KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 8. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/168/2012 z 29. 8. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. augusta 2012, sp. zn. 6Co/168/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1212202574.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/168/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202574 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212202574.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Arena servis, a. s., Bakossova ul. č. 3/A, Banská Bystrica, , proti žalovaným: 1/ Najvyšší rozhodcovský súd, a. s., Hradská ul. č. 26, Bratislava, X/ Rastislava Š., R. L. Z.. Č.. XXXX/XX, 3/ Kapital Invest, spol. s r. o., Teplická ul. č. 68/2293, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 13. februára 2012 č. k.19C/30/2012- 25, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a. s. z 21. 11. 2011 č. k. NSR 305/2011.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že rozhodcovský súd je organizačnou zložkou podniku v zmysle § 53 Obch. zák., ktorý nemá právnu subjektivitu a preto ani nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej namietol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, aká závažná ujma hrozí žalobcovi okamžitým výkonom predmetného rozhodcovského rozsudku, a to napriek tomu, že ust. § 250c ods. 1 O.s.p. vyžaduje pre odklad vykonateľnosti, ktorý je zásadne prípustný v celkom mimoriadnych prípadoch, hrozbu závažnej ujmy. Súd prvého stupňa rozhodol o odklade vykonateľnosti svojvoľne na základe voľnej úvahy bez toho, aby žalovanému 1/ ozrejmil, na akom základe takto rozhodol.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa žalobca svojou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd, a. s. z 21. 11. 2011 sp. zn. NRS 305/2011. V žalobe žalobca súčasne uviedol, že na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku súdny exekútor C.. A. F. dňa 24. 1. 2012 požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá sa vedie pod sp. zn. 2Er 202/2012. Vzhľadom na to žalobca navrhol, aby súd prvého stupňa povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Keďže na podklade rozhodcovského rozsudku, zrušenie ktorého je predmetom konania, prebieha exekučné konanie, odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že táto skutočnosť odôvodňuje povolenie odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Nemožno totiž vylúčiť, že exekučné konanie by sa bez odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku skončilo ešte pred skončením konania o jeho zrušenie.

K odvolací námietkam žalovaného 1/ treba uviesť, že žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I vo vl. č. 4542/B. Žalovaný 1/ teda má spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a preto má tiež spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Je síce možné, že Stály rozhodcovský súd je organizačnou zložkou žalovaného 1/, ako to uvádza žalovaný 1/ v odvolaní, ale táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre rozhodnutie veci, pretože Stály rozhodcovský súd nie je účastníkom predmetného konania.

Otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ bude súd prvého stupňa riešiť v rozhodnutí o veci samej. Ak súd prvého stupňa zaujme názor, že žalovaný 1/ nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania a že mu teda v spore chýba pasívna vecná legitimácia, žalobu voči nemu zamietne. Odvolací súd pripomína, že nie je možné zamieňať pasívnu vecnú legitimáciu účastníka so spôsobilosťou byť účastníkom konania, ako to v odvolaní urobil žalovaný 1/. Ide totiž o dve rozdielne veci, z ktorých jedna (vecná legitimácia) má základ v hmotnom práve a druhá (spôsobilosť byť účastníkom konania) v procesnom práve. Kým dôsledkom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je zamietnutie žaloby, dôsledkom nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania je zastavenie konania.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným súdnym konaním založeným na § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. Nejde teda o rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v zmysle § 247 až 250k. O.s.p. (piata časť, druhá hlava O.s.p.), ako sa mylne domnieva žalovaný 1/. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozhodcovský súd nie je správnym orgánom. Na rozhodovanie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa preto nevzťahuje § 250c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého možno vykonateľnosť rozhodnutia odložiť iba za predpokladu, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. O odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd rozhoduje výlučne podľa § 40 ods. 2 druhá veta zák. č. 244/2002 Z.z. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhoduje o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku teda záleží na úvahe súdu, ktorý môže ale nemusí vykonateľnosť takéhoto rozsudku odložiť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, aké dôvody ho viedli k tomu, že povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. V tomto ohľade súd prvého stupňa poukázal na argumentáciu žalobcu, s ktorou sa stotožnil (začatie exekučného konania na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku). Neobstojí preto tvrdenie žalovaného 1/, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysvetlil, prečo odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1212202574)

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam