Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/506/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225293 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211225293.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. národného majetku I. republiky, T. cesta XXX, D. , X.: XX XXX XXX, zast.: Cipciar & partners, s.r.o., so sídlom Haburská 49/F, 821 01 Bratislava, IČO: 36 716 669, zast.: JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, proti odporcovi: VANSA, s.r.o. v likvidácii, Plynárenská 4, Bratislava, IČO: 31 395 813, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/246/2011-61 zo dňa 27.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/246/2011-61 zo dňa 27.10.2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia podaný na súd dňa 17.10.2011, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s peňažnými prostriedkami vo výške 791.666,98 eura. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá odôvodňuje zásah do práv a povinností účastníkov konania nemeritórnym rozhodnutím. Jeho tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa v prevažnej miere venujú dôvodnosti návrhu vo veci samej, pričom samotné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil len tým, že odporca je v likvidácii. Aj napriek tomu, že likvidácia ako mimosúdne vyrovnanie majetkových vzťahov zanikajúcej spoločnosti je charakteristická najmä postupným speňažovaním majetku, nemožno sa stotožniť s názorom, podľa ktorého je likvidáciou ipso facto ohrozené vymoženie pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa. Veritelia majú právo prihlásiť svoje pohľadávky do likvidácie podľa § 73 Obchodného zákonníka. Keďže lehota uvedená v § 73 Obch. zákonníka nemá prekluzívne účinky, navrhovateľ má zachovanú možnosť uplatniť svoju pohľadávku aj vtedy, ak lehota na prihlasovanie pohľadávok do likvidácie určená likvidátorom už uplynula, pričom v prípade, že likvidácia skončí a spoločnosť zanikne, Obchodný zákonník v § 56 ods. 7 upravuje zákonné ručenie spoločníkov zaniknutej spoločnosti. Proces likvidácie nemožno považovať za postupné znižovanie možnosti vymoženia pohľadávky, pretože táto závisí v prvom rade od bonity spoločnosti, resp. od jej majetkovej štruktúry. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepoukázal na žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že likvidácia je vykonávaná spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o úmyselnej snahe zmariť možnosť výkonu súdneho rozhodnutia. Tvrdenie, že odporca mu zatiaľ jeho pohľadávku neuhradil ani čiastočne, nemožno považovať za právne relevantné vo vzťahu k nariadeniu predbežného opatrenia, keďže z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zatiaľ ani nevyplýva, že by bol žalovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvaný. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto návrh zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodoval. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. Namietol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, pretože existuje dôvodná obava, že odporca neoprávnene prijaté peňažné prostriedky prevedie na iné osoby a poškodí tým právo navrhovateľa v prípadnom exekučnom konaní uspokojiť svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp., že peňažné prostriedky budú spotrebované a odporca bude ako subjekt práva po vykonaní likvidácie vymazaný z obchodného registra. Od navrhovateľa nemožno žiadať, aby preukázal úmysel odporcu previesť finančné prostriedky, pokiaľ takýto úmysel odporca neprezentoval. Navrhovateľ si nemohol svoju pohľadávku prihlásiť do likvidácie. Túto pohľadávku tvoria nesprávne vypočítané úroky z omeškania a ich neoprávnené odpísanie z účtu navrhovateľa dňa 10.08.2011. Odporca vstúpil do likvidácie dňa 31.05.2007 a tento vstup do likvidácie bol oznámený v OV 144A/2007 zo dňa 27.07.2007. Veritelia si mali prihlásiť pohľadávky do 3 mesiacov od zverejnenia, pričom táto lehota uplynula dňa 27.10.2007. Navrhovateľ nespochybňuje, že neprihlásenie pohľadávky v lehote podľa § 73 Obchodného zákonníka nemá prekluzívne účinky, avšak oneskorené prihlásenie pohľadávky výrazne znižuje reálnu šancu na jej uspokojenie. Ak dôjde k zániku odporcu po ukončení likvidácie stane sa vymoženie pohľadávky voči odporcovi objektívne nemožné. Navrhovateľ poukázal na to, že proces likvidácie je finančne nákladným procesom, kedy zo speňaženého majetku spoločnosti sa uspokojuje odmena a hotové výdavky likvidátora, ďalej sa uspokojujú prihlásené pohľadávky veriteľov a prípadné záväzky, ktoré vznikli likvidovanej spoločnosti počas trvania likvidácie. V praxi je tak bežné, že likvidačný zostatok, ktorý patrí spoločníkom je zanedbateľný až nulový. Prípadné uspokojenie veriteľa spoločníkom spoločnosti ako zákonným ručiteľom do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku je nerealizovateľné. Zákonné ručenie spoločníkov preto nemožno považovať za dostatočné, preto je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, že by bola spoločnosť predĺžená likvidátor je povinný podať návrh na konkurz, pričom v rámci konkurzu by sa vymoženie pohľadávky navrhovateľa výrazne znížilo. Likvidáciu podľa navrhovateľa možno považovať za proces, v rámci ktorého dochádza k znižovaniu hodnoty majetku, a to minimálne o odmenu likvidátora a výdavky, ktoré sú s likvidáciou spojené, ako i o postupné uspokojovanie existujúcich záväzkov odporcu. Cieľom predbežného opatrenia je okrem iného i to, aby súd rýchlo a účinne poskytol druhému účastníkovi ochranu tým, že v zákonnom rozsahu zamedzí dlžníkovi vyhnúť sa splneniu si svojej povinnosti, a že na neho bude pôsobiť tak, aby sa splneniu povinnosti nevyhýbal, ale aby ju pod hrozbou možnej následnej exekúcie dobrovoľne splnil. Navrhovateľ má za to, že súdu osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver súdu o pravdepodobnosti nároku na určenie a o potrebe dočasnej úpravy pomerov. Má za to, že je daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá spočíva v reálnej obave nevymožiteľnosti pohľadávky, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku neoprávnenej exekúcie. Uvedeným predbežným opatrením nedôjde k vzniku škody na strane žiadneho z účastníkov konania, naopak zabráni sa poškodenie navrhovateľa. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v plnom rozsahu sa s týmito dôvodmi podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z ustanovení § 102 O.s.p. a §§ 74 - 78 O.s.p. (ktoré sa aplikujú podporne aj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia po začatí konania) vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným a dočasným, je splnenie nasledovných podmienok: a.) navrhovateľ (žalobca) musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo b.) navrhovateľ (žalobca) musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu c.) navrhovateľ (žalobca) musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná d.) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa skúmal, či sú splnené všetky podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia ako sú uvedené vyššie a dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že tieto podmienky nie sú v danom prípade naplnené. Predovšetkým treba konštatovať, že predbežným opatrením sa má odvracať bezprostredne hroziaca ujma a existenciu takej hrozby navrhovateľ neosvedčil. Sám navrhovateľ v odvolaní uvádza, že preukázať úmysel odporcu previesť finančné prostriedky, pokiaľ takýto úmysel odporca neprezentoval, od neho nemožno považovať. S týmto názorom navrhovateľa nemožno súhlasiť, a to vzhľadom na zákonnú úpravu, ktorá vyžaduje pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčenie bezprostrednej hrozby ujmy alebo ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia, ako aj vzhľadom na charakter predbežného opatrenia, ktorým je jeho výnimočnosť, nevyhnutnosť. Navrhovateľ musí osvedčiť nevyhnutnosť, potrebnosť a naliehavosť predbežného opatrenia. V predmetnej veci sa tak nestalo, preto nie je možné konštatovať splnenie predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd má ďalej za to, že za znižovanie majetku, ktoré by odôvodňovalo nariadenie predbežného opatrenia nemožno považovať proces likvidácie navrhovateľa, ale za také možno považovať znižovanie majetku vykonávané s cieľom ukrátiť veriteľa. Pre účely nariadenia predbežného opatrenia musí byť osvedčený priebeh takého procesu zbavovania majetku, ktorého cieľom je neuspokojiť navrhovateľa ako veriteľa. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej mieni domáhať od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 791.666,98 eura ako sumy vymoženej nad rámec povinnosti uloženej exekučným titulom - rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 46Cb/190/95 zo dňa 25.06.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 46Cb/190/95-795 zo dňa 26.06.2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Ob/88/2009 zo dňa 12.05.2010. Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že na základe tohto exekučného titulu bola vykonaná exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Q. I. (E pričom z účtu navrhovateľa bola odpísaná suma 1.143.422,-eur. Navrhovateľ v rámci exekučného konania podal námietky voči exekúcii i návrh na odklad exekúcie, avšak súd tak námietky ako aj návrh na odklad exekúcie zamietol (Okresný súd Bratislava II sp.zn. 55Er/2015/2010). Navrhovateľ tvrdí, že exekúcia bola v značnej miere vykonaná nad rámec exekučného titulu, a to vo výške nesprávne vypočítaných úrokov z omeškania vo výške 791.666,98 eura. Preto navrhol aj zastavenie exekúcie, o ktorom návrhu súd prvého stupňa nerozhodol, pretože predmetná exekúcia bola skončená vrátením poverenia zo strany súdneho exekútora. Správnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami pre exekučné konanie skúmaná len v rámci exekučného konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia i z obsahu spisu, navrhovateľ využil zákonné prostriedky na obranu proti vykonávanej exekúcii, avšak neúspešne. Táto exekúcia bola vykonaná a skončená. Účastník exekučného konania sa môže domáhať proti exekučnému súdu a proti súdnemu exekútorovi náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vzniknutej v dôsledku ich nesprávneho postupu. S poukazom na platnú právnu úpravu a z nej vyplývajúcu zásadu zákazu navrátenia do predošlého stavu pred exekúciou, ako aj s poukazom na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR II. ÚS 289/08 z 05.11.2008, rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/5/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/5/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1ObdoV/2/2004) má pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd za to (bez prejudikovania tejto veci), že navrhovateľ neosvedčil danosť svojho práva definovaného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého sa mieni domáhať vo veci samej. Preto nie je možné konštatovať splnenie tohto predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil existenciu podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté zamietavé uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, pretože ani súd prvého stupňa o týchto trovách nerozhodoval. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.