Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/78/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307216828 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1307216828.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľky: E.. A. H., T. P. G. X, XXX XX F. W., O., zastúpenej: JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti odporkyni: C. S., T. Č. X, T., zastúpenej: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., so sídlom Staré Záhrady 3, Bratislava, IČO: 36 854 531, zastúpenej konateľkou spoločnosti JUDr. Mariannou Kuchtovou, advokátkou, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.decembra 2009 č. k. 4C 44/2008-197, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh sa z a m i e t a . Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka E.. A. H., F.. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Svätý Jur, okres Pezinok, katastrálne územie Svätý Jur, zapísaných na A. Č.. XXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Pezinok označených ako H. Č.. XXXX, Z. R. XXX E.X, druh pozemku - ostatné plochy, H. Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX E.X, druh pozemku - trvalé porasty, H. Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX E.X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, H. Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX E.X, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, H. Č.. XXXX/X, Z. R. XXX E.X, druh pozemku - ostatné plochy, dom J.Ú. Č.. XXX, postavený na parcele Č.. XXXX/X, a to v podiele 1 - ina. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 3 394,77 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. S. P., advokáta, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi E. H., I. A. H. W. H. H., na základe plnomocenstva zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č. I. P. Č., ako kupujúcimi došlo dňa 03.07.2000 k podpisu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Svätý Jur, okres Pezinok, katastrálne územie Svätý Jur, zapísaných na A. Č.. XXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Pezinok označených ako parcela Č.. XXXX, Z. R. XXX E.X, druh pozemku - ostatné plochy, parcela Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX E.X, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parcela Č.. XXXX/X, Z. R. XXXX m2, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, parcela Č.. XXXX/ X, Z. R. XXXX m2, druh pozemku - trvalé trávnaté porasty, parcela Č.. XXXX/X, Z. R. XXX E.X, druh pozemku - ostatné plochy, dom, J.É. Č.. XXX, H. na H. Č.. XXXX/X. Znaleckým dokazovaním znalca z odboru písmoznalectvo mal súd za nesporné, že plnomocenstvo udelené MUDr. A. H. pre E.. H. H. zo dňa 26.06.2000, ktoré bolo podkladom pri predmetnej kúpnej zmluve na vyššie uvedené nehnuteľnosti nebolo podpísané osobou - a to konkrétne navrhovateľkou E.. A. H.. V rámci skutkového stavu súd zistil, že následne po podaní návrhu navrhovateľky voči odporcom - R. Č. I. P. Č., o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorý bol podaný na súd dňa 30.08.2007 a doručený odporcom na vyjadrenie a to konkrétne R. Č. dňa 26.09.2007 a P. Č.Č. dňa 26.09.2007 (č.l. 55), odporcovia navrhli realizovať dražbu spornej nehnuteľnosti napriek tomu, že už z doručenia návrhu na začatie konania vedeli, že v predmetnom civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Následne dňa 16.10.2007 bolo na Notársky úrad D.. Q. Š. doručené oznámenie o dražbe v zmysle ust. § 17 zákona o dobrovoľných dražbách, s termínom konania dražby dňa 19.11.2007. Samotná dražba na predmetnú nehnuteľnosť sa konala dňa 19.11.2007 na adrese Staré Záhrady 3, Bratislava, pričom vydražiteľom predmetu dražby sa stala C. S., S.. S., a to za cenu 2 900 000,- Sk, pričom príklep udelil licitátor dražby - D.. D. D.. Na podnet navrhovateľky, súd uznesením č.k. 4C 44/2008 - 108 zo dňa 24.11.2008 pripustil zmenu odporcov a to z R. Č. I. P. Č. na Z. Z. - C. S.. