Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/354/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310215058 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1310215058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľa: L. - X D. - Q. E. A., O. X, L., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti odporcovi: G. F., E..A..O.., R. X, R., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, o odvysielanie opravy, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. marca 2011 č.k. 28C 167/2010 - 89, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bolo odporcovi uložené odvysielať opravu nepravdivých údajov týkajúcich sa navrhovateľa, ktoré boli odvysielané 22.10.2010 a 25.10.2010 na programovom kanáli odporcu F. C. v hlavnej spravodajskej relácii U. F. C. v rovnakom čase a v rovnakom programe, ako boli odvysielané údaje, v nasledovnom znení: „Údaje, ktoré boli odvysielané 22.10.2010 a 25.10.2010 na programovom kanáli F. C. v hlavnej spravodajskej relácii U. F. C., týkajúce sa reportáže s názvom W. D., kde sa mali členovia občianskeho združenia L. - X D. - Q. E. A. vydávať za príslušníkov D.T. Q. E. a D. Q. Q. E. A. sa nezakladajú na pravde. Občianske združenie L. - X D. - Q. E. A. so sídlom na O. Z..Č.. XXX/X H. L., IČO: XX XXX XXX, je občianskym združením, ktorého činnosť nemožno stotožňovať s činnosťou príslušníkov D. Q. E., či profesionálnymi záchranárskymi zbormi a rovnako sa nikdy za príslušníkov D. Q. E. či profesionálneho záchranárskeho zboru nevydávali. Za uvedenie nepravdivých a zavádzajúcich informácii týkajúcich sa Občianskeho združenia L. - X D. - Q. E. A. sa ospravedlňujeme.“. Z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ je občianskym združením s identifikačným číslom 42 111 391, podľa stanov je jeho poslaním pomáhať v kritických situáciách na Slovensku a mimo neho, a to aj s profesionálnymi záchrannými zložkami, a že bol zaradený do databázy Koordinačného strediska integrovaného záchranného systému pre účely výzvy na zásah pri poskytovaní pomoci občanom v tiesni. Medzi účastníkmi konania mal za sporné, že odporca odvysielal v hlavnej spravodajskej relácii U. F. C. 22.10.2010 a 25.10.2010 informácie o navrhovateľovi tak, ako ich tento uviedol v žalobnom návrhu. Nebolo tiež sporným, že podľa odvysielaných údajov bolo možné presne určiť, že sa týkajú navrhovateľa. Predmetom konania bolo teda právo na odvysielanie opravy podľa zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVaR“), ktoré vznikne, ak o to dotknutá osoba písomne požiada do 30 dní od odvysielania napadnutých údajov (§ 21 ods. 3 ZoVaR) a zanikne, ak takáto žiadosť nebola vysielateľovi doručená v lehote 30 dní od odvysielania napadnutých údajom (§ 21 ods. 3 in fine ZoVaR). Vychádzal z toho, že odporca po prvý krát odvysielal napadnuté údaje 22.10.2010, lehota na požiadanie o opravu začala plynúť 23.10.2010, prvý deň po dni kedy nastala udalosť (§ 122 ods. 1 Obč.zák.), 30 dňová lehota uplynula v nedeľu 21.11.2010, a preto posledným dňom lehoty bol pondelok 22.11.2010, najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 122 ods. 3 Obč.zák.), kedy mal navrhovateľ odporcovi doručiť písomnú žiadosť o opravu (§ 21 ods. 3 ZoVsR). Z dokazovania vykonaného na zistenie tejto skutočnosti vyplynulo, že navrhovateľ zaslal odporcovi žiadosť o opravu elektronicky na jeho adresu C..sk 22.11.2010, čo potvrdil právny zástupca odporcu na pojednávaní 15.03.2011, a teda bolo preukázané, že odporcovi bola doručená žiadosť o opravu v určenej lehote (§ 40 ods. 4 veta prvá Obč.zák.). Písomnú žiadosť o opravu zaslanú navrhovateľom odporcovi poštou 22.11.2010 považoval za doručenú po lehote, s ohľadom na spôsob prepravy, keďže táto mohla byť odporcovi doručená najskôr 23.11.2010. S ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 4 ZoVaR sa ako ďalším zaoberal tým, či v žiadosti o opravu doručenej odporcovi bolo jednoznačne uvedené, ktoré konkrétne informácie sa majú odvysielať a dospel k záveru, že v žiadosti z 19.11.2010 nebol uvedený návrh znenia opravy, a z tohto dôvodu právo navrhovateľa na odvysielanie opravy zaniklo. V žiadosti o opravu nebol jednoznačne uvedený text návrhu opravy, ktorý mal byť odvysielaný. Pripustil, že z posledného odseku možno mať za to, že návrh znenia opravy je v predposlednom odseku žiadosti, z