Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/49/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405204375 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1405204375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: H.. C. R., L. H.. H. Č.. X, L., zastúpeného JUDr. Bronislavou Pavelkovou PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova č. 6, Bratislava proti odporkyni: C. R., L. J. Č.. XX, L., zastúpenej JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.mája 2007 č.k. 4C 114/05-126 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal masu tvoriacu BSM účastníkov tak, že z veci účastníkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku spolu v hodnote 27.000,- Sk a nehnuteľnosť - L. Č.. XX na X. X. J. na N. H.. H. Č.. X L., nachádzajúci sa v bytovom dome R..Č.. XXXX, J. na J..Č.. XXXX/ XX, B. na Z. Č.. XXXX, ktorý je vedený F. Ú. L., R. F. pre P..H. R. L., J. A., pre F..Ú.. G. X. Y. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku vo výške XXXX/XXXXXX a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku spolu v hodnote 16.500,- Sk s tým, že navrhovateľ je povinný titulom finančného vyrovnania BSM zaplatiť odporkyni 759.000,- SK do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 150 Obč. zák., keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 28.6.1997, z ktorého pochádza jedno dieťa - G. F., X.. X.X.XXXX, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.5.2004 č.k. 12C 16/04, právoplatným dňa 29.6.2004. Okruh hnuteľných vecí patriacich do masy BSM ustálil a o ich rozdelení rozhodol na základe zhodných tvrdení účastníkov a na základe vykonaného dokazovania ďalej dospel k záveru, že do BSM patrí aj nehnuteľnosť - byt na ul. H.. H. Č..X Y. L., ktorí účastníci konania nadobudli počas manželstva výmenou za byt nachádzajúci sa na H. N.. Č.. XX Y. L. Y. J., ktorý ešte pred uzavretím manželstva s odporkyňou nadobudol navrhovateľ kúpou členského podielu viažúceho sa k nájmu predmetného 3-izbového bytu, na zaplatenie ktorého mu požičali jeho rodičia sumu 750.000,- Sk a ku ktorému uzavretím manželstva vznikol účastníkom spoločný nájom k bytu (§704 ods. 2 Obč. zák.), nie však spoločné členstvo v družstve a po výmene tohto bytu za 2-izbový byt na ul. H.. H. Č.. X Y. L. sa obaja stali spoločnými nájomcami a spoloční členovia družstva (§ 703 ods. 2 Obč. zák.) a následne zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretou dňa 22.5.1998 so R. L. G. L. A. nadobudli tento byt do vlastníctva, pričom kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov navrhovateľa získaných na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX, ktorú sumu zohľadnil navrhovateľovi ako investíciu (prínos) z jeho financií nadobudnutých pred uzavretím manželstva. Všeobecnú hodnotu bytu na N.. H.. H. ustálil na základe znaleckého dokazovania v sume 1.600.000,- Sk, predmetný byt na základe zhodných tvrdení účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľovi a uložil mu povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť odporkyni polovicu hodnoty tohto bytu v sume 800.000,- Sk a po zohľadnení hodnoty hnuteľných vecí prikázaných do vlastníctva každému z účastníkov a po zohľadnení finančnej investície navrhovateľa ustálil celkovú sumu, ktorú uložil navrhovateľovi zaplatiť odporkyni titulom vyporiadania BSM vo výške 759.000,- Sk. Keďže po vyúčtovaní znaleckej odmeny ostal na účte súdu zostatok zaplatených preddavkov, rozhodol aj o ich vrátení, a to navrhovateľovi v sume 1.594,75 Sk a odporkyni v sume 1.594,75 Sk. Ďalej účastníkom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3% z hodnoty vyporiadanej masy BSM v zmysle zákona č. 71/1992 Z.z., a to navrhovateľovi v sume 24.810,- Sk a odporkyni v sume 24.495,- Sk, na účet súdu a s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby súd vyporiadal hnuteľné veci a byt prikázaním do vlastníctva účastníkov tak, ako bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa, avšak bez poskytnutia výplaty odporkyni z predmetného bytu tvoriaceho predmet ich BSM. Namietal, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ukladajúci mu povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 759.000,- Sk titulom finančného