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení predmetného nároku sa zaoberal námietkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. H., I. A. H. zastúpenou Pavlom Palkovičom, na základe plnomocenstva zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č. I. P. Č., ako kupujúcimi a to dňa 03.07.2000 vznesenou zo strany navrhovateľky. Mal za to, že v ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa citovaného ustanovenia musí byť právny úkon urobený a) slobodne, b) vážne, c) určito, d) zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je a právny úkon niektorú z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. V danom prípade súd mal za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi E. H., I. A. H. W. H. H., na základe plnomocenstva zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č. I. P. Č., ako kupujúcimi dňa 03.07.2000 je absolútne neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu z navrhovateľky A. H. W. E.. H. H., a to jednak v zmysle ust. § 37 ods. 1, ako aj ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Bol toho názoru, že v uvedenom prípade právny úkon - uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy neurobila osoba na to oprávnená t.j. navrhovateľka neudelila plnomocenstvo pre E.. H. H. na podpísanie predmetnej zmluvy, t.j. na predaj jej spoluvlastníckeho podielu. Keďže prejav vôle na splnomocnení, ktoré oprávňovalo E.. H. H. odpredať spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nezodpovedal reálnej vôli navrhovateľky, to znamená, že predmetné plnomocenstvo bolo sfalšované, tak ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, mal súd za to, že prejav vôle navrhovateľky ako jednej z účastníkov kúpnej zmluvy smerujúci k scudzeniu jej spoluvlastníckeho podielu nemohol byť v tomto prípade daný, nakoľko absentovala podstatná náležitosť právneho úkonu, ktorou je slobodná a vážna vôľa predávajúcej - E.. A. H.. Predmetná kúpna zmluva zo dňa 03.07.2000 uzavretá medzi E. H., I. A. H. W. H. H., na základe plnomocenstva zo dňa 26.06.2000 ako predávajúcimi a R. Č. I. P. Č., ako kupujúcimi tak neobsahovala podstatné náležitosti právneho úkonu, najmä náležitosti subjektu a náležitosti vôle. Okrem uvedeného mal súd za to, že predmetná kúpna zmluva bola postihnutá aj ďalšou vadou, ktorou je nedovolenosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že predmetný právny úkon sa prieči dobrým mravom. Súd mal za to, že predložením falošného plnomocenstva pri kúpnej zmluve, ktorej obsahom bol aj prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, je konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež v rozpore so zásadou súkromného práva, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám. V predmetnej veci súd neprihliadol k námietke odporkyne, podľa ktorej v prípade, že sa realizovala dobrovoľná dražba a súčasne uplynula už 3 - mesačná prekluzívna lehota na napadnutie platnosti predmetnej dražby, nemôže sa pôvodný vlastník určovacou žalobou domáhať, aby súd rozhodol, že vlastnícke právo stále svedčí jemu. Odporkyňa mala za to, že z dikcie zákona o verejných dražbách možno dovodiť, že takáto žaloba na určenie vlastníckeho práva je obchádzaním zákona o verejných dražbách, a že žalobe určovacej, hoc podanej oprávneným vlastníkom, do ktorého práv bolo zasiahnuté nie je možné vyhovieť. Súd v uvedenom prípade dospel k záveru, že tvrdenia odporkyne sú síce pravdou, avšak nie v predmetnom spore. V predmetnom spore navrhovateľka návrhom vo veci samej, ktorý bol doručený súdu dňa 30.08.2007 žalovala ešte pôvodných odporcov, t.j. R. Č. I. P. Č., ktorí až po doručení návrhu na začatie konania, t.j. po dni 26.09.2007 podali návrh na realizáciu dražby spornej nehnuteľnosti napriek tomu, že už z doručenia návrhu na začatie konania vedeli, že v predmetnom civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Samotná dražba sa realizovala až dňa 19.11.2007, t.j. po začatí konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže súd mal za to, že