Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/226/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310202872 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310202872.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1/ Y. H., R. D.Ô. XXXX/XX, D., 2/ G.. N. H., R. D. XXXX/XXX, D., 3/ H. H., R. D. XXXX/XX, D., navrhovatelia 1/, 2/, 3/ zastúpení JUDr. Milanom Fulecom, advokátom, Bratislava, Živnostenská 2, proti odporkyni : G.. G. R., R. R., R. X/A, o zaplatenie 900.748,32 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. 2. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 243, navrhovateľky 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 279, navrhovateľky 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 281 a navrhovateľa 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 283, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 1/ 423.464,65 € s 9 % úrokom z omeškania od 16. 2. 2010 do zaplatenia, navrhovateľke 2/ 105.886,16 € s 9 % úrokom z omeškania od 16. 2. 2010 do zaplatenia, navrhovateľovi 3/ 105.886,16 € s 9 % úrokom z omeškania od 16. 2. 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 279 z m e ň u j e tak, že navrhovateľka 1/ je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok za odvolanie vo výške 16.596,50 €. Odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 281 z m e ň u j e tak, že navrhovateľka 2/ je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok za odvolanie vo výške 8.509,50 €. Odvolací súd napadnuté uznesenie zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 283 z m e ň u j e tak, že navrhovateľ 3/ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok za odvolanie vo výške 8.509,50 €. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania vo výške 20.601,98€ a trov právneho zastúpenia vo výške 27.420,53€, k rukám JUDr. Milana Fulca, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/, ktorým sa voči odporkyni domáhali zaplatenia ( pôvodne ) sumy 600.498,88 € s 9 % úrokom z omeškania od 11. 2. 2010 do zaplatenia ( navrhovateľke 1/ ) a sumy po 150.124,72 € s 9 % úrokom z omeškania od 11. 2. 2010 do zaplatenia ( navrhovateľom 2/, 3/ ), titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď suma uplatňovaná navrhovateľkou 1/ predstavovala 4/6-iny a suma uplatňovaná navrhovateľmi 2/, 3/ po 1/6- ine ich dedičského podielu. V priebehu konania navrhovatelia 1/, 2/, 3/ vzali späť svoj návrh čo do sumy 49.790,88 € s príslušenstvom, s ktorým späťvzatím návrhu odporkyňa súhlasila. Súd prvého stupňa preto konanie v časti o zaplatenie 49.790,88 € s príslušenstvom zastavil ( § 96 ods. 1, 2 O.s.p. ). Následne po konečnej úprave žalobného petitu trvali navrhovatelia na zaplatení sumy navrhovateľke 1/ 567.304,96 € s 9 % úrokom z omeškania 11. 2. 2010 do zaplatenia, navrhovateľom 2/, 3/ po 141.826,24 € s 9 % úrokom z omeškania od 11. 2. 2010 do zaplatenia. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ osvedčením o dedičstve, vydaného Okresným súdom Považská Bystrica zo dňa 21. 12. 2009 č.k. 14D 565/2009 - 130, Dnot 101/09, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 12. 2009, preukazovali, že sú zákonnými dedičmi poručiteľa JUDr. Viliama Vetešku, ktorý zomrel dňa 21. 4. 2009, a to navrhovateľka 1/ ako pozostalá manželka a navrhovatelia 2/, 3/ ako deti poručiteľa. Predmetom dedenia bola okrem iného 1-ica bežného osobného účtu vedeného H. H., K..E.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa vo výške 10.507,75 €. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že poručiteľ C.. H. H. a navrhovateľka 1/ uzavreli manželstvo dňa 12. 4. 1975. Z osobného účtu poručiteľa vedeného H. H., K..E.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX a z výpisov z účtu súd prvého stupňa zistil nasledovné výbery : 1/ dňa 12. 6. 2007 prevod sumy 1.000.000,- Sk hromadným príkazom poručiteľa na úhradu na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; 2/ dňa 10. 9. 2007 prevod sumy 200.000,- Sk príkazom poručiteľa na úhradu na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; 3/ dňa 4. 12. 2007 prevod sumy 400.000,- Sk príkazom poručiteľa na úhradu na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; 4/ dňa 10. 12. 2007 prevod sumy 300.000,- Sk príkazom poručiteľa na úhradu na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; 5/ dňa 18. 12. 2007 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 200.000,- Sk v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma v hotovosti dňa 19. 12. 2007 vyplatená; 6/ dňa 12. 2. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 70.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 12. 2. 2008 vyplatená v hotovosti; 7/ dňa 10. 4. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 90.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 10. 4. 2008 vyplatená; 8/ dňa 15. 5. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 120.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 20. 5. 2008 vyplatená; 9/ dňa 20. 6. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 100.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 20. 6. 2008 vyplatená; 10/ dňa 15. 7. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 100.000,- Sk v prospech odporkyne z predmetného účtu poručiteľa, ktorej suma bola dňa 15. 7. 2008 vyplatená; 11/ dňa 15. 7. 2008 vystavený poručiteľom príkaz na úhradu sumy 500.000,- Sk na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; 12/ dňa 12. 8. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 60.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 12. 8. 2008 vyplatená; 13/ dňa 25. 8. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 100.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej po predložení šeku bola suma dňa 25. 8. 2008 vyplatená; 14/ dňa 17. 9. 2008 vystavený poručiteľom príkaz na úhradu sumy 600.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa na účet odporkyne; 15/ dňa 9. 10. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 200.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa na účet odporkyne, ktorá suma jej po predložení šeku bola dňa 9. 10. 2008 vyplatená; 16/ dňa 13. 10. 2008 vystavený poručiteľom príkaz na úhradu sumy 496.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa na účet odporkyne; 17/ dňa 4. 11. 2008 vyplatená suma 8.000.000,- Sk poručiteľovi z predmetného účtu poručiteľa na základe jeho objednávky zo dňa 3. 11. 2008; 18/ dňa 9. 12. 2008 vystavený šek poručiteľom na úhradu sumy 500.000,- Sk z predmetného účtu poručiteľa v prospech odporkyne, ktorej bola suma po predložení šeku dňa 19. 12. 2008 vyplatená; 19/ dňa 12. 12. 2008 bola odporkyni z predmetného účtu poručiteľa vyplatená v hotovosti suma 518.160,- Sk; 20/ dňa 15. 12. 2008 bola odporkyni z predmetného účtu poručiteľa vyplatená v hotovosti suma 12.500,- Sk; 21/ dňa 19. 12. 2008 bola odporkyni z predmetného účtu poručiteľa vyplatená v hotovosti suma 3.500.000,- Sk; 22/ dňa 20. 12. 2008 bola odporkyni z predmetného účtu poručiteľa vyplatená suma 2.300 €; 23/ dňa 25. 2. 2009 na základe príkazu poručiteľa ( vystaveného dňa 25. 2. 2009 v Banskej Bystrici ) bola z predmetného účtu poručiteľa na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vyplatená suma 331.939 €; 24/ dňa 24. 7. 2007 bola vystavený šek poručiteľom z predmetného účtu poručiteľa na úhradu sumy 1.000.000,- Sk v prospech B.. E. R., ktorému po predložení šeku bola suma vyplatená. Z pokladničných dokladov Volksbank Slovensko, a.s. prvostupňový súd zistil, že odporkyni boli na jej Ú.Y. Č.. XXXXXXXXXX vložené nasledovné sumy : - dňa 8. 11. 2008 suma 2.000.000,- Sk v Auparku na Einsteinovej ul. v Bratislave o 17.40 hod., - dňa 8. 11. 2008 v Polus City Centrum suma 2.000.000,- Sk o 16.56 hod.; - dňa 8. 11. 2008 bola vložená suma 2.000.000,- Sk o 16.59 hod. v Polus City Centrum odporkyňou na jej účet č. 3030238507; - dňa 8. 11. 2008 bola vložená suma 500.000,- Sk o 17.41 hod. v Auparku, na jej účet; - dňa 7. 11. 2008 bol odporkyňou vystavený príkaz na úhradu sumy 4.000.000,- Sk z účtu XXXXXXXXXX/ XXXX na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H. E., K..E.. Z pokladničného dokladu Volksbank Slovensko, a.s. v pobočke Banská Bystrica zo dňa 20. 3. 2009 súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa zo svojho účtu Č.. XXXXXXXXXX vybrala v hotovosti sumu 331.939 €. Z listu navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zo dňa 2. 2. 2010 súd prvého stupňa zistil, že uvedený list bol adresovaný a doručený odporkyni dňa 10. 2. 2010; navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sa ním dovolali relatívnej neplatnosti právnych úkonov : prevodov a výberov finančných prostriedkov odporkyňou z bežného účtu poručiteľa Č..Ú.. XXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.., podliehajúceho režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 933.942,246 € ( v prepočte 28.135.944,11,- Sk ). Ako dôvod dovolania sa relatívnej neplatnosti navrhovatelia uvádzali skutočnosť, že v dobe od júna 2007 do februára 2009 uskutočnila odporkyňa výbery a prevody z účtu poručiteľa, prípadne ich vybrala šekom, alebo v hotovosti, príp. hotovosť osobne prevzala od poručiteľa, a to bez súhlasu navrhovateľky 1/ ako manželky poručiteľa. Keďže poručiteľ počas trvania manželstva s navrhovateľkou 1/ disponoval s financiami na predmetnom bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX bez súhlasu navrhovateľky 1/, sú všetky tieto úkony neplatné, ktorej neplatnosti sa v zmysle § 40a Obč.zák. navrhovatelia 1/, 2/, 3/ dovolali a zároveň ako právni nástupcovia poručiteľa odporkyňu vyzvali na zaplatenie sumy 933.942,246 € do 15. 2. 2010 titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z výpovede navrhovateľov 1/, 2/, 3/ ako účastníkov konania súd prvého stupňa zistil, že o disponovaní s predmetnými prostriedkami na účte poručiteľa, ktoré patrili do BSM, v dobe od júna 2007 do februára 2009 sa dozvedeli v dedičskom konaní po poručiteľovi. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nimi uplatňovaný nárok vyvodzovali z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia; povinnosť vydať bezdôvodné obohatenia stíha toho, kto bezdôvodné obohatenie získal na úkor iného. Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Ak finančné prostriedky, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhajú, neboli predmetom dedičstva a pritom patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a navrhovateľky 1/, je odporkyňa v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov navrhovateľmi 1/, 2/, 3/ povinná uvedené sumy vydať. Podľa § 579 ods. 2 Obč.zák. smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo obmedzené len na jeho osobu; potom právo jedného z manželov, t.j. poručiteľa C.. H. H. na prevzatie bezdôvodného obohatenia prechádza s poukazom na ust. § 579 ods. 2 Obč.zák. okamihom jeho smrti na jeho dedičov - navrhovateľov 1/, 2/, 3/ - ktorí sú tak aktívne vecne legitimovaní na podanie predmetného návrhu, pretože uplatňujú právo, ktoré nebolo viazané výlučne len na osobu poručiteľa. O existencii a o pohybe finančných prostriedkov na účte poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.. sa navrhovatelia dozvedeli až v rámci dedičského konania po poručiteľovi, preto navrhovateľka 1/ ako manželka poručiteľa počas života manžela nedala a ani nemohla dať súhlas na disponovanie s prostriedkami na predmetnom účte. Skutočnosť, že niektoré zo súm boli z účtu poručiteľa prevedené na účet odporkyne samotným poručiteľom, navrhovatelia nepovažovali za rozhodujúcu, pretože podstatné bolo, že sa jednalo o prostriedky patriace do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/, ktorá na disponovanie s nimi súhlas nedala. Výbery financií z predmetného účtu poručiteľa v hotovosti dňa 12. 2. 2008, 10. 4. 2008, 20. 5. 2008, 25. 8. 2008 a 9. 10. 2008 vykonala sama odporkyňa a boli jej vyplatené na základe šeku vystaveného poručiteľom a predloženého odporkyňou banke. Tieto prostriedky však odporkyňa podľa poznatkov navrhovateľov nikdy neodovzdala poručiteľovi. K sume 8.000.000,- Sk, ktorú údajne vybral poručiteľ zo svojho účtu dňa 4. 11. 2008 navrhovatelia uvádzali, že v tom čase už bol poručiteľ ťažko chorý, nedokázal sa ani riadne podpísať podľa podpisového vzoru. Pri výbere uvedenej čiastky bola dňa 4. 11. 2008 s poručiteľom v banke aj odporkyňa, ktorá vyberanú sumu od poručiteľa ihneď prevzala a naložila s ňou tak, že sumu 1.500.000,- Sk si ponechala v hotovosti a dňa 8. 11. 