Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208835 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316208835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Ja.Ma s.r.o., Hraničná 666/12, 058 01 Poprad, IČO: 47 468 947, zastúpený: JUDr. Lenka Bartoš Almášiová, advokátka, Radlinského 20, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: No five s.r.o., Vajnorská 116, 831 04 Bratislava, IČO: 47 595 621, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie sumy 33.176,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/174/2016-295 zo dňa 23.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/174/2016-295 zo dňa 23.07.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 19.05.2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 33.176,14 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 10.07.2015 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné práce, špecifikované v predmetnej objednávke a žalovaný sa zaviazal uhradiť za vykonané dielo žalobcovi odmenu. Žalobca po realizovaní diela na základe zmluvy vyhotovil a doručil žalovanému faktúry č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, z ktorých žalovaný neuhradil faktúry č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Celková dlžná suma, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, predstavuje výšku 33.176,14 eur. Žalovaný čiastočne uhradil dňa 15.01.2016 faktúru č. XXXX/XX vo výške 6.085,46 eur. Žalobca mal za to, že čiastočným uhradením dlžnej faktúry č. XXXX/XX, ako aj uhradením vyššie uvedených faktúr žalovaný uznal podľa § 323 Obchodného zákonníka svoj záväzok voči žalobcovi, čím podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynie nová 4-ročná premlčacia doba. Uviedol, že žalobca a žalovaný sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy v prípade žalovaného omeškania s úhradou ceny diela. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v priebehu vykonávania stavebných prác na predmetnej stavbe vyúčtoval žalovanému vykonané stavebné práce faktúrami č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré žalovaný prevzal a riadne uhradil. Prevzatie faktúr sa realizovalo tak, že ich preberal konateľ žalovaného M. I. alebo T.. T. A., ktorý bol konateľom spoločnosti KČ stav, s.r.o.. Žalovaný po vystavení faktúr v mesiaci september 2015 vykonal spätnú kontrolu vystavených faktúr, objednaných prác a prác odsúhlasených investorom, pri ktorej zistil viacero pochybení pri vyúčtovaní stavebných prác vykonaných žalobcom. Uviedol, že aj keď cena diela bola určená rozpočtom a objednávkou, ktoré upravovali len jednotkové ceny, vykonanie akýchkoľvek naviac prác muselo byť žalovaným odsúhlasené a aj keď objem niektorých prác bol určený približne, žalobca nebol oprávnený ich viacnásobne prekročiť, avšak žalobca bez akejkoľvek dohody účtoval žalovanému ďalšie položky, ktoré neboli zmluvne dohodnuté a žalovaným odsúhlasené. Žalobca napriek upozorneniu o nesprávnosti vystavených faktúr, zaslal žalovanému faktúry č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, a to elektronicky mailom bez podpisu a pečiatky, i keď zmluvné strany si nedohodli elektronické zasielanie faktúr. Uvedené faktúry neboli žalovanému doručené v listinnej podobe a obsahovali položky naviac prác a vyúčtovanie položiek, ktoré neboli zmluvnými stranami dohodnuté. V októbri 2015 sa konalo stretnutie zástupcu žalobcu, žalovaného (M. I., konateľ), investora - spoločnosti PRIMO Tatry, s.r.o. (p. C., p. Č.) a spoločnosti KČ stav, s.r.o., (T.. T. A., U. Z.), na ktorom boli prijaté závery týkajúce sa rozsahu stavebných prác vykonaných žalobcom a uznaných investorom a žalovaným, povinnosti žalovaného doplatiť žalobcovi sumu 6.085,46 eur, pričom zaplatená suma sa použije na úhradu faktúr č. XXXX/XX, č. XXXX/XX až XX, faktúry č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a z faktúry č. XXXX/XX bude uhradená suma vo výške 6.085,46 eur, zániku povinnosti žalovaného uhradiť faktúru č. XXXX/XX v časti 13.458,55 eur a faktúru č. XXXX/XX až XX, žalobca ukončí akékoľvek práce pre žalovaného a bude pokračovať vo výkone stavebných prác na stavbe priamo pre investora. Podľa žalovaného cena diela bola dohodnutá jasne a zrozumiteľne a pre prípad, že pri vykonávaní stavebných prác žalobca zistil potrebu vykonania naviac prác, bol povinný o tom informovať žalovaného a naviac práce vykonať až po uzatvorení dodatku k zmluve o dielo o rozšírení diela (§ 549 Obchodného zákonníka). Žalobca však žalovaného neinformoval o potrebe vykonania naviac prác v rozsahu, v akom boli vyúčtované predmetnými faktúrami. Žalovaný namietal aj