realizáciou dobrovoľnej dražby nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon, súd k námietke odporkyne neprihliadol. V uvedenom prípade je zrejmé, že R. Č. I. P. Č., na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, t.j. o veľkosti 1 , a preto ani následnou realizáciou dobrovoľnej dražby nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na terajšiu odporkyňu - C. S.. Dospel k záveru, že vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci, a preto sa odporkyňa nemohla samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby stať vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky t.j. o veľkosti 1. Súd bol toho názoru, že dobrovoľná dražba nepochybne vychádza zo zhody vôle strán a je procesom uzatvárania zmluvy. Dražba totiž bola ako zmluvný proces chápaná už v dobách platnosti Všeobecného občianskeho zákonníka. V prípade dobrovoľnej dražby mal za to, že ide o „prevod“ práv, keďže dražbu možno zjednodušene nazvať zmluvou. Komplikovanejšie je to v prípade nútenej dražby, kde skôr prevláda názor, že ide o „prechod“ práva. Samotná okolnosť, že ide o prechod práva ešte nerieši otázku nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka v dražbe. Príklepom v dražbe, ktorá bola realizovaná súdnym exekútorom v rámci nútenej dražby, avšak nie dobrovoľnej dražby, pri výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, spolu so zaplatením najvyššieho podania a prevzatím vydraženej veci vydražiteľom po udelení príklepu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k vydraženej veci na vydražiteľa, aj keď povinný nebol vlastníkom draženej veci a jej vlastník o prebiehajúcom výkone rozhodnutia nevedel (Sou R NS č. C 2320 - NS sp. zn. 22Cdo 1229/2003). Uvedené však neplatí v prípade realizácie dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3 295,27 Eur a náhrady spočívajúcej v zaplatení súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur. Uviedol, že pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z ceny podielu 1 predmetnej nehnuteľnosti, t.j. zo sumy 725 000,- Sk, t.j. 24 065,59 Eur. Mal za to, že hodnota veci sa dala oceniť peniazmi, s poukazom na dražbu predmetnej nehnuteľnosti, pričom výška zloženej peňažnej sumy za celú nehnuteľnosť bola 2 900 000,- Sk. Súd za určenie tarifnej odmeny v danej veci považoval cenu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, t.j. 1 k celku nehnuteľností, ktorých sa predmetné konanie týka. Trovy spolu predstavujú sumu 3 394,77 Eur. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni podaním zo dňa 29.01.2010. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že „ ... z písmoznaleckého posudku č. 65/2006 zo dňa 23.09.2006, konkrétne zo záverov znaleckého posudku, zistil, že sporný materiál - t.j. plnomocenstvo udelené E.. A. H. pre E.. H. H. zo dňa 26.06.2000, ktoré bolo podkladom pri kúpnej zmluve na nehnuteľnosti na manželov Č., nie je podpísané osobou E.. A. H..“. S takýmto záverom odporkyňa nesúhlasí. Jednak jej tento znalecký posudok súd nedoručil a zároveň spochybňuje využiteľnosť tohto znaleckého posudku pre dané konanie, nakoľko tento znalecký posudok bol vyhotovený v rámci trestného konania, ktorého priebeh ani závery súd neskúmal, nie je zrejmé, či nebol tento znalecký posudok resp. jeho hodnovernosť napadnutá, či v rámci trestného konania príslušné orgány zistili, či naozaj došlo k spáchaniu trestného činu. V danej situácii možno uvažovať, že tvrdenia navrhovateľky o neudelení splnomocnenia sú len účelové. K prevodu nehnuteľnosti z navrhovateľky na manželov Č. došlo na základe splnomocnenia, ktoré overoval štátom vymenovaný notár D.. E.. Predpokladá sa, že zákonná požiadavka na notárom osvedčený podpis na splnomocnení na predaj nehnuteľnosti existuje, aby boli chránené tretie osoby napr. kupujúci a mali právnu istotu pri uzatváraní zmlúv o kúpe nehnuteľnosti. Keďže súd neskúmal žiadne ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s údajným podvodom, mala odporkyňa za