Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406203697 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406203697.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., D. K.. Č.. XX, proti odporcom: 1/ E.. D. G., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., T. K.. Č.. XX, zast. C.. E.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T., A. K.. Č.. XX, 2/ U., I..J.., IČO: XX XXX XXX, E. K.. Č.. X, T., zast. advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., IČO: 36 863 360, Kapitulská ul. č. 15, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. decembra 2011, č. k. 6C/42/2006-254, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal odporcom náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. 150 O.s.p. a vecne tým, že odporca 1/ si náhradu trov v konaní neuplatnil, keďže nemal v konaní právneho zástupcu a odporca 2/ sa k výzve súdu, aby uviedol, všetky skutočnosti na posúdenie jeho majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov za účelom rozhodnutia súdu o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. nevyjadril a preto dospel k záveru, že sa rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania na jeho majetkových pomeroch pri jeho základnom imaní vo výške 1.086.439,62 eur výraznejšie neprejaví. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote odporca 2/, ktorý ho navrhol zrušiť z dôvodu, že vyjadrenie k výzve súdu týkajúce sa preukázania jeho majetkových pomerov, prvostupňovému súdu zaslal dňa 07.12.2011 alebo zmeniť tak, že odporcovi 2/ prizná trovy konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. V prejednávanej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. decembra 2007, č. k. 6C 42/2006-180 tak, že návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 5. októbra 2009, č. k. 7Co 14/2008-226 prvostupňový rozsudok v zamietajúcej časti vo veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ výzvou zo dňa 14.10.2011, doručenou odporcovi 2/ dňa 19.10.2011 povinnosť vyjadriť sa v lehote 15 dní (do 4. novembra 2011) k možnosti rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Odporca 2/ sa k uvedenej výzve vyjadril písomne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.12.2011 (deň vydania napadnutého uznesenia) v ktorom uviedol, že navrhovateľ v konaní úspešný nebol, jeho žaloba bola nedôvodná a nakoľko bol povinný svoje zastupovanie v danej právnej veci riešiť splnomocnením advokátskej kancelárie a titulom trov za poskytovanie právnych služieb mu vznikla ujma v sume XX.XXX,- Sk, žiadal náhradu trov konania priznať. Odporca 2/ vo svojom odvolaní zároveň poukázal na skutočnosť, že je prevádzkovateľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia H. E. s tým, že finančná situácia prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení je mimoriadne zlá a každý prevádzkovateľ každodenne bojuje o svoju existenciu. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi podľa § 142 ods. 1 O.s.p., so zreteľom na plný úspech toho ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie, ktorým jednoznačne konanie o náhradu škody je. Trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Len v takom prípade pôjde o trovy, u ktorých sa nadväzne na splnenie tohto predpokladu bude skúmať, či to boli účelne vynaložené vecné alebo peňažné prostriedky. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy), a nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu a pod. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje z článku 47 Ústavy. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, avšak trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, nakoľko každý úkon alebo každé uplatnenie trov je nutné posudzovať samostatne, teda i trovy právnej pomoci. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje teda samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok, resp. o zásadu úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Výnimkou zo zásady za výsledok je ust. § 150 O.s.p., ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p.). Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. V posudzovanej veci bol navrhovateľ v konaní neúspešný a preto odporcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vzniklo. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v odôvodnení rozsudku zo dňa 5. októbra 2009, č. l. 7Co/14/2008-226 postupoval správne, keď vyzval účastníkov konania na preukázanie ich majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov a dospel k správnemu právnemu záveru, že zistené okolnosti odôvodňujú na náhradu trov konania aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa s obranou odvolateľa (odporcu 2/) nestotožnil, nakoľko pokiaľ žiadal priznať náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný a nesúhlasil s prípadným rozhodnutím prvostupňového súdu o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (na čo bol vyššie uvedenou výzvou súdu prvého stupňa upozornený a napokon možná aplikácia tohto ustanovenia priamo vyplývala z rozhodnutia odvolacieho súdu), bolo jeho povinnosťou svoje majetkové, sociálne pomery bezpečne preukázať listinnými dôkazmi, teda preukázať, že nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 2/ mu ako právnickej osoby spôsobí ujmu. Odporca 2/ sa však nielen v lehote stanovenej súdom prvého stupňa (15 dní) k výzve nevyjadril, ale najmä ani v odvolaní ním tvrdenú ujmu v sume XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) prípadne inú ujmu, právne relevantným spôsobom nepreukázal. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.