Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/453/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307202569 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1307202569.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: S.. I. N., G. G., V. X, proti odporcovi: KOVOPROJEKT Bratislava, a.s., Ružová dolina č. 6, Bratislava, IČO. 31322131, zastúpený: JUDr. László Lengyel, advokát, Ružová dolina 6, Bratislava, o určenie predmetu dražby a určenie vlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 8C 32/2007-81 zo dňa 29. 11. 2007, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho a dovolacieho konania, a to titulom náhrady súdneho poplatku sumu 199,- Eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu1908,48 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa a určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Modra, okres Pezinok, zapísaná na liste vlastníctva Č.. XXXX M. K. Č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX S. v celosti, bola dňa 29.11.1991 vydražená ako súčasť prevádzkovej jednotky Doškoľovacie stredisko-Rekreačné zariadenie Modra - Harmónia a jej vlastníkom je navrhovateľ ako vydražiteľ. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 000,-Sk titulom náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dražba uskutočnená dňa 29.11.1992 na Rekreačné zariadenie Modra - Harmónia, patriaca odporcovi je platná. Z predloženého aktuálneho listu vlastníctva na pozemok pod vydraženou nehnuteľnosťou mal za preukázané, že táto je vo vlastníctve odporcu - KOVOPROJEKT Bratislava, a.s., v celosti aj v súčasnosti, čo platilo aj v čase konania dražby. Argumentáciu odporcu, že v čase konania dražby sa domnieval, že predmetný pozemok nepatrí odporcovi ale obci Modra, považoval za účelovú a ak aj došlo k pochybeniu pri administratívnom vypĺňaní karty prevádzkovej jednotky zo strany štátneho podniku, toto pochybenie nemá vplyv na výsledok vykonanej dražby, ktorá nemohla byť vydražená bez pozemku, na ktorom predmet dražby stál. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že existovala aj správne vyplnená karta prevádzkovej jednotky, riadne zaslaná zároveň so sprievodným listom vtedajšieho riaditeľa štátneho podniku, na ktorú privatizačná komisia v čase konania dražby v rozpore so zákonom neprihliadla. Dospel k záveru, že pokiaľ bolo právoplatným rozsudkom určené, že dražba prevádzkovej jednotky dňa 29.11.1992 bola platná, musel navrhovateľ ako vydražiteľ vydražiť prevádzkovú jednotku aj s pozemkom, nakoľko iba takáto dražba je v súlade so zákonom, konkrétne s ustanovením § 14 zákona č. 427/1990 Zb., keďže vlastníkom prevádzkovej jednotky, ako aj pozemku na ktorom sa nachádzala bol nesporne v čase konania dražby š.p. Kovoprojekt. Bol toho názoru, že na nadobudnutie vlastníctva tak prevádzkovej jednotky, ako aj pozemku zo strany navrhovateľa ako vydražiteľa nemá vplyv ani skutočnosť, či navrhovateľ mal alebo nemal vedomosť, či je súčasťou dražby aj pozemok, lebo v zmysle zákona pokiaľ bol š.p. Kovoprojekt aj vlastníkom pozemku, musel byť vydražený súčasne s prevádzkovou jednotkou nezávisle od vedomosti navrhovateľa. Poukázal na to, že aj v liste Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 10.12.1991 ( č.l. 16 súdneho spisu ) sa konštatuje, že došlo k porušeniu zákona, pričom v dôsledku predmetného porušenia zákona nemohol odporca nadobudnúť svoje vlastníctvo k spornému pozemku zákonným spôsobom. Mal za to, že neobstojí ani tvrdenie, že išlo o administratívny omyl, v dôsledku, ktorého by odporca získal vlastnícke právo k spornému pozemku. Dospel k názoru, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby a na určení vlastníctva k pozemku pod stavbou v jeho vlastníctve, keďže jeho právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke právo je neisté. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal navrhovateľovi uplatnenú výšku trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko nie sú splnené všetky predpoklady pre určenie, že by sa vydražil aj predmetný pozemok a že by tento bol v jeho vlastníctve. Pozemok K..