Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/388/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220965 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1212220965.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. Z., V..Z.., L.: XX XXX XXX, S. X.. Č.. X, N., zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Zámocká ul. č. 22, Bratislava, proti odporcovi: N., Z.. Z. F.. P.., IČO: XX XXX XXX, A. X.. Č.. XX, N., zast. advokátom: JUDr. Martin Abrahám, Koceľova ul. č. 25, Bratislava, o návrh na nariadenie predbežného opatrenia a odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. augusta 2012, č. k. 19C 153/2012-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území: A., P.: N. - O.. Č.. A.V., P.: N. S., zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX, Z. G. pre C. O. Z. N. a to: byt číslo XXX, X. A., vchod Š.X. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcela reg. „Y. Č.. XXXX/XX o výmere 2146 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 59190/9375900, garáž číslo X - XXX, X. A., vchod Š. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcela reg. „Y. Č.. XXXX/XX o výmere 2146 m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 18330/9375900 a so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., P.: N. - O.. Č.. N., okres N. S., zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX, Z. G. pre C. O. Z. N. a to: pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. “. Č.. XXXX/XX, výmera 2146 m2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. “. Č.. XXXX/XX, výmera 583 m2, najmä, aby sa zdržal prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k ním aj zaťaženia inými právami tretích osôb do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 75 ods. 2 veta prvá a druhá, § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. a vecne tým, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi osvedčil skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nakoľko zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX a z dodatkov k zmluve o kontokorentnom úvere číslo 1 až 3, ako aj z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Z.-O. A. Z..F..P.. vyplýva, že dňa 29.09.2008 uzavrel navrhovateľ s touto obchodnou spoločnosťou (pôvodne Y.-Y. A. Z..F..P..) zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX na základe, ktorej jej navrhovateľ poskytol kontokorentný úver pôvodne vo výške 82.984,80 eur a Okresný súd Bratislava V na základe zmenky zo dňa 03.12.2010, vystavenej obchodnou spoločnosťou Z.-O. A. Z..F..P.. v prospech navrhovateľa, vydal zmenkový platobný rozkaz dňa 13.03.2012, č. k. 1Zm/564/2011-15, ktorým zaviazal dlžníka zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 83.151,88 eur s ročným úrokom vo výške 6% od 09.04.2001 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 277,17 eur a zároveň nahradiť trovy konania vo výške 6.445,35 eur s tým, že následne bola spoločnosť Z.-O. A. Z..F..P.. navrhovateľom kontaktovaná za účelom dohody o dobrovoľnej úhrade pohľadávky, avšak daný zmenkový dlžník nehnuteľnosti vedené na Listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, kúpnou zmluvou evidovanou pod č.S. XXXXX/XXXX zo dňa 02.05.2012 previedla na odporcu, čím vzniklo reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa, pretože ďalším prevodom nehnuteľností v priebehu konania vo veci samej, by boli ohrozené práva navrhovateľa a podstatne sťažená ich ochrana, ktorej sa domáha podaným návrhom. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že za uvedenej situácie a so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu je nevyhnutné obmedziť dispozíciu so spornými nehnuteľnosťami s tým, že preventívna ochrana, ktorá sa nariadeným predbežným opatrením v súlade s jeho cieľom zabezpečí, a je aj primeraná zásahu do práv odporcu, ktorému týmto vznikne dočasné obmedzenie disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol, že spolu s napadnutým uznesením mu nebol doručený aj návrh na začatie konania s priloženými dôkazmi, čím mu bolo odňaté právo pred súdom konať a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázal na konštantnú judikatúru s tým, že samotný fakt nemožnosti neskoršieho výkonu rozhodnutia vo veci samej, sám osebe nemôže byť dôvodom nariadenia predbežného opatrenia; súd totiž musí ex officio skúmať, či sú splnené podmienky konania vo veci samej predtým, ako prikročí k vydaniu predbežného opatrenia najmä v prípade, keď sa navrhovateľ domáha svojho práva určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné, nakoľko v ňom absentuje odôvodnenie, ktoré dôkazy a akým spôsobom