Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/271/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406202442 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406202442.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkýň: 1/ X. Y., X/ X. Y., T.Z. Z. U.. F.. K. Č.. XX, W., obe zast. advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, ul. kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, proti žalovanému: V. J., Z. Š. I.. Č.. X, L., o 2 323,57 eur s prísl., na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 31. januára 2012 č. k. 6C 55/2008- 63, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e.
V časti trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 497,91 eur s 13 % úrokami z omeškania od 18. 2. 20032 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 497,91 eur s 13 % úrokami z omeškania od 18. 2. 2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobkyniam nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobkýň (manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2) W. Y. požičal žalovanému dňa 17. 1. 2003 sumu 135 000 Sk. Pôžička bola dojednaná ústne. Pri odovzdávaní peňazí žalovanému bol prítomná X. Y.. Splatnosť pôžičky bola dojednaná tak, že žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť v lehote 1 mesiaca, čo vyplýva z výpovede svedka X. Y.. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či a akú sumu žalovaný právnemu predchodcovi žalobkýň, resp. žalobkyniam vrátil. Žalovaný tvrdil, že časť pôžičky vo výške 75 000 Sk vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň za prítomnosti svojej manželky a syna vo svojom rodinnom dome. Sumu 40 000 Sk vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň dňa 14. 3. 2003, pričom peniaze na vrátenie tejto sumy si požičal od S. Č.. Zvyšných 20 000 Sk vrátil žalobkyniam dňa 9. 4. 2003. Žalovaný tak tvrdil, že celú pôžičku vrátil (75 000 + 40 000 + 20 000 = 135 000 Sk). Žalobkyne tvrdili, že žalovaný vrátil ich právnemu predchodcovi v pohostinstve Diana za prítomnosti žalobkyne 2/ sumu 45 000 Sk a po smrti právneho predchodcu žalobkýň vrátil žalobkyniam rovnako v pohostinstve Diana sumu 20 000 Sk. Spolu teda podľa žalobkýň vrátil z pôžičky sumu 65 000 Sk a dlhuje im teda ešte 70 000 Sk (2 323,57 eur). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vrátenie sumy 75 000 Sk, i keď vrátenie tejto sumy potvrdili svedkovia V. J. - manželka žalovaného a R.. W. J. - syn žalovaného. Súd prvého stupňa považoval za preukázané tvrdenie žalobkýň, že žalovaný dňa 24. 2. 2003 vrátil právnemu predchodcovi
žalobkýň 45 000 Sk a považoval za preukázané, že žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň ešte sumu 40 000 Sk. Ohľadom tejto sumy súd prvého stupňa vychádzal z výpovede svedkyne S. Č., ktorá potvrdila, že na jar 2003 poskytla žalovanému pôžičku vo výške 40 000 Sk, pričom žalovaný jej povedal, že tieto peniaze potrebuje na vrátenie pôžičky právnemu predchodcovi žalobkýň. Vrátenie sumy 20 000 Sk nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Súd prvého stupňa teda vychádzal z toho, že žalovaný z pôžičky vrátil sumu spolu 105 000 Sk (45 000 + 40 000 + 20 000 = 105 000 Sk) a z tohto titulu teda žalobkyniam dlhuje ešte 30 000 Sk (995,82 eur). Vzhľadom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť z titulu vrátenia pôžičky každej zo žalobkýň po 497,91 eur ( 15 000 Sk), teda každej polovicu z dlžnej sumy 995,82 eur. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobkyniam, ktoré mali vo veci iba nepatrný úspech (v rozsahu 14,28 %) náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyne a napadli ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a výrok o trovách konania. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť každej z nich po 663,87 eur s prísl. a žalovanému uloží povinnosť nahradiť im trovy konania. V konaní podľa nich nebolo preukázané, že by žalovaný vrátil ich právnemu predchodcovi sumu 40 000 Sk, ktorú si mal požičať od S. Č.. Spochybnili výpovede svedkov V. J. F. R.. W. J. z dôvodu, že ide o blízke osoby žalovaného a ich výpovede sú preto účelové. Spochybnili tiež výpoveď svedkyne S. Č., ktorá podľa nich ako invalidná dôchodkyňa nemala finančné prostriedky na to, aby poskytla žalovanému pôžičku 40 000 Sk. Žalovaný a svedkyňa Č. nezdôvodnili, prečo sú ich podpisy na zmluve o pôžičke zo 14. 3. 2003 a na potvrdení o vrátení pôžičky z 31. 12. 2003 overené v ten istý deň u toho istého notára až dňa 20. 11. 2006. Naviac, svedkyňa Č. vypovedala, že pôžičku poskytla žalovanému ústnou zmluvou, čo je v rozpore s následne predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalovaného (zmluva o pôžičke zo 14. 3. 2003, potvrdenie o vrátení pôžičky z 31. 