2008 v pobočke Volksbank Slovensko, a.s. na svoje účty vložila sumu 2.000.000,- Sk o 16.56 hod. v Polus City Center na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX; sumu 2.000.000,- Sk o 16.59 hod. v Polus City Center na účet Č.. XXXXXXXXX/XXXX; sumu 2.000.000,- Sk o 17.40 hod. v Auparku v Bratislave na účet Č..XXXXXXXXXX/XXXX; a sumu 500.000,- Sk o 17.41 hod. v Auparku v Bratislave na účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že na nakladanie poručiteľa C.. H. H. s finančnými prostriedkami na jeho účte vo VÚB, a.s. nemala žiaden vplyv. S poručiteľom žila odporkyňa v spoločnej domácnosti od r. 2001, pričom od decembra 2003 vykonávala tiež funkciu asistentky poručiteľovi ako podpredsedovi Národnej rady SR; ich spolužitie narušilo zhoršenie zdravotného stavu poručiteľa v júni 2007 po zistení nádoru na jeho mozgu, odkedy sa odporkyňa venovala výlučne starostlivosti o poručiteľa a zabezpečovaniu jeho liečby. Na chode spoločnej domácnosti sa počas 8-ročného spolužitia podieľali obaja. Prostriedky prevedené poručiteľom z jeho účtu na účet odporkyne boli použité na úhradu životných nákladov a potrieb poručiteľa, všetky výbery peňazí šekom z predmetného účtu poručiteľa, ktorých určenia neplatnosti sa navrhovatelia 1/, 2/, 3/ domáhajú, boli odporkyňou vykonané dobromyseľne, na základe žiadosti poručiteľa, ktoré odporkyňa tieto prostriedky po každom výbere aj odovzdala. Dňa 20. 10. 2008 bola z účtu poručiteľa prevedená na účet odporkyne suma 496.000,- Sk z dôvodu, že jej bola vrátená pôžička, ktorú odporkyňa poskytla poručiteľovi na cestu do Pitsburgu na zákrok gama nožom z dôvodu, že nemal k dispozícii hotovosť v USD a Sk a mal obavu z nemožnosti platenia VISA kartou v Pitsburgu. Odporkyňa v konaní namietala nedostatok súvisu medzi výberom finančných prostriedkov poručiteľom z jeho bankového účtu a jej údajným bezdôvodným obohatením; namietala tiež, že ani platne uzavreté manželstvo poručiteľa a navrhovateľky 1/ a jeho trvanie ešte nepreukazuje, že finančné prostriedky, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhajú titulom bezdôvodného obohatenia, patrili do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/, keď do BSM nepatria veci získané dedičstvom, alebo darom, ako ani veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov a ani veci vydané v reštitúcii. Za nepravdivé označila odporkyňa tvrdenie navrhovateľov, že o existencii osobného účtu poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.. sa títo dozvedeli až v dedičskom konaní. Navrhovatelia 1/ a 3/ pôsobia dlhodobo v orgánoch spoločnosti VABA, a.s., od ktorej poručiteľ obdržal finančné prostriedky vo výške 8.000.000,- Sk, ktoré mu táto spoločnosť zaslala na predmetný účet, čo vylučuje, aby sa navrhovatelia o ňom dozvedeli až v dedičskom konaní. Odporkyňa tiež namietala, že navrhovateľka 1/ v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že nedala súhlas na disponovanie s prostriedkami na uvedenom účte poručiteľa, čo možno usúdiť zo správania navrhovateľky 1/. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov listom zo dňa 2. 2. 2010 nemožno považovať za preukázanie nesúhlasu s nakladaním s finančnými prostriedkami na účte. Prevody finančných prostriedkov z účtu poručiteľa na účet odporkyne v dňoch 12. 6. 2007, 10. 9. 2007, 4. 12. 2007, 10. 12. 2007, 15. 7. 2008, 17. 9. 2008, 17. 9. 2008 uskutočnil poručiteľ a boli použité na úhradu jeho životných nákladov. Výbery v hotovosti z predmetného účtu poručiteľa dňa 12. 2. 2008, 10. 4. 2008, 20. 5. 2008, 25. 8. 2008, 9. 10. 2008 boli odporkyni vyplatené na základe šeku vystaveného poručiteľom, ktoré odporkyňa po každom výbere poručiteľovi odovzdala. Odporkyňa poprela, že by sumu 8.000.000,- Sk, ktorú poručiteľ dňa 4. 11. 2008 vybral v hotovosti z predmetného účtu, od poručiteľa prevzala, trvala na tom, že o spôsobe použitia týchto prostriedkov nemá vedomosť. Finančné prostriedky, vložené dňa 8. 11. 2008 o 16,45 hod. vo výške 2.000.000,- Sk a o 17.40 hod. vo výške 2.000.000,- Sk boli vložené nie na jej súkromný, ale podnikateľský účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Cyperská spoločnosť Eurostar Consultants Limited vznikla až v r. 2005, preto prevod sumy 400.000 € na účet poručiteľa touto spoločnosťou zrejme netvoria prostriedky patriace do BSM. Navrhovatelia 1/, 3/ ničím nepreukázali svoje tvrdenie o pôžičke 8.000.000,- Sk spoločnosťou VABA, a.s. poručiteľovi. Odporkyňa namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní; navrhovatelia 2/, 3/ nikdy nemohli vstúpiť do práv poručiteľa a jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože poručiteľovi tento nárok voči odporkyni nikdy nevznikol. Napokon namietala, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by sumu, ktorej vydania sa titulom bezdôvodného obohatenia domáhajú, prevzala od poručiteľa, príp. z jeho účtu a že si ju ponechala. Na účte poručiteľa sa nachádzali prostriedky z obchodnej spoločnosti z Cypru, spoločnosti VABA, a.s., o ktorých nie je zrejmé, že patrili do BSM. Väčšinu úkonov vykonal napokon poručiteľ sám, odporkyňa z nich nemala žiaden zisk. Uvedené čiastky výberov pritom vzhľadom na životný štandard poručiteľa nemožno považovať za neobvyklé. Odporkyňa trvala na tom, že predmetné právne úkony vykonané poručiteľom sú platné. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 40a prvá a druhá veta Obč.zák., § 143, § 145 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 460, § 579 ods. 1, 2 Obč.zák., § 175a ods. 1, § 175 l ods. 1, 2, § 175q, § 175x ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov 1/, 2/, 3/ nemožno vyhovieť z viacerých dôvodov. 1/ Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov dospel prvostupňový súd k záveru, že táto je daná v prípade navrhovateľky 1/, nie však v prípade navrhovateľov 2/, 3/. Navrhovatelia 1/, 2/ odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu z právneho postavenia dedičov po poručiteľovi, ktorý bol ich otcom. Poručiteľ sa počas svojho života nedomáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, spočívajúcich v disponovaní s prostriedkami na jeho účte, takže poručiteľovi nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne, odhliadnuc od toho, že pokiaľ sám spôsobil relatívnu neplatnosť uvedených právnych úkonov, tak by nemal právo dovolávať sa takejto neplatnosti, ktorú sám spôsobil. V prípade navrhovateľov 2/, 3/ tak absentuje právny titul na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože sa ako dedičia poručiteľa domáhajú vydania finančných prostriedkov, ktoré predmetom dedičského konania neboli a údajne mali patriť do BSM navrhovateľky 1/ a poručiteľa. 2/ Predmetom dedenia je dedičstvo, majetok poručiteľa, ktorý mu patril ku dňu jeho smrti, t.j. ku dňu 21. 4. 2009. Ak navrhovatelia 1/, 2/, 3/ tvrdia, že sumu, ktorej vydania sa domáhajú, mala ku dňu 21. 4. 2009 vo vlastníctve odporkyňa, potom je zrejmé, že poručiteľ tieto prostriedky ku dňu svojej smrti nevlastnil, a teda nemohli byť predmetom dedenia. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sa nemôžu domáhať ich vydania vo výške dedičských podielov ako dedičia po poručiteľovi. 3/ Navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania však súd prvého stupňa nemal preukázané, že odporkyňa vôbec mala držbe predmetné finančné prostriedky, pôvodne uložené na účte poručiteľa vo VÚB, a.s., keď navyše poručiteľ sám tieto prostriedky vyberal, resp. realizoval prevody na účet odporkyne, alebo vystavil šeky na ich preplatenie. Výbery, prevody, či preplatenie šekov nijako nepreukazuje, že si odporkyňa tieto prostriedky ponechala bez súhlasu a v rozpore s vôľou poručiteľa, alebo že jej neboli darované poručiteľom pre ich blízky vzťah. Skutočnosť, tvrdená navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, že odporkyňa si sama vyberala peňažné prostriedky v hotovosti z predmetného účtu poručiteľa a tieto vkladala na svoj osobný účet, nebola v konaní preukázaná - navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nepreukázali, že by na účet odporkyne boli vkladané práve tie prostriedky, ktoré pochádzali z účtu poručiteľa, ani že sa tak stalo proti vôli poručiteľa. Tvrdenie o zlom zdravotnom stave poručiteľa od decembra 2008, kedy mala podľa tvrdenia navrhovateľov odporkyňa využiť zdravotný stav poručiteľa na výber financií bez jeho vedomia, resp. v rozpore s jeho vôľou, vyvracia jednak plnomocenstvo a vyhlásenie poručiteľa zo dňa 5. 12. 2008 s notársky overeným podpisom poručiteľa, ako aj prehlásenie prof. MUDr. L., D.. o svojprávnosti poručiteľa a jeho jasnej mysli. Aj neskôr samotným poručiteľom zadané príkazy na úhrady súm v prospech účtu odporkyne, príp. vystavenie šeku poručiteľom, nenasvedčujú tomu, že by dovtedajšie konanie poručiteľa ohľadom disponovania s jeho účtom bolo v rozpore s jeho vôľou a vedomím. Rovnako tvrdenia navrhovateľov 1/, 2/, 3/ týkajúce sa výberu sumy 8.000.000,- Sk dňa 4. 11. 2008, podľa ktorých si uvedenú sumu odporkyňa vložila na svoje účty dňa 8. 11. 2008, označil súd prvého stupňa len za domnienky navrhovateľov, ktoré neboli ničím podložené už aj s prihliadnutím na časový odstup 4 dní od výberu. 4/ V konaní o dedičstve je oprávnený rozhodovať súd, resp. notár, v zmysle ust. § 175a až § 175zd O.s.p. Navrhovatelia sa ako dedičia po poručiteľovi C.. H. domáhajú vydania finančných prostriedkov vo výške stanovenej podľa ich dedičských podielov. Občianskoprávne konanie však nemôže nahrádzať dedičské konanie, v ktorom dochádza k vyporiadaniu dedičstva podľa dedičských podielov. Predmetný návrh navrhovateľov je tak predčasný. 5/ V konaní napokon navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nepreukázali, že predmetné peňažné prostriedky na účte poručiteľa, z ktorého boli v období jún 2007 až február 2009 realizované výbery a prevody, patrili bez akýchkoľvek pochybností do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a navrhovateľky 1/. Vykonané dokazovanie preukázalo, že na predmetný účet poručiteľa boli vkladané aj finančné prostriedky súvisiace s obchodnými aktivitami poručiteľa, príp. s vrátením pôžičiek a pod. Prvostupňový súd záverom svojho rozsudku dodal, že zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ na doplnenie dokazovania výsluchom odporkyne na preukázanie pôvodu jej financií na jej osobnom účte, pretože dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľoch a nemožno ho nahrádzať preukazovaním opaku odporkyňou. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 5.333,60 € na základe vyhl.č. 655/2004 Z.z. za celkom 10 úkonov právnej služby po 526,13 € za jeden úkon právnej služby, ako aj režijný paušál 9 x 7,21 € a 1 x 7,41 €. Rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovatelia 1/, 2/, 3/ ako aj odporkyňa. Odvolanie navrhovateľov smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania. Navrhovatelia žiadali v nimi napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkali súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu, a pokiaľ sčasti použil správny právny predpis, tento nesprávne interpretoval, a že nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ trvali na tom, že všetky nimi označené dispozície C.. H. H. s finančnými prostriedkami na bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.., ktoré patrili do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/, sú neplatné na základe ust. § 145 ods. 1, 2 Obč.zák., pretože poručiteľ s nimi disponoval bez súhlasu navrhovateľky 1/. Jednostranným právnym úkonom - doporučeným písomným podaním zo dňa 2. 2. 2010 adresovaným odporkyni, sa navrhovateľka 1/, ako pozostalá manželka poručiteľa, dovolala neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov medzi poručiteľom a odporkyňou, t.j. právnych úkonov, týkajúcich sa výberov, prevodov alebo osobného prevzatia peňažných prostriedkov z uvedeného bežného účtu, a to v celkovej výške 900.748,32 €. Nakoľko navrhovatelia 1/, 2/, 3/ v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania zistili, že dňa 4. 8. 2008 zo sumy 8.000.000,- Sk si odporkyňa sumu vo výške 1.500.000,- Sk ponechala a z nej čiastku 1.000.000,- Sk vrátila na účet poručiteľa, navrhovatelia vzali návrh v časti 1.500.000,- Sk (v prepočte 49.790,88 €) späť, so súhlasom odporkyne a následne upravili žalobný petit. Keďže navrhovateľka 1/ na označené nakladanie s prostriedkami na uvedenom účte nikdy nedala súhlas, z čoho vyvodzuje neplatnosť týchto právnych úkonov jej manžela, C.. H., smeruje návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ k vráteniu ( vydaniu ) peňažných prostriedkov v zmysle § 456 Obč.zák. Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov z piatich dôvodov, v zmysle odôvodnenia jeho rozsudku. So závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku navrhovatelia nesúhlasia. Osobitne k záveru prvostupňového súdu o vedení spoločnej domácnosti poručiteľa a odporkyne v odvolaní uviedli s poukazom na § 115 Obč.zák., že im je známe len skutočnosť, že v rokoch 2002 až 2008 bola asistentkou poslanca C.. H. H., nie jeho konkubínou. Podľa ustálenej súdnej praxe v prípade, že manželstvo medzi manželmi trvalo a manželia sa podieľali na úhrade spoločných potrieb alebo naďalej žili v spotrebnom spoločenstve, nemožno založenie ďalšej „domácnosti“ jedným z manželov uznať za domácnosť podľa § 115 Obč.zák., t.j. je vylúčené, aby jeden z členov už funkčne existujúcej domácnosti zároveň založil ďalšiu domácnosť. Žalované obdobie od júna 2007 do februára 2009 predstavuje 21 mesiacov, v ktorom odporkyňa využila skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľov v júni 2007 ťažko ochorel, na obohatenie sa finančnými prostriedkami uloženými na jeho bežnom účet vo VÚB, a.s. Odporkyňa sa v konaní bránila okrem iného aj tvrdením, že predmetné finančné prostriedky boli na jej účet prevedené, resp. ňou vybraté na základe šekov podpísaných C.. H. na úhradu životných nákladov a potrieb poručiteľa, t.j. na stravu, náklady na ubytovanie, ošatenie, dopravu. Odporkyňa však klame. Úplné výpisy z bežného účtu poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.. však preukazujú, že tieto náklady uhrádzal poručiteľ osobitnými platbami. K jednotlivým dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa návrh zamietol, navrhovatelia v odvolaní uviedli : 1/ K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní : navrhovateľka 1/ sa písomným podaním zo dňa 2. 2. 2010, doručeným odporkyni dňa 10. 2. 2010, dovolala neplatnosti všetkých označených právnych úkonov medzi poručiteľom a odporkyňou, týkajúcich sa nakladania s peňažnými prostriedkami na bežnom účte poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 900.748,32 €, ktoré boli v BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/. Potom je odporkyňa povinná vrátiť uvedené finančné prostriedky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to obom manželom, vzhľadom na ich BSM. Ak už jeden z oprávnených manželov nežije, toto jeho právo prechádza podľa § 579 ods. 2 Obč.zák. na jeho dedičov, v danom prípade teda aj na navrhovateľov 2/, 3/, ktorí sú potom aktívne vecne legitimovaní - spolu s navrhovateľkou 1/ - na podanie predmetného návrhu, nakoľko odporkyňa si povinnosť vrátiť finančné prostriedky do BSM dobrovoľne nesplnila. Právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ je preto nesprávny. 2/ Ku dňu smrti 21. 4. 2009 už poručiteľ predmetné finančné prostriedky nevlastnil, ale tieto mala na svojom účte odporkyňa, potom tieto peňažné prostriedky nemohli byť predmetom dedenia a navrhovatelia sa ich vrátenia nemôžu domáhať vo výške ich dedičských podielov ako dedičia po poručiteľovi : K uvedenému záveru navrhovatelia v odvolaní namietali, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe; v jej priebehu sa navrhovateľka 1/ relatívnej neplatnosti právnych úkonov dovolala, čo malo za následok, že právne úkony medzi poručiteľom C.. H. a odporkyňou, týkajúce sa nakladania s finančnými prostriedkami na bežnom účet poručiteľa, stali neplatnými s účinkami „ex tunc“, t.j. spätne. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - navrhovateľky 1/ ako pozostalej manželky a poručiteľa sa tak obnovilo k okamihu, kedy k uvedeným jednotlivým právnym úkonom došlo. Peňažné prostriedky tak mohli byť predmetom dedenia a dedičia sa môžu domáhať ich vydania vo výške ich dedičských podielov. 3/ K záveru prvostupňového súdu, že nemal za preukázané, že by odporkyňa vôbec mala v držbe predmetné finančné prostriedky pôvodne uložené na bežnom účte poručiteľa, navyše keď poručiteľ sám dával príkazy na úhrady, resp. vyberal hotovosť, alebo vystavil šeky na preplatenie. V súvislosti s týmto záverom súdu prvého stupňa navrhovatelia poukazovali na ust. § 145 ods. 1 Obč.zák., podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Ide o neplatnosť relatívnu ( § 40a Obč.zák. ), čo znamená, že právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa oprávnená osoba neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Spoločné finančné prostriedky, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, boli uložené na bežnom účte poručiteľa a patrili do BSM navrhovateľky 1/ a poručiteľa. Keďže poručiteľ s týmito prostriedkami za trvania manželstva s navrhovateľkou 1/ disponoval - bez jej súhlasu - tak, že ich previedol na účet odporkyne, alebo vybranú hotovosť odporkyňa osobne od poručiteľa prevzala, príp. s nimi priamo disponovala ona, napr. vybrala ich šekom, sú všetky uvedené právne úkony podľa § 145 ods. 1, druhá veta Obč.zák., neplatné (s účinkami ex tunc). Navrhovatelia si splnili svoju dôkaznú povinnosť a súdu predložili listinné dôkazy, ako písomné dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov, fotokópiu doručenky o doručení predmetného písomného podania dňa 10. 2. 2010 odporkyňou, fotokópiu zmluvy o osobnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.., rovnopis osvedčenia o dedičstve č.k. 14D 565/09 - 130, Dnot 101/09, a napokon aj fotokópie dokladov z VÚB, a.s. o výbere resp. prevode predmetných súm z osobného účtu poručiteľa C.. H. H.L.. Týmito listinnými dôkazmi navrhovatelia 1/, 2/, 3/ preukázali, že odporkyňa predmetné finančné prostriedky v držbe mala, pričom je irelevantné, či k ich prevodu došlo so súhlasom alebo proti vôli jedného z bezpodielových spoluvlastníkov - poručiteľa C.. H.. Za rozhodujúce považujú navrhovatelia to, že k prevodu prostriedkov došlo bez súhlasu navrhovateľky 1/ a že navrhovateľka 1/ sa dovolala neplatnosti všetkých týchto právnych úkonov medzi poručiteľom a odporkyňou. Navrhovatelia nesúhlasili ani so záverom prvostupňového súdu, ktorý vyhodnotil výber sumy 8.000.000,- Sk dňa 4. 11. 2008, ktorú si mala odporkyňa vložiť na svoje účty, len za domnienky v tom, že išlo o peňažné prostriedky práve z účtu poručiteľa. Navrhovatelia v odvolaní argumentovali, že ohľadom výberu a následného disponovania so sumou 8.000.000,- Sk predložili súdu nepriame listinné dôkazy. Na listinnom dôkaze z 13. 10. 2008 je poznámka bankovej úradníčky VÚB, a.s. : „PV ( podpisový vzor ) nesedí, ale kolegyne osobne známy“ na príkaze na úhradu sumy 496.000,- Sk vystaveného C.. H. H. na účet odporkyne, z čoho možno vyvodiť, že poručiteľ bol v tom čase už zrejme skutočne ťažko chorý, alebo pod psychickým tlakom odporkyne, ak sa nedokázal ani riadne podpísať vzorovým podpisom v banke. Preto treba považovať za pravdivú domnienku navrhovateľov, že vybranú sumu 8.000.000,- Sk odporkyňa dňa 4. 11. 2008 od poručiteľa hneď prevzala, z nej 500.000,- Sk si ponechala v hotovosti, zvyšok sumy 7.500.000,- Sk uložila v trezore v priestoroch, v ktorých C.. H. žil v Bratislave a následne dňa 8. 11. 2008 s ňou naložila tak, že v pobočke Volksbank Slovensko, a.s. v Polus City Center v Bratislave vložila na svoj osobný účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX o 16.56 hod. sumu 2.000.000,- Sk a o 16.59 na svoj osobný účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 2.000.000,- Sk a ďalej v ten istý deň v Auparku v Bratislave vložila o 17.40 hod. na svoj osobný účet vo Volksbank, a.s. Č.. XXXXXXXX/XXXX sumu 2.000.000,- Sk a o 17.41 hod. na svoj účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 500.000,- Sk a v ten istý deň na účet poručiteľa C.. H. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.. vložila sumu 1.000.000,- Sk, a to dovtedy, pokým odporkyňa nepredloží relevantný dôkaz, ktorým by túto domnienku vyvrátila. Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení si plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ si splnili svoju povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak vec prejednávajúca sudkyňa súdu prvého stupňa neumožnila vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by preukázalo, či sú tvrdenia navrhovateľov 1/, 2/, 3/ o pôvode finančných prostriedkov vkladaných odporkyňou na svoje osobné účty pravdivé alebo nepravdivé. Konanie odporkyne je pritom v miestnom, časovom aj vecnom vzťahu k vyššie uvedenému výberu sumy 8.000.000,- Sk z osobného účtu poručiteľa dňa 4. 11. 2008. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ vyjadrili presvedčenie, že nevykonanie nimi navrhnutého dôkazu súdom prvého stupňa má v tomto prípade za následok neúplnosť skutkových zistení, ktorý viedol k vydaniu nesprávneho rozhodnutia súdom prvého stupňa vo veci. 4/ Ako nesprávny označili navrhovatelia aj štvrtý dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa návrh zamietol. Súd sa v dedičskom konaní v zmysle § 175a ods. 1, § 175k ods. 3, § 175l ods. 1, 2 O.s.p. nezaoberá tými aktívami alebo pasívami dedičstva, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, a ani skutočnosťami, ktoré sú pri vyporiadaní BSM sporné medzi pozostalým manželom a dedičmi, prípadne medzi dedičmi. Účastníci dedičského konania sa preto môžu domáhať svojich práv k tomuto majetku návrhom, a to ako v dobe, kedy dedičské konanie ešte prebieha, tak aj po jeho právoplatnom skončení. Konania o takomto žalobnom návrhu sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak by išlo o nedostatok vecnej legitimácie. Na základe návrhu podaného podľa § ust. § 175y ods. 1 O.s.p. môže byť súdnym rozhodnutím nielen odstránená spornosť aktív alebo pasív dedičstva alebo spornosť skutočnosti významnej pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 175l O.s.p., napr. na základe žaloby o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ale môže dôjsť taktiež ku konečnému riešeniu vzťahu medzi dedičmi ( a medzi dedičmi a pozostalou manželkou ) na základe žaloby na plnenie podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p., pri ktorej vyriešenie otázky sporných aktív alebo pasív dedičstva alebo skutočností významných pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ust. § 175l O.s.p. bude predstavovať posúdenie predbežnej otázky. Ako vyplýva z dedičského konania a osvedčenia o dedičstve po C.. H. H. č.k. 14D 565/09 - 130, Dnot 101/09 z 21. 12. 2009, súdna komisárka sa obmedzila len na zistenie spornosti pohľadávok dedičov voči G.. G. R. a pri výpočte čistého majetku dedičstva na ne neprihliadala. Po tom, ako sa navrhovateľka 1/ dovolala neplatnosti právnych úkonov v rámci trojročnej premlčacej doby, stali sa tieto neplatnými s účinkami „ex tunc“; bezpodielové spoluvlastníctvo pozostalej manželky a jej zomrelého manžela sa obnovilo k okamihu, kedy k neplatným právnym úkonom medzi právnym predchodcom navrhovateľov 2/, 3/ ( ich otcom ) a odporkyňou došlo. Na výzvu dedičov na vrátenie finančných prostriedkov odporkyňa v určenej lehote nereagovala, pozostalej manželke a navrhovateľom 2/, 3/ ako dedičom po porušiteľovi nezostalo iné riešenie, než podať na súde žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., pri ktorej vyriešenie skutočností významných pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 175l O.s.p. bude predstavovať len posúdenie predbežnej otázky. 5/ Napokon za nesprávny označili navrhovatelia v odvolaní aj posledný dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa ich návrh zamietol. Navrhovatelia v tejto časti odvolania argumentovali tým, že do BSM podľa § 143 Obč.zák. patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len niektorého z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Poručiteľ uzavrel platné manželstvo s pozostalou manželkou Y. H. dňa 12. 4. 1975; manželstvo zaniklo až smrťou poručiteľa. Pre trvanie BSM je irelevantné, či manželia spolu žijú, BSM existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom. Súdu boli v danej veci predložené dôkazy o tom, že osobný účet poručiteľa H. H., K..E.., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX bol založený za trvania manželstva poručiteľa a navrhovateľky 1/, a to dňa 24. 1. 1997. Preto je irelevantné aj účelové tvrdenie odporkyne, že na osobný účet poručiteľa boli vkladané aj finančné prostriedky súvisiace s obchodnými aktivitami poručiteľa, príp. vrátených pôžičiek. Záverom navrhovatelia reagovali na záver prvostupňového súdu v jeho rozsudku o tom, že navrhovateľov v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno a že ho nemožno nahrádzať preukazovaním opaku odporkyňou. V odvolaní uviedli, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníkov konania, teda nielen navrhovateľa, za nepreukázanie ich tvrdení v konaní, čo má za následok neúspech v spore. Uvedené má umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v prípadoch, keď je účastník konania nečinný, resp. keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva, nemôže byť preukázaná vôbec. Hmotnoprávna norma ( právny predpis ), ktorá sa na daný vzťah aplikuje, určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( ktoré skutočnosti musí účastník konania preukázať ), tiež ktoré skutočnosti ktorý z účastníkov je povinný preukazovať. Navrhovatelia zopakovali svoje predchádzajúce tvrdenie o miestnom, časovom i vecnom vzťahu konania odporkyne, týkajúceho sa výberu sumy 8.000.000,- Sk dňa 4. 