Č.. XXXX preukázateľne nebol predmetom dražby, nefiguroval ani v oznámeniach o konaní dražby zo dňa 29.11.1991. Súčasťou kúpnej ceny prevádzkovej jednotky nebola kúpna cena na predmetný pozemok K.U..Č.. XXXX, teda navrhovateľ za pozemok nezaplatil a teda ho nemohol ani vydražiť. Dňa 14.3.1991 bol právny predchodca odporcu š.p. KOVOPROJEKT Bratislava listom Komisie pre privatizáciu národného majetku Bratislava - vidiek požiadaný o vyplnenie karty prevádzkovej jednotky, pretože rekreačné zariadenie v Modre - Harmónii malo ísť do dražby. Právny predchodca mal k prevádzkovej jednotke právo hospodárenia, nebol jej vlastníkom a kartu prevádzkovej jednotky vyplnil v zmysle Metodických pokynov pre vyplnenie karty prevádzkovej jednotky, teda aj s predmetným pozemkom. Komisia pre privatizáciu národného majetku Bratislava -vidiek listom zo dňa 23.9.1991 si vyžiadala od právneho predchodcu odporcu hospodársku zmluvu o prevode národného majetku pre prevádzkovú jednotku, a v tomto liste aj uviedla, že prevádzková jednotka bude dražená bez pozemku, nakoľko po preverení bolo zistené, že vlastníkom pozemku je mesto Modra. Neskôr však Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku priznalo, že to bol omyl. Odporca namietol, že v oznámení o dražbe zo dňa 31.10.1991, ktoré bolo v zmysle zákona verejne oznámené, sa neuvádzalo, že by predmetom dražby mal byť aj pozemok. Dražba sa uskutočnila dňa 29.11.1991 a prevádzkovú jednotku vydražil navrhovateľ. V inom konaní vedenom pod sp. zn. č.16C 37/95 na Okresnom súde Bratislava II sa navrhovateľ okrem iného domáhal určenia neplatnosti dražby, súd však návrh navrhovateľa zamietol s tým, že dražba konaná dňa 29.11.1991 je platná. Krajský súd v Bratislave pod č.k. 2Co 46/03-268 ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 16C 37/95-203 ako vecne správny potvrdil. Sám navrhovateľ v tomto konaní na pojednávaní konanom dňa 29.4.1997 vo svojej výpovedi potvrdil, že licitátor pre dražbu oznámil, že sa bude dražiť predmetná prevádzková jednotka bez pozemku, ku ktorému sa teraz domáha určenia vlastníctva. Z toho vyplýva, že navrhovateľ vedel a musel vedieť, že na dražbe sa predmetný pozemok predávať nebude. V oznámeniach o dražbe, ktoré boli publikované v tlači, vyvesené na samotnej prevádzkovej jednotke, na miestnom úrade v Modre a aj v mieste konania dražby ( Kultúrny dom Modra ), bola obsiahnutá informácia, že sa objekt draží bez pozemku. Preto skutočnosť, že v zmysle § 14 zákona č. 427/1990 Zb. malo dôjsť spolu s prevádzkovou jednotkou aj k vydraženiu pozemku, na ktorom sa prevádzková jednotka nachádzala, je nerozhodná a nemôže nič zmeniť na tom, že k vydraženiu pozemku nedošlo. V súdnom konaní nebola preukázaná iná skutočnosť, ktorá by bola podľa Občianskeho zákonníka právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva pozemku K..Č.. XXXX zo strany navrhovateľa. Odporca, resp. jeho právny predchodca žiadnu povinnosť neporušil, nakoľko podľa zákona č. 427/1990 Zb. mal len povinnosť vyhotoviť zoznam prevádzkových jednotiek. Príklepom licitátora nemohlo prejsť vlastnícke právo na vydražiteľa - navrhovateľa k nehnuteľnostiam, ktoré neboli označené, spísané a ponúknuté v karte prevádzkovej jednotky. Navrhovateľ nezaplatil cenu za predmetný pozemok, ktorý mal podľa jeho názoru vydražiť. Dražbou sa bezodplatne majetok nenadobúda. Odporca ďalej uviedol, že nie je pravdou ani skutočnosť, ktorú vo svojom odôvodnení uvádza aj prvostupňový súd, že navrhovateľ nemôže vydraženú chatu užívať. Neužíva ju preto, lebo je v dezolátnom stave a navrhovateľ ako vlastník tejto nehnuteľnosti sa o ňu riadnym spôsobom nestará, tak ako by sa vlastník o ňu mal starať. Okresný súd pri hodnotení skutkového stavu vychádzal len z tvrdení navrhovateľa, ktoré nie sú pravdivé. Okrem toho navrhovateľ nebol vlastníkom budovy nepretržite, nakoľko vlastníkom bola aj pani S. E.. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že existovali dve karty prevádzkovej jednotky a že v jednej z nich bol ako vlastník predmetného pozemku uvedený právny predchodca odporcu. Podľa názoru odporcu, takáto argumentácia neobstojí, nakoľko rozhodujúca je tá karta prevádzkovej jednotky, na základe, ktorej sa vykonala dražba. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 21.5.2008. Uviedol, že vydražil prevádzkovú jednotku v súťaži s druhým dražiteľom,vtedy spriazneným s odporcom, a zaplatil za prevádzkovú jednotku kúpnu cenu 1 300 000,-Sk, t. j. o niekoľko stotisíc viac ako bola vyvolávacia cena v dražbe. Mal za to, že si splnil všetky svoje povinnosti a chcel ako vydražiteľ v prevádzkovej jednotke podnikať, čo mu konaním odporcu bolo znemožnené. Prevádzkovú jednotku, ktorej súčasťou je bezpochyby aj pozemok, nemohol užívať, pretože tomu bránil nezákonný právny stav a to zápis na liste vlastníctva k pozemku, kde bol ako vlastník uvádzaný odporca, ktorý mu v užívaní bránil a dokonca chcel dať zbúrať vydraženú stavbu. Odporca odmietal aj jeho ponuky na odkúpenie pozemku a vydieračským spôsobom od neho požaduje za pozemok nereálnu cenu 7,5 milióna korún. Na zaplatenie kúpnej ceny za celú prevádzkovú jednotku si musel požičať sumu 400 000,-Sk, ktorú musí vrátiť aj s úrokom vo výške 28%. Úver z prevádzkovania vydraženej prevádzkovej jednotky nemohol splácať, lebo ju následkom konania odporcu nemohol užívať a ani v nej podnikať. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 21. júla 2009 č.k. 14Co/490/2008-198 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. V dôsledku dovolania podaného navrhovateľom, Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Cdo 322/2009 zo dňa 22. septembra 2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.júla 2009 sp. zn. 14Co 490/2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bol nesprávny právny záver odvolacieho súdu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm. c/ O.s.p.). Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľovi ide o to, aby bola vyriešená otázka predmetu dražby a tým vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádzala stavba v dražbe navrhovateľom vydražená. Sama skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania previedol vlastnícke právo k vydraženej stavbe na inú osobu, ešte sama osebe neznamená a nevylučuje, že nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že predmetom dražby bol aj pozemok a určení vlastníctva k pozemku. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci navrhovateľ v konaní dostatočne odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože tým bude odstránená spornosť právneho vzťahu účastníkov a stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa k pozemku. Pevný základ svojho právneho postavenia môže navrhovateľ v danom prípade (aj so zreteľom na odporcom preukazované vlastníctvo pozemku) dosiahnuť len určením, že je vlastníkom pozemku. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nebol správny ani právny záver odvolacieho súdu o vecnej nedôvodnosti žaloby, ktorý odvolací súd odôvodnil tým, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie predmetu dražby bol zoznam vecí, ktoré boli označené, spísané a ponúknuté v karte prevádzkovej jednotky a že ak veci neboli v karte prevádzkovej jednotky uvedené, neboli predmetom dražby. Dovolací súd poukázal na to, že pre posúdenie otázky predmetu dražby považuje za rozhodujúce zistenie, ako bol predmet dražby určený na samotnej dražbe, a nie ako nesprávne vychádzal odvolací súd zo zoznamu vecí uvedených v karte prevádzkovej jednotky. Predmet dražby mohol byť určený iba na samotnom priebehu dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor, resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby. Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že zo skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov nie je doposiaľ jednoznačne zrejmé, či predmetom dražby konanej 29. novembra 1991 bola iba stavba - rekreačné stredisko Modra Harmónia a nie aj pozemok, na ktorom sa stavba nachádzala, ku ktorému mal v čase konania dražby právo hospodárenia právny predchodca žalovaného, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Posúdenie tejto otázky, t.j. či medzi licitátorom a dražiteľom bolo zrejmé, čo je predmetom dražby, je pre posúdenie danej veci rozhodujúce. V tomto smere predávajúceho zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 14 zákona č. 427/1990 Zb. predať aj pozemok, že predával iba stavbu. Nemožno totiž podľa názoru dovolacieho súdu na strane žalobcu predpokladať vedomosť, že štát poruší zákon ( § 14 zákona č. 427/1990 Zb.), naopak fyzická osoba (občan) predpokladá, že štát zákon dodržuje. Preto ak výpisy z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva Č.. XXXX svedčili právu predávajúceho, že v čase dražby bol vlastníkom Čs. Štát -Kovoprojekta, projektový, inžiniersky a konzultačný podnik Bratislava, je to predávajúci, ktorý musí nad všetky pochybnosti preukázať, že predmetom dražby nebol pozemok. V prípade, ak nebude jednoznačne preukázané, že predmetom dražby nebol aj pozemok, dovolací súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkazné bremeno v tomto smere zaťažujúce predávajúceho, treba sa prikloniť k záveru, že predmetom dražby konanej 29. novembra 1991 bol aj pozemok. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) opätovne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. licitátor začína verejnú dražbu oznámením prevádzkovej jednotky, ktorá je predmetom verejnej dražby, vyvolávacej ceny (§ 8) a ceny zásob bez predmetov postupnej spotreby ku dňu dražby. Prevádzková jednotka sa draží, dokiaľ účastníci dražby robia vyššie ponuky ceny. Ak nebola napriek dvom vyzvaniam ponúknutá vyššia cena, oznámi licitátor ešte raz poslednú ponuku, a určí prevádzkovú jednotku príklepom na predaj tomu, kto poslednú ponuku urobil (ďalej len „vydražiteľ“). Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 427/1990 Zb. vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní odo dňa dražby cenu dosiahnutú vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky (§ 5 ods. 2 a 3 ). Podľa § 14 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu posúdil doteraz predložené dôkazy, vrátane spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C 37/95 a zistil, že KOVOPROJEKT BRATISLAVA, projektový, inžiniersky a konzultačný podnik Bratislava, Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku a prevode vlastníctva národného majetku zo dňa 01.01.1982 nadobudol od odovzdávajúcej organizácie -Mladé Letá, slovenské vydavateľstvo kníh pre mládež, n.p., Bratislava-nehnuteľnosti: pol. 1. Kat. úz. Modra - X..I.. Č.. XXXX, K.. Č.. XXXX/XXX Q.. K. - X. I. I. XX M. XX S. M. Š.. K. /.A. K. Č.. XXX-XXXX-XXX/XX Geodézia Bratislava/, 2. Rekreačná chata ako školské zariadenie postavená na K.. Č.. XXXX/XXX, 3. Zdvojená lavica 1ks, 4. Televízor Jantar 1ks, 5. Chladnička Calex 220 L 1ks, 6. Šopa drevená, ako aj iný majetok- pol. 1. Celé zariadenie DKP podľa zoznamu č. 11-2 , 2. Predmety v operatívnej evidencii podľa prílohy č. 11-3 (č.l. 24, 25 súdneho spisu).V pripojenom spise sp. zn. 16C 37/95 na č.l. 41 sa nachádza prípis KOVOPROJEKTU Bratislava, a.s. zo dňa 23.11.1993 doručený Obvodnému súdu Bratislava II dňa 24.11.1993, ktorým okrem iného v prílohe bol zaslaný Delimitačný protokol z februára 1991 spísaný pri zriadení odštepných závodov. Z tohto Delimitačného protokolu z februára 1991 vyplýva z časti III, bodu 4, že Rekreačné zariadenie v Modre-Harmónii sa ponecháva v majetku KP Bratislava. V súlade so zák.č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, KOVOPROJEKT Bratislava, š.p., zaslal prípisom zo dňa 20.6.1991 (č.l. 18) súdneho spisu Komisii pre privatizáciu národného majetku, privatizačnú kartu Prevádzkovej jednotky Modra- Harmónia, k.