Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/247/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202574 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212202574.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika, zast. 1/ JUDr. Róbertom Spálom, advokátom, so sídlom Paulínska 24, Trnava, 2/ JUDr. Milanom Ružbarským, advokátom, so sídlom Líščie údolie 139/C, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246 480, so sídlom Hradská 26, Bratislava, 2/ A. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/XX, T., zast. JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 1379/2, Nitra, 3/ Kapital invest s.r.o., IČO 44 449 755, so sídlom Teplická 68/2293, Piešťany, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. júna 2016, č.k. 19C 30/2012-832 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 19C 30/2012-891, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným unesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 p o t v r d z u j e. Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246 480, so sídlom zriaďovateľa Hradská 26, Bratislava, pobočka súdu Žabotova 2/B, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, sp. zn. NRS 305/2011 (ktorým bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému 2/ istinu vo výške 2.563.711,38 eur a nahradiť trovy konania vo výške 18.000 eur s DPH), a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu, Arena servis, a.s., IČO 35 745 550, so sídlom Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica, podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (špecifikovaného vyššie), v ktorej si uplatnil aj náhradu trov konania, poukazujúc na ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a tiež z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemal žiadnu vedomosť, keďže mu zo strany rozhodcovského súdu nebolo doručené žiadne podanie (ani samotná žaloba a rozsudok), v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, navrhovať dôkazy, alebo sa iným spôsobom brániť. Keďže mu ako účastníkovi rozhodcovského konania (v ktorom mal postavenie žalovaného) nebol nikdy doručený rozhodcovský rozsudok, mal za to, že potom mu nemohla uplynúť ani lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej dôvodil tým, že jeho súčasní štatutári nemali vedomosť o tom, že bývalý predseda predstavenstva G. R. v rozhodcovskom konaní preberal listiny a zastupoval spoločnosť, a tiež tým že nemal vedomosť o existencii rozhodcovskej zmluvy, ani zmluvy o spolupráci, a pokiaľ by tieto aj existovali, považoval ich za neplatné. Zdôraznil, že až po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er 202/2012 sa dozvedel o exekučnom titule, teda o žalobou napadnutom rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 22.08.2007, uzavretej medzi ním a žalovaným 2/, a o tom, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 11.03.2009, uzavretou opäť ním a žalovaným 2/. V žalobe poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ mu podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vychádzajúceho z potvrdenia o osobnom prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď bola výzva na žalobnú odpoveď doručená dňa 09.11.2011, podľa vedomostí, ktoré má, mohol túto výzvu prevziať jedine G. R., predseda predstavenstva, pretože ostatní členovia predstavenstva o rozhodcovskom konaní vedomosť nemali. Žalovaného 2/ považoval za pasívne legitimovaného z dôvodu, že tento si v rozhodcovskom konaní uplatnil v postavení žalobcu právo na zaplatenie, ktoré mu údajne vyplývalo zo zmluvy o spolupráci zo dňa 22.08.2007, a následne túto pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011 na žalovaného 3/. Ďalej súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že uznesením č.k. 19C 30/2012-25 zo dňa 13.02.2012, potvrdeným odvolacím súdom, odložil vykonateľnosť žalobou dotknutého rozhodcovského rozsudku. Žalovaný 1/ v odvolaní smerujúcom proti tomuto uzneseniu namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, spôsobilosti byť účastníkom konania a zároveň žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd doručoval obom účastníkom konania všetky písomnosti riadne, a nedopustil sa ani porušenia základných princípov vedenia konania. Rozhodcovskú zmluvu považoval za platnú, keďže bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, a spĺňala zákonom predpísané náležitosti. Náhradu trov konania si neuplatnil. Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011 postúpil pohľadávku, ktorá mu bola priznaná napadnutým rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, č. NRS 305/2011, na postupníka - žalovaného 3/. Ďalej uviedol, že všetky námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe (aj námietky voči platnosti rozhodcovskej zmluvy), mal uplatniť v rozhodcovskom konaní, nakoľko ich neuplatnením v zákonnej lehote mu právo na ich uplatnenie zaniklo. Vo vzťahu k žalobcom namietanej platnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že táto bola uzatvorená riadne a platne, a žalobca opak ani nepreukázal. Pokiaľ ide o záujmy G. R. v danej veci, zdôraznil, že tieto neboli a nie sú v rozpore so záujmami žalobcu, ktorý navyše ani ním tvrdený rozpor záujmov nepreukázal. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov v zmysle ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorými odôvodňoval podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia žaloby, zdôraznil, že nebola podaná v zákonnej lehote, pretože rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 21.11.2011 a žalobca podal žalobu na súd až dňa 09.02.2012, teda po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty. Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril a neuplatnil si ani náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 19C 30/2012-160 zo dňa 31.01.2013, ktorým žalobu žalobcu zamietol po závere, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd až po uplynutí zákonom stanovenej (30-dňovej) lehoty, keď rozhodcovský rozsudok bol doručený predsedovi predstavenstva G. R. osobne dňa 21.11.2011 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená na súd až dňa 09.02.2012, a súčasne žalovaným 1/ až 3/ nepriznal právo na náhradu trov konania. Tento rozsudok odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a uložil mu povinnosť doplniť dokazovanie a na jeho základe najskôr ustáliť, či bola žaloba žalobcu podaná na súd včas alebo oneskorene, teda za týmto účelom vypočuť G. R., a vysporiadať sa i s tvrdením žalobcu, že G. R. nebol pre rozpor záujmov oprávnený konať za žalobcu v rozhodcovskom konaní. Ak dospeje k záveru, že žaloba bola na súd podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, žalobu má bez ďalšieho skúmania žalobcom tvrdených skutočností zamietnuť. V prípade zistenia, že žaloba bola podaná včas, mal vec riadne prejednať, a vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie bude nevyhnutné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. 4. Po vrátení veci doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere a zistil, že spoločnosť (pôvodného) žalobcu bola zapísaná do Obchodného registra dňa 30.04.1998, je evidovaná na Okresnom súde Banská Bystrica v oddiele Sa, vo vložke č. 980/S, predstavenstvo za ňu koná takým spôsobom, že v mene predstavenstva koná a podpisuje vždy predseda predstavenstva spoločne s podpredsedom predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňovalo tak, že k napísanému, alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojili podpisujúci svoj podpis. V období od 19.01.2007 do 14.04.2012 bol predsedom predstavenstva G. R.. Podpredsedom predstavenstva bol v období od 19.01.2007 do 28.09.2009 G.. A. O.. Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 09.06.2016 týkajúceho sa žalobcu zistil, že žalobca - Arena servis, a.s., zanikol dňa 01.03.2016 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SL INVEST Jsc, ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika. Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 22.08.2007 mal preukázané, že žalobca ako dlžník, zastúpený predsedom predstavenstva G. R. a podpredsedom predstavenstva G.. A. O., so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 14.206.997,27 eur. Podmienkou poskytnutia úverového rámca bolo pristúpenie žalovaného 2/ ako pristupujúceho dlžníka k záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak veriteľ alebo akákoľvek tretia osoba, ktorá sa stane veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere, urobí akýkoľvek úkon smerujúci k aktívnemu vymáhaniu pohľadávky z tejto zmluvy a z dohody o pristúpení voči A. Š., je povinná titulom sľubu odškodnenia nahradiť mu všetku škodu, vrátane ušlého zisku, ktorý tento utrpí v súvislosti s porušením povinnosti spoločnosti Arena Servis, a.s., splniť pohľadávku veriteľa riadne a včas, alebo akoukoľvek nedbanlivosťou, úmyselným skutkom alebo porušením akejkoľvek povinnosti v súvislosti so zmluvou o úvere. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2009 zistil, že spoločnosť Arena servis, a.s., pri jej uzavretí a podpise zastupovali predseda predstavenstva G. R.Á. a podpredseda predstavenstva G.. A. O.. V tejto zmluve sa dohodli na uzavretí rozhodcovskej doložky k zmluve o spolupráci uzavretej dňa 22.08.2007. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu mal preukázané, že návrh na začatie rozhodcovského konania bol prijatý do podateľne dňa 08.11.2011 a za spoločnosť Arena servis, a.s., Bratislava, prevzal výzvu na žalobnú odpoveď dňa 09.11.2011 osobne predseda predstavenstva G. R.. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Bratislava, č.k. NRS 305/2001 zistil, že ním bol žalovaný Arena servis, a.s., zaviazaný zaplatiť žalobcovi A. Š. istinu v sume 2.563,711,38 eur a nahradiť mu aj trovy rozhodcovského konania. Z potvrdenia o osobnom prevzatí tohto rozsudku ďalej zistil, že ho osobne prevzal za spoločnosť Arena servis, a.s., Bratislava, dňa 21.11.2011 G. R.. Z plnej moci zo dňa 22.01.2007 zistil, že spoločnosť Arena Servis, a.s., zastúpená G. R. K. G.. A. O., splnomocnila G. R. na preberanie všetkých úradných písomnosti, poštových zásielok, obyčajných listových zásielok, doporučených zásielok, doporučených zásielok do vlastných rúk, peňažných poukazov a balíkov adresovaných splnomocniteľovi. Z výpovede svedka G. R. zistil, že o začatí konania na rozhodcovskom súde sa dozvedel v roku 2011, po tom, ako začalo exekučné konanie voči spoločnosti Arena servis, a.s., a tiež ostatným akcionárom ako spoludlžníkom, pričom v tom čase bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti. O danej situácii chcel informovať akcionárov, preto sa snažil zvolať valné zhromaždenie, exekútor im však v tom čase zablokoval prístup do kancelárie na R. Z., čiže boli len v telefonickom kontakte. Osobne v sídle rozhodcovského súdu v Bratislave po tom, ako zistili jeho totožnosť, prevzal rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.11.2011, pričom mal so sebou aj pečiatku. Uviedol, že na prevzatie rozsudku bol vyzvaný telefonicky niekým z rozhodcovského súdu. V Bratislave prevzal aj výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania. Počas celej doby 5 rokov, kedy bol predsedom predstavenstva, konal spolu s niektorým z podpredsedov, avšak písomnosti nepreberali nikdy dvaja spoločne. Potvrdil tiež, že podpis na potvrdení o osobnom prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď zo dňa 09.11.2011 a na potvrdení o osobnom prevzatí rozsudku zo dňa 21.11.2011 je jeho. Z výpovede svedka G.. A. O. okrem iného zistil, že v roku 2007, kedy sa bral úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., bol