Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/435/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206345 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310206345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: M., I.. XX.XX.XXXX F. M., I.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - M. M., I.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, Z., zastúpená JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, AK so sídlom Galvaniho 12, Bratislava, a otec - B. M., I.. XX.XX.XXXX, bytom W. X, Z., zastúpený JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom, AK so sídlom Vajnorská 92, Bratislava, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 22.09.2011, č.k. 38P 148/2010-101, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa na čas do rozvodu manželstva zveril maloleté deti M. : M., I.. XX.XX.XXXX F. Sophie, I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou XXX euro mesačne a na maloletú M. sumou XXX euro mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktoré sumy uložil otcovi zasielať k rukám matky maloletých, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 36 ods.1, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.1, § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, keď mal z obsahu spisového materiálu a po vykonanom dokazovaní za preukázanú odôvodnenosť potreby úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, a to v otázke zverenia detí, ako i výšky vyživovacej povinnosti. V otázke zverenia maloletých detí ( matka žiadala, aby boli obe maloleté zverené do jej osobnej starostlivosti a styk otca s deťmi zostal neupravený a otec požadoval zverenie oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) súd prihliadol na zhodné vyjadrenia oboch maloletých detí v priebehu pohovoru pred súdom, ktoré nesúhlasili so zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a prejavili vôľu i naďalej zostať v starostlivosti svojej matky s tým, že sa ale chcú sami rozhodovať o tom, kedy budú tráviť čas so svojim otcom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní ohľadne zverenia maloletých detí prihliadal i na tú skutočnosť, že rodičia detí už šesť rokov nežijú v spoločnej domácnosti ( deti boli počas tohto obdobia v osobnej starostlivosti matky a ich styk s otcom prebiehal po vzájomnej dohode rodičov spravidla každý druhý víkend), deti si na model starostlivosti zvykli a o jeho zmenu nejavia záujem . Súd poukázal na skutočnosť, že obe deti si želajú, aby rodičia rešpektovali ich vôľu voľnejšej úpravy styku s otcom, a aby sa obaja rodičia prispôsobili tomu, ako sa deti chcú so svojim otcom stretávať; na základe uvedeného, s prihliadnutím na vyjadrený názor oboch maloletých detí mal súd za to, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by nebolo v ich záujme. Súd prvého stupňa v rozhodnutí určil vyživovaciu povinnosť otca v čiastke XXX euro mesačne u maloletého Š. a v čiastke XXX euro mesačne u maloletej M. dôvodiac tým, že určená výška zodpovedá odôvodneným potrebám a záujmom maloletých detí tak, ako boli preukázané počas konania. Obe maloleté deti sa organizovane venujú športovej činnosti spojenej so značnými finančnými výdavkami a nákladmi, či už sa jedná o finančné krytie samotnej činnosti, tréningov, zúčastňovania sa na turnajoch, sústredeniach, až po zabezpečovanie potrebnej športovej výbavy. Zároveň konštatoval, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti nemohol opomenúť plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca významne nad rámec čiastky výživného dohodnutej medzi rodičmi, a to tak formou vecných, ako i finančných plnení. Konštatoval, že obaja rodičia sa spolupodieľajú na všetkých mimoriadnych a zvýšených výdavkoch spojených s uspokojovaním potrieb 11CoP 435/2011-130 a záujmov detí, pričom otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní i počas svojej realizácie styku s deťmi, kedy im zakupuje i potrebné ošatenie, obuv a uspokojuje všetky ich odôvodnené potreby a záujmy. Prvostupňový súd napokon v rozhodnutí konštatoval, že v prípade úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom zákon vždy uprednostňuje dohodu rodičov, nakoľko sa jedná o jedno zo základných a výlučných rodičovských práv, dohodnúť sa, akým spôsobom budú rodičia svoje deti vychovávať a aký vzor v rámci medziľudských vzťahov, a najmä vzťahov medzi rodičmi budú maloletým deťom prezentovať. Apeloval na oboch rodičov, aby sa pokúsili v rámci nadchádzajúceho rozvodového konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom sa dohodnúť, a to prípadne i cestou kolízneho opatrovníka z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý môže rodičom poskytnúť súčinnosť, ako