Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309203009 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309203009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade D.. J. O., bytom A. XX, B., v 2. rade D.. F. O., bytom A. XX, B., zastúpení advokátom JUDr. Petrom Šmeringaiom, CONSULTA v.o.s. so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, Bratislava, proti odporkyni: M. E., bytom F.. XXX, F., zastúpená Advokátka kancelária Kucek, Havlík & Partners, s. r. o., so sídlom Račianska 61, Bratislava, o uloženie povinnosti strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. apríla 2011 č.k. 14C/49/2009-208, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur k rukám zástupcu odporkyne Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., so sídlom Račianska 61, Bratislava, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali uložiť odporkyni povinnosť strpieť umiestnenie príjazdovej komunikácie na pozemok parc. č. XXXX/X tak, ako to vyplýva z vecného bremena zriadeného zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Vychádzal zo zistenia, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, I., v prospech ktorého bolo zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi odporkyňou a jej zosnulým manželom (ako povinní z vecného bremena) a manželmi Č. (ako oprávnenými z vecného bremena), zriadené právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí cez pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXXm2, V., ktorý je vo vlastníctve odporkyne. S poukazom na ust. § 151o ods. 1 Obč. zák. v konaní zisťoval, či obsahom zmluvne zriadeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je špecifikované ako právo prejazdu, je aj stavba príjazdovej komunikácie cez pozemok odporkyne. Konštatoval, že v zmluve o zriadení vecného bremena bol rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnenými a povinnými osobami presne vymedzený ako právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí, a preto nie je možné odporkyni uložiť povinnosť strpieť umiestnenie stavby príjazdovej komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/X, nakoľko vecné bremeno stavby nie je označené priamo v zmluve, nie je predmetom vecného bremena zriadeného zmluvou a ani z nej nevyplýva, pričom nie je možný ani rozširujúci výklad na právo stavby, pretože by sa jednalo o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva odporkyne so zreteľom na to, že pri vecných bremenách by mal byť vlastník pozemku pokiaľ možno vo svojich vlastníckych právach obmedzený čo najmenej, a preto uzavrel, že návrh navrhovateľov prekračuje rámec vymedzený rozsahom dohodnutého vecného bremena a vybudovanie stavby by nezvratne zmenilo charakter celého pozemku odporkyne. Záverom poukázal na to, že navrhovatelia nevyužili možnosť priameho prístupu k ich pozemku z ulice X. - Na F., ktorá vedie rovno popri ich pozemku, keď sa dobrovoľne vzdali možnosti zabezpečenia si priameho prístupu na svoj pozemok. Konštatoval, že navrhovatelia nemohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im náleží právo zodpovedajúce vecnému bremenu stavby cesty, len s ohľadom na ústne uistenie odporkyne, že súhlasí so stavbou cesty. Na základe uvedeného uzavrel, že odporkyňa je povinná znášať svoju povinnosť zo zmluvne zriadeného vecného bremena len v takom rozsahu, ako bolo jednoznačne a určite vymedzené v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX a nemožno ju pri výkone vlastníckeho práva zbytočne zaťažovať, resp. obmedzovať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasili s tvrdením súdu prvého stupňa, že svoj nárok opierali o § 151o ods. 3 Obč. zák., keďže uvádzali, že práve zákonný inštitút práva stavby nemôžu využiť a jedinou možnou realizáciou ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je zmluva o jeho zriadení a zdôraznili, že právo stavby nie je možné použiť voči odporkyni ani voči vlastníkom pozemkov na ulici X. - Na F. z dôvodu, že na ich pozemku nie je zriadená stavba, ako aj z dôvodu, že vecné bremeno s rovnakým dôvodom je už zriadené na základe zmluvy. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že zriadením prístupovej komunikácie by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporkyne a vytýkali mu, že sa vôbec nevysporiadal s obsahom pojmu „práva prejazdu“, keď podľa nich je potrebné ho posúdiť tak, aby ho bolo možné vykonávať bežným spôsobom, čo v danom prípade znamená, že pokiaľ má vecné bremeno slúžiť ako prístupová cesta k rodinnému domu, myslí sa pod bežným vykonávaním prístup štandardným motorovým vozidlom a vzhľadom na prevýšenie terénu ho nie je možné vykonávať inak ako spevnením povrchu, čo potvrdzuje aj nimi predložený znalecký posudok. Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, ako je vôbec možné v danom prípade zriadené vecné bremeno spočívajúce v „práve prejazdu“ vykonávať a či je ho vôbec možné vykonávať. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že mali možnosť získať prístup k pozemku inak ako cez zaťažený pozemok vo vlastníctve odporkyne, považovali za svojvoľné, ktoré nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, keď viackrát uviedli, že vlastníci súkromnej komunikácie X. - Na F., zamietli napájanie ďalších rodinných domov, vrátane ich plánovaného rodinného domu, čo doložili listinnými dôkazmi v odvolacom konaní, z ktorých vyplýva, že vyvinuli maximálne úsilie na to, aby bol k ich pozemku zabezpečený iný prístup ako cez zaťažený pozemok odporkyne. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov zotrvala na svojej argumentácii, že rozsah vecného bremena bol v zmluve o jeho zriadení vymedzený ako „právo prechodu a prejazdu“, nie však ako „právo prechodu, prejazdu a právo stavby - komunikácie“, a preto navrhovatelia nemôžu svoje oprávnenie z vecného bremena svojvoľne rozširovať i na právo stavby - komunikácie. Uviedla, že navrhovateľom nikdy nebránila a ani nemá v úmysle brániť vo výkone ich práva prechodu, ale odmieta postavenie stavby - komunikácie na svojom pozemku, ktorej zhotovením by išlo o realizáciu práva stavby, ktorého uplatňovanie zo zmluvy nevyplýva, ani nie je jej predmetom, a preto by išlo o neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva. Zdôraznila úpravu práva stavby v slovenskom právnom poriadku odkazom na ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa nej právo prechodu a prejazdu nemožno stotožňovať s právom stavby, nakoľko ide o samostatné, navzájom odlišné práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Poukazovala na vedomosť navrhovateľov v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy o povahe pozemku, ako i o požiadavkách, ku splneniu ktorých musí dôjsť, aby na ich pozemku mohla byť umiestnená stavba rodinného domu, a teda že boli oboznámení so skutočnosťou, že na pozemku môžu stavať vtedy, ak bude k nemu vybudovaná prístupová komunikácia Na F., a mali byť podľa nej v tomto smere iniciatívny a aktívny a pokiaľ medzi navrhovateľmi a pôvodnými vlastníkmi nedošlo k vzájomnému vyporiadaniu všetkých skutočností týkajúcich sa pozemku, nemôže to byť na jej ťarchu, ani ju to zaťažovať pri výkone jej vlastníckeho práva či spôsobovať jej to akékoľvek iné obmedzenia. Pokiaľ teda navrhovatelia nebrali do úvahy možnosť stať sa podielovými spoluvlastníkmi prístupovej komunikácie, išlo tak o ich dobrovoľné rozhodnutie vzdať sa prístupu k svojmu pozemku z komunikácie X. - Na F., v dôsledku čoho sú povinní znášať následky svojho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľov, ktorú odvodzovali z výkonu práv vyplývajúcich im z vecného bremena, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uvádzala na svoju obranu (§120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe zaujal vo veci aj správny právny záver, že s poukazom na ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľom nevzniklo na základe zmluvne zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí, aj právo zodpovedajúce umiestneniu stavby- prístupovej komunikácie na pozemku vo vlastníctve odporkyne, pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu, aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených (§ 205 ods. 2, písm. c/, d/,f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo prípustné dôkazy, ktorý by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). V posudzovanej veci bolo zo skutkového hľadiska nepochybne zistené, že v prospech navrhovateľov, ako vlastníkov pozemku parc.č. XXXX/X bolo zriadené vecné bremeno vymedzené v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX ako právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí cez pozemok - parc.č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Preto súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zistenie, či je obsahom zmluvne zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu, aj právo stavby príjazdovej komunikácie cez pozemok odporkyne, zaťažený týmto vecným bremenom. V prvom rade je potrebné uviesť, že na základe takto dojednaného práva cesty (prechodu a prejazdu) prináleží navrhovateľom ako oprávneným z vecného bremena ochrana domáhať sa právnymi prostriedkami riadneho (nerušeného) výkonu práva zodpovedajúceho dojednanému vecnému bremenu tak, aby im povinný z vecného bremena umožnil konkrétny výkon práv, resp. aby sa zdržal rušenia výkonu ich práva odstránením prekážky brániacej im v riadnom výkone práva a prípadných následkov tým vzniknutých. Odporkyni ako povinnej z vecného bremena vyplýva povinnosť strpieť výkon práv z neho vyplývajúcich, ako aj povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by oprávnených vo výkone ich práv rušila, obmedzovala alebo by im v ich realizácii inak bránila. Treba prisvedčiť navrhovateľom v tom, že na základe práva prejazdu im patrí toto právo vykonávať bežným spôsobom, teda umožňuje im aj prístup na ich pozemok osobným motorovým vozidlom a odporkyňa je povinná prejazd jej pozemkom navrhovateľmi osobným motorovým vozidlom strpieť, resp. im ho umožniť a nebrániť im v ňom. Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, na ktorej založila odporkyňa svoju obranu v tom, že oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena musia byť vykonávané tak, aby povinného čo najmenej zaťažovali a obmedzovali, resp. tak, aby mu nespôsobovali škodu či inú ujmu; vecné bremená nemôžu byť svojvoľne či svojpomocne rozširované nad dojednaný rozsah a v prípade pochybností o rozsahu vecného bremena platí, že povinný má byť obmedzovaný skôr v menšom, ako väčšom, rozsahu. Pri výklade rozsahu vecného bremena je síce rozhodujúca potreba panujúceho pozemku, vecné bremeno by však nemalo zaťažovať povinného v rozsahu, na ktorý on alebo jeho právni predchodcovia pri dojednávaní bremena nemohli, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pomýšľať; výkonom práva teda nemôže byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena nemohli, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, počítať. V nadväznosti na uvedené sa potom odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že právo zriadiť stavbu prístupovej komunikácie na zaťaženom pozemku navrhovateľom zo zmluvne zriadeného vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu k ich pozemku, nevyplýva a takého právo ani nie je predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX. Pri inom výklade rozsahu zmluvne dojednaného vecného bremena by išlo už o rozširovanie oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena o právo stavby a tým aj o zväčšovanie obmedzenia vlastníckeho práva k zaťaženému pozemku. Treba prisvedčiť odporkyni v tom, že postavením stavby - prístupovej komunikácie by nešlo o realizáciu oprávnení vyplývajúcich z výkonu práva prejazdu, ale o neprípustný a nedovolaný zásah do jej vlastníckeho práva. Ani odvolací súd si neosvojil argumentáciu navrhovateľov v tom, že právo cesty zahŕňa aj právo umiestnenia stavby prístupovej komunikácie k pozemku navrhovateľov. Súd prvého stupňa správne poukázal aj na to, že vybudovaním stavby príjazdovej komunikácie by nezvratne došlo k zmene charakteru celého pozemku odporkyne. Zriadením stavby by totiž nepochybne došlo k zmene druhu a tým aj spôsobu využitia pozemku odporkyne oproti údajom zapísaným v katastri nehnuteľností, podľa ktorých je pozemok vedený ako V.