podpredsedom predstavenstva a ako podpredseda podpisoval tri zmluvy o spolupráci, ktoré podpisovali všetci zúčastnení, t.j. Š., H. a R., a tiež spoločnosť R-stav, ktorí boli pristupujúci dlžníci úverovej zmluvy. Atmosféra medzi akcionármi v roku 2007, kedy sa začal realizovať developerský projekt s účasťou H., bola podľa jeho výpovede normálna, konštruktívna. Z výpovede žalovaného 2/, A. Š., okrem iného zistil, že o výsledku rozhodcovského konania sa dozvedel tak, že mu bolo doručené rozhodnutie, presne si to však už nepamätal. S G. R. mal v roku 2011 dobré vzťahy, vedel aj o tom, že podal návrh na rozhodcovský súd. Po začatí konania na rozhodcovskom súde sa s G. R. snažili zvolať valné zhromaždenie, avšak bolo to bezúspešné, pretože podpredseda B.. B. H. zakázal s nimi spolupracovať a on s G. R.L. mali nedostatočný počet akcií na to, aby o niečom rozhodli. G. R. bol informovaný o doručení výzvy rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď, nakoľko však nevedeli čo majú robiť, odpoveď na výzvu nepodali. Pri preberaní rozhodcovského rozsudku s G. R. na rozhodcovský súd nešiel. Nemal vedomosť o tom, či G. R. niekde prevzatý rozsudok spoločnosti Arena servis, a.s., zaevidoval. Z výpovede svedka B.. G. C., ktorý pôsobil v spoločnosti Arena servis, a.s., od roku 2007, zistil, že písomnosti boli doručované do sídla spoločnosti Arena servis, a.s. (ktoré bolo v roku 2007 v Banskej Bystrici), pričom po kolaudácii bytového domu bolo vytvorené v R. R., na R. Z. obchodné miesto, kde sa doručovali písomnosti s tým, že ich preberali ich pracovníčky, ktorým udeľoval pokyny predseda predstavenstva G. R.. Z výpovede svedka B.. G. Š. zistil, že keď nastúpil do spoločnosti Arena Servis, a.s., vo februári 2010, písomnosti sa doručovali na adresu sídla spoločnosti a preberali ich dve pracovníčky, ktoré mali na to oprávnenie. Kancelárie boli zablokované exekútorom koncom roka 2011. Jedna z pracovníčok odišla zo spoločnosti v auguste 2011 a druhá k 30.11.2011. Sídlo v spoločnosti bolo v bloku XA a pracovisko v bloku XH. Sídlo spoločnosti fungovalo naďalej. Od decembra 2011 mal už oprávnenie preberať zásielky aj on. K 30.11.2011 ukončila pracovný pomer E. T., po nej na prelome roka 2011/2012 nastúpila G.. H. O., ktorá už v spoločnosti nerobí, v súčasnosti nemajú už žiadnu pracovníčku na preberanie pošty. Poštovú knihu mali a v auguste 2011 zaviedli novú. Do obdobia 30.11.2011 žiadnu zásielku neprebral, lebo na to nemal oprávnenie, preberala ju T., po 30.11.2011 už preberal poštu spolu s O. a už sa viedla aj poštová kniha. Okrem výsluchu svedka B.. B. H., svedkyne C.. K. R., vykonal aj výsluch E. T., z ktorej výpovede zistil, že pracovisko mala na R. XH H. R. R., a pri nástupe boli s ňou v kancelárii K. G. K. Y. T., neskôr aj B.. G. Š.. Všetky tri mali poštou vydané kartičky, ktoré ich oprávňovali na preberanie zásielok spoločnosti Arena servis, a.s.. Pošta sa dávala do schránky spoločnosti v sídle na R. XA, ale zásielky si mohol prebrať aj G. R.. Z výpovede svedkyne K. W., predsedníčky Najvyššieho rozhodcovského súdu, a ňou predloženého výpisu zo systému zistil, že výzva na žalobnú odpoveď bola doručená G. R. na základe plnej moci, ktorú mu udelila spoločnosť Arena servis, a.s., a na základe tejto plnej moci mu bol vydaný tiež rozsudok. Rozsudok za spoločnosť Arena servis, a.s., prevzal G. R. dňa 21.11.2011, pričom jeho totožnosť bola zistená z občianskeho preukazu a na základe plnej moci, ktorá bola k veci priložená. 5. Vec posúdil právne podľa ust. § 21 ods. 2, § 25 ods. 4, § 40 ods. 1 písm. c), e) a g), § 41 ods. 1, § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák., § 1 ods. 2 Obch. zák. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, preto ju zamietol. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania (t.j. svedeckou výpoveďou samotného G. R. a svedkyne K. W., ako aj písomnou plnou mocou z rozhodcovského spisu) mal nesporne preukázané, že G. R. bol na základe plnej moci oprávnený preberať písomnosti za žalobcu a rozhodcovský rozsudok aj na základe tejto plnej moci osobne prevzal. Nakoľko rozhodcovský rozsudok určený pre žalobcu bol doručený osobne predsedovi predstavenstva G. R. (ktorý ho bol oprávnený prevziať) dňa 21.11.2011 a 30-dňová lehota na podanie žaloby, ktorá začala plynúť od doručenia rozhodcovského rozsudku, uplynula dňa 21.11.2011 (pravdepodobne došlo na strane súdu prvej inštancie k chybe v písaní a chcel uviesť „21.12.2011“), a žalobca podal žalobu na súd až dňa 09.02.2012, vyslovil záver, že žaloba bola podaná na súd až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto už ani žalobcom namietané ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku neskúmal. 6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 57 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a vyslovil, že nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovaným 1/ až 3/. Vzhľadom na skutočnosť, že trovy konania si uplatnil len žalovaný 2/, žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal a priznal ju len žalovanému 2/, a to z titulu trov právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v súlade s vyhláškou MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, náhradu cestovného a náhradu za stratu času za nasledovné úkony: 25.04.2014 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, 01.10.2015 účasť na pojednávaní (8:30 -11:15 hod.) - 129,06 eur + režijný paušál 8,39 eur, 01.10.2015 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 51,10 eur, 01.10.2016 náhrada za stratu času - 83,88 eur, 03.03.2016 účasť na pojednávaní (8:30 -12:00 hod.) - 132 eur + režijný paušál 8,58 eur, 03.03.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 49,10 eur, 03.03.2016 náhrada za stratu času - 85,80 eur, 26.04.2016 účasť na pojednávaní (9:00 - 11:00 hod.) - 66 eur + režijný paušál 8,58 eur, 26.04.