KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/92/2012 z 29. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2012, sp. zn. 6Co/92/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1307223446.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/92/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307223446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1307223446.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: J.. C. Š., bytom W. L.. Č.. X, A.,
zast. Advokátskou kanceláriou AENEA Legal, spol. s r. o., Jozefská ul. č. 3, Bratislava, proti žalovanému:
Istros, spol. s r. o., Vajnorská ul. č. 127, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou,
Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava, o výmenu motorového vozidla, alternatívne o zaplatenie 7 302,66 eur,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám spoločnosti AENEA Legal, spol. s r. o. trovy odvolacieho
konania 238,22 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 363,80
eur s 8,5 % úrokami z omeškania od 10. 12. 2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 629,08 eur a
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III 143,71 eur z titulu náhrady trov konania štátu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že 1. 12. 2003 účastníci uzavreli kúpnu zmluvu,
ktorou žalobca kúpil od žalovaného motorové vozidlo zn. Renault Mégane Grandtour, 1,6, za cenu 647
300 Sk. Keďže na vozidle sa po kúpe vyskytli viaceré vady, žalobca listom z 20. 4. 2005 uplatnil u
žalovaného nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 10 % z kúpnej ceny. Na to spoločnosť Renault
Slovakia, spol. s r. o. listom z 22. 11. 2005 žalobcovi oznámila, že mu poskytuje produkt Garancia
plus. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok ide o produkt, kde sa spoločnosť Renault Slovakia,
spol. s r. o. zaväzuje prostredníctvom zmluvného partnera dodať zákazníkovi služby za podmienok
uvedených v zmluve a zákazník sa zaväzuje zaplatiť cenu služieb. Zmluvu Garancia plus uzavrel žalobca
so spoločnosťou Renault Slovensko, spol. s r. o. dňa 28. 11. 2005. Keďže aj v nasledujúcom období
sa na vozidle prejavovali vady, žalobca listom z 3. 12. 2007 uplatnil právo zo zodpovednosti za vady
vozidla, konkrétne žiadal, aby žalovaný vozidlo vymenil za vozidlo rovnakého druhu, akosti, stavu a
technického opotrebenia alebo aby mu poskytol zľavu z kúpnej ceny vo výške 220 000 Sk (7 302,66
eur). Znalecká organizácia expert Group, spol. s r. o. v znaleckom posudku č. 5/2011 uviedla, že na
vozidle neboli odstránené vady na systéme airbagov a vada spôsobujúca nepravidelný chod motora,
pričom možno dôvodne predpokladať, že ide o vadu na elektronike riadenia motora. Všetky tieto vady
sú odstrániteľné. Vzhľadom na to, že nebola diagnostikovaná príčina vady na systéme airbagov, nie
je možné vylúčiť, že by mohlo dôjsť k nesprávnej aktivácii airbagov. Preto táto vada bráni riadnemu



