Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/127/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115825 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304115825.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľa: V. Š. - I. Z. T., IČO: XX XXX XXX, F. Č.. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Daniela Rakúsová, Topoľčianska ul. č. 10, Bratislava, proti odporcovi: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X.. Č.. X, N., o zaplatenie istiny 7.985,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. marca 2010, č. k. 8C 149/2004-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 7.985,51 eur s 0,05% úrokom z omeškania denne od 01.12.2002 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov konania a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 120 ods. 1, § 132 O.s.p., ust. § 344, § 351 ods. 1, 436 ods. 1, § 437 ods.1, § 534, 1 § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka a vecne tým, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 01.07.2002 k uzavretiu Zmluvy o dielo, číslo: XXXXXXXX, podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác, špecifikovaných v čl. II tejto zmluvy navrhovateľom ako zhotoviteľom pre odporcu ako objednávateľa s tým, že cena diela bola dohodnutá sumou 3.610.141,70,- Sk a jej neoddeliteľnou súčasťou bol položkový rozpočet a nakoľko navrhovateľ od danej zmluvy platne odstúpil dňa 12.11.2002, došlo k zániku zmluvy, pričom v konaní mal za preukázané, že odporca navrhovateľovi neuhradil faktúru č. 52/2002, splatnú dňa 14.10.2002, sčasti nezaplatenej v sume 114.590,80,- Sk (3.803,71 eur) a faktúru č. 57/2002, splatnej dňa 04.11.2002 v sume 125.980,80,- Sk (4.181,79 eur), t. j. žalovanú istinu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporca výpočet navrhovateľom uplatneného nároku nespochybnil, a zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 04.10.2002 vyplýva, že odporca zo sumy 516.590,80,- Sk, fakturovanej pod č. 52/2002 uhradil iba sumu 403.000,- Sk z dôvodu zistených nedostatkov na stavbe a faktúru č. 57/2002 na sumu 125.980,80,- Sk, nezaplatil vôbec. Poukázal na skutočnosť, že odporca nepostupoval v súlade so zmluvou, ak zadržal finančné prostriedky a tieto navrhovateľovi nezaplatil, keďže zmluvne dohodnutých 5 % bolo možné v súlade s ustanovením článku 5 bod 2 zmluvy zadržať iba v prípade, ak už bolo vyfakturovaných 95% z plánovaného rozpočtu, čo sa v uvedenom prípade nestalo, nakoľko zhotoviteľ diela od zmluvy odstúpil pred jej dokončením a najmä pred vyčerpaním rozpočtu do výšky 95%. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že odporca ako objednávateľ v čase účinnosti zmluvy nepostupoval v súlade so zákonom, keďže po zistení vád nedodržal zmluvný postup, ktorý si strany v článku 9 Zmluvy dohodli tak, že za podstatné porušenie zmluvných povinností s následným postupom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a stanovili aj nedodržanie akostných vlastností diela. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odporca mal postupovať v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to že dodaním diela s vadami, je porušená zmluva podstatným spôsobom, a vtedy mal odporca na výber jednu zo štyroch možností uvedených v zákone, z ktorých však ani jednu nerealizoval a preto sa režim posudzovania vád diela preklenul do režimu v zmysle ustanovenia § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka a vyhodnocuje sa ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom, kedy objednávateľ môže požadovať, alebo dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z ceny diela. Poukázal na skutočnosť, že odporca nielen neuplatnil ani jednu z týchto zákonných možností, t. j. nežiadal o poskytnutie opravy v stanovenej lehote, nevyčíslil zľavu z ceny diela, ale dokonca prestal s navrhovateľom úplne komunikovať a preberať aj jeho písomné zásielky a tak sa vlastným konaním, resp. nekonaním dostal do situácie, že z možných spôsobov kompenzácie vád diela mu zostala možnosť opravy vád, keďže podľa záverov znalca a svedkov z oblasti stavebníctva (v konaní vypočutých), išlo o vady odstrániteľné a skôr estetického ako funkčného charakteru. Zároveň poukázal na skutočnosť, že odporca na poslednom pojednávaní v danej právnej veci navrhol doplniť dokazovanie ustanovením súdneho znalca a nakoľko doplnenie dokazovania navrhol dva roky po doručení v konaní vypracovaného znaleckého posudku, súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel z dôvodov hospodárnosti konania, keďže ani vyčíslenie týchto vád by nespôsobilo iné jeho rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že dňa 26.03.2010, 4 dni pred vyhlásením napadnutého rozsudku podal proti konajúcej sudkyni námietku zaujatosti a žiadal jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania veci, skutočnosť, ktorú konajúca sudkyňa do úvahy nezobrala a vo veci rozhodla. Namietol, že opakovane vady diela u navrhovateľa reklamoval, pričom navrhovateľ tieto vady neodstránil a od zmluvy o dielo dňa 11.11.2002 odstúpil. Mal za to, že suma, ktorú navrhovateľovi uhradil je vyššia ako hodnota ním vykonaného diela s prihliadnutím na tieto vady, ktoré podstatným spôsobom znížili všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom s tým, že z uvedeného dôvodu opakovane žiadal prvostupňový súd o nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia hodnoty vykonaného diela navrhovateľom a porovnania znalcom zistenej hodnoty s čiastkou, ktorú už navrhovateľovi vyplatil a to s poukazom na vyjadrenie súdneho znalca L.. M. Ď.. Odporca zároveň uviedol, že v prípade, ak súd prvého stupňa nechcel nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, požiadal ho o poskytnutie lehoty na zadováženie takéhoto znaleckého posudku a napriek tomu prvostupňový súd vo veci