Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304126429 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1304126429.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RAFEX s.r.o. ''v likvidácii'', Šarkaň, IČO: 31 428 266, zastúpeného: JUDr. Jana Fridrichová, AK, Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., Júrska cesta 2, Levice, IČO: 31 412 271, zastúpeného: Doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., AK, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 5.868,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/47/2005-718 zo dňa 20.10.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/47/2055-718 zo dňa 20.10.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu (pôvodným žalobcom bol C. M., samostatne hospodáriaci roľník, pričom v priebehu konania bola súdom prvého stupňa pripustená zámena účastníka na strane žalobcu a do konania vstúpil RAFEX, s.r.o. v likvidácii) v celom rozsahu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa výške 3.463,65 eura. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na žalovaný zmluvný vzťah účastníkov konania a na všetky práva a povinnosti zmluvných strán, sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Uviedol, že z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou SOLE Slovakia a.s. § 409 a nasledujúce ho Obchodného zákonníka vyplynulo, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou a nie so žalovaným. Z dodatku č. 4 uzavretého k tejto kúpnej zmluve dňa 09.09.2004 súdu prvého stupňa vyplynulo, že ho uzavreli dodávateľ surového kravského mlieka v postavení predávajúceho (čo bol pôvodný žalobca), spoločnosť SOLE Slovakia a.s. v postavení kupujúceho a spoločnosť žalovaného ako samostatnú zmluvu troch subjektov, ktorí sa v ňom dohodli, že po splnení podmienok uvedených v tomto dodatku a na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky preberie, resp. odkúpi spoločnosť žalovaného pohľadávky žalobcu voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s., a to najneskôr do 15.11.2004. Až po uzavretí osobitnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, ku dňu vyplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky zo strany žalovaného dodávateľovi mlieka v postavení postupcu (pôvodnému žalobcovi) prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke kravského mlieka zo dňa 23.03.2004 na spoločnosť žalovaného, a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa uvedenej kúpnej zmluvy zo spoločnosti SOLE Slovakia a.s. na žalovaného. V čl. I dodatku č. 4 bolo dohodnuté, že žalovaný preberie a splatí žalobcovi jeho pohľadávky voči dlžníkovi SOLE Slovakia, a.s. najneskôr do 15.01.2004, pričom špecifikáciu a splatenie pohľadávky bude riešiť osobitná Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom (pôvodným) a žalovaným ako kupujúcim pohľadávky. Takáto zmluva nebola uzavretá, pretože nebolo v konaní zistené, že by žalovaný návrh takejto dohody o postúpení pohľadávok akýmkoľvek spôsobom akceptoval. Súd prvého stupňa riešil odpovede na otázky, či žalobca dodal žalovanému surové kravské mlieko, resp. či žalovaný zodpovedá žalobcovi za dlhy spoločnosti SOLE Slovakia a.s. Súd prvého stupňa uzavrel, že k uzavretiu osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, taktiež nedošlo k uzavretiu dohody o prevzatí dlhu. Súd mal za to, že vôľa zmluvných strán pri uzatváraní Dodatku č. 4 nesmerovala k tomu, aby žalovaný prevzal dlhy za spoločnosť SOLE Slovakia a.s. všeobecne, ale naopak, aby bola naňho postúpená pohľadávka jednotlivých dodávateľov mlieka uzavretím osobitných zmlúv o postúpení pohľadávky. Z predmetného dodatku č. 4 podľa súdu prvého stupňa nevyplýva, že by zmluvné strany uzavreli dohodu o privatívnej alebo kumulatívnej intercessii podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, pretože ich vôľou nebolo prevziať záväzok, ale postúpiť pohľadávku. Keďže nedošlo k uzavretiu osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným v lehote do 15.11.2004 podľa čl. I ods. 2 predmetnej dohody, žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Neprešla naňho povinnosť splniť za spoločnosť SOLE Slovakia a.s. žalobcovi pohľadávku, ktorú mal žalobca voči spoločnosti SOLE Slovakia a.s.. Podľa súdu prvého stupňa žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súdu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že by majetok spoločnosti SOLE Slovakia a.s. prešiel v konkurznom konaní, vyhlásenom na túto spoločnosť ako úpadcu priamo na žalovaného alebo spoločnosť UNITED INDUSTRIES. Žalobca podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že by dodal žalovanému surové kravské mlieko, ktorého dodávku vyfakturoval fa.