Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/120/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308207611 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1308207611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Y. V., bytom X., K. č.X/ B, zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, proti odporcovi: Q., U..G..C.., so sídlom v X., G. č.X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka č. 146/13, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. decembra 2009 č.k. 44C/40/2008-137, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Miroslavy Tencerovej, advokátky so sídlom v Bratislave, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, navrhovateľovi uložil povinnosť vrátiť odporcovi koženú sedaciu súpravu H. v zostave X,X,X - G. XXX a odporcu zaviazal na náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania (korešpondencia v súvislosti s reklamáciou vád tovaru, odborný posudok č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX - P., s.r.o., znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpovede svedkov, rozsudok Okresného súdu Ž. B. V. č.k. XXC XX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX), ktorými mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola sedacia súprava H. v zostave X,X,X - G. XXX za kúpnu cenu XXX.XXX,-Sk, pričom na predmete kúpy sa vyskytli v záručnej dobe vady, ktoré navrhovateľ riadne reklamoval, avšak neúspešne, a preto listom zo dňa XX.XX.XXXX s odvolaním sa na závery odborného posudku P., s.r.o. pristúpil k odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 veta prvá Obč. zák.. Námietku premlčania vznesenú odporcom nepovažoval za opodstatnenú, s poukazom na to, že nárok navrhovateľa na vrátenie vzájomného plnenia podľa § 457 Obč. zák. vzniká až okamihom, keď bola kúpna zmluva zrušená odstúpením, a keďže bol takýto relevantný prejav urobený dňa XX.XX.XXXX a navrhovateľ podal návrh na súd dňa XX.XX.XXXX, nedošlo k premlčaniu jeho práva podľa § 107 ods. 1,2 Obč. zák.. Keďže platným odstúpením navrhovateľa od kúpnej zmluvy sú účastníci tohto dvojstranne zaväzujúceho záväzku navzájom povinní vrátiť si vzájomné plnenia, považoval nárok navrhovateľa za opodstatnený. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľ listom z H. XXXX reklamoval vadu na sedacej časti súpravy, kde sa vyskytlo výrazné poškodenie kože na viacerých miestach, avšak neuplatnil si žiadny z nárokov zo zodpovednosti za vady. Ani listom z XX.X.XXXX si neuplatnil žiadny z nárokov za vady podľa Obč. zák. Ak išlo o vady neodstrániteľné navrhovateľ si mohol uplatniť niektorý z nárokov, ktorý mu umožňuje ust. § 623 Obč. zák.. Navrhovateľ si však v žiadnom z listov neuplatnil žiadny zákonný nárok a do dnešného dňa ani žiadnym prejavom vôle od platne uzavretej kúpnej zmluvy neodstúpil. Napriek tomu sa domáha vrátenia kúpnej ceny. Navrhovateľ si rovnako neuvedomuje, že aj v prípade, že by platne odstúpil od kúpnej zmluvy, jedná sa o synalagmatický vzťah, v ktorom po odstúpení od zmluvy by navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie kúpnej ceny a povinnosť predmet kúpy vrátiť predávajúcemu. V prípade vád reklamovaných žalobcom ide o vady odstrániteľné, ktoré boli z jeho strany prostredníctvom spoločnosti J., s.r.o. odstránené. Navrhovateľ prevzal sedaciu súpravu XX.XX.XXXX a dňa XX.X.XXXX uplatnil reklamáciu. Sedacia súprava nielen v čase jej zakúpenia a prevzatia do doby reklamácie vád, ale do dnešného dňa ju užíva, čo vylučuje, aby bolo možné vec považovať za nepoužiteľnú a priznať navrhovateľovi nárok na výmenu veci, alebo jej súčasti podľa § 622 ods. 2 Obč. zák. Rovnako mohol navrhovateľ požiadať o výmenu veci, alebo jej súčasti, v prípade, že nemôže vec pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať, o takýto prípad však v danej veci nešlo. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko súd prvého stupňa bol viazaný výškou a právnym titulom uplatneného nároku, domnieva sa, že navrhovateľovi nevznikol nárok ani na vrátenie kúpnej ceny. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že odporca mu dodal tovar, ktorý mal vady, resp. tovar, na ktorom sa vyskytli vady v záručnej dobe. Tovar riadne reklamoval. Odporca však porušil ust. Obč. zák. i zákona na ochranu spotrebiteľa v tom, že jeho reklamáciu nevybavil v zákonom stanovenej lehote, z čoho pre neho ako kupujúceho vyplývajú určité práva a to bez ohľadu, či pôvodná vada sama o sebe bola odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Jedným z dôsledkov nevybavenia reklamácie v zákonom stanovenej lehote je i právo kupujúceho od zmluvy odstúpiť, pričom akt odstúpenia voči odporcovi jednoznačne a nespochybniteľne vykonal. Odporca nikdy nijakým spôsobom žiadnu vadu neodstránil. Prvú reklamáciu v poradí vyriešil dobropisom, nie odstránením vady. Predmetom sporu a relevantnou skutočnosťou je však iná, ďalšia reklamácia, ktorú odporca nijako nevyriešil. Pokiaľ ide o odstrániteľnosť vady, má za to, že ako odborný posudok vyhotovený spoločnosťou P., tak i z posudku znalca ustanoveného súdom prvého stupňa vyplýva, že išlo o vadu neodstrániteľnú a v tom, že nebola spôsobená jeho činnosťou, a že sa jednalo o nekvalitu materiálu. Z toho teda vyplýva, že i keby nenastali pochybnosti týkajúce sa lehôt na uplatnenie reklamácie tak, ako to namieta odporca, na jeho strane by vznikol nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu existencie neodstrániteľných vád, ktoré bránia riadnemu užívaniu veci. Odporcom namietané premlčanie podľa jeho názoru nemá právny základ v právnej úprave. Predmetná sedačka sa stále nachádza u neho, nepoužíva ju a niekoľkokrát ju chcel odovzdať odporcovi avšak bezúspešne. Sedačku neužíva, ba čo naviac, jej prítomnosť ho značne obmedzuje v užívaní jeho bytu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo zo zodpovednosti za vady v zmysle § 623 ods. 1 Obč. zák., a to buď na výmenu sedačky alebo odstúpenie od zmluvy, pričom si mohol zvoliť, ktoré z týchto práv v rámci reklamácie uplatní, pričom akonáhle vykoná voľbu a uplatní jedno z možných práv, je svojím prejavom vôle viazaný a nemôže jednostranne voľbu uplatneného práva zmeniť. S poukazom na uvedené uzavrel, že pokiaľ navrhovateľ reklamoval vady listom z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, z týchto nemožno vyvodiť aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatnil, a preto ich treba považovať za neurčitý právny úkon, ktorý je podľa § 37 Obč. zák. neplatný. Za riadnu reklamáciu preto treba považovať až list z XX.XX.XXXX, ktorým odstúpil od zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 vety prvej Obč. zák.. Vychádzajúc zo zistenia, že list z XX.XX.XXXX podal na poštu dňa XX.XX.XXXX, teda v posledný deň záručnej doby, je nepochybné, že tento prejav vôle, ktorým uplatnil právo zo zodpovednosti za vady, došiel spoločnosti J., a.s., najskôr XX.XX.XXXX, teda uplynutím záručnej doby. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ uplatnil reklamáciu oneskorene - po uplynutí záručnej doby, a právo zo zodpovednosti za vady preto zaniklo (§ 626 ods. 1 Obč. zák.). Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd SR uznesením zo dňa XX. T. XXXX sp. zn. XCdo XXX/ XXXX rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd súhlasil s názorom odvolacieho súdu, že pri skúmaní otázky uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady je potrebné sa zaoberať tým, či úkon, ktorým bolo toto právo uplatnené, bol urobený platným spôsobom, včas, na správnom mieste a dôvodne, ako i s jeho názorom, že neplatným a teda neúčinným uplatnením by bolo také uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, z ktorého by nebolo možné vyvodiť, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave na mysli. Záver odvolacieho súdu, že v danom prípade navrhovateľ platne a účinne uplatnil právo zo zodpovednosti za vady, a to právo odstúpiť od zmluvy, až listom z XX. C. XXXX považoval za správny, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu. Až obsah tohto listu totiž konkretizuje, ktoré právo zo zodpovednosti za vady žalobca uplatňuje; predchádzajúce listy žalobcu z XX. Y. XXXX a XX. U. XXXX sú z tohto pohľadu neurčité (§ 37 Občianskeho zákonníka), a preto ich nemožno považovať za platné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady. Dovolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu o neuplatnení práva zo