to, že konštatácia o nepodpísaní splnomocnenia na predaj nehnuteľnosti nie je správna, nakoľko je predčasná. Súd žiadnym spôsobom neskúmal, ako mohlo dôjsť k predloženiu a použitiu splnomocnenia riadne opatreného osvedčovacou doložkou notára a zároveň k údajnému sfalšovaniu podpisu splnomocňujúcej osoby. Ďalej súd uviedol, že následne po podaní žalobného návrhu navrhovateľky voči odporcom R. Č. I. P. Č., ktorý bol podaný na súd 30.8.2007 a doručený manželom Č. 26.9.2007, „...odporcovia navrhli zrealizovať dražbu spornej nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že už z doručenia návrhu na začatie konania vedeli, že v predmetnom civilnom konaní sa rozhoduje o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.“ Mala za to, že toto skutkové zistenie je nesprávne. V odpise Notárskej zápisnici N 260/2007, Nz 47300/2007 zo dňa 19.11.2007 je zreteľne uvedené, že Zmluva o vykonaní dražby nehnuteľností č. 2007/02 bola uzatvorená 06.09.2007, teda pred doručením akejkoľvek informácie o prebiehajúcom súdnom konaní predošlým vlastníkom nehnuteľností. Súd uviedol túto skutočnosť bez ďalšieho vysvetlenia, akoby chcel navodiť dojem nedobromyseľného konania u navrhovateľov dražby, pričom v konaní dobromyseľnosť dražby, ako takej, vôbec neskúmal, preto takýto záver o skutkovom zistení napáda. Uviedla, že po konštatovaní absolútnej neplatnosti prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľky na manželov Č., súd ďalej posudzoval okolnosti dobrovoľnej dražby, kde opäť chybne konštatoval, že pôvodní odporcovia R. Č. I. P. Č. po doručení návrhu na začatie konania, t.j. po dni 26.09.2007 podali návrh na realizáciu dražby. Ako už však bolo uvedené, zmluva o vykonaní dražby bola uzatvorená dňa 06.09.2007. Ďalej poukázala na to, že súd neprihliadol k jej námietke, že vlastnícke právo nadobudnuté vydražiteľom dobrovoľnou dražbou nemožno napadnúť inak než žalobou o neplatnosť dražby v zmysle príslušných ust. § 21 ods. 2 ZoDD a že pokračovaním v konaní o určenie vlastníckeho práva sa obchádza zákon o dobrovoľných dražbách, s odôvodnením, že vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci a preto sa odporkyňa nemohla stať vlastníčkou nehnuteľnosti. Súd mal za to, že dobrovoľná dražba je procesom uzatvárania zmluvy a že ide o prevod práv, pričom pri nútenej dražbe prevláda názor, že ide o prechod práv. Následne konštatoval, že konštantná judikatúra má za to, že v prípade nútenej dražby realizovanej súdnym exekútorom dochádza k prechodu vlastníckeho práva od nevlastníka, ale uvedené neplatí v prípade dobrovoľnej dražby podľa ZoDD. Poukázala na to, že tento záver súdu prvého stupňa je nesprávny a je v absolútnom rozpore s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Z viacerých termínov použitých súdom je zrejmé, že súd nepoužil na posúdenie daného právneho stavu slovenské právne predpisy, ale podľa jej názoru, súd svoje úvahy viedol najmä v zmysle právnej úpravy platnej v Českej republike. V texte súd používa termín „zákon o verejných dražbách“, rozlišuje medzi dražbami „nútenými“ a „dobrovoľnými“, čo vychádza z českej právnej úpravy zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách, ktorý upravuje tak dražby dobrovoľné, ako aj dražby nedobrovoľné. Právna úprava slovenského zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách pozná len dražby dobrovoľné a akákoľvek dražba vykonaná podľa tohto zákona sa spravuje rovnakým právnym režimom. Preto aj dražbu zo dňa 19.11.2007, ktorej priebeh je osvedčený notárskou zápisnicou N 260/2007 Nz 47300/2007, na ktorej bol udelený príklep v prospech odporkyne, a tak nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, je nutné posudzovať v zmysle platného zákona na území Slovenskej republiky, ktorý pre všetky dražby stanovil explicitnú definíciu v ust. § 2 písm. a), t.j. že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva. Toto ustanovenie súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza a zjavne ho ani nezobral do