12. 2003). To potvrdzuje podozrenie žalobkýň, že uvedené listinné dôkazy boli vyhotovené až pre potreby tohto súdneho konania.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania sa odvolací súd zaoberal tým, či z vykonaného dokazovania vyplýva skutkový záver súdu prvého stupňa, že žalovaný vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň 40 000 Sk (1 327,75 eur), ktorú sumu si mal požičať od S. Č.. Zo spisu vyplýva, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe z 19. 11. 2006 (č. l. 21 - 22) uviedol, že dňa 14. 3. 2003 vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň 40 000 Sk, pričom túto sumu si požičal od známej. K tomuto vyjadreniu k žalobe pripojil zmluvu o pôžičke 40 000 Sk zo 14. 3. 2003, ktorú uzavrel s S. Č. a potvrdenie o vrátení tejto pôžičky z 31. 12. 2003. Podpisy na oboch týchto dokladoch overil notár dňa 20. 11. 2006. S. Č. bola v konaní vypočutá prostredníctvom dožiadaného súdu. Tá vypovedala, že žalovanému na základe písomnej zmluvy o pôžičke požičala niekedy na jar 2003 sumu 40 000 Sk, pôžičku jej žalovaný vrátil v ten istý rok, o čom spísali potvrdenie. Žalovaný jej povedal, že peniaze potrebuje na vrátenie pôžičky známemu. Peniaze žalovanému odovzdala hneď pri podpise zmluvy o pôžičke a nevystavila o tom žiadny doklad. Peniaze na pôžičku žalovanému dostala na Vianoce od mamy, v marci 2003 poberala invalidný dôchodok 3 500 Sk mesačne a nepracovala. Jej manžel v tom čase podnikal. Žalovaný je jej spolužiak zo strednej školy. Pôžičku 40 000 Sk od Č. potvrdila aj svedkyňa V. J. - manželka žalovaného, ktorá tiež uviedla, že bola pri tom, keď žalovaný tieto peniaze odovzdal právnemu predchodcovi žalobkýň.
Odvolací súd je toho názoru, že z výsledkov takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil logický záver, že žalovaný skutočne vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň sumu 40 000 Sk, ktorú si požičal od S. Č.. Treba vziať do úvahy, že žalovaný v tomto ohľade svoje výpovede nemenil a od počiatku tvrdil, že právnemu predchodcovi žalobkýň vrátil 40 000 Sk, ktorú sumu si požičal od S. Č.. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobkýň v odvolaní, že svedkyňa S. Č. vypovedala, že pri poskytovaním pôžičky žalovanému „nespisovali žiadne papiere.“ Táto svedkyňa vypovedala - ako je to uvedené vyššie - že so žalovaným uzavrela písomnú zmluvu o pôžičke a pri vrátení pôžičky o tom spísali potvrdenie. Svedkyňa súčasne uviedla, že žalovanému nevystavila žiaden doklad o odovzdaní peňazí, teda so žalovaným nespísala potvrdenie o tom, že mu peniaze skutočne odovzdala. Vo výpovedi svedkyne Č. teda nie je
žiadny rozpor pokiaľ ide o existenciu písomnej zmluvy o pôžičke 40 000 Sk a písomného potvrdenia o jej vrátení. Pôvod sumy 40 000 Sk táto svedkyňa objasnila vo svojej výpovedi, z ktorej vyplynulo, že túto sumu nezískala zo svojho invalidného dôchodku, ale dostala ju od mamy. Len tá skutočnosť, že podpisy žalovaného a svedkyne Č. na zmluve o pôžičke a na potvrdení o jej vrátení boli notárom overené dňa 20. 11. 2006 nedokazuje, že by išlo o účelovo vytvorené písomnosti. Ide skôr o to, že žalovaný považoval za potrebné overiť podpisy na týchto písomnostiach pred tým, ako ich zaslal súdu. Je možné, že sa domnieval, že bez overenia podpisov k nim súd neprihliadne.
Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodil z neho správny a logický záver, že žalovaný si požičal od S. Č. 40 000 Sk a túto sumu vrátil právnemu predchodcovi žalobkýň. Rozsudok súdu prvého stupňa je teda v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, vecne správny. Preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania je zmätočný. Žalobkyne sa domáhali zaplatenia 2 323,57 eur a napadnutým rozsudkom im bola priznaná suma spolu 995,82 eur. Vzhľadom na to nemožno povedať, že by mali vo veci iba nepatrný úspech, ako to uviedol súd prvého stupňa. Okrem toho, ak by žalobkyne mali vo veci nepatrný úspech, žalovaný by logicky mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a v takom prípade by mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. V neposlednom rade rozhodnutiu o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. zodpovedá výrok, ktorým súd prvého stupňa náhradu trov konania buď pomerne rozdelí alebo žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam by prichádzalo do úvahy za predpokladu, že by v spore mali plný úspech a súd by im náhradu trov konania napriek tomu nepriznal podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým žalobkyniam nebola priznaná náhrada trov konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch sporových strán rozhodne o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.