zodpovednosti za vady žalobcom v XX mesačnej záručnej dobe; odvolací súd nesprávne začiatok plynutia záručnej doby odvíjal od uzavretia kúpnej zmluvy (XX. C. XXXX) a nie od prevzatia sedacej súpravy navrhovateľom. Zo záručného listu (č.l. XX spisu) totiž nesporne vyplýva, že navrhovateľ sedaciu súpravu prevzal XX. C. XXXX. Nakoľko v zmysle § 621 Občianskeho zákonníka záručná doba plynie od prevzatia veci kupujúcim, rozhodujúcim okamihom pre plynutie záručnej doby v danom prípade bol deň XX. C. XXXX, kedy navrhovateľ sedaciu súpravu prevzal, a nie XX. C. XXXX ako nesprávne ustálil odvolací súd. Preto vychádzajúc z predpokladu odvolacieho súdu, že odstúpenie od zmluvy uplatnené navrhovateľom v liste z XX. C. XXXX došlo odporcovi (spoločnosti J.., a.s.) najskôr XX. C. XXXX, navrhovateľ uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a jeho právo zo zodpovednosti za vady nezaniklo. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v intenciách záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa X.T. XXXX sp.zn. XCdo XXX/XXXX v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 620 ods. l Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim (§ 621 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka). Podľa § 626 ods. l Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska nepochybne zistené, že účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola čalúnená sedacia súprava H. za kúpnu cenu XXX.XXX,-Sk, na ktorú sa vzťahovala dvojročná zákonná záručná doba (§ 620 ods. 1 Obč. zák.), v priebehu plynutia ktorej sa vyskytla vada, ktorá podľa výsledkov znaleckého dokazovania spočívala v narušení štruktúry materiálu a vo vzniku trhlín v dôsledku použitia nekvalitnej usne poťahu sedacej súpravy so záverom, že ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni tomu, aby sa sedačka mohla riadne užívať ako vec bez vady a nebola spôsobená znečistením, nesprávnym čistením ani mechanickým poškodením. Pokiaľ teda na základe záručného listu bolo ustálené, že navrhovateľ prevzal sedaciu súpravu dňa XX.XX.XXXX, dvojročná záručná doba plynula od tohto jej prevzatia (§ 621 ods. 1 veta prvá Obč. zák.) do XX.XX.XXXX (§ 122 ods. 2 Obč. zák.). Vzhľadom na výskyt neodstrániteľnej vady brániacej riadnemu užívaniu veci v záručnej dobe, vzniklo navrhovateľovi právo zo zodpovednosti za vady spočívajúce vo výmene vadnej sedačky alebo v jeho možnosti od kúpnej zmluvy odstúpiť (§ 623 ods. 1 Obč. zák.). V konaní bolo rovnako ustálené, že navrhovateľ si riadne uplatnil svoje právo zo zodpovednosti za vady až listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom spoločnosti J., H..U.., ktorým si uplatnil svoje právo od zmluvy odstúpiť tým, že žiadal o možnosť vrátenia sedacej súpravy za finančnú protihodnotu. Pokiaľ list z XX.XX.XXXX podal navrhovateľ na poštu dňa XX.XX.XXXX, tento došiel spoločnosti J., a.s. najskôr XX.XX.XXXX (odporca v tomto smere nepreukázal jeho doručenie iným - neskorším dňom), teda posledným dňom trvania dvojročnej záručnej doby, a preto je potrebné, zhodne so záverom dovolacieho súdu, uzavrieť, že navrhovateľ uplatnil právo zo zodpovednosti za vady v záručnej dobe a jeho právo zo zodpovednosti za vady nezaniklo. S poukazom na uvedené závery odporca preto nedôvodne namieta v odvolaní, že navrhovateľ si neuplatnil žiadny zákonný nárok a že ani žiadnym prejavom vôle od platne uzavretej kúpnej zmluvy neodstúpil. Tvrdenie navrhovateľa, že išlo o vady odstrániteľné je v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania, a preto nedôvodne argumentuje nárokmi navrhovateľa na odstránenie vady alebo na výmenu veci podľa § 622 Obč. zák.. Rovnako tvrdenie odporcu o tom, že sporné reklamované vady boli odstránené nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. S ohľadom na uvedené je správny záver súdu prvého stupňa, že odstúpením od zmluvy došlo ku zrušeniu kúpnej zmluvy od samotného začiatku (§ 48 ods. 2 Obč. zák.) a každému z účastníkov zmluvy tak vznikla povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.), a teda nárok navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona jeho povinnosťou vrátiť odporcovi ako predávajúcemu ako predmet kúpy to, čo nadobudol za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha. Správne preto súd prvého stupňa vyjadril vo výroku rozsudku tento vzájomný (synallagmatický) záväzok oboch účastníkov zrušenej zmluvy na vrátenie plnenia tak, že uložil odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi prijaté peňažné plnenie (zaplatenú kúpnu cenu) oproti povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi predmet kúpy (sedaciu súpravu). Vzhľadom na nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa XX.X.XXXX, nesprávne posúdil aj námietku premlčania vznesenú odporcom podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. keď spájal začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby dňom odstúpenia od zmluvy XX.X.XXXX (hoci správne odvodil začiatok jej plynutia od okamihu odstúpenia od zmluvy, kedy došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia a neuznal argumentáciu odporcu, že nárok je premlčaný vzhľadom na zrušenie zmluvy od jej začiatku ku dňu XX.XX.XXXX). Súd prvého stupňa sa však opomenul zaoberať prípustnosťou odporcom vznesenej námietky premlčania z hľadiska aplikácie § 107 ods. 3 Obč. zák., hoci aj na toto ustanovenie vo svojom rozsudku odkazuje. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák. platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon v tomto prípade vylučuje vznik neprípustnej nerovnováhy, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, kedy vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva (§ 100 ods. 2 Obč. zák.) nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Ustanovenie § 107 ods. 3 Obč. zák. sa vzťahuje len na tie prípady synallagmatických záväzkov, kedy na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje, a na druhej strane právo nepremlčateľné, teda na prípady, kedy oproti sebe stoja právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, ktoré sa podľa Občianskeho zákonník nepremlčuje. V posudzovanej veci proti sebe stojí právo navrhovateľa ako kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy uplatnené voči odporcovi ako predávajúcemu, ktorý bol vlastníkom predmetu kúpy, a preto mu svedčí právo na jeho vrátenie titulom obnovenia jeho vlastníckeho práva k predmetu kúpy zrušením kúpnej zmluvy. V danom prípade bolo preto potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., nakoľko na jednej strane stojí vlastnícke právo odporcu na vrátenie sedacej súpravy, ktoré je nepremlčateľné oproti právu navrhovateľa na peňažné plnenie (vrátenie kúpnej ceny), ktoré majetkové právo premlčaniu podlieha. Nakoľko navrhovateľ nemohol namietať premlčanie vlastníckeho práva odporcu na vrátenie predmetu kúpy, dospel odvolací súd k záveru, že na odporcom vznesenú námietku premlčania nebolo možné v tomto konaní prihliadnuť. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa v tom, že odporcom vznesenú námietku premlčania je potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnenú, a hoci súd prvého stupňa tento svoj záver založil na nesprávnom právnom posúdení veci, nemá toto vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky odporcu v podanom odvolaní sa opodstatnené, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnému navrhovateľovi na základe jeho návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho, ako aj dovolacieho, konania. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za dovolanie vo výške XXX,-eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal odmenu v sume po XXX,XX eur za tri úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa X.X.XXXX, prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní a za podanie dovolania zo dňa XX.X.XXXX, 3 x paušálnu náhradu po X,XX eur, a k tomu XX% DPH, na základe čoho priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške XXX,XX eur. Odvolací súd nepriznal odmenu za ďalšiu poradu, nakoľko v prevzatí a príprave bola porada s klientom už zahrnutá, a preto odmenu uplatňovanú za ďalšiu poradu nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania, navyše keď nevyhnutnosť jej potreby nebola žiadnym spôsobom odôvodnená. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátke navrhovateľa (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.