úvahy. Taktiež vôbec nezohľadnil ani dôvodovú správu k ZoDD, ktorá dáva taktiež explicitnú odpoveď na prípadnú otázku, či možno nadobudnúť dražbou vlastnícke právo od nevlastníka. Nakoľko sa v prípade dražby jedná o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (súd pritom mylne v texte odôvodnenia rozsudku používa termín „originálny“) vydražiteľ svoje právo neodvodzuje od predošlého vlastníka. Napriek platnej právnej úprave sa súd rozhodol túto nezohľadniť, resp. interpretoval právnu úpravu v absolútnom nesúlade s písaným právom. Mala za to, že takýmto postupom súdu boli porušené viaceré základné princípy materiálneho právneho štátu, a to najmä princíp právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Vlastnícke právo nadobudla príklepom na dobrovoľnej dražbe a má za to, že jej vlastnícke právo má byť chránené v súlade s platným právnym poriadkom, ktorý nemožno vykladať a interpretovať rôzne. Nemôže súd zákonom definovaný proces prechodu práva ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva svojvoľne definovať ako zmluvu a prevod vlastníckeho práva. Záverom uviedla, že dôsledkom prijatej zákonnej koncepcie dražby ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je taký právny stav, že v danom konaní ona nemá pasívnu legitimáciu. Súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane odporcu na základe návrhu právnej zástupkyni navrhovateľky zo dňa 07.01.2008 a právneho posúdenia, že v zmysle ust. § 92 ods. 2 O.s.p. došlo v predmetnom prípade k singulárnej sukcesii (prevod práva a povinností). Súd teda odvodil pasívnu legitimáciu odporkyne od pasívnej legitimácie predošlých odporcov v danom konaní. S týmto záverom nemožno súhlasiť. Keďže odporkyňa žiadne svoje práva a povinnosti neodvodzuje od predošlých vlastníkov nehnuteľností, nemohla nastať situácia predpokladaná ust. § 92 ods. 2 O.s.p., teda že na odporkyňu prešli akékoľvek práva či povinnosti z pôvodne označených odporcov. Nemohlo teda dôjsť ani k prechodu pasívnej vecnej legitimácie v danom konaní na odporkyňu. Záverom uviedla, že navrhovateľka nepodala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a preto konaním o určenie vlastníctva sa jej právne postavenie nemôže zmeniť. Namietala aj priznanie náhrady trov konania navrhovateľke. Vzhľadom na uvedené dôvody, navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a uloží navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila. Odvolací súd prejednal odvolanie podané odporkyňou podľa § 214 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd neprihliadol na námietku odporkyne, ktorá poukazovala na skutočnosť, že sa realizovala dobrovoľná dražba, a súčasne uplynula 3- mesačná prekluzívna lehota na napadnutie platnosti predmetnej dražby, nemôže sa pôvodný vlastník určovacou žalobou domáhať, aby súd rozhodol, že vlastnícke právo patrí jemu. Žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak obchádzaním ustanovení zákona o verejných dražbách, a žalobe, hoc podanej oprávneným vlastníkom, do ktorého práv bolo zasiahnuté, nie je možné vyhovieť. Súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že tieto tvrdenia odporkyne sú síce pravdivé, ale nie v predmetnom spore. V súdnom spore navrhovateľka žalobou podanou dňa 30.08.2007 žalovala ešte pôvodných odporcov. Títo až po doručení návrhu na začatie konania, podali návrh na realizáciu dražby spornej nehnuteľnosti, a o začatí konania v čase podania návrhu na dražbu vedeli. Súd mal za to, že realizáciou dobrovoľnej dražby nemožno konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Vlastnícke právo možno v procese dobrovoľnej dražby nadobudnúť len od vlastníka veci, a preto sa odporkyňa nemohla samotnou realizáciou dobrovoľnej dražby stať vlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. V predmetnej veci sa súd prvého stupňa zaoberal námietkou neplatnosti dražby. Názor súdu prvého stupňa pri vyhodnotení tejto námietky nie je správny. V danej veci nejde o nečakaný rozsudok, lebo