Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/275/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309216211 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1309216211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: Y. D. O. Q. U. Á. U. , bytom R., A. Č.. XX, zastúpená Mgr. Michalom Šalingom, advokátom v Bratislave, Konventná č. 9, proti odporcovi: D. D. O. Q. U. Á. U. , bytom R., A. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Bratislava, Brančská č. 7, IČO: 36 699 705, o určenie vyživovacej povinnosti, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. apríla 2011, č.k. 6C 152/2009-170, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. apríla 2011, č.k. 6C 152/2009-170, v napadnutej časti vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu navrhovateľky od 30.12.2009 sumu 160,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e ; vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 14.4.2011, č.k. 6C 152/2009-170, uložil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky od 30.12.2009 sumu 160,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku; zročné výživné za obdobie od 30.12.2009 do 14.4.2011 v celkovej sume 418,5 € súd povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,-- € mesačne splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s tým, že posledná splátka je v sume 18,50 €; návrh v časti o určenie výživného nad sumu 160,-- € mesačne od 30.12.2009 do 31.8.2010 zamietol; vo zvyšku súd konanie zastavil a napokon účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16.12.2009, sp.zn. 15C 140/2008; v čase, keď navrhovateľka bola plnoletá. Odporcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu mladšej dcéry L. sumu 100,-- € mesačne. O výživnom k navrhovateľke súd doteraz nerozhodoval, odporca na výživu navrhovateľky platí sumu 130,-- € mesačne. Odporca nepreukázal, žeby sa tak stalo po dohode s navrhovateľkou, resp. s jej matkou. V čase podania návrhu navrhovateľka bola študentkou tretieho ročníka gymnázia, s matkou a maloletou sestrou žila prechodne v Š., s čím súviseli zvýšené náklady na cestovné do školy v Bratislave. Od mesiaca september 2010 bola v maturitnom ročníku, zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so stužkovou slávnosťou, prípravnými kurzami na maturitu, na prijímacie pohovory na vysokú školu, za hodiny tenisu platí 40 ,-- € mesačne, za antikoncepciu platí 50,-- € za tri mesiace, výdavky má za obedy v školskej jedálni, lieky v súvislosti s alergiou, užíva antihistaminiká, užíva lieky na podporu imunity a železo, na ktoré platí cca 25,-- € mesačne. Odporca jej uhradil autoškolu v hodnote 300,-- €, platil jej poistenie a sporenie do dovŕšenia 18 rokov veku. Zamestnáva sa občas brigádnicky, mesačne odpracuje 5-6 hodín á 80,-- €. V súvislosti s prípravou na maturitnú skúšku a prijímacie pohovory hradí 5,-- € za hodinu (mesačne 30,-- €). V štúdiu chce pokračovať na vysokej škole; dala si dve prihlášky na vysokú školu a v súvislosti s tým si platí prípravné kurzy á 25,-- €. Od septembra 2010 býva opäť v Bratislave, hradí si celopásmovú trojmesačnú električenku v sume 26,23 €. Matka jej uhradila školský výlet za 80,-- € a študentský ples za 20,-- €. Na jej výživu (podľa vyjadrenia odporcu) odporca platí od marca 2010 sumu 133,-- €, uhradil jej za autoškolu sumu 400,-- €. Priemerný mesačný príjem mal 720,-- € - 730,-- € netto, prenajíma garsónku za 280,-- € mesačne, iný príjem nemá, zdravotný stav (porucha srdca s nutnosťou používania defibrilátora) mu príležitostné brigádnické práce nedovoľuje; pre postihnutie pečene sa lieči v hepatologickej ambulancii. Priemerne mesačne vynakladá na lieky sumu 50,-- €, má diétu, na stravu vynakladá sumu 170,-- € mesačne, platí splátku úveru na byt v BSM v sume 50,-- € mesačne, na benzín mesačne platí cca 60,-- €, za správu a služby spojené s užívaním bytu platí v sume 130,-- € mesačne, káblovú televíziu 4,70 €, telefón 12,69 €, do 31.7.2010 hradil navrhovateľke poistné v sume 8,80 € mesačne, sporenie v sume 1,66 € mesačne do jej veku 18 rokov. Od septembra 2010 neplatí úhrady za byt v BSM, býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 150,-- € mesačne. Matka navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok v sume 700,-- € - 800,-- €, iný príjem nemá, 6,-- € mesačne zasielala na účet triedy v súvislosti so stužkovou slávnosťou navrhovateľky. Z toho súd ustálil, že pravidelné výdavky navrhovateľky sú v sume 145,-- € mesačne, k tomu treba zohľadniť stravovanie, ošatenie, kultúrny a spoločenský život, nárazové výdavky súvisiace s maturitným ročníkom a prípravou na budúce povolanie. Nevidel rozdiel v odôvodnených potrebách navrhovateľky v čase do 31.8.2010 a po tomto termíne majúc za