11. 2008 a vkladov odporkyne na jej účty dňa 8.11. 2008 a na účet poručiteľa dňa 10. 11. 2008 a o tom, že doplnenie dokazovania na pôvod finančných prostriedkov na účte odporkyne by umožnilo prijať súdu záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdenia niektorého z účastníkov. Odvolatelia vytýkali zákonnej sudkyni, ktorá vec prejednávala pred súdom prvého stupňa, nedostatočnú pripravenosť na jednotlivé termíny pojednávania a s tým spojené zbytočné odročovanie, ako aj skutočnosť, že v konaní používala označenie účastníkov konania „navrhovateľ“, či „odporkyňa“, namiesto správneho „žalobca“, či „žalovaný“, s poukazom na ust. § 79 ods. 1, § 90 O.s.p. Odporkyňa napadla odvolaním rozsudok prvostupňového súdu len vo výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zaviazať k náhrade trov konania celkom vo výške 25.603,56 €. Prvostupňový súd pri výpočte výšky trov konania vychádzal z nesprávne určenej odmeny za jeden úkon právnej služby. V zmysle § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri výške peňažného plnenia celkom v sume 900.748,327 € ako hodnoty sporu, predstavuje sumu 2.126,37 €, a nie 526,13 €, ako určil súd prvého stupňa. Rovnako písomné podanie odporkyne zo dňa 26. 1. 2011 je podľa obsahu vyjadrením odporkyne nielen k dôkazom, ale aj k tvrdeniam navrhovateľov, a teda písomným podaním vo veci samej; preto za tento úkon patrí odporkyni tiež náhrada odmeny. Navrhovateľke tak mal súd prvého stupňa priznať náhradu trov právneho zastúpenia za celkom 12 úkonov právnej služby. Na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ sa odporkyňa písomne vyjadrila tak, že navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec tiež správne posúdil po právnej stránke. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ opierajú svoj návrh o bezprávne konštrukcie a domnienky, ktoré neustálym opakovaním presadzujú ako objektívnu skutočnosť. V odvolaní navrhovateľov absentuje dôvod, v čom vidia nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postup súdu. Navrhovatelia kombinujú svojským spôsobom právny inštitúty dedenia, bezdôvodného obohatenia, bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neplatnosti právnych úkonov; dôkazné bremeno sa snažia preniesť na odporkyňu a aj v odvolaní žiadajú, aby odporkyňa preukazovala, či vyvracala nimi tvrdené skutočnosti. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v konaní nedochádzalo k zbytočným odročovaniam pojednávania. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14. 9. 2011 ( č.l. 299 a nasl. spisu ), označeným ako doplnenie odvolania, navrhovatelia 1/, 2/, 3/ doplnili odôvodnenie svojho odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu po argumentačnej stránke. Navrhovatelia v ňom zopakovali dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol ich návrh, pričom sa osobitne vyjadrili k záveru o tvrdenom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní, k dedičským podielom navrhovateľov a k ochrane ich dedičstva, k otázke vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne, ďalej k ochrane dedičstva dedičmi pred vydaním osvedčenia o dedičstve a napokon k povinnosti preukazovať existenciu BSM. K záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v predmetnom podaní navrhovatelia uviedli, že tak, ako navrhovateľka 1/, aj oni odvodzujú svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní od postavenia osôb, na úkor ktorých sa odporkyňa podľa § 451 Obč.zák. obohatila, s tým rozdielom, že navrhovateľka 1/ má toto postavenie nielen ako bývalá manželka poručiteľa, ale zároveň aj ako jeho dedička, zatiaľ čo navrhovatelia 2/, 3/ majú toto postavenie len ako dedičia poručiteľa. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3336/2006 „...Převod peňežních prostředku jedním z manželu bez souhlasu druhého na účet třetí osoby je právním úkonem relativně neplatným, přesahuje-li tento úkon rámec obvyklé správy majetku. V případě dovolání se relativní neplatnosti je třetí osoba povinna k navrácení převedené částky do společného jmění manželu, a to formou zaplatení i jen jednomu z manželu.“ Ak by poručiteľ ešte žil, mohla by sa navrhovateľka 1/ sama domáhať návrhom na súde, aby jej odporkyňa zaplatila istinu vo výške peňažných prostriedkov, o ktoré sa odporkyňa na jej úkor bezdôvodne obohatila plnením z poručiteľových neplatných právnych úkonov. Navrhovatelia 2/, 3/ by v takomto prípade neboli aktívne vecne legitimovaní, keďže za života poručiteľa nemali k majetku, patriacemu do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/ žiaden právny vzťah. Tento právny vzťah však vznikol momentom smrti poručiteľa, kedy navrhovatelia 2/, 3/ podľa ust. § 460 Obč.zák. nadobudli časť majetku poručiteľa ako dedičstvo. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ teda svoju aktívne vecnú legitimáciu spoločne odvodzujú od ust. § 456 Obch. zák., keďže ide o osoby, ktorým je odporkyňa povinná vydať bezdôvodné obohatenie získané na ich úkor. Za podstatné navrhovatelia považujú nie to, či predmetné peňažné prostriedky, ktoré tvoria predmet bezdôvodného obohatenia, boli aj predmetom dedičského konania, ako to nesprávne uzavrel súd prvého stupňa, ale či predmetom dedičského konania mohli byť, ak by sa o ne odporkyňa bezdôvodne neobohatila. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 24Cdo 484/2000, podľa ktorého „... dedice je tedy třeba v období od smrti zustavitele až do rozhodnutí státního notářství o potvrzení nabytí dědictví považovať za podílové spoluvlastníky věcí náležejících do dědictví se všemi právy (...) a povinnostmi spoluvlastníku, přičemž poměr spoluvlastnických podílu se řídí poměrem dědických podílu. V období mezi nabytím dědictví ( § 460 o.z. ) a potvrzením nabytí dědictví ( § 482 a § 483 o.z. ) jsou z právních úkonu týkajících se věcí (majetkových práv) z dědictví povinni i oprávněni vuči jiným osobám všichni dědici zustavitele, ktoří dědictví dosud neodmítli, společně a nerozdílně. Jejich dědický podíl přitom vyjadřuje míru, jakou se dědici navzájem podílejí na právech a povinnostech týkajících se věcí ( majetkových práv ) z dědictví...“ Nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by sa v celku mohla domáhať aj sama navrhovateľka 1/, ako jeden z podielových spoluvlastníkov - solidárnych veriteľov odporkyne, pričom následne by bola podľa ust. § 515 Obč.zák. povinná vyporiadať sa s navrhovateľmi 2/, 3/, čo však navrhovateľom, ako fiktívnym podielovým spoluvlastníkom nebráni, aby sa tohto nároku od odporkyne domáhali spoločne tak, ako to urobili návrhom na začatie tohto konania. S poukazom na nakladanie s účtom poručiteľa ( tak ako už boli jednotlivé pohyby konkretizované v texte vyššie ) navrhovatelia 1/, 2/, 3/ v písomnom podaní argumentovali tým, že uvedeným disponovaním s peňažnými prostriedkami na účte, ktoré tvorili predmet BSM, sa tieto prostriedky dostali do dispozície odporkyne. Ak odporkyňa tvrdí, že uvedené nakladanie slúžilo na krytie nákladov na ich spoločný život a v časti prijatých peňažných prostriedkov vo výške 339.939 € konala na príkaz poručiteľa, ktorý jej oznámil, ako má s peniazmi naložiť ( zápisnica zo dňa 14. 12. 2010 ), tak toto tvrdenie musí odporkyňa aj preukázať, pričom súd mal odporkyňu na preukázanie takéhoto tvrdenia aj vyzvať a nie sa uspokojiť s účelovým tvrdením odporkyne o tom, že je viazaná akousi domnelou mlčanlivosťou voči poručiteľovi, ktorá jej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Odporkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Nie je povinnosťou navrhovateľov preukazovať v konaní, že odporkyňa už nemá vo svojej dispozícii finančné prostriedky, tvoriace predmet bezdôvodného obohatenia, pokiaľ už bolo v konaní preukázané, že tieto prostriedky sa do dispozície odporkyne dostali. Navyše z listinných dôkazov, predložených súdu plynie, že bežné náklady na bývanie ( nájomné ) hradil poručiteľ trvalým platobným príkazom a že aj iné bežné náklady ( poplatky za ubytovanie v hoteli, účty v reštauráciách, ošatenie a pod. ) hradil poručiteľ priamo platobnou kartou zo svojho účtu. Odporkyňou deklarovaný záväzok mlčanlivosti ju tak za žiadnych okolností nemôže zbavovať dôkazného bremena ohľadom ňou uvádzaných tvrdení a rozhodne len na jeho základe nemožno skonštatovať, že odporkyňa nemala alebo nemá v dispozícii peňažné prostriedky, ktorých vrátenia sa navrhovatelia domáhajú v tomto konaní. Pre právne posúdenie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne je irelevantné, či odporkyňa konala v rozpore alebo v súlade s vôľou poručiteľa, podstatné je len to, či poručiteľ mal alebo nemal súhlas navrhovateľky 1/ na disponovanie s peňažnými prostriedkami na účte. Osobitne k výberu sumy 8.000.000,- Sk navrhovatelia dodali, že súd prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov vôbec nevzal do úvahy výpoveď navrhovateľa 3/ ( v zápisnici zo dňa 26. 10. 2010 ), v ktorej uviedol, že poručiteľ mu v novembri 2008 povedal, že čiastku 8.000.000,- Sk prikázal odporkyni uložiť do trezoru v sídle firmy, kde aj býval, pričom keď navrhovateľ 3/ neskôr trezor násilím otvoril, aby zistil, či sa tam tieto peniaze nachádzajú, zistil, že tam nie sú. Prvostupňový súd zároveň nevykonal dokazovanie na okolnosť pôvodu peňažných prostriedkov na účtoch odporkyne. Záver prvostupňového súdu o tom, že aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, neznamená to, že dedič má právo disponovať s dedičstvom už odo dňa smrti poručiteľa, jeho dedičské právo musí potvrdiť súd resp. notár, označili navrhovatelia za absurdný; v praxi by to znamenalo znemožnenie súdnej ochrany všetkých súdom ( notárom ) nepotvrdených dedičov, keďže títo by sa nikdy nemohli domáhať vydania majetku, ktorý z dedičstva ušiel protiprávnym konaním tretích osôb a nikdy by nemohli byť účastníkmi dedičského konania, keďže majetok, ktorý by takto ušiel, by nebolo možné právnymi prostriedkami do dedičstva prinavrátiť. Napokon v doplnenom podaní navrhovatelia opätovne nesúhlasili so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázali, že predmetné finančné prostriedky uložené na účte poručiteľa, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a navrhovateľky 1/. Súd prvého stupňa tiež v odôvodnení rozsudku dodal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na predmetný účet poručiteľa boli vkladané aj finančné prostriedky súvisiace s obchodnými aktivitami poručiteľa, príp. vrátených pôžičiek a pod. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ trvali na tom, že peňažné prostriedky, o ktoré sa odporkyňa bezdôvodne obohatila, sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukazovali na ust. § 143 Obč.zák.; hotovostné peňažné prostriedky sú nepochybne spôsobilým predmetom BSM. Pre určenie, či peňažné prostriedky, vložené na bežný účet len jedného z manželov, sú bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, je rozhodujúci právny titul, na základe ktorého boli tieto finančné prostriedky na tento účet poukázané. V zmysle ustálenej judikatúry súdov SR aj ČR do BSM okrem ostatného hmotného majetku nepeňažného charakteru zásadne patria a j finančné prostriedky, ktoré boli jednému z manželov vyplatené z titulu príjmov a úspor z pracovného pomeru alebo iného jemu na roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, výnosy z majetku manželov, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek a pod. Navrhovatelia poukazovali na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, podľa ktorého „...výnos z podnikání stejně jako mzda z pracovního poměru náležejíci jednomu z manželu je nejčastějším zdrojem BSM, z něhož je pak pořizován společný majetek manželu. Ze žádného ustanovení občanského zákonníku nevyplývá, že společným majetkem by měl být jen zisk, chápaný jako rozdíl mezi výnosem z podnikání a náklady na podnikání v souvislosti s ním vynaložené. Není tedy žádného zákonného duvodu, aby jakýkoliv výnos z podnikání manžela byl vylučován z režimu bezpodílového spoluvlastnictví...“ Peňažné prostriedky poukazované na účet poručiteľa v období od júna 2007 do februára 2009 tak nepochybne boli peňažnými prostriedkami, ktoré patrili do BSM, ich prevod alebo vyplatenie odporkyni na tomto ich charaktere nič nezmenili. Uvedený záver podporuje aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3336/2006, podľa ktorého „...Pokud peněžní ústav podle příkazu manžela, ktorý je majitelem účtu, na který byly vloženy společné peníze, uskuteční jeho jménem platbu, je taková dispozice ve vztahu mezi manželen a osobou, která platbu převzala, podřízena režimu společného jmění manželu. Nesejde na tom, zda jde o převod na účet třetí osoby nebo je jí převedená částka vyplacena v hotovosti. Muže jít o nakládaní se společným majetkem v rámci obvyklé správy nebo již obvyklou správu přesahující.“ Predmetným písomným podaním teda navrhovatelia 1/, 2/, 3/ len argumentačne doplnili dôvody svojho už predtým podaného odvolania vo veci samej, bez toho, aby rozširovali odvolanie o ďalšie ( nové ) dôvody. Na uvedené písomné podanie navrhovateľov reagovala odporkyňa písomným vyjadrením, doručeným odvolaciemu súdu dňa 13. 6. 2012, v ktorom odporkyňa zotrvala na svojej právnej argumentácii, prezentovanej v konaní v jej predchádzajúcich ústnych či písomných vyjadreniach. Naďalej namietala nedostatok vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní. Odporkyňa uviedla, že jej nie je zrejmé, aký majetok navrhovateľom ušiel. Prvostupňový súd vo veci správne aplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona, keď súd prvého stupňa nikdy nevyslovil právny názor, že by v období medzi smrťou poručiteľa a rozhodnutím o prejednaní dedičstva veci po poručiteľovi nepatrili nikomu a ich správa pripadla notárovi, ktorý dedičstvo po poručiteľovi prejednáva. Bez vyriešenia o.i. otázky, či žalovaná suma patrila do dedičstva po poručiteľovi, kto a v akých podieloch je dedičom po poručiteľovi, teda bez právoplatného skončenia konania o dedičstve, v ktorom by žalovaná suma bola zahrnutá, nie je možné v žiadnom prípade hovoriť o aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľov 2/, 3/, ako detí poručiteľa, ktoré sa domáhajú od odporkyne zaplatenia finančných prostriedkov v neexistujúcich podieloch, navyše z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa; definitívne sa táto skutočnosť - nadobudnutie majetku - potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve vydaným notárom sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje, a to spätne ku dňu smrti. Aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, neznamená to, že dedič môže disponovať dedičstvom už odo dňa smrti; jeho právo sa musí potvrdiť rozhodnutím súdu o dedičstve alebo vydaním osvedčenia o dedičstve. V období medzi dňom smrti a dňom právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve možno robiť iba bežné úkony týkajúce sa dedičstva, na ostatné úkony je potrebný súhlas súdu. Názor navrhovateľov, že deti poručiteľa sú oprávnené z titulu univerzálnej sukcesie žalovať poručiteľovu družku o zaplatenie peňazí, ktoré poručiteľ za života spotreboval, lebo ide o majetok, ktorý deťom ušiel z dedičstva, je účelovým výkladom zákonom stanovených podmienok dedenia a uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa vo vyjadrení ďalej uvádza, že navrhovatelia napr. fabulujú aj okolnosti výberu sumy 8.000.000,- Sk poručiteľom dňa 4. 11. 2008. Bezdôvodné obohatenie preukazujú už len tou skutočnosťou, že odporkyňa bola pri hotovostnom výbere uvedených peňazí osobne prítomná. Predmetná suma 8.000.000,- Sk podľa tvrdení navrhovateľov 1/ a 3/ predstavovala pôžičku poskytnutú poručiteľovi spoločnosťou VABA, a.s. a ako taká patrila do BSM. Podľa dohody navrhovateľov ako dedičov, vyporiadali navrhovatelia dedičstvo po poručiteľovi tak, že za pasíva vo výške 448.801,11 €, ktoré predstavujú nevrátené pôžičky poručiteľa spoločnosti VABA, a.s., zodpovedá navrhovateľ 3/. Je potom zrejmé, že ak boli v dedičskom konaní prejednávané pasíva, ktoré podľa notárskej zápisnice predstavujú pôžičky poručiteľa poskytnuté spoločnosťou VABA, a.s., bola buď ich výška nesprávne určená, pretože navrhovateľka 1/ ako manželka poručiteľa, bola solidárnym dlžníkom spoločnosti VABA, a.s. a do dedičstva nepatril jej záväzok vrátiť pôžičku spoločnosti VABA, a.s., alebo tieto peniaze neboli predmetom BSM poručiteľa a manželky 1/. V prvom prípade potom navrhovateľka 2/ (dcéra poručiteľa) a navrhovateľ 1/ ( manželka poručiteľa ) nie sú oprávnené žiadať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.000.000,- Sk, nakoľko všetky pasíva, teda záväzok vrátiť pôžičky spoločnosti VABA, a.s. prevzal navrhovateľ 3/ a v prípade plnenia zo strany odporkyne navrhovateľke 1/ alebo navrhovateľke 2/ by došlo k plneniu bez právneho dôvodu a tým k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľov 1/, 2/. V druhom prípade, t.j. ak by prostriedky vo výške 8.000.000,- Sk nepatrili do BSM, pretože v dedičskom konaní tak neboli prejednané, potom nárok na ich vydanie voči odporkyni nevznikol ani jednému z navrhovateľov 1/, 2/, 3/. Odporkyňa sa vo vyjadrení bránila poukazovaním na to, že v konaní nebolo preukázané, že finančné prostriedky si bez súhlasu a v rozpore s vôľou poručiteľa ponechala, príp. ich neodovzdala poručiteľovi, alebo že by jej ich poručiteľ nebol daroval s poukazom na ich blízky vzťah. Už pred súdom prvého stupňa odporkyňa vysvetlila a preukázala okolnosti výberu a nakladania s peniazmi, ktoré spomínajú navrhovatelia. Odporkyňa po každom výbere finančné prostriedky ihneď odovzdala poručiteľovi. Vysvetlenie k spôsobu nakladania s peňažnými prostriedkami poručiteľom prostredníctvom osôb, ktorým poručiteľ dôveroval (odporkyňa, B.. R.), podala odporkyňa súdu vo vyjadrení k žalobnému návrhu. Odporkyňa opätovne zdôraznila, že výber hotovosti vo výške 8.000.000,- Sk vykonal poručiteľ zo svojho účtu, odporkyni ich neodovzdal a odporkyňa nemá vedomosť, ako tieto prostriedky poručiteľ použil. Tvrdenie navrhovateľov, že odporkyňa je povinná túto skutočnosť preukázať, odporuje základným zásadám civilného procesu. Sú to navrhovatelia, ktorí tvrdia, že odporkyňa si nielen sumu 8.000.000,- Sk, ale i zvyšok žalovanej sumy neoprávnene ponechala a tým sa na úkor navrhovateľov obohatila, preto im vzniká povinnosť túto skutočnosť preukázať, rovnako tak i tvrdenie, že išlo o prostriedky patriace do BSM, neplatnosť namietaných právnych úkonov a že sa odporkyňa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatila. Na základe § 120 ods. 1, § 125 O.s.p. je zrejmé, že navrhovatelia boli povinní označiť dôkazy, ktorými preukážu všetky svoje tvrdenia. Návrh navrhovateľov na doplnenie dokazovania bez uvedenia konkrétneho dôkazného prostriedku a spôsobu jeho vykonania je zmätočný. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, ktorá zodpovedala aj otázky ako navrhovateľov tak aj súdu. Preto sa javí tvrdenie navrhovateľov o porušení ich práva na spravodlivý proces z dôvodu údajného nevykonania navrhnutých dôkazov ako nepravdivé a účelové. Dôkazné bremeno navrhovateľov nemožno nahrádzať preukazovaním opaku odporkyňou. Od odporkyne nemožno žiadať, aby dokazovala to, čo sa nestalo, t.j. reálnu neexistenciu skutočnosti, že si peniaze od poručiteľa ponechala. Navrhovatelia v konaní nepredložili ani jediný dôkaz na svoje tvrdenie, že finančné prostriedky ( všetky ) na účte poručiteľa patrili do BSM, opakovane len citovali ust. § 143 Obč.zák. Pôvod peňazí na bankovom účte poručiteľa zostáva veľmi nepresvedčivý. Z výpisov z bankového účtu doložených navrhovateľmi vyplýva, že okrem mzdy mu boli na tento účet vyplatené aj iné finančné prostriedky, ktoré z titulu funkcie ústavného činiteľa (podpredsedu Národnej rady SR) nemohli predstavovať príjmy poručiteľa z podnikania. Podľa informácií navrhovateľa 3/ napr. suma vo výške 400.000 € poukázaná na účet poručiteľa predstavuje vrátenie pôžičky, ktorú poručiteľ údajne poskytol v r. 2001 ( alebo v r. 2002 ) spoločnosti Eurostar Consultants Limited, so sídlom v Cyperskej republike, ktorá však bola registrovaná až v apríli r. 2005. Navrhovateľka 1/ ohľadom týchto peňazí však súdu poskytla úplne inú informáciu, podľa ktorej poručiteľ získal 15.000.000,- Sk z predaja domu na Cypre; malo teda ísť o kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti, ktorá patrila firme vo vlastníctve poručiteľa. K údajnej pôžičke, ako aj k pôžičkám od spoločnosti VABA, a,s, by mali predsa existovať písomné doklady ( zmluvy, výpisy z bankových účtov, účtovné záznamy ), ktoré sú spôsobilé pôvod peňazí a tým aj rozsah BSM jednoznačne preukázať. Dôkazy preukazujúce, že finančné prostriedky na účte poručiteľa patrili do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/ však navrhovatelia súdu nepredložili, a preto aj táto základná skutočnosť pre posúdenie žalobného nároku zostala sporná. Uzneseniami zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 279, č.k. 21C 32/2010 - 281 a č.k. 21C 32/2010 - 283 súd prvého stupňa uložil navrhovateľom 1/, 2/, 3/ povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za odvolanie, a to vo výške 36.029 € (navrhovateľke 1/), vo výške každý po 9.007 € ( navrhovateľka 2/, 3/ ). Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ napokon napadli v zákonnej lehote tiež uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 4. 5. 2011, ktorými im bola uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za odvolanie, a to navrhovateľka uznesenie č.k. 21C 32/2010 - 279, navrhovateľka uznesenie č.k. 21C 32/2010 - 281 a navrhovateľ 3/ uznesenie č.k. 21C 32/2010 - 283. V odvolaní poukazovali na to, že v danom prípade sú navrhovatelia 1/, 2/, 3/ dedičmi po poručiteľovi C.. H. H. a nimi uplatnený nárok sa týka aktív dedičstva po ňom. Ak poručiteľ zanechal viacero dedičov, sú až do vyporiadania dedičstva všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov ( § 91 ods. 2 O.s.p. ) a konania sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Navrhovatelia v súdenej právnej veci podali spoločné odvolanie proti rozsudku; na úhradu súdneho poplatku za odvolanie mali byť preto zo sumy 900.748,327 € zaviazaní spoločne a nerozdielne. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch s výnimkou výroku, ktorým bolo konanie o návrhu sčasti zastavené a uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 4. 5. 2011 v celom rozsahu ), na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov : 1/ spisu OS Považská Bystrica sp. zn. 14D 565/2009, 2/ zmluvy o osobnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, 3/ podpisových vzorov k predmetnému účtu, 4/ príkazov na úhradu a výpisov z predmetného účtu, č.l. 12-40 spisu, 5/ dovolania sa relatívnej neplatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 2.2.2010, č.l. 41 spisu, 6/ doručenky zo dňa 10.2.2010, č.l. 46 spisu, 7/ výpisov Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, č.l. 104 a 117 spisu a č.l. 146 a 149 spisu, 8/ potvrdenia o prevzatí sumy 1.000.000,- Sk, č.l. 192, 193 spisu, 9/ uznesenia Krajskej prokuratúry BA zo dňa 18.4.2011, č.l. 321 spisu, v prítomnosti všetkých účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ smerujúce voči rozsudku súdu prvého stupňa, je sčasti dôvodné. Súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Podobne uznesenia prvostupňového súdu o uložení poplatkovej povinnosti navrhovateľom 1/, 2/, 3/ bolo nutné zmeniť. Vzhľadom na predmet sporu a obranu odporkyne v konaní bolo potrebné na to, aby súd mohol rozhodnúť o veci, vysporiadať sa s viacerými právnymi otázkami ( namietanou aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľov 2/, 3/, otázkou, či poručiteľ s peňažnými prostriedkami na účte disponoval na základe neplatných právnych úkonov, či peňažné prostriedky na účte patrili do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/ a napokon aj s otázkou, či mohol súd, ako to navrhovali navrhovatelia, rozhodnúť v predmetnom spore o nimi uplatňovanej pohľadávke, hoci táto nebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi ). Odvolací súd vzhľadom na zjavné rozpory v právnych názoroch sporových strán na otázku, či a ktorého účastníka v akom rozsahu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na nimi prezentované tvrdenia považuje za nutné uviesť nasledovné : Sporové konanie ( ako je aj konanie o prejednávanej právnej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na účastníkoch a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá účastníkom tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné - teda okruh rozhodujúcich skutočností - je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah účastníkov upravuje. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena ( t.j. ktoré skutočnosti preukazuje navrhovateľ, ktoré odporca ). Je teda nutné súhlasiť s navrhovateľmi v tom, že hoci sú v konaní navrhovateľmi, neznamená to, že dôkazné bremeno v konaní v celom rozsahu zaťažovalo výlučne ich. Dikcia ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. hovorí, že účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázané svojich tvrdení ( t.j. nielen výlučne ten účastník, ktorý je v postavení navrhovateľa ). V praxi v rámci jedného súdneho konania bežne dochádza k presunu dôkazného bremena medzi účastníkmi konania, v závislosti od hmotnoprávnej normy, podľa ktorej je nárok uplatňovaný. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých tvrdených skutočností zaťažuje vždy toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a ktorý z nich pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. V súdenej právnej veci sa navrhovatelia od odporkyne domáhali peňažného plnenia na základe práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mala odporkyňa získať prijatím plnenia z neplatných právnych úkonov. Uvedené právne úkony spočívali v nakladaní s peňažnými prostriedkami na bežnom účte poručiteľa C.. H. H., o ktorých navrhovatelia tvrdili, že patrili do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/, pričom poručiteľ s nimi nakladal bez súhlasu navrhovateľky 1/, t.j. nad rámec bežných vecí ( ust. § 145 ods. 1 Obč.zák. ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 1, 2Obč.zák. ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal ( § 456 prvá veta Obč.zák.). Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu závisí od toho, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Obč.zák. Týmito znakmi v prejednávanej veci je jednak skutočnosť, že žalovaný účastník získal majetkový prospech, t.j. že získal plnenie, a tiež, že ho získal na základe neplatného právneho úkonu. Pri naplnení oboch týchto znakov vzniká žalovanému účastníkovi povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a naopak vzniká právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, žiadať o vydanie tohto plnenia ( § 456 Obč.zák. ). Vychádzajúc z citovaného ust. § 451 ods. 1 Obč.zák. povinnosť vydať plnenie z neplatného právneho úkonu vzniká podľa zákona tomu, kto bezdôvodné obohatenie ( t.j. plnenie z neplatného právneho úkonu ) získal. Tým, kto plnenie získal, nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne v držbe, ani osoba, ktorá plnenie skutočne spotrebovala, ale tá osoba, v prospech ktorej bolo plnené na základe neplatného právneho úkonu. Osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v plnení z neplatného právneho úkonu je teda adresát tohto plnenia. Ak následne plnenie získa ďalšia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na takúto ďalšiu osobu neprechádza, pretože záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona ( § 451 ods. 1 Obč.zák. ) len medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia nie je totiž zodpovednosť povinného subjektu ( osoby povinnej vydať bezdôvodné obohatenie ), ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu ( v súdenej právnej veci má ísť o skutkovú podstatu plnenia z neplatného právneho úkonu ). Zároveň platí, že je právne irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu na strane povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby ( v danom prípade v dôsledku konania poručiteľa C.. H. H., manžela navrhovateľky 1/ ). V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je od začiatku ( ex tunc ) neplatný, t.j. právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, síce formálne od začiatku existoval, tento je však neplatný. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je spoľahlivý záver o tom, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo, je neplatný ( je pritom bez významu, či ide o absolútne neplatný právny úkon, napr. podľa § 37 a nasl. Obč.zák., alebo o relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a Obč.zák. ). Odporkyňa sa v konaní bránila o.i. poukazovaním na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní, s ktorým názorom sa stotožnil aj súd prvého stupňa. Uvedený záver však nie je správny. Podľa § 40a prvá a druhá veta Obč.zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa § 145 ods. 1 Obč.zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Relatívna neplatnosť ( § 40a Obč.zák. ) právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu nedovolá ( R 50/1985 ). Zákon teda ponecháva na úvahu osoby, dotknutej právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho úkonu dovolať alebo nie. Ak sa oprávnená osoba neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva dotknutý právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. Prípady relatívnej neplatnosti sú v Občianskom zákonníku vymedzené taxatívne, v jeho ust. § 40a; za relatívne neplatný právny úkon sa podľa ust. § 40a Obč.zák. považuje aj vybavenie veci, ktorá nie je bežná a ktorá sa týka spoločnej veci jedným z bezpodielových spoluvlastníkov ( t.j. jedným z manželov ) bez súhlasu druhého bezpodielového spoluvlastníka ( t.j. druhého manžela ) podľa § 145 ods. 1 Obč.zák. Nakladanie s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve má právne následky voči tretím osobám, voči ktorým smeruje. Zákon preto rozoznáva medzi tzv. bežnými vecami, ktoré sa týkajú spoločných vecí a ostatnými vecami. Na vybavovanie bežných vecí ( záležitostí ) je oprávnený každý z manželov a na platnosť takýchto právnych úkonov nepotrebuje súhlas druhého manžela; v ostatných veciach ( týkajúcich sa spoločných vecí ) nedostatok súhlasu oboch manželov sankcionuje zákon ( relatívnou ) neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Občiansky zákonník pojem „bežná vec“ nevymedzuje, preto pri posudzovaní, čo možno považovať za bežnú vec, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, tiež na účel, na ktorý vec slúži. Tak napr. rozhodnutie R 46/1966 uvádza, že za bežnú vec je potrebné považovať čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa v primeranom rozsahu alebo nákup bežného ošatenia, a naproti tomu, že plnenie tretej osobe, na ktoré nie je právny dôvod alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty nie je bežnou vecou. Súdna prax tiež ustálila, že ak jeden z manželov disponoval spoločnou vecou spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Obč.zák., je takýto právny úkon neplatný ( § 40a Obč.zák. ), aj keď sa to stalo až potom, čo manželia zrušili spoločnú domácnosť, a tiež bez ohľadu na to, že druhý účastník zmluvy o dôvode neplatnosti nevedel. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá ďalej aj po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení ( porovnaj R 42/1972 ). Pod bežnou vecou teda možno rozumieť takú záležitosť, ktorá je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život, pri ktorej sa neočakáva nesúhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom nepresahuje rutinu denného života, a teda ide o záležitosť, ktorá neohrozuje vlastníctvo druhého manžela. V súdenej právnej veci založili navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nimi uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia práve na tom, že poručiteľ C.. H. H., manžel navrhovateľky 1/ a zároveň otec navrhovateľov 2/, 3/, disponoval s peňažnými prostriedkami na jeho bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H. H. K..E.. ( ktoré podľa tvrdenia navrhovateľov 1/, 2/, 3/ mali patriť do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/ ) bez vedomia a súhlasu svojej manželky, navrhovateľky 1/, pričom pri jednotlivých dispozičných právnych úkonoch išlo o vybavovanie nie bežných vecí, z ktorého dôvodu je potrebné uvedené právne úkony považovať za relatívne neplatné. Z prehľadu jednotlivých dispozičných úkonov, t.j. z prehľadu jednotlivých prevodov peňazí, ďalej výberov hotovosti, či výberov na základe šeku, je zrejmé, že finančné prostriedky z vyššie označeného účtu poručiteľa prešli do dispozície odporkyne - ako preukazujú jednotlivé súdu predložené bankové doklady, založené v spisovom materiáli na č.l. 12 až 40 spisu, tieto boli buď priamo prevedené na účet odporkyne Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H. H., K..E.. ( s výnimkou hotovostného výberu sumy 8.000.000,- Sk samotným poručiteľom dňa 4. 11. 2008, ako je rozvedené v texte nižšie), alebo jej boli vyplatené v hotovosti. Vo všetkých spomínaných prípadoch disponovania s prostriedkami na bežnom účte poručiteľa išlo o nakladanie s nemalými sumami ( najnižšia predstavovala sumu 12.500,- Sk, dňa 15. 12. 2008 ), rádovo v desaťtisícoch, až niekoľkostotisícoch buď ešte v slovenských korunách, resp. po 1. 1. 2009 v eurách, t.j. išlo o plnenia nie nepatrnej hodnoty, navyše v prospech tretej osoby, bez súhlasu navrhovateľky 1/, ako manželky poručiteľa, hoci malo ísť o prostriedky patriace do BSM navrhovateľky 1/ a poručiteľa. Nakladanie s peňažnými prostriedkami v uvedených výškach nemožno považovať za bežnú, rutinnú záležitosť, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov, bez súhlasu druhého manžela. Ak manžel nemal pri zariaďovaní záležitostí, ktoré nemožno považovať za bežné, súhlas druhého manžela, predmetný právny úkon sa považuje za neplatný. Súhlas možno dať v akejkoľvek forme, t.j. ústne, písomne, tiež mlčky a môže byť daný ako vopred tak aj dodatočne. Právny úkon vykonaný bez súhlasu druhého manžela neplatný, pričom ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a Obč.zák. V danom prípade pre posúdenie či išlo o neplatný právny úkon v zmysle § 145 ods. 1 a § 40a Obč.zák., bolo nutné vysporiadať sa jednak s otázkou, či poručiteľ disponoval takýmto spôsobom s prostriedkami, ktoré patrili do BSM jeho a navrhovateľky 1/, tiež s otázkou, či navrhovateľka 1/ mala vedomosť o disponovaní s predmetným účtom a teda či nesúhlasila s označenými právnymi úkonmi konkludentne (v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka písomný súhlas k predmetným právnym úkonom neudelila, rovnako tak nebol preukázaný ani jej ústny súhlas). Odporkyňa v konaní spochybňovala charakter finančných prostriedkov uložených na účte poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX H. H., K..E.., ako prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a navrhovateľky 1/. Právna úprava bezpodielového spoluvlast-níctva v ust. § 143 až § 151 Obč.zák. je založená na zásade, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Zdrojom, z ktorého sa tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sú predovšetkým príjmy manželov, s výnimkou tých príjmov, ktoré zákon ako zdroj tvorby bezpodielového spoluvlastníctva výslovne vylučuje. Medzi príjmy, z ktorých sa tvorí BSM, patria najmä príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného právneho pomeru ( mzda, prémie, odmeny ), tiež príjmy zo sociálneho zabezpečenia, príjmy z podnikateľskej činnosti ( ak nedošlo k zrušeniu BSM podľa § 148a Obč.zák.), príjmy z využívania práva duševného vlastníctva ( honoráre za autorské diela, odmeny za patenty a vynálezy a pod. ), ako aj peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja manželia, alebo len jeden z nich, ďalej výnosy, úžitky a prírastky vecí (napr. úroky z peňazí, plody a pod.), veci nadobudnuté originálnym spôsobom ( veci vytvorené aspoň jedným z manželov, napr. stavba, veci získané manželmi za trvania manželstva vydržaním, nálezom, spracovaním, vydražený majetok, ak sa dražby zúčastnil hoci len jeden z manželov atď. V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do BSM, alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov je nutné prihliadať na zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov; zákon pozná tri takéto kritériá : a) časové kritérium, v zmysle ktorého v BSM môžu byť iba veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva; b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli; podľa tohto kritéria predmetom BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, t.j. nerozhoduje miera pričinenia každého manžela pri rozmnožení spoločného majetku ani to, či manželia vedú spoločnú domácnosť alebo či hospodária oddelene; c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva ( či je určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich ); podľa tohto kritéria do BSM nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z manželov. V ust. § 143 Obč.zák. uvádza zákon zároveň výnimky, ktoré do BSM nepatria, a to a) veci získané dedičstvom, b) veci získané darom, c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy o tom, ( napokon to ani žiadna zo sporových strán netvrdila ), že by finančné prostriedky na bežnom účte poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/ XXXX H. H.Ú., K..E.. nadobudol poručiteľ dedením, darom, z povahy peňažných prostriedkov vyplýva, že nemohli byť ani vecami, ktoré by slúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania poručiteľa a napokon, v prípade predmetných finančných prostriedkov nejde o vec, ktorá by mohla byť predmetom vydania v reštitučnom konaní. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že peňažné prostriedky na uvedenom účte poručiteľa nemožno subsumovať pod výnimky, stanovené Občianskym zákonníkom v ust. § 143, ktoré by tieto prostriedky vylučovali bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a navrhovateľky 1/. Je tiež nesporné, že uvedený účet bol založený za trvania manželstva poručiteľa a navrhovateľky 1/, totiž dňa 24. 1. 1997 ( č.l. 4 spisu ), pričom manželstvo poručiteľa a navrhovateľky 1/ bolo uzavreté dňa 12. 