tohto však podľa neho nie je zrejmé, ktorá informácia - text by mal byť odvysielaný. Druhý krát boli o navrhovateľovi odvysielané údaje dňa 25.10.2010, lehota na žiadosť o opravu začala plynúť 26.10.2010 (zrejme omylom uvedený dátum 24.11.2010), 30 dňová lehota uplynula 24.11.2010. Keďže však navrhovateľ súdu nepreukázal, že v tejto lehote zaslal odporcovi žiadosť o opravu informácií odvysielaných o ňom 25.10.2010, a žiadosť z 19.11.2010 neobsahovala takúto žiadosť, navrhovateľovi právo na odvysielanie opravy informácií odvysielaných 25.10.2010 zaniklo márnym uplynutím lehoty stanovenej na podanie žiadosti o opravu. Na záver poukázal na to, že navrhované znenie opravy v žalobnom návrhu nezodpovedá žiadosti o odvysielaní opravy z 19.11.2010 (a ani nemôže, keďže v tejto nebol návrh na opravu vyjadrený určito). S ohľadom na to, že na súde je možné žiadať o uloženie povinnosti odvysielať tú opravu, o ktorú bol vysielateľ požiadaný v lehote postupom stanoveným ZoVaR, ak by právo navrhovateľa nezaniklo podľa ustanovenia 21 ods. 3 ZoVaR, zaniklo by v dôsledku toho, že navrhovateľ nepodal návrh na uloženie povinnosti odporcovi odvysielať opravu do 15 dní po márnom uplynutí 8- dňovej lehoty stanovenej na uverejnenie opravy, počítanej odo dňa doručenia žiadosti o opravu, keďže navrhované znenie opravy v žiadosti o opravu a v návrhu na začatie súdneho konania neboli totožné (§ 21 ods. 11 ZaVaR). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s jeho § 150 ods. 1 tak, že zohľadnil pasivitu odporcu pred začatím konania, keď nereagoval na žiadosť navrhovateľa, nesnažil sa predísť sporu a týmto spolupôsobil na vzniku sporu. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali včas odvolanie navrhovateľ i odporca. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal proti záveru súdu prvého stupňa, že jeho žiadosť o opravu z 19.11.2010 neobsahovala jednoznačný text navrhovanej opravy a nespĺňala preto zákonné požiadavky, čo malo za následok zánik jeho práva na odvysielanie opravy. Podľa neho pod pojmom „údaj“ (uvádzaný v ustanovení § 21 ods. 1 ZoVaR) treba rozumieť určité skutkové tvrdenie, nie hodnotiaci úsudok, čo vyplýva z teórie masovej komunikácie, ktorá pri žurnalistike rozlišuje správy (skutkové tvrdenia) a komentáre (hodnotiace úsudky). U subjektívne hodnotiacich úsudkoch (komentárov) nie je možné preukázať ich pravdivosť či nepravdivosť, keďže nejde o empiricky overiteľné fakty. V danom prípade však už zo samotného názvu reportáže z 22.10.2010, ale i z jej obsahu, a aj z reportáže odvysielanej 25.10.2010 jednoznačne vyplýva, že išlo o fakty, ktorých pravdivosť či nepravdivosť možno preukázať a možno ich zhrnúť do jedného základného faktu, že členovia občianskeho združenia sa mali vydávať za falošných policajtov. Podľa neho znenie opravy nemohlo z objektívnych príčin, a v konečnom dôsledku i pre jej zrozumiteľnosť, obsahovať i pravdu skresľujúce informácie. Text žiadosti o odvysielanie opravy bol podľa neho dostatočný na to, aby v prípade odvysielania zabezpečil osobám sledujúcim vysielanie možnosť zmeny názoru, a to, že členovia občianskeho združenia sa nevydávali za príslušníkov policajného zboru a nemali ani úmysel v niekom takúto predstavu vzbudiť. S poukazom na ustanovenie § 21 ods. 4 ZoVaR uviedol, že v žiadosti o opravu opísal v čom nepravdivosť údajov a skreslenie pravdy spočíva a sformuloval aj návrh znenia opravy, ktorý je v návrhu na začatie konania upravený v porovnaní so žiadosťou o opravu len minimálne, a že pre neho nebolo určujúce, aby dosiahol na základe podanej žiadosti dve osobitné opravy, keďže obidve sa týkali jednej, tej istej skutočnosti. Doplnil, že uverejnenia opravy sa domáhal, preto, aby dosiahol aspoň čiastočnú satisfakciu za to, že dôsledkom odvysielaných reportáží utrpela jeho dobrá povesť a že následne po odvysielaní reportáže prišiel o veľkú časť klientely a sponzorov, ktorých príspevky predstavovali hlavný zdroj jeho financovania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej ako vecne správne. Navrhovateľ v odvolaní podľa neho pripúšťa, že jeho postup pri zaslaní žiadosti o opravu, jej obsah a obsah návrhu na začatie konanie nespĺňajú predpoklady, ktoré pre uplatnenia práva na odvysielanie opravy stanovuje právna úprava. Poukázal na účel úpravy v § 21 ZoVaR, ktorým je dosiahnuť reparáciu pre osobu, ktorej sa odvysielaná nepravdivá informácia dotýka, dbať na vyvážené postavenie obidvoch strán, vysielateľa i žiadateľa o opravu. Konštatoval, že odvysielanie opravy je možné považovať za zásah do práva vysielateľa rozhodovať o obsahu vysielania a preto aj za zásah do práva na informácie a vzhľadom na závažnosť takéhoto zásahu je nutné rešpektovať zákonnú úpravu a umožniť ho v opodstatnených prípadoch pri splnení materiálnych i formálnych zákonných predpokladov. Mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil zrejmú neúplnosť, neurčitosť a zmätočnosť žiadosti o odvysielanie opravy a žalobného návrhu a ich nesúlad, keďže povinnosť totožného znenia žiadosti o opravu a žalobného návrhu vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4, in fine, ZoVaR. Odporca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol o trovách konania pre nesprávne právne posúdenie a žiadal, aby mu bola priznaná plná náhrada trov prvostupňového konania 303,35 eur a aj náhrada trov odvolacieho konania. Súd prvého stupňa podľa neho nesprávne právne posúdil jeho postoj pred začatím konania preto, že on nebol povinný zo zákona odpovedať navrhovateľovi na jeho žiadosť o odvysielanie opravy (§ 21 ZoVaR). V prípade, ak vysielateľ nevyhovie žiadosti o odvysielanie opravy, má žiadateľ o opravu právo postupovať podľa ustanovenia § 21 ods. 10 ZoVaR. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a čl. II ods. 2 Ústavy SR vyvodil, že súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil jeho pasivitu pri rozhodovaní o trovách konania, pretože jemu ako vysielateľovi žiaden právny predpis neukladá povinnosť konať vo veci žiadosti o opravu. Mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím o trovách konania postupoval nad rámec zákona, čo je v rozpore s ústavou, a obmedzil jeho právo na ochranu využitím právneho zastúpenia pred súdom. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu proti rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že odporca bol skutočne pred začatím konania pasívny, nereagoval na jeho žiadosť a on nemal inú možnosť, s ohľadom na krátku 30- dňovú prekluzívnu lehotu stanovenú na uplatnenie práva na súde, ako domáhať sa svojho práva na súde. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa i odporcu a podľa uplatnených dôvodov bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Zistil, že prvostupňový súd na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, z preukázaného vyvodil správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3, 4, 10 a 11 ZoVaR, ktoré upravuje právo dotknutej osoby na odvysielanie opravy nepravdivého alebo skresľujúceho údaju, žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká. Zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy. Ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží stanovené podmienky, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. Ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh na súd do 15 dní po márnom uplynutí 8 dňovej lehoty stanovenej vysielateľovi na odvysielanie opravy, právo na odvysielanie opravy zaniká. Súd prvého stupňa v danej veci zameral dokazovanie na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu a to, či navrhovateľ požiadal odporcu o odvysielanie opravy písomnou žiadosťou v stanovenej lehote, či je zo žiadosti zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov odvysielaných o navrhovateľovi, prípadne skreslenie pravdy a či je v žiadosti uvedený aj návrh opravy. Po závere, že žiadosť o odvysielanie opravy bola doručená odporcovi v stanovenej zákonnej 30 dňovej lehote, zostalo súdu vo veci na zisťovanie, či žiadosť o odvysielanie má stanovené náležitosti. Pri tomto vychádzal z toho, že v žiadosti musia byť jasne uvedené informácie, ktoré sa majú odvysielať, ale aj tie, ktoré sa majú opraviť, to je, už odvysielané, čo zabezpečí možnosť vytvoriť si objektívny názor na odvysielané informácie alebo označenie pôvodných informácii a uvedenie, že tieto nie sú pravdivé. Samotný odkaz na odvysielané informácie s uvedením relácie nepovažoval za dostačujúci pre zabezpečenie osobám sledujúcim vysielania možnosť zmeny názoru o veci. Žiadosť navrhovateľa o opravu z 19.11.2010 podľa súdu prvého stupňa neobsahovala jednoznačne identifikovaný text návrhu znenia opravy, ktorý mal odporca odvysielať. Pripustili, že za návrh opravy by bolo možné považovať predposledný odsek žiadosti, avšak v tomto nebolo jasne uvedené, ktorá konkrétna informácia - text z tohto odseku, má byť odvysielaná. Z uvádzaného správne potom súd prvého stupňa vyvodil, že žiadosť nemala predpísané náležitosti, v dôsledku čoho právo navrhovateľa na opravu zaniklo. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o opravu odvysielaných informácii o ňom, zhrnutá do predposledného odseku jeho žiadosti z 19.11.2010, nebola sformulovaná ako návrh opravy, keďže v ňom neboli uvedené informácie podľa navrhovateľa nepravdivé a informácie, ktoré by mali byť v oprave uvedené. Z textu tohto odseku, ktorý znie: „Občianske združenie L. - X D. - Q. E. A. je dobrovoľné záchranárske združenie, ktorého činnosť nemožno stotožňovať s činnosťou D. Q. E. či D. Q. Q. a rovnako sa nikdy za príslušníkov D. Q. E. či D. Q. Q. nevydávali.“, sa ani s prihliadnutím na ostatný text žiadosti nedá zistiť, či tieto informácie odzneli v príspevku „Falošní D.“ odvysielanom v T. E. F. C. 22.10.2010 a 25.10.2010, alebo ide o text, ktorý má byť odvysielaný ako oprava. Za predpokladu, že ide o text opravy, tak v návrhu chýba text, ktorý sa má týmto opraviť. Keďže bez doplnenia o opravovaný text, resp. o porovnanie nepravdivého a pravdivého textu, samotný citovaný text nedáva možnosť osobám, ktoré by si ho vypočuli, aby zmenili názor na činnosť navrhovateľa, takáto oprava by nesplnila cieľ sledovaný zavedením osobitného práva na opravu ZoVaR. Za takéhoto stavu sa odvolací súd stotožnil zo záverom súdu prvého stupňa, na ktorom tento založil napadnuté rozhodnutie, že navrhovateľova žiadosť o opravu neobsahovala návrh opravy, teda nevyhovovala ustanoveniu § 21 ods. 4 ZoVaR, čo mu bránilo žalobnému návrhu vyhovieť. Rovnako za správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa, že právo navrhovateľa na odvysielanie opravy napadnutých údajov v príspevku z 25.10.2010 zaniklo neuplatnením tohto práva, pretože predložená žiadosť o uverejnenie opravy z 19.11.2010, žiadosť o opravu údajov uverejnených 25.10.2010 neobsahovala. Odvolací súd potom, čo nezistil pochybeniu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vykonaných v konaní a ani v právnom posúdení veci, napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd na odvolanie odporcu preskúmal aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania. Námietka odporcu, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím o trovách konania postupoval nad rámec zákona neobstojí, pretože rozhodnutie nepriznať celkom alebo sčasti trovy konania umožňuje súdu ustanovenie § 150 O.s.p., na ktoré súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí aj poukázal. V danej veci však bolo mieste posúdiť, či pre aplikáciu tohto ustanovenia boli v danej veci splnené predpoklady a či odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je dostatočné. Podľa zásady úspechu pri náhrade trov konania vyjadrenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania účastník, ktorý mal vo veci úspech, z čoho vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvého stupňa. Vo svojom rozhodnutí sa však podrobne nevysporiadal s otázkou správania sa jednotlivých účastníkov, a to najmä na strane odporcu, keď skutočnosť, že pred začatím konania nespolupracoval s navrhovateľom, vyhodnotil tak, že spolupôsobil na vyvolaní tohto sporu, čo posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých úspešnému odporcovi priznal iba časť trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 Os.p. umožňuje súdu, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Je pravdou, že odporca nevyhovel žiadosti navrhovateľa na uverejnenie opravy, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z akého dôvodu mal súd prvého stupňa za to, že odporca mal navrhovateľovi poskytovať súčinnosť pred začatím konania v prípade, ak zo strany odporcu nešlo o riadne uplatnenú žiadosť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konania. V ďalšom konaní bude jeho úlohou rozhodnúť o náhrade trov úspešného odporcu podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. alebo riadne zistiť a odôvodniť v čom spočívajú v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podľa ustanovenia rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.