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 50,64 eur, 26.04.2016 náhrada za stratu času 85,80 eur, 09.06.2016 účasť na pojednávaní (8:30 - 09:00 hod.) - 66 eur + režijný paušál 8,58 eur, 09.06.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 51,36 eur, 09.06.2016 náhrada za stratu času 85,80 eur, spolu bez DPH vo výške 1040,58 eur, s DHP vo výške 1248,70 eur. 7. Proti tomuto rozsudku podal SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika, ako právny nástupca pôvodného žalobcu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok napadol v celom rozsahu, vrátane závislých výrokov o trovách konania, nakoľko ich považuje za zmätočné. Skutočnosť, že žaloba bola podaná po uplynutí 30-dňovej lehoty odôvodnil rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie pôvodný žalobca, a to zmanipulovaním konania pred rozhodcovským súdom, ku ktorému došlo podľa jeho názoru počínaním vtedajšieho predsedu predstavenstva G.Á. R.. Poukázal tiež na to, že okrem toho, že v rovnaký deň uplatnil na rovnakom rozhodcovskom súde proti spoločnosti žalobcu skutkovo a právne totožný nárok vo svojom mene, zároveň v oboch týchto konaniach vystupoval ako zástupca žalobcu a prevzal žiadosť o žalobnú odpoveď, a tiež rozhodcovské rozsudky, ktoré sa však do dispozičnej sféry spoločnosti žalobcu nedostali. Zdôraznil, že o existencii rozsudkov rozhodcovského súdu sa dozvedel až zo začatých exekúcii, v ktorých sa vymáhali priznané nároky, na základe čoho potom obratom uplatnil svoje práva podanou žalobou v súlade s ust. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a so všeobecne platnou zásadou o zachovaní lehoty na uplatnenie procesných práv, ak procesný úkon je vykonaný do 3 mesiacov od času, kedy sa o ňom dotknutý subjekt dozvedel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb 32/2012 (ktoré pripojil aj k odvolaniu), ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bol G. R. priznaný totožný nárok. Namietal, že aj keď navrhol toto rozhodnutie pripojiť a oboznámiť sa s ním, súd prvej inštancie sa jeho existenciou vôbec nezaoberal. Poukázal tiež na to, že počas celého súdneho konania zo strany žalovaných nebola predložená plná moc na preberanie zásielok udelená pre G. R. a nenachádzala sa ani v pôvodne pripojenom spise rozhodcovského súdu, a až na poslednom pojednávaní konanom dňa 09.06.2016 (na ktorom nemal právne zastúpenie, nakoľko zaniklo spolu zo zánikom jeho právneho predchodcu - Arena servis, a.s.) súd oboznámil splnomocnenie na preberanie písomností zo dňa 22.01.2007 pre G. R., ktoré navyše podpísal sám sebe spolu s druhým členom predstavenstva spoločnosti žalobcu. Keďže v tom čase nemal právneho zástupcu nemohol sa vyjadriť ani k autenticite splnomocnenia a k jeho právnemu významu, najmä so zreteľom na pomer G. R. k veci a z neho vyplývajúci konflikt záujmov, a na zmanipulovanie konania pred rozhodcovským súdom. Namietal tiež, že súd prvej inštancie na pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že právny zástupca jeho právneho predchodcu ho vyzval, aby konal s novým subjektom konania na strane žalobcu, a nakoľko aj svoje rozhodnutie odôvodnil len jediným dôkazom vykonaným na tomto pojednávaní, mal za to, že takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil realizovať jeho procesné práva, čím nepochybne došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Namietal tiež, že súd prvej inštancie konal s ním ako so žalobcom bez toho, aby mal jeho súhlas. Vo vzťahu k povereniu na preberanie pošty udelenému E. T. zo dňa 22.08.2011, ktoré bolo súčasťou súdneho spisu, uviedol, že malo dva významy, t.j. 1/ zrušilo predtým udelené poverenie, čiže aj poverenie pre G. R. z roku 2007 a 2/ iba menovaná bola určená spoločnosťou Arena servis, a.s., na preberanie zásielok, ktoré jej boli určené na doručovanie do vlastných rúk. V danej súvislosti poukázal na uznesenie NSSR zo dňa 07.08.2012, sp. zn. 3Cdo 196/2012 a uviedol, že rozhodcovský súd sa uspokojil s poverením pre G. R. z roku 2007 a vôbec neskúmal, či bol G. R. autonómne určenou oprávnenou osobou aj v roku 2011 na prijímanie zásielok určených do vlastných rúk spoločnosti Arena servis, a.s.. Podľa jeho názoru boli žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovský rozsudok v novembri 2011 doručené neoprávnenej osobe G. R., nakoľko nebol oprávnenou osobou ani z titulu vtedy zastavanej funkcie predsedu predstavenstva. Namietal, že súd prvej inštancie sa s touto jeho procesnou obranou vôbec nevysporiadal. 8. Žalovaní 1/ až 3/ odvolanie voči rozsudku nepodali a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili. 9. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, nakoľko vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. K odvolacej námietke zmätočnosti výrokov o trovách konania uviedol, že z odôvodnenia rozsudku, ale i zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.06.2016, na ktorom bol rozsudok vyhlásený je zrejmé, že v písaní druhého výroku rozsudku o priznaní trov konania žalovanému 1/ došlo k chybe v písaní (ktorú už súd prvej inštancie opravil opravným uznesením - pozn. odvolacieho súdu), pretože súd prvej inštancie, aj keď priznal všetkým žalovaným náhradu trov konania, žalovaní 1/ a 3/ si náhradu trov konania neuplatnili a uplatnil si ju len on (žalovaný 2/). Nesúhlasil s názorom žalobcu, že plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu zaniklo ex offo spolu s ex offo výmazom spoločnosti Arena servis, a.s., z Obchodného registra, pretože spoločnosť Arena servis, a.s., zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia s jej právnym nástupcom, na ktorého prešli aj všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti (univerzálna sukcesia), preto z tejto právnej skutočnosti nemožno usudzovať zánik plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o poverenia udelené pani E. T., uviedol, že z týchto nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, že by rušili akékoľvek iné predchádzajúce poverenia a splnomocnenia na preberanie písomností. Zdôraznil, že oprávnenie G. R. na preberanie písomností vyplývalo jednak z jeho postavenia predsedu predstavenstva spoločnosti Arena servis, a.s., a tiež z osobitného plnomocenstva na preberanie písomností, ktoré nebolo časovo obmedzené a malo právne účinky v čase doručenia rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eur (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 66 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH). 