č. 0690104, č. 0690204, č. 690304, č. 4040690, č. 4050690, č. 4060690, č. 4070690, č. 4080690, č. 4090690, č. 4100690 a č. 4110690 spoločnosti SOLE Slovakia a.s., pričom súd mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nebola podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a § 409 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá kúpna zmluva. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný zodpovedal za dlhy spoločnosti SOLE Slovakia a.s. voči žalobcovi, pretože nebolo v konaní preukázané uzavretie osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle čl. I bod 2 Dodatku č. 4 k zmluve o dodávke surového kravského mlieka. Žalobca podľa súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvého stupňa pochybil, keď vo veci znovu rozhodol, pričom nevyhotovil ten rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa 13.02.2008. Je tu preto daná prekážka litispendencie, pričom jeden a ten istý spis nemôže v sebe obsahovať dve zápisnice o vyhlásení rozsudku. Poukázal na ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p., z ktorého vyplýva, že sudca nemôže meniť ním prijaté rozhodnutie a momentom vyhlásenia rozsudku sa končí právomoc sudcu vo veci samej. Taktiež namietol neúplnosť rozsudku, pretože ide o chaotický a nekompletný text, chýbajú mu súvislosti a ide o nejaký kompilát pôvodného rozsudku. V doručenke mu bol vložený text str. 7 a 8 na jednom liste a str. 19-20 ako aj príručka pre držiteľa platobnej karty. K meritu veci námietky nepovažoval za potrebné uvádzať, pretože uvedený rozsudok považuje za paakt. K meritu veci uvedie námietky až po tom, čo mu bude doručený rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa 13.02.2008. Toto odvolanie s obsahovo v podstate zhodnými námietkami žalobca zopakoval po tom, čo mu bol zo strany súdu prvého stupňa dňa 25.11.2011 doručený podľa neho de facto tretí rozsudok v tej istej kauze, keďže napadnutý rozsudok mu bol doručený pôvodne v nekompletnej podobe - neobsahoval 2. stranu, pričom súd prvého stupňa nepostupoval konformne s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale doručoval účastníkom opätovne rozsudok s odvolaním sa na neúplné technické vyhotovenie rozsudku, aj s chýbajúcou stranou. Rozsudok, ktorý mu bol doručený dňa 25.11.2011 označil za paakt, ktorého chybou je, že je neúplný s chaotickým, nekompletným textom. Ide zrejem o kompilát pôvodného rozsudku, pričom textu chýbajú súvislosti. K meritu veci považoval za nadbytočné sa vyjadriť, pretože tak sa vyjadrí až mu bude doručený bezvadný rozsudok korešpondujúci s tým, čo bolo vyhlásené dňa 13.02.2008. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd predmetné odvolanie odmietol alebo, aby napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/47/2005-718 potvrdil. Tvrdenie žalovaného označil za irelevantné. Podľa žalovaného rozsudok vychádza z úplne zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Namietol, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiaden z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 zák.č. 99/1963 Zb.. Jediným odvolacím dôvodom, ktorý sa z obsahu predmetného odvolania dá vyčítať, je citácia ustanovení právnych predpisov iných krajín, ktoré netvoria súčasť nášho právneho poriadku. Poukázal na ust. § 226 O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Predmetné zrušujúce rozhodnutie opravného súdu znamená, že sa eliminuje aj obsah zápisnice, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. V zápisnici z pojednávania o vyhlásení rozsudku zo dňa 13.02.2008 sa nachádzal zápis výroku, podľa ktorého odporca je povinný zaplatiť žalobcovi 24.598,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 19.08.2004 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.470,-Sk, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tento zápis výroku nezodpovedá výškou sumy, ani počtu úkonov právnej služby a ani času, kedy bola zápisnica podpísaná. Ide teda o zjavnú chybu v písomnom vyhotovení zápisnice. Rozsudok bol však vyhlásený s textom: Súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamieta. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 82.862,50 Sk k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ľubomíra Fogaša, advokáta, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd je viazaný rozsudkom, ktorý vyhlásil verejne, pričom zápisnica o vyhlásení rozsudku má len evidenčný charakter a nenahradzuje písomne vyhotovený rozsudok. Zápisnica nie je písomný prejav vôle sudcu. Ten je až v písomnom vyhotovení rozsudku. Sudca preto musí o oprave zápisnice o vyhlásení rozsudku rozhodnúť samostatným uznesením alebo tzv. opravným uznesením, ktoré je podľa žalovaného svojou povahou uznesením upravujúcim vedenie konania podľa § 170 ods. 2 O.s.p.. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa na čl. 718 predchádzal rozsudok súdu prvého stupňa vyhlásený na pojednávaní dňa 25.02.2008 (na zápisnici z pojednávania je uvedený dátum 13.02.2008) tak, že súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 24.598,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 19.08.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.470,-Sk, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa však písomne vypracoval a účastníkom konania doručil tento rozsudok pod č.k. 23Cb/47/05-281 zo dňa 25.02.2008 v takom znení, že vo výroku bola žaloba žalobcu zamietnutá v celom rozsahu a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania. Tento rozsudok, ktorý nezodpovedal textu vyhláseného rozsudku Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 3Cob/53/2009-427 zo dňa 10.03.2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že písomné vyhotovenie rozsudku nesúhlasí s vyhláseným rozsudkom, ktorý je pre súd prvého stupňa podľa § 156 ods. 4 O.s.p. viazaný, ale z obsahu zápisnice nezodpovedá ani dátum uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku. Súd prvého stupňa síce konštatoval v úradnom zázname zo dňa 12.01.2009, že došlo k omylu vo výroku rozsudku, avšak takýto úradný záznam nezodpovedá ustanoveniam O.s.p. o možných spôsoboch nápravy. Žalobca podal proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol, pretože uzavrel, že odvolací súd správne napadnutý rozsudok zrušil, keďže nebolo zrejmé, aké je správne znenie rozsudku, nemohol ani preskúmavať jeho vecnú správnosť. Konštatoval, že po zistení tak závažnej chyby, akou je nesúlad súdom vyhotoveného rozhodnutia so znením vyhláseného rozsudku, nemohol odvolací súd inak postupovať, ako napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd v ďalšom prejednaní veci rozhodol o odvolaní žalovaného bez prejednania veci na pojednávaní (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto odolanie je dôvodné. Žalobca namietal zmätočnosť postupu súdu v predmetnom súdnom konaní a nesprávnosť, nezrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z aktuálnej judikatúry, zmätočnosť konania podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. je daná, ak účastníkovi konania bola v priebehu konania nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. O vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. ide pritom len vtedy, ak došlo k nesprávnemu postupu súdu (nesprávnosť postupu sa pritom posudzuje z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa tento postup prejavil v priebehu konania, t.j. v činnosti, ktorá vydaniu konečného súdneho rozhodnutiu predchádza. Postupom súdu "v priebehu konania" preto nie je vlastný rozhodovací akt. S odvolaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd uvádza, že účastníkovi nie je postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol inú výšku peňažného plnenia uloženého žalovanému, než ktorú vyslovil pri verejnom vyhlasovaní rozsudku, pričom nápravu tejto nesprávnosti možno dosiahnuť postupom podľa § 164 O.s.p.. Taktiež za odňatie možnosti konať pred súdom sa nepovažuje ani skutočnosť, ak zápisnica o pojednávaní nezachytáva skutočný (procesne bezvadný) priebeh pojednávania. Podľa § 156 ods. 2 O.s.p. je súd viazaný rozsudkom ako náhle ho vyhlásil; to znamená, že na rozsudku nemôže súd, ktorý ho vyhlásil, zásadne nič meniť. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 164 O.s.p., ktoré umožňuje vykonať - a to aj bez návrhu - za určitých podmienok opravu rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady § 156 ods. 2 O.s.p., nemožno toto ustanovenie vykladať extenzívne, a treba pripustiť jeho použitie len v prípadoch v ňom uvedených. V zmysle § 164 O.s.p. možno rozsudok opraviť len v prípadoch, že došlo k chybám v písaní a počítaní alebo došlo k takým chybám, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní. Takými opraviteľnými chybami sú tie chyby, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. (viď (Rc) 2Cz/57/68). Zápisnica o pojednávaní, ak obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 40 O.s.p., je verejnou listinou podľa § 134 O.s.p.. To znamená, že účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, je povinný svoje tvrdenia preukázať, teda na ňom spočíva dôkazné bremeno. Náležitosti zápisnice o pojednávaní okrem ustanovenia § 40 O.s.p. upravuje aj ustanovenie § 52 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Opravu chýb a iných zrejmých nesprávností v zápisnici o pojednávaní vykonáva predseda senátu alebo samosudca, ktorý rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Ak takémuto návrhu alebo námietke nevyhovie, túto skutočnosť je povinný uviesť v zápisnici o pojednávaní. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 1Cdo/120/2009) odvolací súd konštatuje, že verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné práva smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi - je viazaný). Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové), ako aj oprávnenie preveriť v akom zložení (hľadisko personálne) súd rozsudok vyhlásil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvá strana zápisnice z pojednávania dňa 13.02.2008 (na čl. 269) s označením predmetu pojednávania, termínu pojednávania a účasti účastníkov na pojednávaní je nesprávne v spise založená na čl. 279 a nesprávne je pripojená k druhej strane zápisnice z vyhlásenia rozsudku (č.l. 280). Ďalej odvolací súd zistil, že prvá strana zápisnice z pojednávania o vyhlásení rozsudku konaného dňa 25.02.2008 v neprítomnosti oboch účastníkov konania a ich právnych zástupcov je založená na čl. 269 a je pripojená k 2. až 4 strane zápisnice z pojednávania konaného dňa 13.02.2008. Podľa zápisnice z pojednávania dňa 13.02.2008, na ktorom sa zúčastnili obaja právni zástupcovia, bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že v lehote do 30 dní odo dňa pojednávania vo veci v zmysle § 115 a O.s.p. vydá súd prvého stupňa rozsudok vo veci samej a v tejto lehote už vypracovaný rozsudok doručí právnym zástupcom účastníkov konania. Následne bol podľa zápisnice o pojednávaní dňa 25.02.2008 (s chybami zápisnice ako boli vyššie uvedené) vyhlásený rozsudok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.598,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 19.08.2004 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1470,-Sk, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vyhlásený rozsudok sa nachádza na čl. 280 súdneho spisu. Takto vyhlásený rozsudok (podľa obsahu spisu uvedený na č.l. 280) nebol nikdy písomne vypracovaný, ale bol vypracovaný rozsudok, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému na náhradu trov konania 82.862,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu. Takýto výrok bol aj odôvodňovaný v písomnom vyhotovení rozsudku, (prvopis je založený na č.l. 281). Ako konštatoval už aj dovolací súd v uznesení č.k. 3Obdo/47/2010 zo dňa 24.12.2010, odvolací súd za danej situácie nemal inú možnosť, ako takýto rozsudok č.k. 23Cb/47/05-281 zo dňa 25.02.2008 zrušiť a nemohol skúmať jeho správnosť. Podľa zápisnice z vyhlásenia rozsudku dňa 25.02.2008 bol na č.l. 280 vyhlásený celkom iný rozsudok, ako bol doručený účastníkom konania. S poukazom na ust. § 156 ods. 4 O.s.p., ako aj na vyššie uvedené dôvody, vyhlásením rozsudku je súd prvého stupňa viazaný a nemôže ho meniť, s výnimkou prípustnej opravy podľa § 164 O.s.p.. Pokiaľ súd prvého stupňa neodstránil pochybenie pri vypracovaní rozsudku (teda, že vyhlásený rozsudok vypracuje a doručí účastníkom konania) alebo neodstránil pochybenie pri vypracovaní zápisnice o vyhlásení rozsudku dňa 25.02.2008 (teda, že by zákonom prípustným spôsobom opravil zápisnicu z pojednávania), súdne konanie je postihnuté vadou spôsobujúcou odňatie účastníkovi právo konať pred súdom. Zo spisu nie je zrejmé, k akému pochybeniu vlastne došlo - či pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozsudku, pričom vyhlásený bol ten výrok rozsudku, ako bol zapísaný v zápisnici na č.l. 280 alebo pri spisovaní zápisnice o vyhlásení rozsudku, pričom vyhlásený bol rozsudok v znení uvedenom v písomnom vyhotovení rozsudku na č.l. 281. Vzhľadom k tomu, že text vyhláseného rozsudku uvedeného v zápisnici na č.l. 280 sa nezhoduje s textom výroku rozsudku na č.l. 281, podľa odvolacieho súdu zrušením rozsudku na č.l. 281 