vplývajú na rozhodnutie súdu - dôkazy proti odporcovi, pre ktoré súd priznal navrhovateľovi predbežného opatrenie, nie sú v rozhodnutí ani len označené, nieto ešte konkretizované; keď prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia iba konštatuje ich údajnú existenciu a obmedzuje sa výhradne na konkretizovanie dôkazov o existencii a výške nároku navrhovateľa proti dlžníkovi a vôbec sa nevenuje nároku, ktorý je predmetom návrhu, a tým je právo odporovať úkon dlžníka a odporcu. Vytkol prvostupňovému súdu, že nemal posudzovať dôvodnosť nároku navrhovateľa voči dlžníkovi, ale voči odporcovi s tým, že návrh navrhovateľa a tým aj uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje iba formálnu zmienku o tom, že dlžník konal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa bez toho, aby uvedené podporil akýmkoľvek dôkazom, z čoho by malo, alebo mohlo uvedené vyplývať. Poukázal na skutočnosť, že nadobudnutie nehnuteľnosti od dlžníka nie je dôkazom ani indíciou o tom, že nárok je dôvodný, nakoľko neindikuje skutočnosť predpokladanú zákonom na úspešné uplatnenie práva (odporovať právnemu úkonu) v spore, keďže touto podmienkou je okrem existencie úmyslu ukrátiť veriteľa aj tá, že odporca musel vedieť o úmysle predávajúceho. Odporca mal za to, že konanie a rozhodovanie súdu vo veci predbežného opatrenia dovedené ad absurdum znamená, že každý, kto má voči dlžníkovi akúkoľvek aj marginálnu vymáhateľnú pohľadávku a požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, zakazujúceho komukoľvek, kto nadobudol čohokoľvek (vec, právo) od dlžníka za posledné tri roky, aby s touto vecou nakladal, dosiahne vydanie predbežného opatrenia s tým, že uvedený záver odporuje účelu a prieči sa duchu ustanovení o odporovateľných právnych úkonov voči tretím osobám, ktoré zo zákona neznášajú dôkazné bremeno a je preto nezákonné. Za neprípustný zásah do práv odporcu považoval konanie súdu voči odporcovi ako osobe vymenovanej v § 42a ods. 2 druhá časť vety až 5 a vytkol prvostupňovému súdu, že neskúmal dostatočne pasívnu legitimáciu odporcu, čo malo rozhodujúci vplyv na vydanie predbežného opatrenia v duchu aplikácie neprípustných a neznámych právnych zásad. Odporca sa zároveň vo svojom odvolaní vyjadril k návrhu vo veci samej tak, že ho navrhol zamietnuť. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko odporca sa v rozpore so znením a účelom procesnoprávnej úpravy predbežných opatrení mylne domnieva, že súd je v rozhodnutí, ktorým nariadil predbežné opatrenie, povinný zaoberať sa všetkými skutkovými a právnymi otázkami, v opačnom prípade je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko účelom predbežného opatrenia je poskytnutie mimoriadne rýchlej ochrany ohrozenému účastníkovi konania a to dočasným usporiadaním pomerov, ktorým nie je prejudikovaný končený výsledok sporu, pričom je ústavne konformné a procesne nevyhnutné, aby súd predbežné opatrenie nariadil už na základe osvedčenia obavy o existencii skutočností, uvedených v § 75 ods. 2 O.s.p. Zároveň poukázal na skutočnosť, že sa odporca mylne domnieva, že navrhovateľ je povinný preukázať jeho úmysel scudziť alebo zaťažiť nehnuteľnosť, nakoľko preukázanie úmyslu odporcu spôsobiť bezprostredne hroziacu ujmu, nemôže byť za žiadnych okolností hraničným kritériom pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia. Vo svojom vyjadrení ďalej navrhovateľ uviedol, že vo vzťahu k reálnemu úmyslu poškodiť navrhovateľa, dlžník pri odporovateľnom právnom úkone vždy koná s úmyslom ukrátiť pohľadávku veriteľa, pričom tretia osoba, ktorá má z odporovateľného právneho úkonu prospech, prezentovaný úmysel (okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi), pozná a preto účastníci odporovateľného právneho úkonu tak vzájomne konajú s cieľom poškodiť záujmy veriteľa. K námietkam odvolateľa o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore uviedol, že právnym úkonom, ktorému sa v tomto konaní odporuje, je kúpna zmluva, na základe, ktorej nadobudol vlastnícke právo k jej predmetu odporca, čo bez ďalšieho zakladá jeho pasívnu vecnú legitimáciu a preto prvostupňový súd pri nariadení predbežného opatrenia postupoval v súlade ustanovením § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď nariadil predbežné opatrenie voči odporcovi. Poukázal na skutočnosť, že k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa nedošlo, ani po piatich mesiacoch od vkladu vlastníckeho práva odporcu do katastra nehnuteľnosti na základe spornej kúpnej zmluvy, pričom argument odporcu, že dlžník sa prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam údajne snažil