10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil. 12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, a samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodol podľa novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. 13. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246 480, so sídlom zriaďovateľa Hradská 26, Bratislava, pobočka súdu Žabotova 2/B, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, sp. zn. NRS 305/2011, a o trovách konania (v spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017) rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, ktorého výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal listinnými dôkazmi aj tvrdeniami sporových strán, a správne vyhodnotil, že G. R. bol na základe plnej moci oprávnený preberať písomnosti za žalobcu a rozhodcovský rozsudok na základe tejto plnej moci osobne za žalobcu prevzal dňa 21.11.2011. Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (účinného 31.12.2014) mal žalobca na podanie žaloby o jeho zrušenie zákonom stanovenú lehotu 30 dní od jeho doručenia jemu ako účastníkovi rozhodcovského konania podávajúcemu žalobu. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že žalobca tak mal podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 21.12.2011, čo neurobil. Žalobu na súd podal až dňa 09.02.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ak potom súd prvej inštancie jeho žalobu z tohto dôvodu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj riadne vyhodnotil, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o oneskorenom podaní žaloby na súd. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. Aj s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tými odvolacími námietkami, ktorými žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v konaní, v dôsledku ktorého mu malo byť znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva, a malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie podľa neho spočíval v tom, že súd prvej inštancie s ním konal ako s novým žalobcom bez toho, aby mal jeho súhlas, a v tom, že na poslednom pojednávaní dňa 09.06.2016 konal (vykonal dokazovanie pre rozhodnutie vo veci významným listinným dôkazom - splnomocnením zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s., z ktorého pri rozhodovaní vo veci aj vychádzal) a rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že nebol právne zastúpený, pretože právne zastúpenie advokátom JUDr. Milanom Ružbarským zaniklo spolu so zánikom jeho právneho predchodcu - Arena servis, a.s., a bez ohľadu na to, že bol právnym zástupcom jeho právneho predchodcu (JUDr. Milan Ružbarský) vyzvaný, aby s jeho osobou konal ako s novým subjektom konania na strane žalobcu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k autenticite splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 a k jeho právnemu významu. 17. Z výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa žalobcu zo dňa 08.06.2016 odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca, Arena servis, a.s., IČO: 35 745 550, so sídlom Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica, zanikol v zmysle ust. § 20a ods. 2 Obč. zák. dňom výmazu z Obchodného registra, t.j. dňa 01.03.2016, v dôsledku zlúčenia, a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika (súčasný žalobca). Pokiaľ právny nástupca žalobcu (súčasný žalobca) v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie s ním konal ako so žalobcom bez toho, aby mal jeho súhlas, odvolací súd s touto námietkou nesúhlasí a považuje ju za absolútne nedôvodnú, pretože v zmysle v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie účinného ust. § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikla právnická osoba, ktorá je stranou sporu, bolo procesnou povinnosťou súdu prvej inštancie pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaviť. Právnym nástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti zaniknutej právnickej osoby, pričom ťažisko zisťovania, kto je právnym nástupcom zaniknutej právnickej osoby, spočívalo podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. na súde prvej inštancie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 116/2009 zo dňa 20.07.2010). Z uvedeného teda vyplýva, že súd bol v zmysle uvedeného ustanovenia O.s.p. v prípade zániku právnickej osoby, ktorá bola stranou sporu, povinný ex lege pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom alebo konanie zastaviť. V prípade pokračovania v konaní s jej právnym nástupcom v zmysle tohto zákonného ustanovenia nebol potrebný (nevyžadoval sa) súhlas právneho nástupcu, a to ani v prípade, keď išlo o právneho nástupcu žalobcu. V súvislosti s odvolacím argumentom žalobcu, že plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na právne zastupovanie žalobcu v danom konaní zaniklo so zánikom pôvodného žalobcu Arena servis, a.s., odvolací súd poukazuje na ust. § 33b ods. 2 druhá veta Obč. zák., podľa ktorého cit.: „Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.