znalecké dokazovanie nenariadil na posúdenie tejto otázky a ani odporcovi lehotu na objednanie takéhoto znaleckého posudku neposkytol, čo ho viedlo k záveru, že je prvostupňovým súdom na svojich procesných právach ukracovaný, z dôvodu ktorého vzniesol aj námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy bol ženatý, avšak jeho manželka účastníčkou tohto konania nebola a napriek tomu mu prvostupňovým rozhodnutím bola uložená povinnosť zaplatiť finančnú čiastku, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vytkol súdu prvého stupňa, že mu jeho postupom bola odňatá možnosť pred súdom konať, nakoľko podľa § 120 ods. 2 O.s.p. navrhol vykonať dôkaz, avšak súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez jeho vykonania, s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal ani základ, ani výšku ním uplatňovanej pohľadávky a to napriek tomu, že ho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázal na skutočnosť že prvostupňový súd odporcovi v priebehu konania poskytol dostatočne dlhý čas na vykonanie procesných úkonov a postup podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odporca však zostal pasívny a tieto nedostatky sa snaží v súčasnej dobe zvrátiť tým, že na zákonnú sudkyňu podal námietku zaujatosti. K otázke pasívnej legitimácie odporcu v konaní navrhovateľ uviedol, že odporca relatívnu neplatnosť uzavretej zmluvy o dielo - právneho úkonu nenamietal, respektíve jej neplatnosti sa nedovolal ani jeden z manželov. Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech. Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odvolateľa, že mu súdom prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať, nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, vo veci bolo hneď prvé pojednávanie (19.12.2006) odročené za účelom vykonania dokazovania znaleckým posudkom (uznesením zo dňa 22. novembra 2007, č. k. 8C 149/2004-137 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností), pričom úlohou znalca bolo v zmysle požiadavky odporcu zhodnotiť kvalitu stavebných prác vykonaných na novostavbe rodinného domu odporcu v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, medzi účastníkmi konania (č. 01072002 zo dňa 01.07.2002) s tým, že znalec bol dvakrát na prvostupňových pojednávaniach aj vypočutý (raz v prítomnosti vtedajšieho právneho zástupcu odporcu a raz v prítomnosti samotného odporcu). Z uvedeného vyplýva, že odporcovi nielen nebola súdom prvého stupňa odopretá možnosť pred týmto súdom konať, ale najmä v žiadnom prípade na svojich procesných právach nebol ukrátený, pričom odvolací súd poznamenáva, že prvostupňové konanie trvalo 6 rokov a odporca bol v priebehu celého konania zastúpený advokátom, ktorému plnú moc vypovedal dňa 29.03.2010, t. j. deň pred vyhlásením napadnutého rozsudku. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že nárok uplatnený navrhovateľom (zo splatných faktúr č. XX/XXXX V. Č.. XX/XXXX) odporca neuhradil a nakoľko ich nezaplatenie dôvodil tým, že navrhovateľom zhotovené dielo do jeho odstúpenia od zmluvy vykazovalo vady, bolo jeho povinnosťou postupovať, ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa, podľa ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorého zákonné možnosti odporca nielen nerealizoval ale následne nevyužil ani postup podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka (neuplatnil si zľavu z dohodnutej ceny za dielo, nepožadoval dodanie chýbajúceho tovaru a najmä odstránenie ostatných vád). Podľa § 14 ods. 3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 2 O.s.p., účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odporca podaním zo dňa 26.03.2010 vzniesol voči konajúcej sudkyni námietku zaujatosti, z ktorej obsahu vyplýva, že má pochybnosti o jej nezaujatosti z dôvodu, že sudkyňa zamietla jeho návrh na doplnenie dokazovania ustanovením súdneho znalca na stanovenie hodnoty stavebných prác a zároveň mu neposkytla lehotu na predloženie dôkazu, t. j., zabezpečenie znaleckého posudku ním a pojednávanie odročila na vyhlásenie rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že odporca namietol postup zákonnej sudkyne, prejednávajúcej danú právnu vec, avšak z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní a preto odvolací súd na námietku zaujatosti neprihliadal a správne na námietku neprihliadol ani súd prvého stupňa (§ 16 ods. 2 O.s.p.). Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou odvolateľa o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že účastníkom zmluvy o dielo nebola, ako objednávateľ, aj manželka odporcu a zároveň ani účastníčkou tohto konania, nakoľko ako vyplýva z Rozhodnutia Okresného Ú. S. Z. zo dňa 03.12.2001, číslo: Ž.. S.. XXXX/XXXX-G. odporcovi a jeho manželke M. bolo vydané povolenie o umiestnení stavby “rodinný dom“ a rozhodnutím zo dňa 27.05.2002, Č. j.: Ž..-S.. XXX-XX-G., a následne odporcovi a jeho manželke vydané aj stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2002 a v uvedený deň odporca aj s navrhovateľom zmluvu o dielo uzavrel. Pokiaľ odporca namietal, že zmluvu o dielo uzavrel s navrhovateľom výlučne sám a napadnutým rozsudkom mu bola uložená povinnosť zaplatiť finančnú čiastku z financií patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, tak odvolací súd dáva odporcovi do pozornosti, že predmetom tejto zmluvy bola stavba rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu, stavebníkmi boli obaja manželia, odporca je preto nielen v konaní vecne pasívne legitimovaný ale najmä v súlade s ust. § 147 Občianskeho zákonníka sa rozhodnutie voči druhému manželovi (manželke odporcu) nevyžadovalo, keďže by sa ním určovalo iba to, čo z tohto ustanovenia vyplýva. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách celého konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.