Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207828 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613207828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: H. Q. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: G. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. XXX, toho času bytom O. W. X. XX a H. Q., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt S., W. XXX/XX, toho času bytom XXD Z. W., J., J., J XJU, U., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 14. apríla 2014 č. k. 5P/51/2013-46, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H. Q. P. z 3.000 Sk mesačne na 180 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2013, so splatnosťou k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2014 vo výške 560 eur povolil otcovi zaplatiť v 40 eur mesačných splátkach, splatných k rukám matky, spolu s bežným výživným, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že mení rozsudok Okresného súdu Senica z 10.12.2008 č. k. 6C/78/2008 - 22 vo výroku o výške výživného. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmenou pomerov vyplývajúcou z uplynutia obdobia piatich rokov a zvýšenými výdavkami súvisiacimi so štúdiom maloletého na druhom stupni základnej školy. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že od predchádzajúceho určenia vyživovacej povinnosti uplynula doba viac ako 5 rokov, za ktorú náklady na výchovu a výživu maloletého vzrástli úmerne už len vzhľadom k veku maloletého a podstatne i jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy. Vychádzal z priemerného príjmu matky 762,65 eur mesačne (zárobok 484,76 eur + výsluhový dôchodok 277,89 eur) a z priemerného zárobku otca 1.243,79 L mesačne, a vzal do úvahy skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vychádzajúc z toho, že otec dobrovoľne živí svoju priateľku a podľa vyjadrenia otca aj naďalej bude, keďže spolu očakávajú narodenie dieťaťa, dospel k záveru, že tieto finančné výdavky otca, na zabezpečenie všetkých životných potrieb osoby bez akéhokoľvek príbuzenského vzťahu, nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca voči jeho maloletému dieťaťu, resp. deťom. Obidvaja rodičia sú povinní nielen finančne sa podieľať na výžive svojho dieťaťa, ale aj osobne na jeho výchove, pričom v danom prípade nie je možné opomenúť výhradnú osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorú vynakladá nepretržite (napr. varenie, pranie, žehlenie, dohliadanie nad prípravou maloletého do školy, návštevy lekárov a pod.). Otec sa osobne na výchove maloletého vôbec nepodieľa, keďže žije v zahraničí a počas dvoch návštev Slovenska ročne, kedy by sa svojmu synovi mohol venovať naplno, väčšinu svojho času strávi so svojim bratom. Dospel k záveru, že súčasné zárobkové pomery otca odôvodňujú, aby sa zvýšeným výživným podieľal na výžive svojho maloletého dieťaťa. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému z 99,58 eur (3.000 Sk) mesačne na 180 eur mesačne od 1.9.2013 odôvodnil počiatkom jeho štúdia v 7. ročníku základnej školy. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť so spätnou účinnosťou od 1.9.2013, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za čas od 1.9.2013 do 31.3.2014 vo výške 560 eur. Otec mal zaplatiť výživné za čas od 1.9.2013 do 31.3.2014 v celkovej výške 1.260 eur (tzn. 7 mesiacov x 180 eur = 1.260 eur), zaplatil len vo výške 700 eur (7 mesiacov x 100 eur = 700 eur), dlh je 560 eur (tzn. 1.260 eur - 700 eur = 560 eur), ktorý povolil súd otcovi zaplatiť v 40 eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pričom ak splátky nebude pravidelne platiť, stane sa zročným celý nedoplatok výživného. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keďže konanie v danej veci sa mohlo začať i bez návrhu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletého, ktoré navrhla jeho zmenu tak, aby výživné na maloletého bolo zvýšené z 99,58 eur na 250 eur v zmysle jej návrhu. Odvolanie odôvodnila tým, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom uplynula doba päť a pol roka a maloletý je v období značného fyzického dospievania, má výšku 175 cm a číslo topánok 45, preto mu musí kupovať veci osobných potrieb ako na dospelú osobu, Má preto zvýšené výdavky na oblečenie, obuv a pod. ale aj na stravu. Uviedla, že otec sa iným spôsobom, než výživným, na výžive maloletého nepodieľa. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom zistenia skutkového stavu. Odvolanie odôvodnil tým, že má dve vyživovacie povinnosti, na syna a dcéru a k tehotnej priateľke v U.. Poukázal na to, že matka s jej príjmom 762,65 eur nemá na syna ďalšie výdavky, a napriek tomu začala stavať rodinný dom, preto musí mať iný skrytý príjem. Uviedol, že z jeho príjmu 1.243,79 L mu po odrátaní výdavkov na nájomné, cestovné do práce a na stravu, zostane 300 L, t. j. 330 eur, z ktorých musí platiť výživné s dlhom 220 eur, ďalšiu vyživovaciu povinnosť 70 eur, pričom mu zostane 30 L na telefonický kontakt so synom. Podľa jeho názoru, výživné má prednosť len pred nadštandardnými výdavkami, nie bežnými životnými potrebami. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo päť a pol roka a maloletý navštevuje očnú, ortopedickú a stomatologickú ambulancie, z ktorých návštevou má zvýšené výdavky. Uviedla, že po rozvode sa musela aj so synom vysťahovať z domu, ktorý sa predal a následne požiadal obec o pridelenie bytu s tým, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú - tri roky. Dom postavila za pomoci rodičov z dôvodu zlepšenia prostredia synovi. V prípade finančných problémov by ho mohla predať a získať ekonomický prínos. Poukázala na to, že otec maloletého chodí aspoň raz ročne na dovolenku, bol na dovolenke aj na Kanárskych ostrovoch, pričom dovolenky financuje on, keďže jeho priateľka nepracuje. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami - podali ho včas účastníci konania (§ 201, 204 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloletého. Matka maloletého návrhom doručeným súdu 6.8.2013, ktorý doplnila a upresnila na pojednávaní 14.4.2014, navrhla zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému z 3000 Sk = 99,58 eur mesačne na 250 eur mesačne od 1.9.2013 z dôvodu, že náklady na starostlivosť o maloletého sa jeho vekom podstatne zvýšili. Otec s návrhom matky nesúhlasil. Kolízny opatrovník navrhol výživné otca na maloletého zvýšiť na 200 eur mesačne. Z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 6C/78/2008-22 zo dňa 10.12.2008, právoplatným 23.12.2008, rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 3000 Sk mesačne. Súčasne súd upravil i styk otca s maloletým. Matka dosahovala čistý mesačný zárobok vo výške 17.150 Sk a otec, ktorý pracoval v U., dosahoval čistý mesačný zárobok vo výške 45.000 Sk. Matka je od 1.1.2012 zamestnaná na E. Y. W., O. O., pracovisko W., kde dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok 484,76 eur mesačne a súčasne poberá výsluhový dôchodok 277,89 eur mesačne. Matka po rozvode manželstva nemala s maloletým kde bývať a preto postavila svojpomocne rodinný dom, na stavbu ktorého si vzala úver vo výške 50.000 eur, ktorý bude splácať dlhodobo v splátkach po 348,11 eur mesačne. Stavbu domu matka zdôvodnila tým, že po rozvode manželstva rodičov maloletý trpel poruchami pozornosti a potreboval kľudné prostredie, nemohla zostať bývať u svojich rodičov, pretože tam už býva jej sestra a okrem toho jej rodičia nie sú povinní riešiť jej bývanie i bývanie jej maloletého syna. Spolu s maloletým bývala po rozvode tri roky v sociálnom byte, ktorý však musela odovzdať a preto sa rozhodla svojpomocne postaviť dom. S maloletým žije sama. Mesačne platí 220 eur za elektrinu, 15 eur za vývoz žumpy, 10 eur za vodu, 70 eur cestovné do práce, 20 eur poistné maloletému, 15 eur za internet, 15 eur za lieky, ktoré matka užíva pravidelne na štítnu žľazu, 25 eur za granule pre psa, 30 eur za telefón matky a 6 eur za telefón maloletého. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý H. Q. P. v súčasnej dobe navštevuje už X. ročník základnej školy. V škole sa stravuje a obedy mu matka platí po 20 eur mesačne. Platené krúžky nenavštevuje, pretože matka na to nemá peniaze. Nosí okuliare, dvakrát ročne s ním matka chodí na kontrolu a keďže sa mu zrak zhoršuje, spravidla každý rok potrebuje nové sklá, za ktoré zaplatí cca. 100 eur a každé dva roky i nový rám, za ktorý zaplatí cca. 200 eur. Matka s maloletým navštevuje i ortopéda a maloletý bude pravdepodobne potrebovať aj strojček na zuby. Po rozvode manželstva sa matka s otcom dohodli, že otec bude prispievať na mimoriadne výdaje maloletého, napr. na výbavu maloletého do školy v septembri, na školské výlety, na okuliare a podobne, čo však otec vôbec nedodržiava. Otec sa s maloletým stretáva dvakrát do roka, keď príde na Slovensko, avšak maloletý sa matke sťažuje, že otec s ním trávi veľmi málo času, pretože poväčšine je otec vonku so svojim bratom alebo vybavuje veci po úradoch. Otec maloletému telefonuje každú nedeľu. Otec v súčasnej dobe žije v U., kde mieni žiť natrvalo, pretože tam má priateľku z J., s ktorou očakáva narodenie dieťaťa. Je zamestnaný v spoločnosti Q. J. C. ako skladník, kde dosahuje priemerný mesačný čistý zárobok 1.243,79 L mesačne. Otec tvrdil, že to čo zarobí, každý mesiac aj vynaloží na svoje náklady, takže každý mesiac stráca. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá však na nájom neprispieva, pretože je dlhodobo nezamestnaná a teraz, keď sa im narodí dieťa, bude nezamestnaná naďalej. Otec sa vyjadril, že v U. nežije preto, aby si tam zarobil a vrátil sa na Slovensko, ale rozhodol sa v U. žiť a život je tam veľmi drahý. V súčasnej dobe si s priateľkou hľadá nový byt a keď sa im narodí dieťa bude musieť bývanie riešiť pôžičkou. Uviedol, že ak bude mať platiť vyššie výživné ako 120 eur mesačne, tak požiada súd, aby zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti a bude mu vyhovovať, keď matka bude na maloletého platiť výživné po 100 eur mesačne. Výslovne sa vyjadril, že ak by mal platiť vyššie výživné, radšej požiada o zmenu zverenia maloletého. V súčasnej dobe otec platí 450 L mesačne nájom, 200 L mesačne cestovné do práce, 75 L v priemere mesačne poistné na auto, 70 L ročne za technickú kontrolu auta, 150 L ročne cestná daň a za opravy auta v roku 2013 zaplatil 350 L. Daň za bývanie v U. v súčasnej dobe neplatí. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte voči S. S., narodenej v máji XXXX (jej dátum narodenia otec nevedel uviesť), a to 70 eur mesačne. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/78/2008-22 z 10.12.2008, právoplatného 23.12.2008, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, ktorým bolo na maloletého na čas po rozvode manželstva rodičov určené výživné vo výške 99,58 eur. Matka maloletého dosahovala príjem 569,28 eur mesačne a otec maloletého mal čistý mesačný príjem 1.493,72 eur. Maloletý mal X rokov. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti - 23.12.2008, do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 1.9.2013, uplynulo viac ako päť a pol roka, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživného odôvodňuje už zvýšenie životných nákladov (§ 78 ods. 3), o ktorý prípad ide aj v danej veci, a rovnako tiež zmena závažného a trvalého charakteru, ktorým je počiatok štúdia maloletého na druhom stupni základnej školy, s ktorým sú spojené zvýšené náklady, nakoľko počiatok štúdia na druhom stupni základnej školy súdna prax všeobecne považuje podstatnými zmenami okolností spojenými so zvýšením odôvodnených potrieb dieťaťa s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj súvisiacich nákladov. Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 23.12.2008) sa zvýšil čistý mesačný príjem z 569,28 eur na 762,65 eur, o 193,37 eur. Otcov príjem sa zvýšil od predchádzajúcej úpravy výživného z 1.493,72 eur na 1.567,87 eur (kurz 0,7933), o 74,15 eur. Okrem uvedeného, deti majú zákonné právo podieľať sa na zvýšenej životnej úrovni otca (§ 62 ods. 2). Správne súd prvého stupňa nezohľadnil výživné dobrovoľne otcom platené jeho priateľke, ku ktorej nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť, oproti zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorá má prednosť pred inými výdavkami výživou povinného otca. Správne preto zvýšil výživné o 80 eur mesačne, ktoré korešponduje aj zvýšeniu príjmu výživou povinného otca. Snahu matky zabezpečiť maloletému vhodné bývanie aj odvolací súd hodnotí kladne. Dlh zročného výživného na maloletého určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2014 rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Otec mal za rozhodné obdobie zaplatiť na výživnom 180 eur mesačne ale platil 100 eur mesačne podľa predchádzajúcej úpravy, rozdiel 80 eur mesačne. Dlh za 7 mesiacov na výživnom je 560 eur. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu. Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného na maloletého a platením výživného otcom od 1.9.2013 do 31.3.2014 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia, povolil odvolací súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 40 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletý, v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi vzhľadom na výšku dlhu 560 eur, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti, pretože súd prvého stupňa rozhodol správne vo veci samej a j o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, o ktorých vyslovil v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie v danej veci v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O. s. p. mohlo začať aj bez návrhu. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.