vyrovnania BSM, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto vyporiadaní neboli totiž zohľadnené zásady uvedené v druhej vete ust. § 150 Obč. zák. a súd prvého stupňa sa nevyporiadal s tým, že on uplatnil svoje právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Poukázal na to, že do BSM vložil svoj výlučný majetok, a to hodnotu členského podielu k X-A. L. Y. J., ktorý zamieňal za X-A. L. Y. G. X. Y., čím sa jeho výlučný členský podiel transformoval na spoločný členský podiel manželov. Následne došlo k odpredaju a ku kúpe zameneného bytu do vlastníctva, čo spôsobilo, že vec, ktorá by inak patrila do jeho výlučného vlastníctva, jednoznačne patrí do BSM. Poukázal na to, že členský podiel v SBD nie je zanedbateľná majetková hodnota a aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že je spravodlivé pri vyporiadaní vychádzať z trhovej hodnoty členského podielu, a nie zo zostatkovej hodnoty. Namietal, že do BSM vniesol v podstate cenu svojho družstevného podielu a ak by bol v čase výmeny bytov poskytol namiesto výlučného členského podielu svoje finančné prostriedky na kúpu nového podielu, tak by to bolo pri vyporiadaní zohľadnené. Zo svojho majetku vynaložil vysokú hodnotu - hodnotu členského J. Y. R. L. A., viažúcu sa na nájom X-A. L. Y. J., pričom v konaní preukázal, že jeho hodnota bola v čase výmeny 1.200.000,- Sk a preto podľa jeho názoru neexistuje právny dôvod na tom, aby súd nevykonal pri vyporiadaní refundáciu v prospech jeho výlučného majetku. Namietal, že výlučne on sa pričinil o nadobudnutie bytu, sám poskytol svoj členský podiel na získanie iného členského podielu, ktorý sa stal spoločným a sám zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov kúpnu cenu za byt v čase jeho odkúpenia do vlastníctva, pričom svojim rodičom zostal dlžný požičanú sumu 750.000,- Sk, ktorú im bude splácať. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 2914/99 zo dňa 25.10.2001, z ktorého vyplýva, že znenie § 150 Obč. zák. nevylučuje s prihliadnutím k tomu, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, prikázať vec do vlastníctva tomu z manželov, ktorí sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci výlučne zaslúžil, resp. v prevažnej miere, a to bez toho, aby mu uložil povinnosť vyplatiť určitú finančnú sumu na vyrovnanie podielu. Práve vzhľadom na to, že výlučne on sa zaslúžil o nadobudnutie bytu a aj o jeho udržanie, pričom odporkyňa nikdy neprispela žiadnou úhradou na byt, jeho modernizáciu alebo bežnú údržbu, žiadal, aby mu bol predmetný byt prikázaný bez povinnosti vyrovnania podielu hodnoty bytu odporkyni. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietala, že judikát najvyššieho súdu ČR, predložený navrhovateľom, nemožno použiť na danú vec, pretože nejde o identickú situáciu. Ďalej uviedla, že z celého prvostupňového konania nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje v rámci vyporiadania, resp. finančnej výplaty zohľadnenie prínosu, t.j. hodnotu členského podielu alebo žiada prelomenie zásady rovnosti podielov podľa § 150 Občianskeho zákonníka, keď ohľadne bytu chce 100 %-ný podiel a u nej 0%-ný podiel. Ak by malo ísť o zohľadnenie prínosu navrhovateľa, bolo by možné zohľadniť len čistú zostatkovú hodnotu členského podielu ním nadobudnutého 3-izbového bytu pred uzavretím manželstva, keďže nie je možné prihliadať na trhovú hodnotu členského podielu, a to s poukazom na to, že k investícií alebo Y.Ý.X. G. Y. K. XXXX J. Y. E. X-A. L. za predmetný X-A. L. V. H. L. a z trhovej hodnoty členského podielu sa pri vyporiadaní začalo vychádzať až v roku 2000. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 9.marca 2010 č.k. Co 387/2007-177 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti finančného vyporiadania BSM tak, že navrhovateľovi uložil zaplatiť povinnosť odporkyni sumu 174,27 EUR (5.250,-Sk) do troch dní a v časti, ktorou bola účastníkom uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume 1.620,20 EUR a odporkyni sumu 21,66 EUR a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pri vyporiadaní masy BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, avšak zákon pripúšťa výnimky z tejto zásady, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.), a to vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým účastníkmi, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačne možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. Dospel k záveru, že v danom prípade sa o nadobudnutie predmetného bytu zaslúžil výlučne navrhovateľ a táto skutočnosť odôvodňuje určenie nerovnakých podielov účastníkov na tejto spoločnej veci v zmysle § 150 O.s.p., resp., že z tejto nehnuteľnej veci patriacej do masy BSM nie je navrhovateľ povinný vyplatiť finančnú náhradu odporkyni, keďže odporkyňa sa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie predmetného bytu. Poukázal na to, že L. na N.. H.. H. Č.. X účastníci nadobudli počas trvania manželstva kúpou, ku ktorej došlo po predchádzajúcej výmene s X-A. L., ktorý nadobudol navrhovateľ pred uzavretím manželstva prevodom členských práv od A.. S. Z. na základe zmluvy z 9.5.1996 za sumu 700.000,- Sk, ktorá suma predstavovala pôžičku poskytnutú navrhovateľovi jeho otcom, keď prevod členských práv k bytu sa v bežnej praxi uskutočňoval len výplatou členského podielu, a teda navrhovateľ vložil do spoločného majetku svoj členský podiel, ktorý mal v stavebnom bytovom G. L. A., ako aj svoje finančné prostriedky v sume 33.580,- Sk, ktoré boli použité na kúpu bytu na ul. H.. H. Č..X Y. L.. Uviedol, že vzhľadom na tieto skutočnosti by priznanie náhrady odporkyni za predmetný byt bolo v rozpore so zásadami vyporiadania BSM uvedenými v ustanovení § 150 Obč. zák. a taktiež v rozpore s dobrými mravmi, keď je nesporné, že odporkyňa sa o nadobudnutie tohto bytu žiadnym spôsobom nepričinila. Vzhľadom na to uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni sumu predstavujúcu rozdiel hodnoty prikázaných hnuteľných vecí navrhovateľovi oproti hodnote prikázaných hnuteľných vecí odporkyni, keď celková hodnota hnuteľných vecí patriacich do masy BSM predstavovala sumu 43.500,- Sk, z ktorej podiel každého z účastníkov predstavuje sumu 21.750,- Sk, pričom navrhovateľovi boli prikázané do vlastníctva hnuteľné veci v celkovej hodnote 27.000,- Sk a do vlastníctva odporkyni boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 16.500,- Sk. Vzhľadom na to zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti uloženia povinnosti navrhovateľovi a odporkyni zaplatiť súdny poplatok na účet súdu. Na základe dovolania podaného odporkyňou proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol vo veci X. súd R. K. uznesením zo dňa 16.12.2010 č.k. 6Cdo 202/2010-216 tak, že rozsudok F. R. Y. L. z 9.marca 2010 sp.zn. 8Co 387/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke tzv. prínosu navrhovateľa do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v spojení s otázkou nerovných podielov pri ich vyporiadaní. Uviedol, že podľa jeho názoru „je pre úvahu o (ne) rovnosti podielov významné, ako sa každý z účastníkov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku, bez ohľadu na to, či ho mal manžel v dobe pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo ho získal napr. dedením alebo darovaním za trvania manželstva. Ustanovenie § 150 Obč. zák. takú situáciu totiž rieši stanovením práva manžela požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou) dôležitým pre vyporiadanie spoločného majetku než je stanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. stanovenie čiastky, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a ktorej výška sa potom premietne v čiastke stanovenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať“. K otázke tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že: „Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. Výlučný členský podiel niektorého z manželov, ktorý použil na získanie iného družstevného bytu pre oboch manželov, predstavuje tiež majetok, ktorý bol vložený z oddeleného majetku na spoločný majetok manželov - na ich spoločný členský podiel v stavebnom bytovom družstve, v prípade, ak by patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci však predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nie je spoločný členský podiel v bytovom družstve, ale spoločná nehnuteľnosť - byt. Odvolací súd opätovne prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p., vychádzal pritom z právneho názoru dovolacieho súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v súlade s týmto právnym názorom, ktorým je odvolací súd viazaný a je preto vecne správny. Podľa § 243 b) ods. 1 O.