Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/407/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227992 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314227992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Tomáš Havlík, advokát, AK v Bratislave, Mickiewiczova 9, proti žalovaným: 1. Ing. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. 6, štátny občan SR, 2. V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. 6, štátny občan SR, obaja v zastúpení: I.. Michal Šaling, advokát, AK v Bratislave, Konventná 9, o určenie obsahu vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.06.2016, č.k. 44C/354/2014-139, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 23.05.2016, č.k. 44C/354/2014-139 p o t v r d z u j e . Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobkyne zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške XXX,XX- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V tomto konaní sa žalobkyňa najprv domáhala zrušenia práva vecného bremena, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003, následne po pripustení zmeny petitu sa žalobkyňa domáha určenia obsahu práva vecného bremena, zriadeného citovanou zmluvou v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X. v tom smere, že žiada určiť, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parcelné číslo XXXX/X k. ú. M.. Predmetné právo vyplývajúce z vecného bremena je zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. M. k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady ako právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti cez parcelu č. XXXX/X v prospech vlastníkov parcely č. XXXX/X v rozsahu geometrického plánu XX/XX podľa V- XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal posúdením formulácie žalobného petitu z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení obsahu práva, vyplývajúceho z vecného bremena, resp. jeho obmedzenia. Pri formulácii petitu žaloby bolo treba, aby žalobca vychádzal z hmotnoprávneho odôvodnenia svojho nároku. Znamená to, že musí zvážiť, aká povinnosť účastníkovi právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnej normy, o ktorú žalobu opiera. Zákon v ustanovení § 151n ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „O.z.) výslovne vymedzuje obsah vecných bremien tak, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V zmluve o zriadení vecného bremena je uvedené, že obsahom vecného bremena je právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka, a kanalizačné potrubie cez parc. č. XXXX/X . vinice, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v šírke X,X metra pozdĺž hranice so susedným pozemkom parc. č. XXXX/X. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha negatívneho určenia a síce, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X k . ú. M.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na takomto určení nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem, nakoľko obsah vecného bremena je daný uvedenou zmluvou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom ani prípadný vyhovujúci rozsudok by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. V tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaných, podľa ktorej je takýto petit žaloby nevykonateľný aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti sa na pozemku žalovaných nenachádza žiadna stavba, pričom taktiež nemožno definovať obsah vecného bremena posudzovaním pohnútky, teda či ten, ktorý prechod cez parcelu žalobkyne smeruje k pozemku alebo k rodinnému domu. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal aj vecnou stránkou konania na posúdenie otázky, či prípadne vzhľadom na zamýšľanú realizáciu stavby rodinného domu žalovanými na parcele č. XXXX/X nedochádza k neprípustnému rozširovaniu výkonu práva vecného bremena prechodu a prejazdu k pozemku žalovaných cez pozemok žalobkyne v súvislosti s argumentáciou žalobkyne, že v čase zriadenia vecného bremena účastníci tejto zmluvy nemohli pomýšľať na to, že vecné bremeno by sa vzťahovalo na prechod a prejazd k rodinnému domu. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena medzi žalobkyňou, jej manželom a právnymi predchodcami žalovaných boli obidva predmetné pozemky druhovo určené ako vinica (pozemok žalobkyne) a záhrada (pozemok právnych predchodcov žalovaných), avšak už v tom čase, ako to vyplynulo z územnoplánovacej informácie mestskej časti H. M. boli oba pozemky v území, ktoré bolo určené na malopodlažnú bytovú zástavbu. Navyše z výsluchu právnych predchodcov žalovaných jednoznačne vyplynulo, že oni sami mali zabezpečené vecné bremeno prechodu a prejazdu k svojej parcele zmluvou uzatvorenou s právnym predchodcom žalobkyne p. R. a iba na naliehanie žalobkyne a jej manžela súhlasili s uzatvorením novej zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorou vlastne vyšli v ústrety žalobkyni, ktorá si v tom čase stavala na parcele č. XXXX/X rodinný dom, pričom sami si preložením cesty skomplikovali prístup k svojmu pozemku. Za tento ústupok si preto vymienili v novej zmluve o zriadení vecného bremena uloženie všetkých v nej uvedených inžinierskych sieti z dôvodu, že taktiež mienili na svojej parcele č. XXXX/X postaviť rodinný dom, čo však z dôvodu zmeny ich rodinnej situácie nezrealizovali. Právni predchodcovia žalovaných zhodne potvrdili, že úmysel stavať na ich parcele rodinný dom bol žalobkyni a jej manželovi v čase uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena známy. V tomto smere súd prvej inštancie mal za to, že tieto skutkové okolnosti neboli známe odvolaciemu súdu pri rozhodovaní rozsudkom z 24.04.2012, č. k. 8Co 182/2011-236 v rámci konania 14C 49/2009, na odôvodnenie ktorého sa žalobkyňa odvolávala. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je preto závermi odvolacieho súdu v tomto smere viazaný vzhľadom na nové skutkové okolnosti preukázané v tomto konaní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že pri zriaďovaní vecného bremena zmluvou s právnymi predchodcami žalovaných mala žalobkyňa vedomosť, že vecné bremeno sa zriaďuje do budúcna aj na prechod a prejazd k prípadnému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie preto návrh žalobkyne zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX- Eur. 5. Súdu prvej inštancie doručila žalobkyňa odvolanie, v ktorom rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadajú, aby príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie, na základe ktorého na ich pozemku umiestni stavbu - „Novostavba izolovaného RD“, prístup a prípojky na základe zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sietí. V predmetnom územnom konaní vzniesla žalobkyňa občiansko-právnu námietku, v ktorej namieta, že účastníčku územného konania nemožno zaťažovať nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena nemohli, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, počítať. Účastníčku konania tak nemožno zaťažovať tak, že by cez pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, bol zriadený prístup k novostavbe rodinného domu. Súčasne od nej nemožno vonkoncom požadovať, aby vybudovaním spevnených plôch na pozemku, ktorý je jej výlučným vlastníctvom, došlo nezvratne k zmene charakteru pozemku účastníčky územného konania, t.j. pozemku kvalifikovaného ako „Vinice“. Ďalej žalobkyňa uviedla, že otázku, či je obsahom predmetného vecného bremena aj právo prechodu alebo prejazdu k novostavbe rodinného domu, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade mienia realizovať na pozemku parcelné č. XXXX/X, nie je oprávnený v územnom konaní posudzovať stavebný úrad. Túto otázku je oprávnený posúdiť výlučne súd, a to práve na základe určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Práve na základe rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, či obsahom vecného bremena je alebo nie je aj právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu, by bol medzi účastníkmi konania vytvorený záväzný právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pričom tento právny rámec by bol záväzný aj pre príslušný stavebný úrad. Taktiež prípadný vyhovujúci rozsudok v zmysle petitu žaloby žalobkyne by bol vykonateľný práve tým spôsobom, že by bol medzi účastníkmi konania vytvorený záväzný právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pričom tento právny rámec by bol záväzný aj pre príslušný stavebný úrad v územnom konaní vedenom pred Mestskou časťou H. - M.. Z tohto dôvodu je žalobkyňa názoru, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k názoru, že v predmetnej právnej veci absentuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, zaoberal sa meritom predmetnej právnej veci, a to aj napriek tomu, že skúmať vec z vecnej stránky je a-priori vylúčené. Podľa názoru žalobkyne medzi účastníkmi konania nikdy neexistovala vôľa zriadiť vecné bremeno za účelom prístupu k rodinnému domu. Toto vecné bremeno bolo zriadené výlučne za účelom zriadenia prechodu k pozemku, ktorý bol druhovo klasifikovaný ako „Záhrady“ s umiestnením mimo zastavaného územia obce, pričom išlo o pozemok, na ktorom sa podľa popisu spôsobu využívania pozemku, vyplývajúceho z výpisu z katastra nehnuteľností, pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. V zmysle územnoplánovacej informácie I. časti H. - M. zo dňa 11.04.2007, bola na pozemku parcelné č. XXXX/X výstavba rodinného domu realizovateľná výlučne v prípade zabezpečenia dopravného prístupu na pozemok a napojenia na technickú infraštruktúru v rámci rozvojovej lokality, ktorú tvoria nezastavané parcely komunikáciami Na medzi, F., C.. Z tohto dôvodu bolo Mestskou časťou H. - M. zvolané na deň 28.06.2007 pracovné stretnutie všetkých vlastníkov pozemkov v tejto lokalite „rozvojová lokalita C. - Na medzi“, a to najmä za účelom prejednania možnosti a spôsobu urbanizácie územia. Tohto stretnutia sa zúčastnila aj p. Z. Q. ako vtedajšia vlastníčka predmetného pozemku z dôvodu, že tam plánovali stavať. Na záver žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že súd určí, že obsahom predmetného vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorého obsahom je právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka a kanalizačné potrubie cez pozemok registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, a to v prospech vlastníka pozemku registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, nie je právo prechodu a prejazdu k stavbe - novostavba rodinného domu - na pozemku registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, a zároveň, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XXX,XX € a trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX € na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 6. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 7. Podľa § 151n O.z., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 8. Podľa § 151o odst. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním) ; ustanovenie § 134 tu platia obdobne. 9. Podľa § 151p (Zánik vecného bremena) ods. 3 O.z., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. 10. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 11. Podľa § 137 písm. a) až d), zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ platný a účinný od 01.07.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodla najmä o: a) splnení povinností, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 12. V danej veci správne súd prvej inštancie pokračoval, keď sa v prvom rade zaoberal predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. (procesný právny predpis platný do 30.06.2016). Správny je záver súdu prvej inštancie, že pri formulácii petitu žaloby je potrebné, aby žalobca vychádzal z hmotnoprávneho odôvodnenia svojho nároku. 13. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. 14. Z aplikácie ust. § 151o ods. 3 Obč. zák. vyplýva, že vecné bremeno sa nezriaďuje ako právo viažuce sa na konkrétnu osobu, ale viaže sa na subjekt, ktorý je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti. Zmena vlastníctva tejto nehnuteľnosti nemá vplyv na to, že sa úprava práv vlastníka nehnuteľnosti a vlastníka susediaceho priľahlého pozemku rieši zriadením vecného bremena. 