výšku úrokov z omeškania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, 8, § 272 ods. 1, § 323 ods. 1, 2, § 407 ods. 1, 3, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 3, 6, § 548 ods. 1, § 549 ods. 2, § 554 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 34, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z., § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že obe zmluvné strany uzavretej zmluvy o dielo boli podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, preto sa na prejednávanú vec vzťahuje režim Obchodného zákonníka, pričom súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ. Konštatoval, že predmetná zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v ústnej forme, pričom v zmysle § 43a ods. 1 OZ bola tzv. ofertou, teda návrhom na uzavretie zmluvy objednávka žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 10.07.2015, ktorej súčasťou bol aj tzv. rozpočet, teda písomne špecifikované konkrétne objednané práce, spolu s ich množstvom a jednotkovou cenou. Predmetná zmluva o dielo bola uzavretá okamihom faktickej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom, ktorým bolo faktické začatie vykonávania objednaných stavebných činností, a to v zmysle § 43c ods. 1 OZ. Vyššie uvedenou objednávkou objednané práce žalobca vykonal a vyúčtoval faktúrami č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil, pričom z predložených faktúr mal súd preukázané, že boli žalovaným prevzaté odtlačkom pečiatky a podpisom. Za spornú súd považoval dôvodnosť vystavenia faktúr č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/ XX, zaslaných žalovanému žalobcom elektronicky, ktoré žalovaný sporoval a žalobcovi nezaplatil z dôvodu, že v týchto faktúrach uvedené činnosti buď neboli objednané žalovaným, alebo už boli vykonané a žalovaným zaplatené. Súd zistil, že sporné faktúry obsahujú položky rôznych činností, ktoré však nezodpovedajú typom vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku za príslušný deň. Poukázal na to, že k zmene ústne uzavretej zmluvy o dielo mohlo v zmysle § 272 ods. 2 OBZ prísť aj ústne, pričom zmluvná strana, ktorá sa odvolávala dohody o naviac prácach nad rámec pôvodnej zmluvy, musela v konaní preukázať s ohľadom na § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 OZ, že prišlo jednak k návrhu na vykonanie naviac prác, ale aj k akceptovaniu takéhoto návrhu. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že žalobca uvedenú dohodu o potrebe vykonania naviac prác v konaní nepreukázal. Pri tomto konštatovaní vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverných dôkazom, že žalovaný jednoznačne a nespochybniteľne akceptoval vykonané naviac práce, pretože žalobca síce predložil návrh na vykonania naviac prác buď zápisom v stavebnom denníku, alebo faktickým vykonaním týchto prác ako ofertu, teda návrh na uzavretie buď dodatku k existujúcej zmluve, alebo návrhu na uzavretie novej zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ, ale žalobca v konaní nepreukázal akceptovanie takéhoto návrhu podľa § 43c ods. 1 OZ, pretože súd nemal preukázaný jednoznačný prejav vôle buď štatutárneho zástupcu žalovaného, alebo ním povereného pracovníka žalovaného na akceptovanie žalobcovho návrhu na vykonanie naviac prác zápisom v stavebnom denníku, a žalobca ani nepreukázal odovzdávacím alebo preberacím protokolom, že žalovaný takéto naviac práce prevzal. Žalobca podľa súdu nepreukázal skutočné vykonanie fakturovaných naviac prác ani prílohami k faktúram č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Navyše si v konaní vypočutý svedok M. C. nevedel spomenúť na to, že by sa naviac práce na stavbe žalobcom vykonávali. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že predmetnými faktúrami č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktorými si žalobca uplatnil u žalovaného zaplatenie naviac prác, ktorých vykonanie, prevzatie žalovaným ani uzavretie dohody o ich vykonaní však nevedel v konaní preukázať. Zdôraznil, že žalobca v rozpore s § 549 ods. 2 OZ jednostranne zmenil rozsah dohodnutého predmetu zmluvy, na základe čoho nemal nárok na zaplatenie predmetných faktúr žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol ako podanú nedôvodne a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal trovy konania. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd pri zamietnutí žaloby nevzal do úvahy výpovede strán a svedkov, z ktorých vyplýva, že si odsúhlasovali vykonané práce vždy v stredu alebo vo štvrtok, konateľ I. bol prítomný stále na stavbe a taktiež aj svedok A., pričom počas vykonávania prác žiadna zo strán nenamietala rozsah prác, k tomu došlo až po doručení žaloby. Mal za to, že z predložených listinných dôkazov, ktoré žalovaný nepoprel vyplýva, že alebo konateľ I. alebo svedok A. ubezpečovali žalobcu, že faktúry budú uhradené a zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že faktúry neboli doručené, že sú tam práce naviac a že niektoré z fakturovaných položiek nebudú žalovaným uhradené. Podľa žalobcu z listinných dôkazov nie je zrejmé, ako boli faktúry žalovanému doručované, či poštou alebo elektronicky, preto vyhodnotenie tohto dôkazu považoval za nesprávne, pretože žalovaný sa sám jednostranne rozhodol, ktoré faktúry bude považovať za doručené a ktoré nie. Ďalej namietal, že súd sa pri posudzovaní rozporu medzi položkami faktúry so stavebným denníkom týmito nezrovnalosťami nezaoberal a zamietol celú žalobu napriek tomu, že mu nič nebránilo rozhodnúť iba o časti nároku žalobcu, ktoré boli preukázané v stavebnom denníku. Poukázal tiež na to, že faktúry XXXX/XX, XXXX/XX sú refakturáciou prepravy kontajnerov a z výsluchu konateľa I. vyplýva, že počítal kontajnery alebo on, alebo svedok A.. V tejto súvislosti poukázal tiež na výkaz prác STAZ. Namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že faktúra č. XXXX/XX bola čiastočne uhradená a napriek tomu sa stotožnil so žalovaným, že žiadna zo žalovaných faktúr nebola žalovanému doručená. Pri aplikácii noriem hmotného práva poukázal na to, že zmluva o dielo bola uzatvorená písomne, ale z ničoho nevyplýva, že musí byť zmenená a doplnená ústne, takáto nutnosť vyplýva zo zákona, iba ak na tom zmluvné strany trvajú. Zdôraznil, že strany sporu ako aj svedkovia boli účastní pri vykonaní diela, dielo realizoval žalobca a žalovaný schvaľoval práce, fyzicky boli prítomní na stavbe a teda vedeli, koľko ľudí pracuje na stavbe, koľko akých zariadení bolo na stavbe počas realizácie diela, čo ani nepopreli na súde počas výsluchov, pričom počas vykonávania diela žalovaný ani žiaden zo svedkov žalovaného neuviedol, že by napr. žiadali žalobcu, aby už odpad nevyvážal, že je to v rozpore s rozpočtom a s objednaním prác, naopak, práce sa vykonávali, avšak keď malo dôjsť k plateniu, žalovaný začal tvrdiť, že si práce naviac neobjednal. Takéto konanie žalobca považoval za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Vyjadril názor, že súd pri posudzovaní normy § 549 ods. 2 OBZ nevzal do úvahy zápisy v stavebnom denníku, ktoré boli podpisované žalovaným a ktoré svedčia v prospech žalobcu. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/174/2016-295 zo dňa 23.07.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/174/2016-295 zo dňa 23.07.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 9. Podľa § 34 OZ, prejav vôle je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník urobiť. medzi vôľou a prejavom musí byť zhoda. 10. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 11. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 12. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 13. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 14. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. 15. Podľa § 549 ods. 2 Obch. Z. ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 16. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 17. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 33.176,14 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, vystavených na základe zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom na základe objednávky č. XXXXXXXX zo dňa 10.07.2015, ktorej súčasťou bol aj tzv. rozpočet, teda písomne špecifikované konkrétne objednané práce spolu s ich množstvom a jednotkovou cenou. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v ústnej forme, pričom v zmysle § 43a ods. 1 OZ bola tzv. ofertou, teda návrhom na uzavretie zmluvy objednávka žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 10.07.2015, ktorej súčasťou bol aj tzv. rozpočet, teda písomne špecifikované konkrétne objednané práce, spolu s ich množstvom a jednotkovou cenou. Predmetná zmluva o dielo bola uzavretá okamihom faktickej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy žalobcom, ktorým bolo faktické začatie vykonávania objednaných stavebných činností, a to v zmysle § 43c ods. 1 OZ. Predmetom diela boli stavebné práce na stavbe „P. Q. G. V. A.T. Z. A. A.“. Žalovaný v rámci procesnej obrany argumentoval tým, že uvedené faktúry (zaslané elektronicky) boli zo strany žalobcu vystavené neoprávnene, práce v nich uvedené neboli objednané žalovaným, alebo už boli vykonané a žalovaným zaplatené, preto ich odmietal uhradiť. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že položky fakturované v predmetných faktúrach nezodpovedajú zápisom uvedeným v stavebnom denníku z príslušných dní. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal dohodu o potrebe vykonania naviac prác, keď hodnoverným spôsobom nepreukázal akceptáciu vykonaných prác žalovaným, ani ich skutočné vykonanie zo strany žalobcu. Uviedol, že žalobca v rozpore s § 549 ods. 2 OBZ jednostranne zmenil rozsah dohodnutého predmetu zmluvy, na základe čoho nemal nárok na zaplatenie predmetných faktúr žalovaným, preto žalobu zamietol ako podanú nedôvodne. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 18. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i zmluvy o dielo, je existencia troch zložiek: návrh zmluvy (oferta), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený predmet zmluvy a cena za vykonanie diela. Prijatie návrhu môže byť buď výslovné alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Prijatie návrhu je rovnako ako návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým prijímací subjekt prejavuje vôľu prijať návrh a tak zmluvu uzavrieť. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. 19. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade určujúci úmysel konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strane známy alebo jej musel byť známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy a ani jej nemohol byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ust. § 266 ods. 3 OBZ prikazuje pri výklade vôle strán brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akcentuje tri skutočnosti a to rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i následné správanie strán. 20. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kedy súd zistil, že „faktúra č. XXXX/XX, vystavená za práce zo dňa 16.09.2015 obsahuje veľa jednotlivých položiek rôznych činností (konkrétne 51), pričom však iba 7 z nich zodpovedá zápisu vykonaných činností v daný deň na stavbe, uvedených v stavebnom denníku, pričom pri jednej z týchto položiek - upratovanie strechy 30 ľuďmi nesedí počet pracovníkov, nakoľko v stavebnom denníku je uvedené, že žalobca v tento deň vykonával práce 18 ľuďmi; faktúra č. XXXX/XX, vystavená za práce zo dňa 20.09.2015 obsahuje tiež viacero položiek rôznych činností (konkrétne 23), avšak žiadna z týchto fakturovaných prác nezodpovedá typom vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku za príslušný deň; faktúra č. XXXX/XX, vystavená za práce zo dňa 16.09.2015 obsahuje 2 položky rôznych činností, avšak žiadna z týchto fakturovaných prác nezodpovedá typom vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku za príslušný deň; faktúra č. XXXX/XX, vystavená za práce zo dňa 30. 09. 2015 obsahuje 1 položku činností, avšak táto fakturovaná práca nezodpovedá typom vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku za príslušný deň; faktúra č. XXXX/XX, vystavená za práce zo dňa 30. 09. 2015 obsahuje 5 položiek rôznych činností, avšak žiadna z týchto fakturovaných prác nezodpovedá typom vykonaných prác, zapísaných v stavebnom denníku za príslušný deň“. Odvolací súd po oboznámení sa s predmetnými faktúrami a položkami, ktoré boli nimi fakturované a zápismi v predloženom stavebnom denníku zistil, že uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne, čo v konečnom dôsledku nesporoval ani žalobca v podanom odvolaní. Žalobca len uviedol, že súd sa pri posudzovaní rozporu medzi položkami faktúry so stavebným denníkom týmito nezrovnalosťami nezaoberal a zamietol celú žalobu napriek tomu, že mu nič nebránilo rozhodnúť iba o časti nároku žalobcu, ktoré boli preukázané v stavebnom denníku. Uvedenú námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko položky fakturované faktúrami č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX v celom rozsahu nezodpovedajú prácam vykonaným podľa predloženého listinného dôkazu - stavebného denníku. Čo sa týka faktúry č. XXXX/XX odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom tejto faktúry bolo 51 jednotlivých položiek rôznych činností, avšak iba 7 z nich zodpovedá zápisu v stavebnom denníku (položka č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13), pričom pri jednej z týchto položiek (položka č. 13) - upratovanie strechy 30 ľuďmi, nesedí počet pracovníkov, nakoľko v stavebnom denníku je uvedené, že žalobca v tento deň vykonával práce 18 ľuďmi. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému mohol vzniknúť nárok len na zaplatenie sumy za 7 oprávnene účtovaných položiek, ktoré sa zhodovali s prácami vykonanými podľa stavebného denníka. V tejto súvislosti je však potrebné dať do pozornosti skutočnosť tvrdenú obidvomi sporovými stranami, a síce, že žalovaný z faktúry č. XXXX/XX vystavenej na sumu 19.544,01 eur zaplatil sumu vo výške 6.085,46 eur, a to na základe záverov prijatých na stretnutí v októbri roku 2015. Vzhľadom na to, že súčet celkovej ceny za týchto 7 oprávnených položiek obsiahnutých vo faktúre č. XXXX/XX (aj vrátane nesprávneho údaju o upratovaní strechy 30 ľuďmi, namiesto na stavbe prítomných 18 ľudí dňa 16.09.2015) tvorí výslednú sumu vo výške 3.754,20 eur, pričom žalovaný z faktúry č. XXXX/XX dobrovoľne uhradil žalobcovi sumu vo výške 6.085,46 eur, je zrejmé, že žalovaný doplatil žalobcovi cenu za skutočne realizované práce fakturované faktúrou č. XXXX/XX. Žalobcovi potom nevznikol nárok na doplatenie zvyšnej sumy tejto faktúry v uplatnenej výške 13.458,55 eur, nakoľko oprávnenosť fakturácie ďalších prác nepreukázal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že položky obsiahnuté v sporných faktúrach fakturoval žalovanému dôvodne, nakoľko nebolo preukázané, že takto fakturované práce boli zo strany žalobcu skutočne vykonané. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobcu, že konajúci súd nevzal do úvahy zápisy v stavebnom denníku, ktoré boli podpisované žalovaným, pretože z bodu 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd pri hodnotení dôvodnosti žalobcom fakturovaných prác vychádzal práve z údajov uvedených v stavebnom denníku. 21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd nevzal do úvahy výpovede strán a svedkov, z ktorých vyplýva, že odsúhlasovali vykonané práce vždy v stredu alebo vo štvrtok, pričom konateľ I. a svedok A. boli prítomní na stavbe a počas vykonávania prác nenamietali ich rozsah, naopak, ubezpečovali žalobcu, že faktúry budú uhradené, odvolací súd uvádza nasledovné. Z výpovede konateľa žalovaného vyplýva, že jeho stavebný denník podpisoval on sám a stavebný denník žalobcu podpisoval spočiatku on a neskôr pán Surový. Nakoľko v stavebnom denníku sa položky fakturované žalobcom v sporných faktúrach nenachádzajú, je zrejmé, že konateľ žalovaného ani svedok Surový nemohli svojím podpisom stavebného denníku schvaľovať tzv. naviac práce, ktoré v ňom neboli uvedené, t.j. nemohli odsúhlasiť práce fakturované žalobcom v sporných faktúrach. Okrem toho pán Surový, podľa výpisu z obchodného registra, nebol v danom čase štatutárnym orgánom žalovaného, ani povereným pracovníkom žalovaného, preto nebol oprávnený odsúhlasovať, či schvaľovať zmenu rozsahu prác na diele alebo zmenu dohodnutých cien a zaväzovať tým žalovaného. Odvolací súd sa ďalej stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal dohodu o potrebe vykonania naviac prác, t.j. prác nad rámec dohodnutého rozpočtu, pretože v konaní nebolo preukázané, že došlo k zmene zmluvy o dielo akceptáciou návrhu zo strany žalovaného. Žalobca síce tvrdil, že vykonal práce fakturované uplatnenými faktúrami, nepreukázal však, že by žalovaný svojím jednoznačným prejavom vôle akceptoval ich vykonanie, t.j. prijal ofertu žalobcu. Naopak, práce fakturované faktúrami č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX neboli uvedené v stavebnom denníku a žalobca vykonanie tzv. naviac prác nepreukázal ani odovzdávacím alebo preberacím protokolom. Námietku žalobcu, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy keď sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žiadna zo žalovaných faktúr nebola žalovanému doručená, ale boli doručené len elektronicky, považoval odvolací súd za nedôvodnú, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému doručil predmetné faktúry aj v listinnej forme, pričom súd len konštatoval, že uvedené faktúry boli žalovanému zaslané žalobcom elektronicky, následne však skúmal obsah týchto faktúr, spôsob ich doručenia tak bol pre ďalšie konanie irelevantný. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že po preskúmaní prejednávanej veci nezistil žalobcom tvrdený rozpor konania žalovaného so zásadou poctivého obchodného styku, preto i túto námietku považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, a síce, že žalobca nemá nárok na zaplatenie sporných faktúr žalovaným, preto konajúci súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol ako nedôvodnú. 22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 23. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 24. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd s poukazom na uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/174/2016-295 zo dňa 23.07.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).