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. V prejednávanej veci sa účastníci zhodli na vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do ich BSM, ako aj na ich hodnote, sporným medzi nimi bolo len vyporiadanie nehnuteľnosti a to L. Č.. XX na X.J. G., R..Č.. XXXX na N.. H.. H. Č.. X Y. L., ktorý súd prvého stupňa na základe zhodných tvrdení účastníkov prikázal do vlastníctva navrhovateľa s tým, že titulom jeho vyporiadania priznal odporkyni proti odporcovi právo na vyplatenie 50% hodnoty tohto bytu, t.j. 800.000,- Sk. Odporca v odvolaní namietal, že pri vyporiadaní tohto bytu neboli zohľadnené zásady v zmysle § 150 Obč. zák., v zmysle ktorých žiadal, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a namietal, že výlučne on sa pričinil o nadobudnutie spoločného bytu, keď sám poskytol svoj členský podiel F. X-A. L. Y. J. na získanie iného členského podielu, ktorý sa stal spoločným a viazal sa k bytu , ktorý následne odkúpili. Odvolací súd posúdil okolnosti predchádzajúce kúpe predmetného L. na N.. H.. H. Č.. X Y. L. účastníkmi počas trvania ich manželstva tak, že navrhovateľ sa výlučne zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu, ktorá skutočnosť odôvodňuje určenie nerovnakých podielov účastníkov na tejto spoločnej veci v zmysle § 150 O.s.p. Dovolací súd sa s týmto názorom odvolacieho súdu nestotožnil a z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že použitie výlučného členského podielu navrhovateľa na zabezpečenie nájmu bytu, ktorý bol v momente zániku bezpodielového spoluvlastníctva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, nezaložil disparitu vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva , pretože pre prelomenie zásady rovnosti podielov oboch manželov nie je relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku; ale mohlo by ísť o prínos navrhovateľa do spoločného majetku, spočívajúci v hodnote jeho výlučného členského podielu použitého na zabezpečenie nájmu bytu, ktorý bol v momente zániku bezpodielového spoluvlastníctva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Vytkol odvolaciemu súdu, že nerozlišoval medzi uvedenými inštitútmi a nesprávne právne vec posúdil, keď tieto inštitúty zmiešal, pričom však z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že výlučný členský podiel jedného z manželov použitý na získanie iného družstevného bytu pre oboch manželov, predstavuje majetok vložený z oddeleného majetku jedného manžela na spoločný majetok manželov, teda na ich spoločný členský podiel, v prípade, ak by patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak v prejednávanej veci predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nie je spoločný podiel v bytovom družstve, ale byt. Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na to, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nie je spoločný členský podiel v bytovom družstve, na ktorý spoločný majetok použil navrhovateľ svoj výlučný členský podiel, nemožno tento jeho výlučný členský podiel považovať za majetok vložený z jeho oddeleného majetku na spoločný majetok a nepredstavuje teda tzv. prínos jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí vychádzal z rovnosti podielov účastníkov na predmetnom byte patriacom do ich BSM a použitie výlučného členského podielu navrhovateľa na získanie členského podielu viažúceho sa k spoločnému bytu účastníkov pred jeho odkúpením nezohľadnil ako jeho prínos do spoločného majetku, pretože spoločný členský podiel nie je predmetom BSM účastníkov, rozhodol v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu a preto odvolací súd, pre ktorý je právny záver dovolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí záväzný, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením podľa § 214 ods. 5 O.s.p., keďže odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania uplatnila, ale tieto trovy nevyčíslila do verejného vyhlásenia rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné