Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/482/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304124611 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304124611.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľov: 1. O. Z., I. K. I., A. XX, X. W. I., I. K. G., Č.. XX, X. Y. O.F., I. K. G., Č.. XXX, proti odporcom: X. D. L., I. K. G., Č.. XX, Y. O.. C. G., W. K. I., D. XX, X. P. S., I. K. G., Č.. XXX, X. J. L., I. K. G., Č.. XX, X. O. S., I. K. G., Č.. XXX, X. F. S., I. K. G., Č.. XXX, X. O. S., I. K. G., Č.. XXX, X. W. S., I. K. G., Č.. XXX, X. C. T., I. K. G., Č.. XXX, X. O. S., I. K. G., Č.. XXX, XX. Z. S., I. K. G., Č.. XXX, XX. A. K., I. K. G., Č.. XXX, XX. X. S., I. K. G., Č.. XXX, XX. D. O., I. K. X., D. O. Q.. Č.. XX, A., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. mája 2010 č.k. 4C 180/2008-203 a uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 9. decembra 2010 č.k. 4C 180/2008-237 takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporcovi 2/, napadnutý rozsudok vo vzťahu k tomuto z r u š u j e a konanie zastavuje. Vo vzťahu voči odporcovi 6/ napadnutý rozsudok z r u š u j e a konanie zastavuje. Vo vzťahu voči ostatným odporcom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa títo domáhali určenia, že nadobudli spoluvlastnícke právo k pozemkom parc. č. 568/1 - orná pôda o výmere 7004 m2, parc. č. 822/2 - orná pôda o výmere 2947 m2, parc. č. 823/2 - orná pôda o výmere 112 m2, zapísaných na LV č. 670 a na LV č. 1065, katastrálne územie Hamuliakovo, ktoré podľa zápisu v katastri nehnuteľností vlastnia odporcovia v 1. -13. rade, o náhrade trov konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia navrhovateľov Michal Príbela s manželkou nadobudli predmetné pozemky do vlastníctva na základe Výmeru o prídele, a to každý v polovici, riadne svoje vlastníctvo užívali až kým tieto nehnuteľnosti boli zabrané do JRD Hamuliakovo. Po smrti Michala a Márie Príbelovcov nadobudli tieto nehnuteľnosti v rámci dedičského konania navrhovatelia. Podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľností sú však ako spoluvlastníci uvedených nehnuteľností zapísaní odporcovia v 1. až 13. rade, čo považujú navrhovatelia za nezákonné a domáhali sa zrušenia duplicitného vlastníctva rozhodnutím súdu prostredníctvom určovacieho návrhu. Podľa úmrtného listu Ladislava Schnóbla súd zistil že účastník konania označený ako odporca v 2. rade zomrel dňa 14.02.2000 a Jozef Schnóbl, označený ako odporca v 6. rade zomrel 19.07.1998. Obaja zomreli pred podaním návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že žalobný návrh uplatnený navrhovateľmi je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovatelia domáhajú autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa môžu domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Na určení vlastníctva k nehnuteľnosti je spravidla vždy daný naliehavý právny záujem, pretože bez rozhodnutia súdu, nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Návrh na začatie konania opierali navrhovatelia v 1. až 3. rade o skutočnosť, že ich právni predchodcovia - Michal Príbela s manželkou nadobudol sporné - 3 - 5Co 120/2011-271 5Co 482/2012 nehnuteľnosti na základe Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorá bola predtým skonfiškovaná právnym predchodcom odporcov v 1.-13. rade. Pridelená pôda mala byť neskôr vložená do užívania JRD Hamuliakovo a na základe dedičských rozhodnutí po zomrelom Michalovi a Márii Príbelovcom, zapísaná v prospech navrhovateľov ako spoluvlastníkov do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o Výmer o prídele do vlastníctva tento bol v zmysle príslušných predpisov a stále je vkladu schopnou listinou, ktorá svedčí o pridelení v ňom špecifikovaných nehnuteľností za predpokladu splnenia prídelových podmienok. Ak mal Výmer mať účinky platnej listiny, musel spĺňať formálne náležitosti. Musel byť vydaný kompetentným orgánom, riadne opečiatkovaný a podpísaný konajúcou osobou. Museli v ňom byť špecifikované nehnuteľnosti s uvedením pôvodného a nového vlastníka. Podmienky prídelu, medzi iným hlavne prídelovú cenu obsahovala potom Prídelová listina. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právnym predchodcom navrhovateľov boli na základe Výmeru o vlastníctve pôdy pridelené nehnuteľnosti špecifikované návrhom po Jozefovi Sághym a Imrichovi Sághym. Majetok Imricha Sághyho bol skonfiškovaný a prešiel na štát, kde bol zaradený do rozdelenia ako konfiškát, čo možno vyvodiť z Výmeru o prídele do vlastníctva vydaného dňa 01.12.1950 č. 25/72-352/50. Sporné nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva boli zapísané vo vložke 580 od roku 1928 vo vlastníctve spoluvlastníkov - súrodencov Sághyovcov (právnych predchodcov odporcov) vrátene Imricha Sághyho, ktorý bol i s rodinou vysídlený do Maďarska. Jeho brat a Albert Sághy zostal žiť na území Československa a dňa 11.2.1949 zložil sľub vernosti a nadobudol tak československé občianstvo. Majetok Imricha Sághyho bol konfiškovaný a bol zaradený do prerozdelenia. Zo samotného Výmeru o prídele do vlastníctva vydaného dňa 01.12.1950 vyplýva, že prídelcom Márii a Michalovi Príbelovcom bol pridelený majetok Imricha Sághyho a Jozefa Sághyho, avšak nie všetok majetok súrodencov Sághyových bol prerozdelený. Podľa zákona 148/1947 Sb., sa mohol prídelcom prideliť iba majetok , ktorý v Československu zanechali osoby presídlené do Maďarska a nie iný majetok. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 35 C 3/97 vyplýva, že s určitosťou na Čsl. štát prešiel na základe konfiškácie iba majetok Imricha Sághyho. Konfiškácia majetku ostatných spoluvlastníkov uvedených v PK vložke č. 580 preukázaná nebola. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že vlastníctvo spoluvlastníckych podielov k parc. č. 568/1, 822/2 a 823/3 s výnimkou podielu Imricha Sághyho v podiele 1/11 neprešlo nikdy na štát a preto nemohol byť v celosti pridelený - 4 - prídelcom Márii a Michalovi Príbelovi. Navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníctva teda i k tým nehnuteľnostiam, ktoré ich právnym predchodcom neboli nikdy pridelené. Navrhovatelia sa tak mohli domáhať určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v podiele patriacom pôvodne Imrichovi Sághymu, v podiele 1/11 a nie k celku, ako to návrhom urobili. Navrhovatelia nepreukázali súdu, že nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým sa určenia vlastníctva domáhajú, boli konfiškované ako v celok a nie iba podiely patriace Imrichovi a Jozefovi Sághyovcom. Okrem toho súd prvého stupňa skonštatoval, že pred začatím konania zomrel odporca v 6. rade a dedičské konanie nebolo po ňom ešte ukončené. Z toho dôvodu nie je známy okruh jeho dedičov a teda okruh všetkých účastníkov na strane odporcov. Nie je povinnosťou súdu zisťovať okruh dedičov, ak osoba označená ako účastník konania zomrela pred podaním návrhu na začatie konania. Naopak, je povinnosťou navrhovateľa a podstatnou náležitosťou návrhu na začatie konania označiť všetkých proti ktorým návrh na začatie konania smeruje. Skutočnosť, že odporcovia v 2. a 6. rade zomreli si mohli navrhovatelia overiť zo súdneho spisu, ak by doňho nahliadli, pretože v spise sa nachádzali oba úmrtné listy a tiež osvedčenie o dedičstve po zomrelom Ladislavovi Schnoblovi (odporcovi v 2. rade). Iná situácia by bola, ak smrť účastníka nastala počas konania, tak ako tomu bolo v prípade odporcu v 1. rade. Vtedy súd zisťuje právnych nástupcov zomrelého účastníka a v konaní potom pokračuje s nimi. Pre tento dôvod napokon súd prvého stupňa nepripustil zmenu petitu navrhovanú navrhovateľmi. V prípade spoluvlastníkov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a teda účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci veci, čo však v tomto prípade nebolo možné zistiť, uzavrel súd prvého stupňa odôvodnenie návrh zamietajúceho rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia, navrhli buď jeho zmenu a vyhovenie ich návrhu resp. jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepreukázali na požadovanom určení naliehavý právny záujem, tento ani nebol dôvod preukazovať z dôvodu, že na podanie návrhu boli odkázaní priamo ustanovením hmotnoprávneho predpisu a na jeho podanie boli navyše vyzvaní Katastrálny úradom v Bratislave vzhľadom na zdvojenosť zápisu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, o ktorom môže rozhodnúť jedine súd. Za ničím nepodložené považovali tvrdenie súdu, že právny predchodcovia navrhovateľov nadobudli prídelom nehnuteľnosti len v podiele 1/11-iny, keď skonfiškovaný bol celý majetok právnych predchodcov odporcov podľa DPR 108/45 Zb. z. a n. a dňom skončenia okupácie sa stal majetkom štátu. Právni predchodcovia navrhovateľov na základe výmeru o prídele do vlastníctva dostali 5Co 120/2011-272 5Co 482/2012 - 5 - prídelom nehnuteľnosti v celosti, nielen v podiele 1/11-iny. Poukázali na ustanovenie článku IX. výmeru o prídele do vlastníctva, v zmysle, ktorého namietali neplatnosť všetkých dedičských rozhodnutí po pozemno knižných vlastníkoch. Odporcovia nemohli titulom dedičstva získať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré poručitelia nevlastnili, skutočnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli právni predchodcovia navrhovateľov, ktoré následne titulom dedenia prešli do vlastníctva navrhovateľov. Odporcovia 7/ a 8/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrvali na doterajšom stanovisku ohľadom platnosti dedičských rozhodnutí po ich otcovi Albertovi Sághyovi a neuznania konfiškácie jeho majetku. Odporca 9/ rovnako navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Uznesením zo dňa 9. decembra 2010 č.k. 4 C 180/08-237 súd prvého stupňa uložil navrhovateľom spoločne a nerozdielne súdnopoplatkovú povinnosť za odvolanie vo výške 99,50 euro, podľa pol 1 písm. b/, poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie navrhovatelia namietajúc, že predmet konania je oceniteľný, predstavuje však len podiel 192/528-ín z celku, čo zodpovedá pri použití BPEJ hodnote sporu vo výške 1.268,28 euro, z ktorej mala byť správne určená 6% sadzba súdneho poplatku len vo výške 76,09 eur. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k nasledovným záverom: Z obsahu spisu je nepochybné, že odporca 2/ zomrel dňa 14.02.2000 a odporca 6/ zomrel 19.07.1998. Obaja zomreli pred podaním návrhu na začatie konania. Navrhovatelia v písomnom podaní z 8. októbra 2009 nakoniec vzali návrh proti odporcovi 2/ (vzhľadom na okruh dedičov po tomto poručiteľovi, ktorými sú odporcovia 1/, 3/, 10/ a 12/) späť, o ktorom späťvzatí však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nerozhodol a v konaní pokračoval tak s odporcom 2/, ako aj s odporcom 6/. Vzhľadom na späťvzatie návrhu voči odporcovi 2/ potom neostalo odvolaciemu súdu, než späťvzatie návrhu (v etape odvolacieho konania) pripustiť (§ 208 O.s.p.), napadnutý rozsudok vo vzťahu k tomuto zrušiť a konanie zastaviť. Ustanovenie § 19 O.s.p. upravuje jednu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko-procesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom - 6 - občianskeho procesu (či inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Občiansky zákonník rieši otázku právnej subjektivity fyzických osôb v ustanovení § 7 ods. 1, 2 O.z. tak, že táto vzniká narodením, prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé, a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením osoby za mŕtvu. Splnenie podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Jej nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie vždy k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Keďže odporca 6/ (na návrhu voči ktorému navrhovatelia zotrvali aj napriek vedomosti o jeho úmrtí ešte pred podaním návrhu, s poukazovaním na skutočnosť, že tento je stále ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva) stratil spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania skôr, ako sa toto vôbec začalo, neostalo odvolaciemu súdu než vo vzťahu k tomuto napadnutý rozsudok zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a konanie voči nemu zastaviť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu medzi zostávajúcimi účastníkmi konania na strane navrhovateľov i odporcov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry má len ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu (práve), o ktorý v konaní ide. - 7 - 5 Co 120/2011-273 5 Co 482/2012 Navrhovatelia sa domáhali návrhom na začatie konania určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom na strane odporcov neoznačili všetkých právnych nástupcov pôvodných podielových spoluvlastníkov. Konanie o určovacom návrhu sa nepochybne dotýka ich práv, ak teda takáto osoba nie je účastníkom konania, nie je ani prípadne návrhu na začatie konania vyhovujúci rozsudok pre takúto osobu záväzný, s poukazom na ust. § 159 ods. 2 vety pred bodkočiarkou O.s.p. Vzhľadom na nedostatok účastníctva na strane všetkých vecne pasívne legitimovaných účastníkov konania nemôžu mať navrhovatelia na rozsudku súdu, ktorý by nebol záväzný pre všetky rozsudkom dotknuté osoby ani naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Ohľadom napadnutého uznesenia týkajúceho sa súdnopoplatkovej povinnosti navrhovateľov konštatuje odvolací súd vecnú správnosť tohto vzhľadom na vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi), vzhľadom na poznámku 1. k položke 1, podľa ktorej z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viacej hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich. Neostalo potom i toto napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O náhrade trov celého konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.