ú. Modra, K.. Č.. XXXX/XXX za účelom jeho zaradenia do verejnej dražby (č.l. 19, 20, 21, 22 súdneho spisu). Súčasťou označenej prevádzkovej jednotky boli: pozemok, stavby, stroje a zariadenia a predmety postupnej spotreby. Komisia pre privatizáciu národného majetku Bratislava-vidiek, vo svojom liste zo dňa 3.12.1991 pod Č.. XXX/ XX oznámila Kovoprojektu š.p., Bratislava, že dňa 29.11.1991 bola vydražená prevádzková jednotka „Rekreačné zariadenie Modra-Harmónia“ ako im patriace (č.l. 15 súdneho spisu). Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu skúmal či medzi licitátorom a dražiteľom bolo zrejmé, čo je predmetom dražby. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní konanom dňa 1.3.2012 za účelom zistenia totožnosti licitátora dražby konanej dňa 29.11.1991, položil účastníkom konania otázku, na ktorú navrhovateľ uviedol, že licitátora nepoznal, prvý a posledný krát ho videl na dražbe, a odporca uviedol, že pokiaľ ide o licitátora, tieto skutočnosti sú zachytené v spise Okresného súdu Bratislava II, v zápisnici o dražbe, ide o V. P., ale nič bližšie o tejto osobe, o tomto licitátorovi nevie, ani nemá vedomosť. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré sú uvedené v spise Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 16C 37/1995, ako aj vyjadrení samotných účastníkov, nie je možné osobu V. P. bližšie identifikovať a špecifikovať jeho ďalšie údaje, z ktorých by bolo možné ho identifikovať. Následne navrhovateľ uviedol, že netrvá na výsluchu licitátora, a odporca taktiež uviedol, že netrvá na výsluchu licitátora. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácii v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. V konaní nebolo preukázané, že sa dražila len samotná chata bez pozemku. Odvolací súd, vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu v tom smere, že predávajúceho zaťažuje dôkazné bremeno, vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 14 zákona č. 427/1990 Zb., dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že jeho právny predchodca predával len stavbu. Odvolací súd konštatoval, že v konaní nebolo nijako preukázané, že v rozhodujúcom čase určenia predmetu dražby medzi licitátorom a dražiteľom bola len samostatná stavba, teda chata nachádzajúca sa v strede pozemku K.. Č.. XXXX/XXX bez prístupovej cesty a teda aj bez prístupu k inžinierskym sieťam, bez uvedenia akým spôsobom bude môcť vydražiteľ takúto nehnuteľnosť užívať na účely podnikania, ako aj bez určenia ako a akým spôsobom bude upravený vzťah vlastníka stavby a vlastníka pozemku. Takto označený predmet dražby, teda samotná stavba bez pozemku a bez prístupovej cesty a bez inžinierskych sietí, by nebol spôsobilý na zaradenie ako prevádzkovej jednotky podľa zákona č. 427/1990 Zb. do verejnej dražby a licitátor by ju nemohol dražiť. V danej veci vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 14 zákona č. 427/1990 Zb. predať aj pozemok, bolo povinnosťou odporcu nad všetky pochybnosti preukázať, že predával iba stavbu. Odporca však žiadnou relevantnou skutočnosťou nepreukázal, čo bolo predmetom dražby. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, že ak nebude preukázané, že predmetom dražby nebol aj pozemok, dospel k záveru, že predmetom dražby konanej dňa 29. novembra bol aj pozemok. V ďalšom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý vykonal potrebné dokazovanie a ktorého doplnenie dovolací súd nepožadoval. Na základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v odvolacom a dovolacom konaní úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania. Titulom náhrady za súdny poplatok, odvolací súd priznal navrhovateľovi sumu 199 Eur za uhradený súdny poplatok za podané dovolanie. Uplatnenú náhradu súdneho poplatku za podanú žalobu, navrhovateľovi už priznal súd prvého stupňa v rozsudku zo dňa 29.11.2007.Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia na dovolacom konaní advokátom Z.. O. Y., v celkovej sume 1 908,48 Eur. Navrhovateľovi vznikli trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a za spísanie dovolania zo dňa 21.9.2009, t.j. 2 úkony právnej služby po 947,29 Eur, 2 x režijný paušál po 6,95 Eur. Výška advokátskej odmeny bola určená podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.