“, a uvádza, že nakoľko v danom prípade splnomocniteľ (pôvodný žalobca - právnická osoba) zanikol zlúčením, je nepochybné, že jeho práva a záväzky (a v rámci nich aj plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na zastupovanie jeho osoby v danom konaní) prešli na právneho nástupcu SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika. Plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na právne zastupovanie žalobcu v danom konaní teda nezaniklo a v súčasnosti sa vzťahuje na zastupovanie právneho nástupcu žalobcu (SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika) v tomto konaní. 18. Na posledné pojednávanie nariadené na deň 09.06.2016, na ktorom bolo vykonané dokazovanie listinným dôkazom (plnomocenstvom zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s.), a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súd prvej inštancie riadne a včas predvolal právneho zástupcu (pôvodného i súčasného) žalobcu JUDr. Milana Ružbarského, pričom žalobcu na toto pojednávanie nepredvolal, keď jeho osobnú účasť na pojednávaní nepovažoval za potrebnú, keďže ho nemienil podrobiť vykonaniu dôkazu jeho výsluchom, čiže išlo o procesný postup v súlade so zákonom (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 6Sžo 226/2010). Pokiaľ sa teda právny zástupca žalobcu JUDr. Milan Ružbarský z vlastnej vôle nezúčastnil posledného pojednávania 09.06.2016, na ktoré bol riadne predvolaný, z dôvodu, že mu právny nástupca žalobcu (súčasný žalobca) neudelil plnomocenstvo na zastupovanie v danom konaní, je zrejmé, že pri posúdení existencie a trvania udeleného plnomocenstva (ktoré mu udelil pôvodný žalobca na zastupovanie jeho osoby v danom konaní) vo vzťahu k právnemu nástupcovi žalobcu pochybil, pretože udelenie nového plnomocenstva od právneho nástupcu žalobcu na zastupovanie v tomto konaní nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné. Z uvedeného potom nesporne vyplýva, že k pochybeniu došlo zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý si nesprávne vyložil potrebu udelenia nového plnomocenstva od právneho nástupcu žalobcu na zastupovanie v danom konaní, v dôsledku čoho sa potom nezúčastnil posledného pojednávania dňa 09.06.2016, avšak nepožiadal ani o jeho odročenie, a nie zo strany súdu prvej inštancie, ktorý právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie 09.06.2016 riadne a včas predvolal, a keďže tento o odročenie pojednávania nepožiadal, správne pojednával v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc zo skutočnosti, že plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Milanovi Ružbarskému na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní trvá i naďalej a vzťahuje sa aj na súčasného žalobcu (právneho nástupcu pôvodného žalobcu), a s prihliadnutím na to, že právny zástupca žalobcu JUDr. Milan Ružbarský sa aj napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie 09.06.2016, na ktorom sa vykonalo dokazovanie významným listinným dôkazom a bol vyhlásený rozsudok, tohto pojednávania v dôsledku vlastného pochybenia nezúčastnil (keďže mal za to, že potrebuje nové plnomocenstvo na zastupovanie právneho nástupcu žalobcu v danom konaní), a keďže súd prvej inštancie ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania (v oznámení zo dňa 08.06.2016 požiadal iba o pokračovanie v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a o nariadenie nového pojednávania), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď pojednávanie 09.06.2016 neodročil, nakoľko nebol na to dôvod (nový žalobca bol právne zastúpený a jeho právny zástupca sa pojednávania aj napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil a nepožiadal ani o jeho odročenie), a pokračoval v ňom v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, vykonal na ňom dokazovanie žalovaným 1/ doručeným listinným dôkazom (splnomocnením zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s.), po vykonaní dokazovania vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil rozsudok vo veci samej. Na záver odvolací súd už len pripomína, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu (JUDr. Milana Ružbarského) na pojednávaní 09.06.2016 k vykonanému dokazovaniu, k čomu však pre pochybenie jeho právneho zástupcu (a nie súdu prvej inštancie) nedošlo. Z týchto dôvodov nemožno preto súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že uskutočnením pojednávania dňa 09.06.2016 v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, mu bolo znemožnené vyjadriť sa k autenticite splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 a k jeho právnemu významu. 19. Následne odvolací súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu, ktorými namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď vyslovil, že jeho žaloba bola podaná na súd oneskorene. Naproti tomu, sám v odvolaní (rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie pôvodný žalobca) rozporuplne uviedol, že žalobu podal na súd oneskorene, až po uplynutí 30-dňovej lehoty, z dôvodu zmanipulovania konania pred rozhodcovským súdom, ktoré mal spôsobiť vtedajší predseda predstavenstva G. R. tým, že v rovnaký deň uplatnil vo svojom mene na rovnakom rozhodcovskom súde proti spoločnosti pôvodného žalobcu skutkovo a právne totožný nárok (ako žalovaný 2/ v tomto konaní), pričom v oboch týchto konaniach vystupoval súčasne aj ako zástupca pôvodného žalobcu, čiže prevzal za neho žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovské rozsudky. Namietal, že tieto písomnosti sa však do dispozičnej sféry pôvodného žalobcu nedostali a pôvodný žalobca sa o ich existencii dozvedel až zo začatých exekúcii, v ktorých sa vymáhajú priznané nároky. Preto až na základe tohto zistenia podal pôvodný žalobca obratom na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že G. R., ktorý v novembri 2011 za spoločnosť pôvodného žalobcu prevzal žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovský rozsudok, nebol oprávnený tieto písomnosti prevziať, a to ani z titulu vtedy zastávanej funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti pôvodného žalobcu. Súčasne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb 32/2012, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bol G. R. priznaný nárok totožný s nárokom priznaným žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že poverením zo dňa 22.08.2011, ktorým bola E. T. poverená na preberanie pošty za spoločnosť pôvodného žalobcu, sa zrušilo predtým udelené poverenie pre G. R.