získať peňažné prostriedky na úhradu svojho záväzku voči navrhovateľovi, tak vyznieva účelovo a absurdne, pričom hraničí s aroganciou a výsmechom vo vzťahu k efektívnym účinkom právneho poriadku Slovenskej republiky. Za scestnú považoval aj argumentáciu odporcu o tom, že výkon súdneho rozhodnutia nemôže byť vzhľadom na normatívne znenie § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka (právo na náhradu po prevode nehnuteľnosti na tretiu osobu) ohrozený, nakoľko v rámci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu navrhovateľovi objektívne hrozí ujma na jeho právach, už iba na základe výrazného kvalitatívneho rozdielu medzi možnosťou uspokojenia jeho pohľadávky v rámci exekúcie vedenej na nehnuteľnosť a možnosťou jeho uspokojenia po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odporcu na tretiu osobu, nakoľko nehnuteľnosť predstavuje trvalú hodnotu, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, nedá sa zatajiť, ukryť, zničiť a navrhovateľovi sa prakticky nedá zabrániť, aby sa z výťažku predaja nehnuteľnosti uspokojil. Zároveň navrhovateľ uviedol, že ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k bonitnej nehnuteľnosti na tretiu osobu, bude mať sťažovateľ výrazne zhoršenú pozíciu pri uspokojovaní svojej pohľadávky a pri aktuálnej výške pohľadávky navrhovateľa, cca. 83.000 eur s príslušenstvom, by zvyšný majetok odporcu nepostačoval na jeho uspokojenie v takom rozsahu, v akom by sa uspokojil z výťažku z predaja hnuteľnosti. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že námietka odporcu ohľadom účelu prevodu (resp. úmyslu dlžníka ukrátiť navrhovateľa a vedomosti odporcu o tomto úmysle), bude až predmetom konania vo veci samej a preto nemá ani prvostupňový súd žiadny dôvod sa v odôvodnení svojho rozhodnutia touto otázkou pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zaoberať. K prípadnej ujme na strane odporcu, spôsobenej nariadením predbežného opatrenia, upozornil navrhovateľ na to, že pokiaľ v úmysle odporcu nie je nehnuteľnosti scudzovať, tak potom je predbežné opatrenie vo vzťahu k nemu bez právneho významu, avšak v prípade, ak takýto úmysel má, je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné, z čoho vyplýva, že nariadením predbežného opatrenia napadnutým uznesením sa nezasiahlo do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru, nakoľko je naďalej oprávnený nehnuteľnosti držať, užívať požívať plody a úžitky. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O.s.p), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O.s.p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j., že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vlastnícke a užívacie právo, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t. j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami - právami. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom návrhu vo veci samej je odporovateľnosť právnych úkonov, kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., P.: N. - O.. Č.. A., P.: N. S., zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX a na Liste vlastníctva č. XXXX (špecifikované v úvode tohto uznesenia) z obchodnej spoločnosti Z.-O. A. Z..F..P.. na odporcu, ako kupujúceho s tým, že uvedená kúpna zmluva je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Navrhovateľ sa v danom prípade domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej, dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko existuje dôvodná obava, že výkon rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľa v konaní by bol ohrozený, nakoľko výsledkom úspešnej odporovacej žaloby je neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu zmenkového dlžníka voči navrhovateľovi (úver poskytnutý zmenkovému dlžníkovi pôvodne v sume 82.984,80 eur) a zároveň vznik nároku navrhovateľa domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky priamo od odporcu a to práve z majetku, ktorým napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi zakázal dočasne nakladať. V prejednávanej veci tak malo zásadný význam to, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stal odporca vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom v prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, vedúcimi k zmene vlastníctva, by došlo k vážnemu zásahu do jeho právneho postavenia tak, že postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky by sa nesporne výrazne zhoršilo. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým boli medzi účastníkmi konania dočasne upravené ich právne pomery a stotožnil sa aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.