4. 1975. K zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a navrhovateľky 1/ v zmysle § 148a Obč.zák. nedošlo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo zánikom manželstva, t.j. smrťou poručiteľa. Z obsahu výpisov z bankového účtu poručiteľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že na predmetný účet mu bol pravidelne zasielaný okrem iného aj jeho príjem podpredsedu NS SR, a tiež nepravidelne finančné prostriedky vyšších súm od obchodnej spoločnosti VABA, a.s., o ktorých však v konaní nebolo preukázané, že by ich bol poručiteľ nadobudol spôsobmi, spadajúcimi pod výnimky, ktoré do BSM nepatria. Z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, že finančné prostriedky na označenom bežnom účte poručiteľa patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa C.. H. a navrhovateľky 1/, t.j. boli ich spoločným majetkom. Odporkyňa ďalej namietala, že v konaní navrhovateľka 1/ nepreukázala, že nemala vedomosť o spomínaných dispozičných úkonoch poručiteľa s prostriedkami na spomínanom bežnom účte. Argumentovala tým, že navrhovateľka 1/ mala vedomosť o mimomanželskom vzťahu poručiteľa a odporkyne, aj o tom, že spolu žili v jednej domácnosti, za chod ktorej uhrádzali náklady, podobne aj ďalšie životné náklady. Konkludentný súhlas navrhovateľky 1/ s disponovaním s financiami na bežnom účte poručiteľa však nemožno vyvodzovať z toho, že navrhovateľka 1/ mala vedomosť o vzťahu poručiteľa a odporkyne, a tento aj dlhodobo znášala. Pokiaľ aj navrhovateľka 1/ navonok, verejne, neprejavovala nesúhlas s takým-to konaním poručiteľa, nemožno z jej nečinnosti usudzovať, že jeho správanie, vrátane nakladania s finančnými prostriedkami na označenom účte poručiteľa, v prospech odporkyne, a teda na úkor vlastnej rodiny, schvaľovala. Hoci aj navrhovateľka 1/ mala vedomosť o mimomanželskom vzťahu poručiteľa, neznamená to zároveň, že mala vedomosť aj o tom, ako sa disponuje s prostriedkami na predmetnom účte. Svedčí o tom napokon aj to, že pohyb finančných prostriedkov na tomto účte bol zisťovaný v rámci dedičského konania na žiadosť navrhovateľky 1/ zo dňa 30. 4. 2010 ( č.l. 16 dedičského spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 14D 565/2009 ). Podľa obsahu úradného záznamu v dedičskom spise navrhovateľka 1/ dňa 30. 4. 2010 do dedičského spisu založila fotokópiu výpisu z účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28. 2. 2009, s tým, že z neho zistila, že dňa 25. 2. 2009 bol z tohto účtu realizovaný výber sumy 331.939 €, t.j. v čase hospitalizácie poručiteľa a požiadala o zistenie, kto uvedenú sumu vybral. Navrhovateľka 1/ počas celého konania trvala na tom, že o nakladaní s prostriedkami na účte poručiteľa sa dozvedela práve až počas prejednávania dedičstva po poručiteľovi a v konaní nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by toto jej tvrdenie vyvrátil, či aspoň spochybnil. Odvolací súd mal preto z vykonaného dokazovania za preukázané, že poručiteľ disponoval so spoločnými prostriedkami, patriacimi do BSM jeho a navrhovateľky 1/, uloženými na jeho bežnom účte bez vedomia a súhlasu navrhovateľky 1/. Navrhovateľka 1/ tak bola dotknutou osobou, oprávnenou dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov ( § 145 ods. 1 Obč.zák. ), spočívajúcich v nakladaní s peňažnými prostriedkami na bežnom účte poručiteľa, patriacimi do BSM. Uvedené právo navrhovateľka 1/ aj využila, a to listom datovaným dňom 2. 2. 2010. Navrhovateľka 1/ sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov dovolala v rámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, keďže namietala relatívnu neplatnosť právnych úkonov učinených poručiteľom v období od 12. júna 2007 do 25. februára 2009 už spomínaným listom zo dňa 2. 2. 2010, ktorý sa do dispozície odporkyne dostal dňa 10. 2. 2010, kedy bol list odporkyni doručený (fotokópia doručenky pripojená na č.l. 46 spisu ). Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti má ten, koho sa tento úkon týka ( t.j. v danom prípade ten z manželov, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený ). Neplatnosti sa však nemôže dovolať ten manžel, ktorý túto neplatnosť spôsobil. Právo oprávnenej osoby dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč.zák. ); premlčacia doba začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov poručiteľa odvolací súd poznamenáva, že dotknutou osobou, oprávnenou dovolať sa neplatnosti právnych úkonov podľa § 40a Obč.zák. bola len navrhovateľka 1/, ako manželka poručiteľa, bez súhlasu ktorej boli dispozície na účte poručiteľa vykonané. Dotknutými osobami, a teda oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti spomínaných právnych úkonov však neboli navrhovatelia 2/, 3/, ako deti poručiteľa, pretože ich súhlas na vybavovanie záležitostí nad rámec bežných vecí v zmysle § 145 ods. 1 Obč.zák. zákon nevyžaduje - tento je potrebný len zo strany druhého manžela. Navrhovatelia 2/, 3/ sa nemohli dovolať relatívnej neplatnosti uvedených právnych úkonov ani ako dedičia poručiteľa, a to z toho dôvodu, že podľa § 40a Obč.zák. sa relatívnej neplatnosti nemôže dovolať ten účastník právneho úkonu, ktorý túto neplatnosť spôsobil - v prejednávanej veci by sa teda relatívnej neplatnosti spomínaných právnych úkonov ešte za svojho života nemohol s úspechom dovolať poručiteľ C.. H. H.. Podľa názoru odvolacieho súdu sa relatívnej neplatnosti potom nemohli úspešne dovolať ani navrhovatelia 2/, 3/ ako právni nástupcovia poručiteľa. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( § 40a Obč.zák. ) síce prechádza aj na dedičov poručiteľa, a teda ho môže uplatniť aj dedič poručiteľa ( porovnaj R 45/1986 ), platí to však len v prípade, kedy by bol poručiteľ sám dotknutou osobou, t.j. ak poručiteľ neplatnosť právneho úkonu sám nespôsobil. Úspešné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov dotknutou osobou má za následok neplatnosť právneho úkonu od počiatku ( ex tunc ), teda od momentu, kedy bol právny úkon urobený ( nie až od momentu dovolania sa neplatnosti ). Ak už na základe neplatného právneho úkonu došlo k plneniu, vzniká na strane účastníka, ktorý prijal plnenie z neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Z obsahu listu datovaného dňom 2. 2. 2010 ( č.l. 41 a nasl. spisu ) vyplýva, že sa ním navrhovateľka 1/ na základe ust. § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Obč.zák. voči odporkyni dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov, spočívajúcich v disponovaní s peňažnými prostriedkami na bežnom účte poručiteľa, tak ako sú v predmetnom liste špecifikované, celkom v úhrnnej sume 933.942,246 €. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov poručiteľa navrhovateľkou 1/ sa tak finančné prostriedky na účte poručiteľa ( v rozsahu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti ), patriace do BSM, opätovne podriadili právnemu režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to spätne ku dňu, kedy boli jednotlivé právne úkony ( dispozície ) s peňažnými prostriedkami vykonané. Ako majetok patriaci do BSM potom uvedené finančné prostriedky tvorili súčasť majetku poručiteľa, patriaceho do dedičstva. Podľa odvolacieho súdu sa však navrhovateľka 1/ úspešne dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov učinených poručiteľom pri disponovaní s jeho bežným účtom nie v celom rozsahu namietanej sumy 933.942,246 €, resp. sumy 900.748,32 €, ktorú navrhovatelia žiadali zaplatiť návrhom na začatie konania. Vo všetkých navrhovateľmi označených prípadoch nakladania s prostriedkami na bežnom účte poručiteľa v období od júna 2007 do februára 2009, tak ako sú v návrhu špecifikované pod položkami 1/ až 24/ listinné dôkazy ( zdokladované príkazy na úhradu, na preplatenie šeku, doklady o realizovaných výberoch v hotovosti ) preukazujú, že finančné prostriedky sa na ich základe dostali do priamej dispozície odporkyne - buď ich osobne vybrala, alebo boli uhradené na jej účet; doklady obsahujú buď uvedenie čísla osobného účtu navrhovateľky, príp. sú opatrené vlastnoručných podpisom odporkyne, ako osoby, ktorá ich prevzala. Ich prijatím sa odporkyňa bezdôvodne obohatila - v konaní nepreukázala, že ich - ako to tvrdila, odovzdala poručiteľovi, resp. boli tieto prostriedky spotrebované na úhradu životných nákladov, hoci odporkyňu v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno ( išlo o tvrdenie odporkyne, z ktorého vyvodzovala odporkyňa pre seba priaznivé právne dôsledky - vyvrátenie tvrdenia navrhovateľov, že sa na ich úkor bezdôvodne obohatila ). Navyše tvrdenie odporkyne o použití peňažných prostriedkov na úhradu životných nákladov spochybňuje skutočnosť, že podľa zdokladovaných výpisov z účtu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, z tohto účtu bolo samostatne uhrádzané napr. nájomné. Pochybnosti o tvrdeniach odporkyne vyvoláva aj okolnosť, že celková suma, ktorá mala byť takto použitá, t.j. cca 900.748,32 €, mala byť spotrebovaná za obdobie od júna 2007 do februára 2009, t.j. za obdobie 21 mesiacov, nie za 8 rokov spolužitia ( roky 2001 až 2009 ), ako tvrdila odporkyňa. Napriek tomu však odvolací súd z predložených listinných dôkazov nemal jednoznačne za preukázané, že sa zo špecifikovaných právnych úkonov nakladania s prostriedkami na účte poručiteľa, dostali do dispozície aj prostriedky vo výške 8.000.000,- Sk, ktorých výber zrealizoval poručiteľ sám dňa 4. 11. 2008. Je pravdou, že viaceré okolnosti nasvedčujú tomu, že sa aj táto finančná čiastka mohla dostať do dispozície odporkyne - navrhovatelia v tomto smere svoje tvrdenie podporili poukázaním na miestnu, časovú i vecnú súvislosť medzi výberom sumy 8.000.000,- Sk dňa 4. 11. 2008 a vkladmi na účty odporkyne, ktoré urobila odporkyňa dňa 8. 11. 2008. Odvolací súd však nemohol priznať právo navrhovateľom na základe toho, že sa takýto záver javí ako pravdepodobný, ale len na základe preukázaných skutočností, bez akýchkoľvek pochybností. V prípade nakladania so sumou 8.000.000,- Sk, ktorú vybral poručiteľ z účtu osobne, tak absentuje dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že aj suma 8.000.000,- Sk sa dostala do dispozície odporkyne. Odvolací súd preto nemohol vyvodiť záver o tom, že aj v prípade výberu sumy 8.000.000,- Sk poručiteľom ( relatívne neplatným právnym úkonom ) odporkyňa prijala uvedené plnenie, a teda sa aj v tomto prípade bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľov. Podľa § 460 Obč.zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Citované ust. § 460 Obč.zák. je zakotvená základná zásada dedičského práva, podľa ktorej k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby, ktorú zákon označuje za poručiteľa. Dedenie je všeobecným právnym nástupníctvom do všetkých práv a povinností zosnulého ( s výnimkou tých, ktoré boli výslovne zviazané s osobou poručiteľa ). V súvislosti s prechodom práv a povinností z poručiteľa na dedičov podľa § 460 a nasl. Obč.zák. má zásadný význam ust. § 579 Obč.zák. Podľa § 579 ods. 2 Obč.zák. smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Citované ust. § 579 ods. 2 Obč.zák. upravuje právne nástupníctvo po fyzickej osobe (v postavení veriteľa) v prípade jej smrti. Práva a povinnosti veriteľa ( fyzickej osoby ) prechádzajú jej smrťou na jeho právneho nástupcu ( s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na osobu fyzickej osoby ), t.j. aj práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových právnych vzťahov, pokiaľ zákon neurčuje inak. Právnym nástupcom veriteľa je predovšetkým jeho dedič. Na základe ust. § 579 ods. 2 Obč.zák. na právnych nástupcov po smrti veriteľa prechádzajú subjektívne práva majetkovej povahy, napr. právo na náhradu škody, na plnenie z uzavretej zmluvy, tiež právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k prejednávanej právnej veci tak na navrhovateľov 2/, 3/ prešlo právo domáhať sa od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v peňažnom plnení, ktoré prijala od poručiteľa, z ( relatívne ) neplatných právnych úkonov poručiteľa ( disponovaním s prostriedkami na jeho bežnom účte ). List zo dňa 2. 2. 