užívaniu vozidla. Nepravidelný chod motora na voľnobežné otáčky nebráni riadnemu užívaniu vozidla,
pokiaľ nedôjde k samovoľnému zastaveniu chodu motora. Výšku zľavy z kúpnej ceny znalec určil v
rozpätí od 4 876,19 eur do 5 851,42 eur. Vady na brzdovom systéme boli už pred zadaním znaleckej
úlohy odstránené, rovnako bola realizovaná výmena vodiacich tyčí na opierkach predných sedadiel.
Podľa odborného vyjadrenia J.. Q. A. č. 16/2011, ktoré predložil v konaní žalovaný, zľava z kúpnej ceny
by mala predstavovať 10 až 15 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, čo predstavuje sumu od 1 043,70
eur do 1 565,525 eur. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do
základu dôvodná. Pôvodná dvojročná záručná doba mala uplynúť 5. 12. 2005, ale pred jej uplynutím
bola zmluvou Garancia plus predĺžená o ďalšie 2 roky a preto uplynula až 5. 12. 2007. Žalobca uplatnil
právo zo zodpovednosti za vady vozidla listom z 3. 12. 2007, teda včas. Dňa 3. 12. 2007 začala plynúť 3
- ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa
10. 12. 2007, teda včas. Súd prvého stupňa neprihliadol k námietke žalovaného, že list z 3. 12. 2007 mu
nemohol byť doručený včas - pred uplynutím záručnej doby, pretože na poštovú prepravu bol podaný
až 5. 12. 2007 a žalovanému bol doručený 7. 12. 2007. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že
žalobca odovzdal vozidlo viackrát žalovanému na opravu, ktorá trvala viac ako 2 dni, pričom v zmysle §
627 Obč. zák. doba od uplatnenia zodpovednosti za vady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy
bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Keďže žalobcom uplatnené vady sú podľa
znaleckého posudku odstrániteľné, v zmysle § 622 Obč. zák. vzniklo žalobcovi právo na výmenu veci.
Podľa konštantnej judikatúry (R 22/1983) ak nie je reklamovaná vada, ohľadom ktorej uplatní kupujúci
právo na jej odstránenie, odstránená v lehote stanovenej v § 622 Obč. zák., prípadne v § 625 Obč. zák.,
možno ju považovať za neodstrániteľnú vadu (tzv. subjektívna neodstrániteľnosť vady). Napriek tomu,
že žalobca reklamoval vadu na systéme airbagov a vadu spočívajúcu v nepravidelnom chode motora,
žalovaný tieto odstrániteľné vady neodstránil. Ide teda o subjektívne neodstrániteľné vady, v dôsledku
čoho žalobcovi vzniklo právo na zľavu z ceny vozidla v zmysle § 623 Obč. zák. Pri stanovení výšky zľavy
súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2011, pričom výšku zľavy určil aritmetickým
priemerom (4 876,19 + 5 851,42 = 10 727,61 : 2 = 5 363,80 eur). S poukazom na tieto závery súd
prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 363,80 eur z titulu zľavy z ceny vozidla
a vo zvyšku žalobu zamietol. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené,
výrok o trovách konania a výrok o povinnosti nahradiť trovy konania štátu. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby ho zmenil
tak, že mu uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu zľavy z ceny vozidla sumu 1 043,70 eur. Uviedol, že
zmluvný vzťah založený zmluvou Garancia plus sa skončil dňa 5. 12. 2007. Nie je teda správny záver
súdu prvého stupňa, že v zmysle § 627 Obč. zák. sa tento zmluvný vzťah skončil neskôr - v bližšie
neurčenej dobe. Okrem toho, žalobca predmetné vozidlo predal kúpnou zmluvou z 10. 1. 2007 ďalšej
osobe, a túto skutočnosť žalovanému neoznámil, čím porušil čl. 10.3 Všeobecných podmienok. Preto
sa zmluvný vzťah založený zmluvou Garancia plus skončil už 10. 1. 2007. Ďalej žalovaný namietol,
že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho námietkami voči znaleckému posudku a najmä nevzal
do úvahy nadmernú opotrebovanosť predmetného vozidla, ktorá musela mať vplyv na jeho všeobecnú
cenu, z ktorej sa vypočítava výška zľavy z ceny vozidla. Žalovaný považuje na primeranú zľavu z ceny
vozidla sumu určenú v odbornom vyjadrení J.. Q. A.. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný namietol, že
vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov konania mal súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil. Uviedol, že vozidlo bolo opakovane servisované za účelom odstránenia vád, pričom
servisné opravy trvali určite viac ako 2 dni. Súd prvého stupňa preto správne vo veci aplikoval § 627
ods. 1 Obč. zák. Predaj predmetného vozidla manželke žalobcu bol žalovanému známy, pretože túto
skutočnosť mu žalovaný osobne oznámil, keď odovzdával vozidlo do servisu. Okrem toho, žalovanému
predložil technický preukaz vozidla, v ktorom figurovala jeho manželka, a žalovaný napriek tomu naďalej
opakovane vykonával opravy vozidla. Z toho je zrejmé, že minimálne konkludentne akceptoval zmenu v
osobe vlastníka vozidla. Manželka žalobcu následne od kúpnej zmluvy odstúpila z dôvodu opakovaného
výskytu ďalších vád na vozidle. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru (R 38/1978), podľa ktorej
kupujúci zostáva oprávneným zo zodpovednosti za vady veci aj vtedy, keď prestal byť jej vlastníkom.
Predávajúci zodpovedá za vady predanej veci iba kupujúcemu ako svojmu zmluvnému partnerovi z



kúpnej zmluvy o predaji tovaru v obchode. Súd prvého stupňa sa podľa žalobcu správne vychádzal zo
znaleckého posudku č. 5/2011.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z § 627 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predanej veci má za
následok, že záručná doba od uplatnenia (reklamácie) do doby, keď kupujúci bol povinný vec prevziať,
neplynie (ide o tzv. spočívanie behu záručnej doby). Záručná doba začne znovu plynúť od okamihu, keď
kupujúci bol povinný vec prevziať, i keď reklamovaná vada nebola v skutočnosti odstránená.

V prejednávanej veci ne ustanovenia záväzkového práva bolo medzi účastníkmi konania sporné, že list
žalobcu z 3. 12. 2007, ktorým uplatnil právo zo zodpovednosti za vady vozidla, bol daný na poštovú
prepravu dňa 5. 12. 2007 a žalovanému bol doručený 7. 12. 2007. Žalovaný v odvolaní nenamietal
záver súdu prvého stupňa, že vozidlo bolo niekoľkokrát v oprave - v servise a to po dobu dlhšiu ako dva
dni, s poukazom na § 502 a 505 Obč. zák. a na Všeobecné podmienky k zmluve Garancia plus však
tvrdil, že zmluvný vzťah založený zmluvou Garancia plus sa skončil dňa 5. 12. 2007 a že teda žalobca
uplatnil reklamáciu oneskorene - po uplynutí záručnej doby. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa vec správne posúdil podľa § 612 až 627 Obč. zák., teda podľa ustanovení upravujúcich predaj
tovaru v obchode a v rámci neho zodpovednosť za vady predanej veci. Ust. § 502 a 505 Obč. zák. sú
zaradené medzi všeobecné ustanovenia záväzkového práva v časti ôsmej v hlave prvej Obč. zák. Z
týchto ustanovení nie je možné vyvodiť, že by v prejednávanej veci nebolo možné použiť § 627 ods. 1
Obč. zák. Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že záručná doba v zmysle zmluvy Garancia
plus sa mala skončiť dňa 5. 12. 2007, ale že k jej skončeniu ku dňu 7. 12. 2007 nedošlo, pretože záručná
doba po dobu viac ako dva dni spočívala v zmysle § 627 ods. 1 Obč. zák. ako je to uvedené vyššie,
žalovaný v odvolaní nenamietal, že by vozidlo bolo v oprave na základe reklamácie zo strany žalobcu
po dobu kratšiu ako dva dni. Okrem toho, sám žalovaný v e - maile z 23. 1. 2006 (č. l. 312) potvrdil, že
záručná doba na základe zmluvy Garancia plus uplynie dňa 10. 12. 2007 alebo po najazdení 80 000
km. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil aj v liste adresovanom žalobcovi zo 6. 2. 2006 (č. l. 311).

Vzhľadom na to, že právo zo zodpovednosti za vady nadväzuje na zmluvu o predaji tovaru v obchode,
zostáva kupujúci oprávneným zo zodpovednosti za vady aj vtedy, ak prestal byť vlastníkom vadnej veci
(napr. ak vec v dobe trvania záruky predal inému) a nový vlastník sa sám nemôže domáhať nárokov zo
zodpovednosti za vady. Predávajúci totiž zodpovedá za vady predanej veci iba kupujúcemu. Preto nemá
právny význam tá skutočnosť, že žalobca predmetné vozidlo predal svojej manželke, najmä nemohlo
v dôsledku tejto skutočnosti dôjsť k predčasnému skončeniu záručnej doby v zmysle zmluvy Garancia
plus. Okrem toho, ak predmetné vozidlo patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho
manželky, žalobca ho nemohol platne kúpnou zmluvou predať svojej manželke. Každý z nich bol totiž z
titulu bezpodielového spoluvlastníctva vlastníkom celej veci - predmetného vozidla s tým, že vlastnícke
právo každého z nich bolo obmedzené vlastníckym právom druhého.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca spoločnosť expert Group,
spol. s r. o. Táto spoločnosť vypracovala znalecký posudok č. 5/2011 a z tohto posudku vychádzal súd
prvého stupňa pri stanovení výšky zľavy z ceny vozidla. Na druhej strane žalovaný do spisu založil
odborné vyjadrenie znalca J.. Q.na A., ktoré bolo vypracované na jeho vyžiadanie (objednávku), teda
mimo konania. Toto odborné vyjadrenie má preto charakter iba listinného dôkazu a nie znaleckého
posudku. Správne preto súd prvého stupňa pri vyčíslení výšky zľavy z ceny vozidla vychádzal zo
znaleckého posudku č. 5/2011 a tento svoj postup aj odôvodnil (viď str. 8 ods. 3 odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Odvolací súd dodáva, že znalec na str. 22 až 24 znaleckého posudku podrobne
popísal postup pri stanovení výšky zľavy a odvolací súd nemá dôvod o správnosti postupu znalca
pochybovať. J.. T. Q., W.. - osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti na pojednávaní dňa 18. 10.
2011 podrobne vysvetlil dôvod rozporu medzi znaleckým posudkom č. 5/2011 a odborným vyjadrením
J.. Q. A.. Treba zdôrazniť, že na rozdiel od J.. Q. A. znalec vozidlo dňa 2. 12. 2010 obhliadol.



Výška zľavy z ceny predmetného vozidla závisela od znaleckého posudku. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, i keď vo veci mal iba čiastočný úspech. Použitie tohto ustanovenia pri
rozhodovaní o trovách konania nezávisí od pomeru úspech a neúspechu účastníkov konania vo veci.
Keďže žalovaný v odvolaní nenamietal nesprávnosť samotného výpočtu náhrady trov konania, odvolací
súd nepreskúmaval správnosť tohto výpočtu.

Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a
v časti trov konania vecne správny. Preto ho dovolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) za 190,89 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. K tomu treba pripočítať
rež. paušál 1 x 7,63 eur a keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, advokátska odmena sa
zvyšuje o 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní tak predstavujú sumu
238,22 eur ( 190,89 + 7,63 = 198,52; 20 % z 198,52 = 39,70; 198,52 + 39,70 = 238,22 eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)