Á. z roku 2007, čiže iba menovaná bola oprávnená na preberanie zásielok určených na doručovanie do vlastných rúk spoločnosti Arena servis, a.s.. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo potrebné za účelom zistenia včasného alebo oneskoreného podania žaloby na súd najskôr ustáliť, či G. R. bol v čase rozhodcovského konania, ktoré sa skončilo vydaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, oprávnený preberať za spoločnosť pôvodného žalobcu (Arena servis, a.s.) jej do vlastných rúk adresované písomnosti a zásielky (teda aj výzvu rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď a samotný žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok). Z predloženého spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v období od 19.01.2007 do 14.04.2012 (t.j. aj v čase trvania rozhodcovského konania) bol predsedom predstavenstva spoločnosti Arena servis, a.s., G. R.. Podpredsedom predstavenstva bol v období od 19.01.2007 do 28.09.2009 G.. A. O. a v období od 23.02.2010 do 29.02.2016 (t.j. v čase trvania rozhodcovského konania) B.. G. Š.. Predstavenstvo ako štatutárny orgán za menovanú spoločnosť konalo takým spôsobom, že v mene predstavenstva konal a podpisoval vždy predseda predstavenstva spoločne s podpredsedom predstavenstva, a podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňovalo tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojili podpisujúci svoj podpis. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Bratislava, sp. zn. NRS 305/2001, bola spoločnosť Arena servis, a.s. (pôvodný žalobca) zaviazaná k povinnosti zaplatiť A. Š. (žalovanému 2/) istinu v sume 2.563,711,38 eur a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania. Z plnej moci zo dňa 22.01.2007 mal odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie preukázané, že spoločnosť Arena Servis, a.s., zastúpená G. R. (predsedom predstavenstva) a G.. A. O. (podpredsedom predstavenstva), splnomocnila G. R. na preberanie všetkých úradných písomnosti, poštových zásielok, obyčajných listových zásielok, doporučených zásielok, doporučených zásielok do vlastných rúk, peňažných poukazov a balíkov adresovaných splnomocniteľovi. Ďalej z potvrdenia o osobnom prevzatí žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, z výpovede svedkyne K. W. - predsedníčky Najvyššieho rozhodcovského súdu a z ňou predloženého výpisu zo systému odvolací súd opäť v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že výzvu rozhodcovského rozsudku na žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzal za spoločnosť Arena servis, a.s., Bratislava, na základe touto spoločnosťou udeleného plnomocenstva, osobne G. R., pričom rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 21.11.2011. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase sporného rozhodcovského konania, bol G. R.L. predsedom predstavenstva pôvodného žalobcu, čiže spoločne s v tom čase pôsobiacim podpredsedom predstavenstva, bol oprávnený za pôvodného žalobcu konať a zároveň bol aj osobitne na základe splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 splnomocnený preberať za neho všetky úradné písomnosti, poštové zásielky, obyčajné listové zásielky, doporučené zásielky, doporučené zásielky do vlastných rúk, peňažné poukazy a balíky, ktoré mu boli adresované, čiže bol oprávnený prevziať aj výzvu rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok. Je potom zrejmé, že odvolacia námietka súčasného žalobcu, že G. R. nebol tieto písomnosti oprávnený prevziať, neobstojí, a teda je úplne nedôvodná. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že poverením zo dňa 22.08.2011, ktorým bola E. T. poverená na preberanie pošty za spoločnosť Arena servis, a.s., sa zrušilo predtým udelené poverenie pre G. R. z roku 2007 a iba menovaná bola oprávnená na preberanie zásielok, ktoré boli určené na doručovanie do vlastných rúk tejto spoločnosti, s touto odvolací súd nesúhlasí, pretože v tomto poverení nie je uvedená žiadna klauzula o tom, že by sa doposiaľ udelené splnomocnenie zo dňa 22.01.2007 udelené G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s., zrušilo resp. odvolalo, a že by bolo platné a účinné už iba poverenie zo dňa 22.08.2011 udelené E. T.. Z uvedeného je zrejmé, že ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré však v konaní žiadnym produkovaným dôkazom nepreukázal. 20. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, podľa ktorej pôvodný žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí 30-dňovej lehoty z dôvodu, že výzva na žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok sa pre počínanie G. R. nedostali do jeho dispozičnej sféry, a o ich existencii sa dozvedel až zo začatých exekúcii (v ktorých sa vymáhali v rozhodcovských konaniach priznané nároky), s touto odvolací súd nesúhlasí, pretože G. R. bol splnomocnený (oprávnený) na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s. (pôvodný žalobca), čiže pokiaľ za túto spoločnosť preukázateľne ako oprávnená (splnomocnená prípadne poverená) osoba prevzal akékoľvek jej adresované písomnosti alebo zásielky (v danom prípade výzvu na žalobnú odpoveď a žalobou dotknutý rozhodcovský rozsudok), išlo o účinné doručenie, ktoré malo za následok, že doručované písomnosti resp. zásielky sa dostali do dispozičnej sféry jeho splnomocniteľa (v danom prípade pôvodného žalobcu - Arena servis, a.s.). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 25.04.2016, sp. zn. 3Obdo 28/2016, podľa ktorého v prípade, ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.). Ďalej odvolací súd uvádza, že G. R.Á., okrem toho, že bol oprávnený za spoločnosť Arena servis, a.s., preberať jej adresované písomnosti a zásielky, bol v danom čase zároveň aj predsedom predstavenstva menovanej spoločnosti a spolu s jej podpredsedom predstavenstva boli oprávnení (v mene jej štatutárneho orgánu) za ňu konať, čiže v zmysle ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka sa na nich vzťahovala povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä boli povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmeli uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Keďže G. R. ako predseda predstavenstva bol spoločne s podpredsedom predstavenstva oprávnený konať za spoločnosť Arena servis, a.s., je zrejmé, že po prevzatí dotknutého rozhodcovského rozsudku ako osoby konajúce v mene štatutárneho orgánu spoločnosti Arena servis, a.s., mali možnosť podať na súd v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote plynúcej od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Túto možnosť však nevyužili a žalobu v tejto prekluzívnej lehote na súd nepodali. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v štádiu posudzovania včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd neskúma dôvody, pre ktoré žalobca podal žalobu oneskorene (teda či ju podal oneskorene v dôsledku narušených vnútorných vzťahov v rámci jeho spoločnosti alebo v dôsledku toho, že osoby oprávnené konať a podpisovať za predstavenstvo - jeho štatutárny orgán konali resp. nekonali s náležitou starostlivosťou, t.j. odbornou starostlivosťou a v záujme jeho spoločnosti a jej akcionárov, prípadne v dôsledku existencie konfliktu záujmov). Včasnosť podania takejto žaloby súd posudzuje výslovne z formálneho hľadiska, t.j. v závislosti od zistenia, kedy došlo k účinnému doručeniu rozhodcovského rozsudku oprávnenému subjektu, a kedy bola podaná žaloba o zrušenie takto doručeného rozhodcovského rozsudku na súd. V súvislosti s oneskoreným uplatnením práv žalobou odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na zásadu, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr 38/2011). Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa vnútorných vzťahov dotknutej spoločnosti (napr. prípadného porušenia povinnosti spoločníkov spoločnosti resp. členov jej orgánov), odvolací súd uvádza, že tieto možno riešiť samostatne, v konaniach, v ktorých si prípadne poškodená spoločnosť uplatňuje zodpovednostné nároky na náhradu škody voči svojim spoločníkom resp. členom orgánov, ktorí jej v dôsledku porušenia svojich zákonných povinnosti spôsobili škodu (čiže v rámci vyvodzovania zodpovednosti voči spoločníkom resp. členom orgánov dotknutej spoločnosti). 22. Keďže G. R. ako osoba oprávnená prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 21.11.2011 (išlo o účinné doručenie, čiže rozsudok bol v dispozičnej sfére spoločnosti Arena servis, a.s.), odo dňa 22.11.2011 začala tejto spoločnosti (pôvodný žalobca) plynúť zákonom ustanovená 30-dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.) a jej plynutie sa skončilo dňa 21.12.2011. Nakoľko spoločnosť Arena servis, a.s., podala žalobu na súd až dňa 09.02.2012, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyslovil, že žaloba bola podaná na súd oneskorene. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb 32/2012, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bol G. R. priznaný nárok obdobný nároku priznanému žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní, odvolací súd uvádza, že v poukazovanom prípade ide vzhľadom na postavenie (funkciu) žalobcov rozhodcovského konania v rámci spoločnosti Arena servis, a.s., o skutkovo odlišnú vec, a súd prvej inštancie preto správne neprihliadal na závery prijaté v tomto rozhodnutí. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnutá, za nedôvodné. 23. V spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 (ktorým súd prvej inštancie opravil druhý výrok napadnutého rozsudku tak, že správne znie: žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku) preskúmal odvolací súd tiež závislé výroky o trovách konania (ktorými súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal), ktoré žalobca napadol odvolaním z dôvodu, že ich považoval za zmätočné, čo však bližšie nešpecifikoval, a po ich preskúmaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je i v týchto výrokoch správny. Ak súd prvej inštancie pri plnom úspechu žalovaných 1/ až 3/ v spore rozhodol o trovách konania podľa v čase rozhodovania účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže žalobca v odvolaní ohľadom výrokov o trovách konania ničím okrem zmätočnosti (ktorú ani bližšie nešpecifikoval, a ktorú odvolací súd ani nezistil) neargumentoval, a nenamietal ani nesprávnosť výpočtu výšky žalovanému 2/ priznaných trov, odvolací súd sa obmedzil len na konštatovanie správnosti oboch týchto výrokov o trovách konania. 24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným unesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a aj napriek tomu, že v odvolacom konaní boli úspešní všetci žalovaní (1/ až 3/), nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi priznal len žalovanému 2/, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy preukázateľne vznikli. Žalovaným 1/ a 3/ v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na ich náhradu nepriznal. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).