15. V predmetnej zmluve o zriadení vecného bremena je konštatované, že obsahom vecného bremena je právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sietí a to vodovodu, elektrického silového kábla, plynovej prípojky a kanalizačného potrubia cez parc.č. XXXX/X - vinice, zapísané na LV č. XXXX, v šírke X,X m, pozdĺž hranice so susedným pozemkom parc.č. XXXX/X. Je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení obsahu práva vyplývajúceho z vecného bremena (konkrétne, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. M.), pretože ako konštatoval súd prvej inštancie, obsah vecného bremena je daný práve zmluvou o zriadení vecného bremena, riadne zapísanou v katastri nehnuteľností. Navyše, na pozemku žalovaných sa nenachádza žiadna stavba (novostavba rodinného domu). 16. Súd prvej inštancie posudzoval prípustnosť žaloby v zmysle starej právnej úpravy (ust. § 80 O.s.p.) a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, ktorý musí byť daný ku dňu rozhodnutia, pričom právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Odvolací súd predmetnú vec prejednával už za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorý je platný a účinný od 01.07.2016. 17. Podľa § 137 písm. a) až d), zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ platný a účinný od 01.07.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodla najmä o: a) splnení povinností, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 18. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. M.. 19. S poukazom na novú procesnú úpravu účinnú od 01.07.2016 v Civilnom procesnom poriadku, odvolací súd konštatuje, že v prípade žalobkyňou požadovaného určenia, že obsahom vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.č. XXXX/ X, v danom prípade ide o určovací výrok. 20. S poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP (účinného od 01.07.2016), možnosť žalobkyne domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je, je daná vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem; tento naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 21. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žalobca nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe, nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade takto podaná určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti, týkajúce sa sporu medzi účastníkmi a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo 06.12.2012). Naliehavý právny záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať so zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ, sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. 22. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru (už podľa starej právnej procesnej úpravy platnej do 30.06.2016), že v predmetnej prejednávanej veci nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože takýmto určením by sa spornosť práva medzi stranami sporu neodstránila. Žalobkyňa sa v danej veci súčasnou žalobou nedomáha zrušenia práva vecného bremena, pretože po pripustení zmeny petitu sa žalobkyňa domáha určenia, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku par.č. XXXX/X k.ú. M., avšak žalobkyňa na takomto určení nemá naliehavý právny záujem, pretože obsah vecného bremena je daný zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003, predmetná zmluva je zapísaná v katastri nehnuteľností a ani vyhovujúci rozsudok by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. 23. K odvolacej námietke žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie dospel k názoru, že tu absentuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, a napriek tomu sa súd prvej inštancie zaoberal meritom predmetnej právnej veci a to aj napriek tomu, že skúmať vec z vecnej stránky je apriori vylúčené, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa až následne zaoberal aj vecnou stránkou konania, ktorou sa už nemal povinnosť zaoberať, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení obsahu práva, vyplývajúceho z vecného bremena, resp. jeho obmedzenia. Ak súd prvej inštancie následne po zistení, že tu absentuje naliehavý právny záujem sa vyjadril i k vecnej stránke veci, odvolací súd takýto postup nevyhodnotil ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia, pretože išlo o postup a konanie už nepodstatné, ktoré nebolo spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal i vecnou stránkou konania, závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i v tejto časti sú vecne správne a nie sú spôsobilé spochybniť jeho závery, uvádzané v predchádzajúcej časti. Súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dôkazy uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené aj za účelom možnosti realizácie stavby na predmetnom pozemku v súlade s územným plánom obce. Podľa čl. III Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003 bolo zrejmé, že náplňou vecného bremena nebol iba čistý prechod k záhrade, ale naopak, komplexné prístupové práva a to konkrétne uvedené právo prechodu, právo prejazdu, uložení inžinierskych sietí - vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka a kanalizačná prípojka. Tieto práva sa bežne používajú za účelom realizácie zabezpečenia prístupov vedenia inžinierskych sietí k stavbe, keďže k obrábaniu a užívaniu záhrady by boli uvedené inžinierske siete nadbytočné. Navyše v konaní bola preukázaná vôľa pôvodných zmluvných strán pri kreovaní vecného bremena, keď vedenie inžinierskych sietí cez parcelu žalobkyne si dohodli zmluvné strany z dôvodu, že predchodcovia žalovaných chceli stavať rodinný dom pre dcéru, čo sa však napokon neuskutočnilo. Sama žalobkyňa v tom čase realizovala stavbu rodinného domu a následne bolo pred súdom prvej inštancie bezpochyby preukázané, že aj žalobkyni bolo zo strany právnych predchodcov žalovaných oznámené, že časom aj oni parc.č. XXXX/X, plánujú zastavať. Neopodstatnená a nedôvodná je preto námietka žalobkyne, že nikdy neexistovala vôľa zriadiť vecné bremeno za účelom prístupu k prípadnému rodinnému domu. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník; proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).