to, že do tejto doby boli jej výdavky zvýšené z dôvodu cestovania zo Šamorína do Bratislavy a späť. Od 1.9.2010 tieto výdavky pominuli, avšak vzrástli z dôvodov študijných. Príjem odporcu bol rovnaký pred 1.9.2010 i po ňom, rovnako tiež výdavky. Aj príjem, výdaj, matky navrhovateľky bol v posudzovanom časovom období rovnaký; obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére L.. Teda v odôvodnených potrebách navrhovateľky a v možnostiach a schopnostiach jej rodičov pred 1.9.2010 a po tomto termíne, preto nebol rozdiel. Výška výživného zo strany otca v sume 160,-- € mesačne na navrhovateľku zodpovedá kritériám Zákona o rodine, v začiatku súdneho konania odporca aj prezentoval možnosť a schopnosť platiť navrhovateľke výživné v uvedenej sume. Nad sumu 160,-- € mesačne za čas od 30.12.2009 do 31.8.2010 súd návrh zamietol, pretože nezodpovedá zistenému skutkovému stavu ohľadom potrieb navrhovateľky. Zročné výživné súd určil zohľadniac pravidelné platenie výživného odporcom v sume 130,-- € mesačne. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. l, 3 Zákona o rodine. Konanie zastavil v časti týkajúcej sa určenia výživného nad sumu 160,-- € mesačne za obdobie od 1.9.2010 podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď obaja účastníci mali v konaní úspech čiastočný. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výške bežného a zročného výživného na navrhovateľku podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozhodnutie bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Výšku bežného výživného považuje za neprimeranú, nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávnenej. Z celého rozsudku vrátane jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho sa prvostupňový súd ustálil na výške zročného výživného v sume 418,5 € za obdobie od 30.12.2009 do 14.4.2011, v dôsledku čoho považuje rozsudok za nepreskúmateľný a je dôvodom pre jeho zrušenie. Súd v dostatočnej miere neskúmal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase rozhodovania, ako aj pre začiatok určenia výživného pre navrhovateľku, neboli dostatočne preukázané jej potreby, navrhovateľka výšku potrieb ani nevedela preukázať. Namietal výpoveď svedkyne - matky navrhovateľky, ktorá je voči nemu preukázateľne zaujatá. Navrhovateľka ho nikdy nepožiadala, aby jej prispieval na výživné vyššou sumou ako jej pravidelne platí. Sama z vlastného rozhodnutia sa presťahovala do Šamorína, mohla pritom bývať v rodičovskom byte. Tým si sama zvyšovala výdavky. Na výživnom v sume 133,-- € mesačne na navrhovateľku sa dohodol s matkou navrhovateľky a za tým účelom jej aj bol zriadený účet v banke. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil jeho výdavky od 30.12.2009 v prospech navrhovateľky okrem bežného výživného, a síce triedne sporenie mesačne 6,64 €, poistenie 2,16 € mesačne, sporenie 8,80 € mesačne, splácanie úveru na byt mesačne v sume 53,41 €, v ktorom býva aj navrhovateľka, úhrady za telefón a televíziu v sume 22,05 € mesačne, ktoré užívala aj navrhovateľka. Okrem toho súd nevzal do úvahy aj jeho zdravotný stav, vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére L.. Odôvodnené potreby navrhovateľky a možnosti a schopnosti otca neboli hodnotené objektívne tým viac, keď súd vedel, že matka podala návrh na zvýšenie výživného na dcéru L.. Skutočnosť, že rodičia navrhovateľky vlastnia v BSM garsonový byt, ktorý sám prenajíma a poberá nájom, je irelevantná, pretože hradí náklady spojené s jeho prevádzkou a medzičasom nájom ukončil. Odvolaciemu súdu navrhol preto uznesením povoliť odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku a rozsudok súdu prvého stupňa buď zrušiť a vrátiť na nové konanie alebo v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh zamietne. Náhradu trov konania nežiadal. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania, ktoré súčasne vyčíslila a odôvodnila. Nesúhlasila s odkladom vykonateľnosti rozsudku. Dôvodila, že všetky argumenty, ktoré odporca uvádzal v odvolaní, predniesol na pojednávaní na súde prvého stupňa. Odporca neuviedol presne, ktorý skutkový stav bol neúplne zistený, na základe akých nových a ďalších skutočností, ktoré neboli doteraz uplatnené, neuviedol aká iná vada má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Musela si otvoriť nový účet v banke, pretože odporca po tom, čo s matkou a sestrou opustili byt, zablokoval spoločný účet, na ktorý matke ešte aj po tom chodila výplata, ktorý len odporca užíval a z neho platil jej výdavky, na ktoré sa v odvolaní odvoláva (triedne sporenie, poistenie), t.j. platil zo svojho maximálne polovicu. Na stužkovú jej matka prispela viac ako 200,-- €. Jedine sporenie jej odporca platil do jej 18 rokov veku. Úver odporca nesplácal, pretože