nedošlo k zrušeniu rozsudku vyhláseného na č.l. 280 (u tohto rozsudku nezačala plynúť účastníkom konania ani lehota na odvolanie, pretože tento záväzne vyhlásený rozsudok nebol vypracovaný v písomnej podobe a nebol účastníkom konania doručený). Zápisnica o pojednávaní, ak obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 40 O.s.p., je verejnou listinou podľa § 134 O.s.p.. To znamená, že účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, je povinný svoje tvrdenia preukázať, to znamená, že na ňom spočíva dôkazné bremeno. Pokiaľ v danom prípade žalovaný tvrdí, že dňa 25.02.2008 bol vyhlásený taký výrok rozsudku, ako bol uvedený v písomnom vyhotovení na č.l. 281, a nie ten výrok ako je uvedený v zápisnici o vyhlásení rozsudku na č.l. 280, je na ňom, aby toto tvrdenie preukázal. V opačnom prípade, keďže ani súd prvého stupňa text zápisnice zo dňa 25.02.2008 neopravil, hoci jej nesprávnosť uviedol do úradného záznamu zo dňa 12.01.2009, vyhotoveným po doručení písomného vyhotovenia rozsudku na č.l. 281 účastníkom konania, odvolací súd musel vychádzať zo znenia zápisnice na č.l. 280. V tejto súvislosti treba poznamenať, že na vyhlásení rozsudku uvedeného v zápisnici zo dňa 25.02.2008 na č.l. 279-280 neboli účastníci konania a ani ich právni zástupcovia prítomní. Po zrušení rozsudku na č.l. 281, ktorý nebol v konaní zrejme vyhlásený - vzhľadom na znenie zápisnice na č.l. 280 a vrátení veci na ďalšie konanie mal súd prvého stupňa postupovať v súlade s ust. § 156 ods. 4 O.s.p., i keď to výslovne v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nebolo uvedené. Dňa 25.02.2008 vyhlásený rozsudok nebol účastníkom konania do dnešného dňa doručený v písomnej podobe. Týmto rozhodnutím je súd prvého stupňa v zmysle § 156 ods. 4 O.s.p. viazaný a nemôže ho meniť alebo vyhlásiť ďalší rozsudok v tej istej veci bez toho, aby bol tento skorší rozsudok na č.l. 280 vyhlásený dňa 25.02.2008 zrušený. Po zistení uvedených skutočností, odvolací súd ďalej neskúmal vecnú správnosť ďalšieho v konaní vyhláseného a odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku č.k. 23Cb/47/2055-718 zo dňa 20.10.2011. Zistené pochybenia v postupe súdu prvého stupňa, ktoré predchádzajú napadnutému rozsudku, sú totiž bez ďalšieho dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Odvolací súd považuje za potrebné v danom prípade ešte uviesť, že súd prvého stupňa nemôže opravovať text písomného vyhotovenia rozsudku doručeného účastníkom konania spôsobom, aký bol zvolený súdom prvého stupňa v tomto prípade, a to, že doručil doplnené znenie rozsudku o chýbajúce strany (teda účastníkovi boli fakticky doručené dve rozdielne vyhotovenia rozsudku, pričom už od prvého doručenia rozsudku mu plynula odvolacia lehota a doručenie druhého znenia rozsudku bolo vzhľadom na platné znenie O.s.p. bez právnych účinkov na odvolaciu lehotu). Ak bolo súdne rozhodnutie účastníkovi konania, aj keď s chybným textom, účinne doručené do vlastných rúk, alebo náhradným spôsobom alebo v dôsledku fikcie, neskoršie opätovné doručovanie súdneho rozhodnutia už nemôže zakladať plynutie novej lehoty na podanie odvolania. V prípade takéhoto, ako to súd prvého stupňa nazval, technického zlyhania pri vyhotovovaní prvopisu rozsudku, resp. rovnopisov rozsudku, ide o vyššie spomínanú situáciu zjavného zlyhania v duševnej, či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhotoveniu rozsudku, pri ktorej môže súd postupovať podľa § 164 O.s.p. a opraviť odôvodnenie rozsudku o chýbajúci text odôvodnenia. Následne v rozsahu vykonanej opravy začne účastníkom konania od doručenia opravného uznesenia znovu plynúť v rozsahu vykonanej opravy odvolacia lehota (§ 204 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Po zrušení a vrátení veci je súd prvého stupňa povinný podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť aj o náhrade trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. Vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu, súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania, ktoré vznikli po vyhlásení rozsudku dňa 25.02.2008, samostatným uznesením (ak bude vyhotovovať rozsudok podľa aktuálneho znenia zápisnice o pojednávaní, resp. o vyhlásení rozsudku na č.l. 280), resp. v novom rozhodnutí o veci samej (ak by postupoval v prípade odstraňovania vyššie uvedeného pochybenia opravou zápisnice z pojednávania zo dňa 25.02.2008 na č.l. 280). Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.