutím na to, že vzhľadom na príjem otca maloletého (684,- eur + 178,- eur = 862,- eur) je schopný uhrádzať zročné výživné 50,- eur spolu s bežným výživným 150,- eur, keď podľa jeho vyjadrenia svoje vysoké mesačné náklady 670,- eur + 33,- eur + 136,53 eur + 271,- eur je schopný platiť, pričom výživné je prednostná pohľadávka. Odvolací súd výživné vo zvyšnej časti zamietol, pretože výživné v určenej sume zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.