súd prvého stupňa sa zaoberal s touto námietkou a vyhodnotil ju inak ako ju vyhodnotil odvolací súd. Odvolací súd vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, preto nebolo potrebné dopĺňať, prípadne opakovať dokazovanie (iba keď sa mení skutkový stav je potrebné dopĺňať dokazovanie). Podľa § 2 písm. a) zák. č. 527/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len „záložný veriteľ“), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby. V danom prípade posudzovanie otázky nadobudnutia vlastníckeho práva predchádzajúcimi vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorí boli navrhovateľmi dražby je irelevantné. Odporkyňa sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dňa 19.11.2007 v sídle dražobníka 1. dražobná, s.r.o., Bratislava pod č. dražby 2007/02. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 260/2007, Nz 47300/2007 a o prechode vlastníctva bola spísaná notárska zápisnica notárom D.. Q. Š.. Podľa textu notárskej zápisnice, zmluva o vykonaní dražby nehnuteľností č. 2007/02 bola uzatvorená dňa 06.09.2007. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporkyňa nadobudla nehnuteľnosť príklepom licitátora podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Udelenie príklepu licitátorom sa považuje za jeden z mála originárnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k určitému predmetu právnych vzťahov. Originárnym je preto, pretože vlastník svoje právne postavenie a teda celkový obsah svojho absolútneho práva k predmetu dražby neodvodzuje od svojho právneho predchodcu, ale od (zloženej) právnej skutočnosti - udelenie príklepu a uhradenie ceny dosiahnutej vydražením.Vzhľadom na originárny charakter nadobúdania vlastníckeho práva príklepom na verejnej dobrovoľnej dražbe, mohla by sa navrhovateľka domôcť určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam výlučne na základe určenia neplatnosti dražby v zmysle § 21 zákona č. 527/2002 Z.z.. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ mala navrhovateľka za to, že predmetnou dražbou bolo poškodené jej vlastnícke právo, mohla podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Neplatnosť dražby nemožno napadnúť inak, a to s poukazom aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 186/2010, kde v odôvodnení konštatuje, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Z uvedeného judikátu Najvyššieho súdu SR vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd vysloviť iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Nakoľko navrhovateľke prekluzívna lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby uplynula, nemožno inak napadnúť, resp. spochybniť vlastnícke právo odporkyne k príslušnému spoluvlastníckemu podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa na základe zistených skutočností nevyvodil správne právne závery, keď nezohľadnil existenciu platnej, žalobou nenapadnutej dražby. Odporkyňa svoje vlastnícke právo neodvodzuje od predošlých vlastníkov nehnuteľností, a preto nemohla nastať situácia predpokladaná ust. § 92 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 224 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci bola v konaní úspešná. Dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, odvolací súd videl predovšetkým v tom, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola podvodným konaním zbavená svojho vlastníctva. Zo záveru znaleckého posudku č. 65/2006 zo dňa 23.9.2006 vyplýva, že sporný materiál - t.j. plnomocenstvo udelené E.. A. H. pre E.. H. H.Č. zo dňa 26.06.2000, ktoré bolo podkladom pri kúpnej zmluve na nehnuteľnosti na kupujúcich E. Č., nie je podpísané osobou E.. A. H., teda navrhovateľkou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že by bolo voči navrhovateľke neprimerane tvrdé, aby bola povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia odporkyni, keď vlastne neprejavila vôľu, že by chcela nakladať so svojim majetkom. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.