2010, ktorým sa navrhovateľka 1/ dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov, obsahuje zároveň aj výzvu navrhovateľov 1/, 2/, 3/, adresovanú odporkyni, na zaplatenie sumy 933.942,246 € v lehote do 15. februára 2010. Predmetným listom tak navrhovatelia 2/, 3/ voči odporkyni uplatnili svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako dedičia poručiteľa, v súlade s ust. § 579 ods. 2 Obč.zák. Pokým teda navrhovateľke 1/ svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní z titulu jej postavenia pozostalej manželky, oprávnenej dovolať sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov na základe ust. § 145 ods. 1, § 40a a § 451 ods. 1, 2, § 456 Obč.zák. a zároveň dedičky poručiteľa ( § 460, § 579 Obč.zák. ), potom aktívna vecná legitimácia navrhovateľov 2/, 3/ v konaní je daná ich postavením dedičov po poručiteľovi, s právom na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( § 460, § 579 ods. 2 Obč.zák. ). Odporkyňa v rámci svojej obrany v konaní namietala skutočnosť, že navrhovatelia sa svojich nárokov domáhajú v občianskoprávnom sporovom konaní, bez toho, aby ich dedičské nároky boli prejednané v dedičskom konaní, s ktorým argumentom sa stotožnil aj prvostupňový súd. Uvedený záver rovnako nie je správny. Otázku uplatnenia pohľadávky po poručiteľovi, neprejednanej v dedičskom konaní, riešil bývalý Najvyšší súd SSR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cz 80/83 zo dňa 28. 11. 1983 ( pozri V 4/1985 ), v ktorom judikoval, že „...Ak pohľadávku po poručiteľovi, ktorá nebola predmetom dedičského konania, uplatní jeden z dedičov priamo na súde, nebráni to vecnému prejednaniu žaloby. Súd si v takom prípade prejudiciálne v zmysle § 135 ods. 2 veta prvá O.s.p. posúdi, či pohľadávka, resp. aký podiel z pohľadávky poručiteľa pripadá žalobcovi ako dedičovi po poručiteľovi. To súd vyjadrí vo výroku takým spôsobom, že rozhodne o pohľadávke, resp. len o tom podiele z pohľadávky, ktorý podľa predbežného posúdenia ( uvedeného iba v odôvodnení rozsudku ) pripadol žalobcovi ako jednému z dedičov...“ Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru tak navrhovateľom 1/, 2/, 3/ nič nebránilo v tom, aby svoje nároky voči odporkyni uplatnili aj bez prejednania ich pohľadávky ( z bezdôvodného obohatenia ) v dedičskom konaní po poručiteľovi, s tým, že súd si v tomto konaní ako prejudiciálnu vyrieši otázku, či uplatnená pohľadávka patrí navrhovateľom, ako dedičom po poručiteľovi a v akých dedičských podieloch. Zo záverov, ako sú vysvetlené v texte vyššie, odvolací súd uzavrel, že v tejto právnej veci uplatnená pohľadávka navrhovateľom 1/, 2/, 3/ patrí, s výnimkou už spomínanej sumy 265.551,35 € ( v prepočte 8.000.000,- Sk ), resp. pri zohľadnení skutočnosti, že konanie už bolo zastavené v časti o 49.790,88 € ( v prepočte 1.500.000,- Sk ), s výnimkou sumy 215.760,47 € ( v prepočte 6.500.000,- Sk ). Podľa § 473 ods. 1 Obč.zák. v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Poručiteľ závet nezanechal, preto navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú po poručiteľovi dedičmi zo zákona v I. skupine, a to každý v podiele 1/3-iny z pohľadávky patriacej do dedičstva z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sa domáhali po konečnej úprave petitu zaplatenia sumy celkom 850.957,44 €, z toho 567.304,96 € ( navrhovateľka 1/ ), a navrhovatelia 2/, 3/ každý po sume 141.826,24 €, každý z navrhovateľov okrem istiny žiadal priznať aj úrok z omeškania 9 % z príslušnej istiny od 11. 2. 2010 do zaplatenia, keď predtým so súhlasom odporkyne vzali navrhovatelia späť návrh v časti o zaplatenie 49.790,88 € (v prepočte 1.500.000,- Sk) s príslušenstvom. Ako už bolo uvedené, odvolací súd považoval nárok navrhovateľov 1/, 2/, 3/ za nepreukázaný celkom v časti o zaplatenie 265.551,35 € (v prepočte 8.000.000,- Sk), t.j. okrem časti týkajúcej sa sumy 49.790,88 €, o ktorej bolo konanie zastavené, ešte aj v časti o zaplatenie sumy 215.760,47 € ( 6.500.000,- Sk ). Za dôvodný teda považoval odvolací súd nárok navrhovateľov 1/, 2/, 3/ v úhrnnej sume 635.196,97 € ( 850.957,44 € - 215.760,47 € ). Suma 635.196,97 € predstavuje sumu finančných prostriedkov, ohľadom ktorých sa navrhovateľka 1/ ako dotknutá osoba úspešne dovolala relatívnej neplatnosti právnych úkonov a ktorá sa v dôsledku toho následne riadila režimom bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľa a navrhovateľky 1/. Z tejto sumy 635.199,97 € potom patrí polovica, t.j. suma 317.598,48 € navrhovateľke 1/ z titulu BSM a druhá polovica, t.j. suma 317.598,48 € predstavuje pohľadávku, patriacu do dedičstva po poručiteľovi, z ktorej prináleží každému z navrhovateľov dedičský podiel vo výške 1/3-iny, t.j. každému z navrhovateľov 1/, 2/, 3/ po 105.866,16 €. Navrhovateľka 1/ tak má voči odporkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia celkom vo výške 423.464,65 € (317.598,48 € + 105.866,16 €), navrhovatelia 2/ a 3/ každý po 105.866,16 €. V pomere k celku potom suma patriaca navrhovateľke 1/ predstavuje 4/6-inový podiel, sumy patriace navrhovateľom 2/, 3/ podiel po 1/6-ine. Keďže navrhovatelia vyzvali odporkyňu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (získaného plnením z neplatného právneho úkonu) listom, ktorý odporkyňa prevzala dňa 10. 2. 2010, v ktorom ju žiadali o zaplatenie peňažného plnenia v lehote do 15. 2. 2010, na ktoré však odporkyňa nereagovala a plnenie navrhovateľom 1/, 2/, 3/ neposkytla, dostala sa odporkyňa do omeškania dňom 16. 2. 2010 a nie už dňom 11. 2. 2010, ako žiadali priznať úroky z omeškania navrhovatelia. Ku dňu 16. 2. 2010 predstavoval úrok z omeškania 9 % ročne ( nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. ). Súd prvého stupňa tým, že návrh navrhovateľov ( s výnimkou tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené ) zamietol, vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne interpretoval ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 579 ods. 2, § 145 ods. 1, § 40a Obč.zák. a nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 2/, 3/ v konaní, ako aj povahu finančných prostriedkov na bežnom účte poručiteľa ako spoločného majetku patriaceho do BSM poručiteľa a navrhovateľky 1/ a tým spojenú otázku relatívnej neplatnosti právnych úkonov a nesprávne sa po právnej stránke vysporiadal aj s otázkou uplatnenia pohľadávky poručiteľa v civilnom konaní bez jej prejednania v konaní o dedičstve poručiteľa. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že odporkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 423.464,65 € s úrokom z omeškania 9 % od 16. 2. 2010 do zaplatenia a navrhovateľom 2/, 3/ každému po 105.886,16 € s 9 % úrokom z omeškania od 16. 2. 2010 do zaplatenia ( § 220 O.s.p. ). Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ( t.j. čo do istiny 215.760,47 € a v časti 9 % úrokov z omeškania uplatňovaných jednak aj z istiny 215.760,47 € a jednak už od 11. 2. 2010 do 15. 2. 2010 ) ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ), hoci z iných právnych dôvodov. O trovách ( celého ) konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ dosiahli v konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd o trovách celého konania rozhodol tak, že tieto pomerne rozdelil. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo sumy 50.212 €, t.j. zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16.596,50 € ( č.l. 61 spisu ) a sumy 16.596,50 € súdny poplatok za odvolanie navrhovateľky 1/ v zmysle rozsudku odvolacieho súdu, sumy 8.509,50 € súdny poplatok za odvolanie navrhovateľky 2/ v zmysle rozsudku odvolacieho súdu, sumy 8.509,50 € súdny poplatok za odvolanie navrhovateľa 3/ v zmysle rozsudku odvolacieho súdu a ďalej z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1. 2. 2010, 2/ podanie návrhu na súd dňa 9. 3. 2010, 3/ písomné vyjadrenie navrhovateľov k vyjadreniu odporkyne dňa 9. 7. 2010, 4/ písomné podanie navrhovateľov vo veci na výzvu súdu dňa 24. 8. 2010, 5/ porada s klientom dňa 6. 9. 2010 (vo výške 2/3 úkonu), 6/ účasť na pojednávaní dňa 10. 9. 2010, 7/ písomné podanie navrhovateľov vo veci samej dňa 21. 9. 2010, 8/ porada s klientom pred pojednávaním dňa 11. 10. 2010 ( vo výške 2/3 úkonu ), 9/ účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2010, 10/ účasť na pojednávaní dňa 26. 10. 2010, 11/ účasť na pojednávaní dňa 14. 12. 2010, 12/ písomné podanie navrhovateľov vo veci samej a čiastočné späťvzatie návrhu dňa 20. 1. 2011, 13/ účasť na pojednávaní dňa 11. 2. 2011, 14/ odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 28. 4. 2011, 15/ odvolanie navrhovateľov proti uzneseniam dňa 11. 5. 2011 ( 1 úkonu ) a 16/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 14. 6. 2012. Odmena za jeden úkon právnej služby počítaná z hodnoty predmetu konania 900.748,32 € predstavuje 2.225,97 €, znížená o 20 % činí 1.780,78 € ( za úkony do 1. 6. 2010 ), za zastupovanie 3 osôb činí odmena za jeden úkon právnej služby spolu 5.342,34 €. Za úkony právnej služby poskytnuté od 1. 6. 2010 činí odmena za jeden úkon 2.225,97 €, znížená o 50 % predstavuje 1.112,98 € a pri zastupovaní 3 osôb činí 3.338,95 €. Po čiastočnom späťvzatí návrhu sa navrhovatelia domáhali zaplatenia celkom sumy 850.957,44 € ( 567.304,96 € + 141,826,24 € + 141.826,24 € ), z ktorej odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 2.126,37 €, znížená o 50 % sumu 1.063,18 €, za zastupovanie 3 osôb odmena za jeden úkon právnej služby celkom 3.189,55 €. Za úkony právnej služby 1/, 2/ by pri plnom úspechu patrila navrhovateľom náhrada trov právneho zastúpenia 10.684,68 € ( 5.342,34 € x 2 ); za úkony právnej služby 3/, 4/ suma 6.677,91 € ( 3.338,95 x 2 ); za úkon 5/ suma 2.225,96 € ( 2/3 zo sumy 3.338,95 € ); za úkony 6/, 7/ suma 6.677,91 €; za úkon 8/ suma 2.225,96 €; za úkony právnej služby 9/, 10, 11/, 12/ suma 13.355,80 € ( 3.338,95 € x 4 ). Za úkony právnej služby poskytnuté po čiastočnom späťvzatí návrhu by pri plnom úspechu navrhovateľom patrila náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby 13/, 14/ a 16/ v sume 9.568,66 € ( 3.189,55 € x 3 ) a za úkon právnej služby 15/ v sume 1.594,77 € ( 1 zo sumy 3.189,55 € ). Odmena za poskytnuté úkony právnej služby by tak predstavovala sumu 53.011,65 € + režijný paušál (11 x 7,21 €) + ( 4 x 7,41 € ) + ( 1 x 7,63 ) = 53.128,23 € + 20 % DPH v sume 10.625,64 € = trovy právnej zastúpenia troch osôb úhrnom 63.753,87 €. Navrhovatelia z uplatňovaného nároku boli úspešní v časti 635.196,97 € ( 423.464,65 € + 105.866,16 € + 105.866,16 € ), t.j. dosiahli úspech vo výške 70,51 % z pôvodne žalovanej sumy 900.748,32 € ( čo zároveň predstavuje neúspech odporkyne ) a vo výške 29,48 % boli navrhovatelia neúspešní ( čo zároveň predstavuje úspech odporkyne v konaní, ktorej by za konanie o návrhu v časti v ktorej bolo konanie zastavené a v zamietajúcej časti patrila náhrada trov ). Navrhovateľom potom prináleží náhrada trov konania vo výške 41,03 % ( 70,51 % - 29,48 % ), t.j. vo výške 20.601,98 € (43,01% zo sumy 50.212 €) a trovy právneho zastúpenia vo výške 27.420,53 € (43,01% zo sumy 63.753,87 €), na zaplatenie ktorej odvolací súd odporkyňu zaviazal v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi, ktorý zastupoval účastníka, ktorému bola náhrada trov konania prisúdená. Odvolací súd nepriznal navrhovateľom odmenu za dva úkony právnej služby spočívajúce v upresnení žalobného petitu, nakoľko predmetné podania neobsahovali vyjadrenia vo veci samej, zo strany navrhovateľov išlo len o úpravu žalobného petitu v znení, v akom mohli svoje nároky žalovať už v návrhu na začatie konania. Trovy právneho zastúpenia boli priznané navrhovateľom podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 1. 6. 2010 ( za úkony právnej služby poskytnuté do 1. 6. 2010 ) a tiež v znení platnom po 1. 6. 2010 ( za úkony právnej služby poskytnuté po 1. 6. 2010 ), § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, resp. 3, § 14 ods. 1, písm. a/, b/, c/, d/, § 14 ods. 2, písm. a/, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol aj o výške poplatkovej povinnosti za odvolanie, ktoré podali navrhovatelia 1/, 2/, 3/, pokiaľ ide o výšku stanovenej poplatkovej povinnosti. Prvostupňový súd správne vyrubil poplatkovú povinnosť každému z navrhovateľov 1/, 2/, 3/ osobitne, nakoľko každý z navrhovateľov mohol žalovať svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia samostatne. Takýto navrhovateľ by bol potom aj samostatným poplatníkom poplatkového úkonu ( § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 10 prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ). Podľa názoru odvolacieho súdu majú totiž dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov len do právoplatného skončenia dedičského konania, nie však po jeho skončení právoplatným či už rozhodnutím súdu, alebo osvedčením o dedičstve. Súdny poplatok za odvolanie navrhovateľky 1/ potom po správnosti predstavuje sumu 16.596,50 € ( t.j. maximálnu výšku súdneho poplatku podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy zákona č. 71/1992 Zb. ) a za odvolanie navrhovateľov 2/, 3/ činí u každého po 8.509,50 € ( t.j. 6 % zo sumy uplatňovanej odvolaním 141.826,24 € u každého z navrhovateľov 2/, 3/ ). Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 4. 5. 2011 č.k. 21C 32/2010 - 279, č.k. 21C 32/2010 - 281 a č.k. 21C 32/2010 - 283 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia ( § 220 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.