matke došla predžalobná výzva od veriteľa s oznámením výšky nedoplatku. Dlžnú sumu vyrovnala matka. Pevnú telefónnu linku dal odporca zablokovať na odchádzajúce hovory, nedala sa teda používať, bola na jeho meno a matka ju nemohla dať ani zrušiť a ani zaviesť novú linku. Odporca sa z bytu odsťahoval aj s pani E. N. a s jej deťmi, s ktorými žil a doteraz žije. Vzal si so sebou plazmový televízor, sama mohla užívať len starý typ malého televízora. Matka kúpila nový, odporca naň neprispel. Súd prvého stupňa dôkladne preskúmal všetky dôkazy, vypočul svedkov a všetky dôkazy sú taktiež zaevidované a sú v spise, rozsudok je podrobný. Odporca ju a sestru L. naposledy videl v máji 2010, nezaujímal sa o ich narodeniny, meniny, na Vianoce, sám tvrdí, že má novú rodinu a o dcéry sa má starať matka za vlastné. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je potrebné sčasti priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. mája 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Ako z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, predmetom odvolacieho konania na základe odvolania odporcu je vecné preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa len vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160,-- € mesačne od 30.12.2009 naďalej a v zročnom výživnom. Je tiež nepochybné, že od úspešnosti/neúspešnosti účastníkov konania v uvedených výrokoch je závislý aj výrok o náhrade trov konania, nadväzne tiež na ostatné, už právoplatné, výroky rozsudku súdu prvého stupňa (vo výroku o zamietnutí časti návrhu, o zastavení konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou; § 206 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160,-- € mesačne od 30.12.2009 naďalej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenej časti už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 veta druhá O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenej časti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Odporca v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Uvádzal síce dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ - e/ O.s.p. (rozhodnutie bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené), avšak tieto už podrobne neodôvodnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie správnym smerom, vykonané dôkazy aj správne hodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a napokon rozhodol v súlade so Zákonom o rodine. Výška výživného k navrhovateľke aj podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná k veku, potrebám navrhovateľky, ktorá sa neustále pripravuje na budúce povolanie, ako aj k možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, k ich ďalšej vyživovacej povinnosti. Odporca nepreukázal svoje tvrdenie v tom, že sa na výške výživného k navrhovateľke s matkou navrhovateľky dohodol. Ak by sa tak aj stalo, nebolo preukázané, že navrhovateľka, dospelá už v čase podania návrhu na súd, svoju matku na takýto úkon splnomocnila. Odporca ani len netvrdil, a teda ani nepreukázal, že o výške výživného k navrhovateľke od konkrétneho dátumu sa s navrhovateľkou dohodol. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Nerozhodoval vôbec o návrhu odporcu na odklad vykonateľnosti rozsudku vo výroku o určení povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky, pretože pre takýto postup odvolací súd nemá zákonný podklad. Totiž už zo zákona sú predbežne vykonateľné rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného, alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku (§ 162 ods. 2 O.s.p.). Zákonodarca nezveril odvolaciemu súdu v konaní o určenie výživného (aj v ďalšom konaní uvedenom vyššie) predbežnú vykonateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa akýmkoľvek spôsobom meniť. Čo sa týka výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zročnom výživnom bolo potrebné priznať odvolateľovi úspech. Totiž v tejto časti je rozsudok absolútne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom odvolateľovi, ale aj navrhovateľke, predovšetkým oboznámiť sa s relevantnými dôvodmi, postupmi súdu, odôvodňujúcimi výšku zročného výživného; na ich základe potom príp. podať kvalifikovaný opravný prostriedok. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil a ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd potom zrušil aj výrok o náhrade trov konania (§ 206 ods. 1, ods. 2 veta druhá, § 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa za aktívnej účasti oboch účastníkov konania zistí, koľko odporca skutočne na výživnom navrhovateľke za čas od 30.12.2009 do nového rozhodnutia súdu prispel, koľko prispieť mal za uvedené obdobie a až následne o zročnom výživnom opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.