tretia osoba schopná zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko a pri riešení uvedenej otázky navrhnúť modely úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem oboch maloletých detí, kedy by sa rodičia tomuto záujmu mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu umožňujúcemu dohodu rodičov o všetkých otázkach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku - táto bude potom súčasťou konania a rozhodnutia o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. a právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zverí rodičom maloleté deti do starostlivosti oboch rodičov tak, že : - otec maloletých detí M., I.. XX.XX.XXXX a maloletej M., I.. XX.XX.XXXX ich bude vo svojej starostlivosti mať od každého piatka v nepárnom kalendárnom týždni, kedy si ich prevezme o XX.XX hod. od matky a vráti jej ich o XX.XX hod. v pondelok nasledujúceho kalendárneho týždňa, - otec bude mať deti v starostlivosti každý kalendárny rok od prvého júlového piatka, kedy si ich prevezme o XX.XX hod. od matky a vráti jej ich o XX.XX hod. v prvý augustový pondelok, - matka bude mať deti každý kalendárny rok od XX.XX hod. prvého augustového pondelka do XX.XX hod. posledného augustového pondelka, kedy ich prevezme otec, - v každom nepárnom kalendárnom roku bude mať otec deti od XX.XX hod. XX.XX. až do XX.XX hod. XX.XX., kedy ich odovzdá matke, tá ich bude mať až do XX.XX hod. XX.XX., kedy deti opäť prevezme otec a vráti ich matke o XX.XX hod. v prvý januárový pondelok bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka, - v každom párnom kalendárnom roku bude mať otec deti od XX.XX hod. XX.XX. až do XX.XX hod. XX.XX., kedy deti vráti matke, tá ich otcovi opäť odovzdá o XX.XX hod. prvého januárového piatka bezprostredne nasledujúceho roka, - v každom nepárnom kalendárnom roku bude mať otec deti od XX.XX hod. prvého dňa jarných školských prázdnin, kedy ich prevezme od matky a odovzdá jej ich o XX.XX hod. prvého vyučovacieho dňa v škole detí nasledujúceho bezprostredne po týchto prázdninách, - v každom nepárnom kalendárnom roku bude mať deti otec od XX.XX hod. stredy, ktorá bezprostredne predchádza Veľkonočnému piatku a deti vráti matke o XX.XX hod. najbližšieho nasledujúceho Veľkonočného pondelka, - otec preberá a odovzdáva deti v bydlisku matky, - otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. XXX euro každý kalendárny mesiac a maloletej M. XX euro každý kalendárny mesiac, - obaja rodičia zastupujú deti a spravujú ich majetok. Otec v odvolaní namietol okolnosť, že na pojednávaní dňa 22.09.2011 na ktorom sa zúčastnil otec detí bez advokáta (ktorého ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a súhlasil pojednávať bez jeho prítomnosti) bol nečakane vynesený rozsudok. Poukázal na to, že súhlas účastníka konania pojednávať bez jeho advokáta nezbavuje súdu povinnosti umožniť následne účastníkovi konania poradiť sa o obsahu a priebehu pojednávania s advokátom, ktorý mu môže odporúčať návrhy ďalších dôkazov a iných procesných úkonov. Otec bol zaskočený nečakaným vynesením rozsudku, keď vedel, že jeho advokát chcel položiť navrhovateľke ešte otázky, ktoré pre krátkosť času nebolo možné položiť na pojednávaní 17.05.2011. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa zanedbal povinnosť ex offo vykonať dôkazy 11CoP 435/2011-131 nevyhnutné na zistenie skutkového stavu a naviac zo strany súdu došlo k porušeniu § 129 ods. 1 s poukazom na to, že dôkaz listinou súd riadne nevykonal, čo vyplýva aj zo zápisnice, kde o takomto vykonaní dôkazov niet ani zmienky. Takýto konkrétny postup súdu je ako vyslovenie arbitrárny pranierovaný napríklad v rozhodnutí Ústavného súdu SR II. ÚS 400/2009. V súvislosti s rýchlym vynesením rozsudku poukázal odvolateľ na to, že súd si až po jeho vyhlásení vyžiadal základné listinné dôkazy o mzde otca, ktoré boli doručené súdu 8 dní po vyhlásení rozsudku. Konajúci súd si nesplnil svoju povinnosť poučiť účastníka konania, ktorý na pojednávaní koná bez advokáta ( § 5 O.s.p. ), a tým bola porušená rovnosť účastníkov konania ( § 18 O.s.p.). Otec bol naopak poučený v rozpore s § 36 ods. 1 a § 25 ods. 2 Zák. o rodine, že v tomto konaní sa nemôže domáhať úpravy styku s deťmi. Otec ďalej namietal to, že podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine sa na dané konanie primerane vzťahujú ustanovenia Zák. o rodine, ktoré sú zakotvené v časti o rozvode, t.j. §24, § 25, § 26, pričom takýto stav platil do XX.XX.XXXX, kedy novelou Zák. o rodine zák. č. 217/2010 Z.z. bola zavedená použiteľnosť aj § 24 na nerozvodové konanie. V rozsudku chýba výrok o zastupovaní detí a o správe ich majetku. Otec sa počnúc svojim prvým písomným podaním a aj v ďalších vyjadreniach až po posledné pojednávanie domáhal úpravy styku s deťmi, keď poukazoval na to, že mu matka vnútila súčasnú schému styku s deťmi, s ktorou on nesúhlasil. Aj keď je istá periodicita na stretnutí detí s otcom, v konečnom dôsledku rozhodne ich matka a je neviazaná žiadnymi pravidlami, čo je vypuklé napr. počas prázdnin, Vianoc, ale aj hocikedy inokedy. Súd v tomto konaní musel rozhodnúť o úprave styku, keďže v otázke styku nebola zhoda medzi oboma rodičmi; na tejto právnej a skutkovej situácii nemení nič ani fakt, že deti sa prejavili vôľu zachovať doterajší voľný spôsob stretávania sa s otcom, ktorý však vyhovuje matke, lebo môže jednostranne určovať podmienky otcovi. Pokiaľ ide o výpoveď detí vo vzťahu k osobnej striedavej starostlivosti poukázal na to, že výpoveď maloletého Simona hoci je už vo veku staršieho dieťaťa by mohla naznačovať neinformovanosť, nezrelosť, nestálosť, či možno, že ho niekto ovplyvňoval. „ Sťahovanie, premiestňovanie, balenie “ netreba zveličovať, keďže ide o úkony v rámci jedného mesta a prevoz detí ( ako vždy ) by zabezpečil otec detí autom. Neochota, či lenivosť adolescenta zobrať si pár vecí na oblečenie sa musí podriadiť objektívnej potrebe výchovy detí oboma rodičmi a právo oboch rodičov na výchovu svojich detí. K výpovedi maloletej M., ktorá vypovedala, že si nevie predstaviť, že by bola dlhšiu dobu u tatina, namietol okolnosť, či je dieťa schopné v jej veku samostatne vyjadriť názor na takú zložitú otázku akou je osobná striedavá starostlivosť, keď pritom s otcom trávi celé týždne napr. počas letných a zimných prázdnin. Otec nerozporoval to, že na samostatný názor dieťaťa je treba samozrejme prihliadať, ale treba brať do úvahy za akých okolností bol vyslovený, a čo ho mohlo formovať a ovplyvniť. Výživné určené súdom v celkovej sume XXX euro by bolo primeraným, ak by sa starostlivosť otca o deti obmedzovala iba na platenie výživného bez ďalších výdavkov a bez kontaktu s deťmi. V jeho prípade nielen kolízny opatrovník, ale aj samotný súd v rozhodnutí skonštatovali, že otec sa riadne stará o deti a jeho peňažné a finančné plnenie na uspokojovania ich potrieb sú nadštandardné. Súd určil výživné mechanickým výpočtom berúc do úvahy príjem otca , pri nezohľadnení ďalších reálnych okolností tohto prípadu a na strane otca neskúmal jeho výdavky na živobytie , napr. bývanie a pod.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 120 ods. 2 striktne určuje, že v konaniach v ktoré je možno začať aj bez návrhu súd musí vykonať také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to potrebné pre zistenie skutkového stavu. V podaní doručenom súdu 13.09.2011 upozorňoval súd, že je na hranici jeho možností platenie nákladov na výživné, ako doposiaľ a vysvetlil, prečo to doposiaľ robil. Súd žiadal, aby v prípade neschválenia osobnej striedavej starostlivosti určil výživné pod 280 euro, keďže mimo určeného výživného bude na deti prispievať aj inak. Matka a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska 11CoP 435/2011-132 posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zverenie maloletých detí na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti a na určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd ako prvoradé považuje za potrebné poznamenať, že konanie starostlivosti súdu o maloletých je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktorého základnou prioritou je zabezpečenie záujmov maloletých detí tak, aby bolo zaručené ich právo na pokojný a nerušený vývin. V prejednávanom prípade, odvolací súd, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania je toho názoru, že rozhodnutie súdu zveriť obe maloleté deti - M. , I.. X.X.XXXX a M., I.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky bez zatiaľ striktne určeného rozsahu styku otca s deťmi je vecne správne a zohľadňujúce osobitné okolnosti tohto prípadu. Rozhodnutie súdu je správne i v tom, že do času rozvodu rodičov maloletých detí nerozhodoval ani o tom, ktorý z rodičov bude deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď úpravu v tomto smere nežiadal v priebehu konania ani jeden z rodičov a z ust. § 36 ods.1 Zákona o rodine nie je možné vyvodiť, že v konaniach o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, má súd povinnosť rozhodovať o zastupovaní detí a spravovaní majetku. V súvislosti s uvedeným poznamenáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti šesť rokov, obe deti počas tohto obdobia žili a aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti s matkou a pravidelne realizujú styk s otcom - spravidla každý druhý víkend a aj počas prázdnin. Berúc v úvahu tento viacročne zaužívaný spôsob starostlivosti o deti ( vrátane realizácie styku otca s deťmi ), pri zohľadnení názoru oboch detí prezentovaného v priebehu ich vypočutia pred súdom prvého stupňa, kde obe deti v súvislosti s otcom vznesenou požiadavkou na zverenie detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov uviedli, že si želajú ponechať doterajší model starostlivosti s tým, že ony samé chcú tak ako doposiaľ rozhodovať o tom, kedy budú tráviť čas s otcom, je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom v otázke starostlivosti o maloletých do rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov deklaroval doterajší stav, správne. K danej veci je treba uviesť, že prvoradou prioritou a záujmom rodičov maloletých detí by malo byť to, aby nezhody vyplývajúce z ich partnerského vzťahu nemali akýkoľvek vplyv na ich vzťah s maloletými deťmi, keďže iba pri splnení takéhoto predpokladu si môžu deti vytvárať harmonický a nerušený vzťah k obom rodičom. Obaja rodičia by mali dokázať preniesť sa cez partnerské vzťahové problémy a aspoň sa pokúsiť doposiaľ zaužívaný model starostlivosti o maloleté deti prispôsobiť nielen záujmom detí s prirodzeným rešpektovaním ich vôle, ale aj záujmom rodičov. V tejto súvislosti je treba uviesť, že prioritou vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti o obe maloleté deti ( tak, ako vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti ) je, aby sa rodičia aspoň pokúsili o dohodu v tomto smere, keďže oni sami najlepšie poznajú záujmy a potreby svojich detí. Aj odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby otázku zverenia detí a rozsahu styku detí s otcom bez súhlasnej vôle oboch detí, ktoré sú vo veku, v ktorom dokážu samostatne vyjadriť svoj názor ( Simon je vo veku blízkom dosiahnutia plnoletosti), neriešili spôsobom idúcim proti záujmom maloletých detí, ktorý môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívny. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti odvolací súd dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny 11CoP 435/2011-133 vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanom prípade je výška výživného v sume XXX euro na maloletého M. a suma XXX euro na mal. M. primeraná jednak v konaní matkou deklarovanými a z vykonaného dokazovania zistenými potrebami detí so zohľadnením nákladov detí vynakladanými na zabezpečenie ich bývania, stravy a uspokojovania ich školských a aj mimoškolských aktivít. Súd prvého stupňa pri určovaní výživného správne prihliadol na v konaní preukázané náklady maloletých detí - M. bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa študentom 1. ročníka Gymnázia na K. U.. O. Bratislave, je členom kadetského a juniorského družstva vodného póla M. U. Z., M. bola žiačkou 2. ročníka ZŠ Za N. X, Z., v mimoškolskej činnosti sa venuje synchronizovanému plávaniu, ako i na výšku príjmu otca ( cca X.XXX euro netto mesačne ), ktorú otec v priebehu konania deklaroval. Pri určení výšky výživného správne zohľadnil fakt, že otec maloletým deťom prispieva na ich náklady i nad rámec plnení, ktoré do rozhodnutia súdu uhrádzal vo výške cca XXX euro mesačne. Pokiaľ ide o námietky otca uvedené v odvolaní týkajúceho sa procesného postupu súdu treba uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvého stupňa pri prejednaní veci postupoval v rozpore s procesnými predpismi. Odvolací súd poznamenáva, že žiaden procesný predpis neurčuje, že v prípade prejednania veci v neprítomnosti účastníka, resp. jeho právneho zástupcu ( § 101 ods.2 O.s.p.) nemôže súd vec prejednať a rozhodnúť - v tomto smere poukazuje na to, že neprítomnosť na pojednávaní súdu nariadeného na deň 22.9.2011 právny zástupca otca sám neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov týkajúcich sa jeho osoby, ale o jeho ospravedlnenie požiadal otec priamo pred začatím pojednávania s tým, že súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti svojho právneho zástupcu. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd naviac poznamenáva, že v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.9.2011 nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa poskytovať otcovi poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach z dôvodu, že tento bol v konaní zastúpený advokátom ( § 5 ods. 1, 2 O.s.p.). Rovnako odvolací súd neprihliadol k námietke týkajúcej sa riadneho nevykonania dôkazov v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.9.2011, keď z obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že súdom boli oboznamované listinné doklady tvoriace súčasť spisu a proti protokolácii súdu nevzniesol námietky žiaden z prítomných účastníkov. S poukazom na uvedené , odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.