- pozemok, na ktorom sa pestuje V.; zriadenie stavby by tak malo za následok podstatnú zmenu pozemku, ktorá by narušila jeho pôvodný charakter a účel jeho využitia. Hoci je potrebné prihliadať na potrebu panujúceho pozemku v dobe výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nesmie byť však pritom prekročená pôvodná miera v čase jeho zriadenia. Skutočnosť či navrhovatelia mali alebo nemali využiť inú možnosť prístupu ku svojmu pozemku nepovažoval odvolací súd pre posúdenie navrhovateľmi uplatňovaného nároku z vecného bremena vyplývajúceho zo zmluvy o jeho zriadení, za právne významnú. Právo navrhovateľov nemožno dovodiť ani z ust. § 151n ods. 3 Obč. zák., keďže zriadenie stavby nepredstavuje realizáciu ich povinnosti, ako oprávnených z vecného bremena, znášať primerané náklady na zachovanie užívanej cudzej nehnuteľnosti a na jej opravy. Pokiaľ aj odporkyňa dala navrhovateľom v minulosti ústny súhlas k výstavbe cesty cez jej pozemok, nemôže táto skutočnosť založiť právny nárok navrhovateľov na jej zriadenie na zaťaženom pozemku. Záverom poukazuje odvolací súd na to, že vecné bremeno môže zaniknúť zo zákona, a to tak v dôsledku odpadnutia hospodárskeho významu, tak aj pre trvalú nemožnosť plnenia. V tejto súvislosti, nad rámec predmetu konania, sa javí ako žiaduce dodať, že v prípade zmeny charakteru pôvodného pozemku - záhrady, na stavebný pozemok treba zvažovať, či nejde o takú zmenu pomerov, pre ktorú by už pôvodne dojednané právo prejazdu zriadené ako prístup k záhrade, nemohlo obstáť, pretože už ďalej nemôže slúžiť prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti - stavebnému pozemku, na ktorom má dôjsť k zriadeniu a následne ku každodennému užívaniu stavby rodinného domu, a preto treba zvažovať či za danej situácie nenastala taká zmena pomerov, ktorá by znamenala zánik vecného bremena v tejto časti, zo zákona (§ 151p ods. 2 Obč. zák.). Pokiaľ navrhovatelia poukazujú aj na to, že výstavbou domu na zaťaženom pozemku je im znemožnený výkon práva prejazdu v dôsledku odkopaných základov rodinného domu a zúženie šírky prejazdu, odvolací súd poukazuje na to, že k zániku vecného bremena môže zo zákona dôjsť aj v dôsledku nemožnosti výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, poukazuje odvolací súd na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej nepochybne vyplýva, že navrhovatelia po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto správne súd prvého stupňa uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pokiaľ teda boli navrhovatelia riadne poučení o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa) nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ďalšie dôkazy. Odvolací súd taktiež na tieto dôkazy nemohol prihliadnuť, nakoľko nešlo o nové dôkazy podľa ust. § 205a ods.1 O.s.p., vo vzťahu ku ktorým ani nebol navrhovateľmi odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2, písm. e/ O.s.p. uplatňovaný. Navyše navrhovateľmi v odvolacom konaní predložené listinné dôkazy (oznámenia zástupcov vlastníkov zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) na preukázanie využitia všetkých možností napojenia sa ich pozemku na komunikáciu, považoval odvolací súd za nadbytočné vzhľadom na to, že nejde o skutočnosť, ktorá by bola pre rozhodnutie v danej veci, z hľadiska hmotného práva, podstatná. Súd prvého stupňa teda správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní, zhodnotením výsledkov ktorého dospel aj k správnym skutkovým záverom. Súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery, na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151o ods. 1, § 126 ods. 1), tieto správne interpretoval v súlade s ustálenou výkladovou a súdnou praxou, a zaujal vo veci správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno nepochybne dovodiť právny záver, že na základe práva prejazdu zriadeného v prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, nevznikla odporkyni, ako vlastníčke vecným bremenom zaťaženého pozemku, povinnosť strpieť zriadenie stavby príjazdovej komunikácie navrhovateľmi na tomto jej pozemku. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa tak spočíva na správnom právnom posúdení veci. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky navrhovateľov za opodstatnené, a pokiaľ teda súd prvého stupňa ich návrh zamietol, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešnej odporkyni na základe jej návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 11 ods. 1, písm.a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnemu zástupcovi odporkyne nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX vo výške XX,- eur a X x paušálna náhrada X,XX eur a k tomu DPH vo výške XX,XX eur, na základe čoho jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eur. Náhradu trov konania sú navrhovatelia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátovi odporkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.