Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/124/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200712 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310200712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu šach mat, s.r.o., Bratislava, Mierová 116, IČO: 43 877 273, zast. advokátom 4E LEGAL, s.r.o., Pernikárska 1, Žilina, proti žalovanému NSN - najnovší storočný nábytok, s.r.o., Legionárska 11, Bratislava, IČO: 35 920 513 o 465,29 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb/76/2010-115 z 11. januára 2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb/76/2010-115 z 11. januára 2011 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. V časti príslušenstva napadnutý rozsudok mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zo sumy 456,16 EUR 9 % úrok z omeškania p.a. od 24. júna 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 48,99 EUR k rukám právnej zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 456,16 EUR s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania od 13. marca 2009 do zaplatenia, žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 172,81 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo spracovanie direct marketingovej kampane pre žalovaného, ktoré predstavovalo vypracovanie propagačného letáka a dodanie automatizovane spracovanej databázy potencionálnych klientov žalovaného a poskytnutie ďalších súvisiacich služieb podľa cenovej ponuky, za uzatvorenie zmluvy o dielo považoval predloženie cenovej ponuky žalobcom žalovanému, jej akceptovanie a nevrátenie bez pripomienok žalovaným a pokračovanie v spolupráci, neakceptoval tvrdenie žalovaného, že tieto rokovania tvorili len prípravnú fázu budúceho obchodného vzťahu a práce si neobjednal, a to vzhľadom na ďalší postup účastníkov , keď sa žalovaný s pánom P. niekoľkokrát stretol, bolo mu oznámené, že žalobca začal práce na databáze klientov a na letáku, prvý návrh letáka pán T. pripomienkoval a poveril spolupracovníka O.. I.. D. P., aby pánovi P. poslal podklady pre prípravu letáka aj so zreteľom na obsah e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a O.. I.. P., ktorá taktiež potvrdzuje, že práce na príprave letáka prebiehali, žalovaný práce zastavil pre nedostatok finančných prostriedkov, ale až po tom, čo bol ideový návrh letáka pripravený a poslaný žalovanému elektronicky a po tom, čo žalobca pripravil databázu potenciálnych klientov a túto doručil v papierovej i elektronickej verzii, žalobca bol teda v zmysle § 548 ods. 2 Obch. zák. nútený od zmluvy odstúpiť, žalobcovi ako zhotoviteľovi patrí cena, na ktorú by mal návrh na základe zmluvy, od ktorej je však potrebné odpočítať, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu, keďže cenová ponuka neobsahovala vyčíslenie jednotlivých položiek diela za každú položku zvlášť, ale určila cenu za celé dielo, súd vyhodnotil vykonané práce ako práce zodpovedajúce jednej tretine celkového rozsahu diela, pričom vychádzal z pomeru celkového objemu prác a zrealizovaným prácam, náväznosti vykonaných prác, ako aj preukázaných výsledkov, ktoré žalobca vynaložil na vykonané práce, cenu predstavujúcu jednu tretinu určil sumou 456,16 EUR vrátane DPH a nad túto sumu žalobu zamietol. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil odkazom na §§ 365, 369 ods. 1 Obch. zák., ô 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. 87/95 Z.z. a výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, t.j. 13. marcu 2009 v sadzbe 1,25 %. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil nepatrným neúspechom žalobcu v konaní, § 142 ods. 3 O.s.p. a vznikom trov na súdnom poplatku v sume 28,- EUR a právom zastúpení za 3 úkony právnej služby po 39,51 EUR vrátane DPH, paušálnej náhrade hotových výdavkov 2x 8,58 EUR spolu s DPH a 1x 8,89 EUR vrátane DPH. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Rozsudok označil za nezrozumiteľný, nie je z neho zrejmé, z čoho súd vychádzal, žalobcom predložené dôkazy označil za irelevantné, súd prvého stupňa nezohľadnil jeho námietky týkajúce sa kvality letáka, súd tiež nevyhodnotil správne postup žalobcu, ktorý služby ponúkol osobe H. T. a nie spoločnosti žalovaného a následne vystavil bezdôvodne faktúru na spoločnosť žalovaného, nevykonal tiež všetky dôkazy ako výsluch svedkov z tzv. Databázy a procesne pochybil, keď sa v odôvodnení zo žalobcu zrazu stal navrhovateľ a za žalovaného odporca a v závere opäť naopak. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že vykonal pre žalovaného dielo, a to databázu potencionálnych zákazníkov žalovaného a leták, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného na základe cenovej ponuky zo dňa 26. februára 2009 odsúhlasenej po vzájomných rokovaniach oboma účastníkmi konania, pritom každá položka cenovej ponuky sa považuje za samostatné dielo. Zdôraznil, že pri realizácii diela spolupracoval žalobca so spolupracovníkom žalovaného a na základe vopred prediskutovaných predstáv samotného žalovaného. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej časti a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, i keď sčasti z iných ako súdom prvého stupňa v odôvodnení uvedených dôvodov. Odvolací súd totožne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že výsledkom vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o dielo. Konanie samotného žalovaného, o ktorom svedčí e-mailová komunikácia účastníkov, ako aj svedecká výpoveď svedka O.. I.. P. nepotvrdzujú tvrdenie žalovaného, že služby neboli nikdy objednané, žalovaný neprejavil záujem o spoluprácu a že sa jednalo len o návrh a žalovaný má zvážiť, či má pre spoločnosť význam a až následne si práce objednať, keď žalovaný nielenže osobne, ale aj prostredníctvom žalovaným splnomocneného O.. P. so žalobcom rokoval, vedel o tom, že žalobca začal práce na databáze klientov a na letáku realizovať, nakoľko ponúkol žalobcovi podklady, k práci žalobcu sa vyjadroval a veci konzultoval a spresňoval svoje požiadavky, o čom nepochybne svedčí napríklad predložená e-mailová komunikácia z 13. marca 2009, 11. marca 2003. Tvrdenie žalovaného, že išlo len o prípravnú fázu budúceho obchodného vzťahu vyvracia aj e-mail žalovaného z 23. júna 2009, z ktorého vyplýva, že žalobcovi oznámil, že si neprial, aby v aktivitách pokračoval a práce zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu je nanajvýš nepravdepodobné, aby sa tak vyjadril, ak by účastníci zmluvu o dielo neboli uzatvorili a žalobca nezačal svoj záväzok zo zmluvy plniť. Podľa § 549 ods. 1 Obch. zák., ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú. Z obsahu zhodných tvrdení účastníkov nesporne vyplýva, že práce boli žalovaným zastavené pre jeho nepriaznivú finančnú situáciu a žalobca ním realizované a rozpracované práce zastavil a ďalej v nich nepokračoval. Dielo teda so súhlasom účastníkov nebolo zrealizované v celom rozsahu, pričom uvedené konanie účastníkov odvolací súd vyhodnotil ako dohodu o obmedzení rozsahu diela v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák.. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie len primerane zníženej ceny, pretože súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobcovi priznal právo len na zníženú časť ceny diela, pričom odvolací súd určenú zníženú cenu považoval za primeranú, a to z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Za nedôvodnú odvolací súd označil námietku odvolateľa, že žalobca predmetnú službu ponúkal osobe H. T. a nie žalovanému, keď H. T., ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, je od 10. februára 2005 konateľom žalovaného, ako taký za spoločnosť v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák. za žalovaného konal. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného týkajúcu sa jeho vyhradenia si nesúhlasu s estetikou letáku, keď toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca na jeho pripomienky reagoval a svedok O.. I.. D. P. síce vypovedal, že žalovaný bol letákmi sklamaný, ale neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré boli dôvodom žalovaného nespokojnosti. za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani ďalšiu námietku žalovaného týkajúcu sa označenia účastníkov, keď je síce pravdou, že označenie účastníkov by malo byť v celom písomnom vyhotovení rozsudku jednotné, a to v sporných veciach podľa § 90 O.s.p. žalobca a žalovaný, avšak drobné procesné pochybenie súdu prvého stupňa nie je spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa určil začiatok omeškania 13. marcom 2009 bez bližšieho odôvodnenia vychádzajúc zrejme z faktúry žalobcu č. XXXXXXX. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia zníženej ceny diela v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák.. Faktúra č. XXXXXXX, z ktorej súd prvého stupňa vychádzal, bola vystavená 5. marca 2009. Z predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že ešte dňa 13. marca 2009 sporové strany upresňovali predmet diela, čiže k dohode o zúžení predmetu diela nepochybne nemohlo dôjsť do dňa, kedy bola faktúra vystavená. Keďže žalobca nepreukázal bezpečným spôsobom prvý deň dohody o zastavení prác a s tým súvisiace zúženie predmetu diela, avšak z e-mailu žalovaného z 23. júna 2009 nepochybne vyplýva, že k tomuto dátumu práce boli zastavené, žalobcovi k tomuto dňu vzniklo právo na zaplatenie ceny diela zodpovedajúcej jeho zúženému rozsahu, a preto odvolací súd určil počiatok lehoty omeškania dňom nasledujúcim po tomto dni. Podľa § 369 ods. 1 Obč. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok za omeškanie, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako následná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania so zaplatením ceny diela bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 %, preto odvolací súd priznal podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 87/95 Z.z. žalobcovi právo na úrok z omeškania v sadzbe 9 % a v časti týkajúcej sa príslušenstva napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom vo výroku uvedeným a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Neúspech žalobcu v odvolacom konaní bol len nepatrný, preto mu odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za účasť na pojednávaní dňa 8. februára 2012 v sadzbe 33,20 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 7,63 EUR a náhrade DPH 8,16 EUR, t.j. spolu v sadzbe 48,99 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.