Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/82/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407223830 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1407223830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľov: l. N. O. V. F. I. Č. G. P. S. Á. , bytom N., Z. Č.. X, 2. W. O. V. F. I. Č. I. G. , bytom N., Z. Č.. X, obaja zastúpení JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom v Bratislave, Domašská č. 11, P.O.BOX 21, proti odporcom: I. L.. H. J. I. L. Z. , bytom N., C.Ň. Č.. X, zastúpený JUDr. Evou Bellovou, advokátkou v Šamoríne, Mliečno č. 511, II. M.. Ľ. Y. C. P. S. V. D. I. Y. , bytom N., Ž. Č.. X, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Bratislava, Koceľova č. 9, IČO: 36 806 412, III. C., Z.. Z. F..P.., N., Z. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Evou Bellovou, advokátkou v Šamoríne, Mliečno č. 511, o určenie neplatnosti prevodov vlastníctva, na odvolanie navrhovateľov v l., 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25. novembra 2009, č.k. 8C 199/2007-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľov, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že navrhovatelia v l., 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odporcovi v I. rade L.. H. J. v sume 198,74 € na účet právnej zástupkyne JUDr. Evy Bellovej, advokátky v Šamoríne, odporcovi v II. rade M.. Ľ. Y. v sume 342,81 € na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Bratislava, odporcovi v III. rade C., Z.. Z. F..P.., N., v sume 115,08 € na účet právnej zástupkyne JUDr. Evy Bellovej, advokátky v Šamoríne. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 25.11.2009, č.k. 8C 199/2007-143, zamietol návrh navrhovateľov v celom rozsahu. Ním sa navrhovatelia domáhali určenia, že prevod vlastníctva k bytu v ich spoločnom nájme č. XX na X. A. bytového domu v N. na Z. Č.. X z odporcu v II. rade na odporcu v III. rade na základe zakladateľskej listiny o založení spoločnosti s ručením obmedzeným a následne na odporcu v I. rade na základe kúpnej zmluvy podľa S.-XXX/XXXX zo dňa 09.02.2004 sú neplatné. V prvom rade dôvodili tým, že prevod vlastníctva k bytom vrátane ich bytov v bytovom dome v N. na Z. v roku 1997 za účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. je protizákonný a ako taký je absolútne neplatným právnym úkonom, a to od začiatku a spätne, z ktorého nevznikli žiadne práva a povinnosti, a teda ako keby sa neuskutočnili. Boli porušené ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, najmä § 29 ods. 5 citovaného zákona. M.. Y. zákon dovoľoval previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu vrátane Z. A. T., obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou T. Z.. Odporca v III. rade nespĺňa charakter žiadneho z uvedených subjektov. Preto je neplatný aj následný prevod vlastníctva bytu na odporcu v I. rade. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu vlastníctva k bytom v bytovom dome odôvodnili tým, že vyriešením sporu obnovením zákonného právneho stavu by sa odstránila ich dlhodobá právna neistota, v ktorej sa nachádzajú už dlhšiu dobu a týmto by sa posilnilo ich postavenie ako účastníkov konania v ďalšom konaní o odpredaji bytov v bytovom dome v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Bytový dom na Z. Č.. X S. N., v ktorom navrhovatelia bývajú, bol vo vlastníctve odporcu v II. rade, ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20.11.1992 v rámci likvidácie majetku Z., Š..A.. S. U. a ako fyzická osoba sa stal vlastníkom tohto obytného domu spolu s bytmi, ktoré mali dovtedy charakter štátnych bytov. Odporca v II. rade ako vlastník nehnuteľnosti založil dňa 20.02.1997 ako jediný spoločník spoločnosť C., Z.. Z. F..P.., a do základného imania prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa (odporcu v III. rade). Kúpnou zmluvou odporca v III. rade previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu č. XX, X. A.. na X.. Z. Č.. X, N., ktorého nájomcami sú navrhovatelia v l., 2. rade, na odporcu v I. rade. Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Dospel k záveru, že navrhovatelia v l., 2. rade nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu. Je cieľom navrhovateľov dosiahnuť, aby bol daný byt prevedený podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov do ich vlastníctva (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ich právne postavenie sa však uplatneným určovacím výrokom v tomto konaní priamo nezmení, keďže naďalej zostanú „len“ nájomcami bytu. Okrem otázky platnosti prevodov vlastníctva v danej veci je však medzi účastníkmi sporná nielen samotná platnosť napadnutých právnych úkonov, avšak aj otázka existencie povinnosti odporcov previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľov. Za takýchto okolností, ak by aj súd vyhovel návrhu navrhovateľov, ich právne postavenie sa nezmení až do takej miery, žeby nebolo potrebné v ďalšom konaní vyriešiť súdom otázku, či niektorý z odporcov je povinný previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľov ako nájomcov podľa príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. Keďže odporcovia (najmä odporca v I. rade) nie sú ochotní dobrovoľne previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľov, je možné a zároveň aj nevyhnutné, aby sa navrhovatelia domáhali splnenia tejto povinnosti (teda žalobou na plnenie) v samostatnom konaní, ktorú navrhovatelia aj podali (konanie je vedené pod sp. zn. 7C 200/2007). V takomto konaní potom súd ako predbežnú otázku môže (a musí) vyriešiť aj otázku platnosti právnych úkonov, ktorá je predmetom tohto konania. Naliehavý právny záujem spravidla nie je daný tam, kde už došlo k porušeniu práv navrhovateľa a ten sa môže domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Naliehavý právny záujem nie je daný ani vtedy, ak v prípade úspechu určovacieho návrhu nemôže dôjsť k úplnému nastoleniu právnej istoty účastníkov, prípadne ak sa právne postavenie navrhovateľov buď nezmení vôbec, alebo sa zmení (priamo, či nepriamo) iba do tej miery, že na úplné vyriešenie sporných otázok je nevyhnutné ďalšie rozhodnutie súdu. Naliehavý právny záujem nie je daný ani vtedy, ak by mala byť rozhodnutím súdu vyriešená otázka, ktorá má byť vyriešená v inom konaní ako otázka predbežná. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa nevykonal už ďalšie navrhované dokazovanie, pretože vykonaním ďalších dôkazov by nemohli byť zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli znamenať pre navrhovateľov priaznivejší výsledok konania a iné rozhodnutie súdu vo veci. Napokon navrhovateľom v l., 2. rade uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v l. rade v sume X.XXX,XX €, odporcovi v II. rade v sume X.XXX,-- €, odporcovi v III. rade v sume X.XXX,XX € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet ich právnych zástupcov. Výšku náhrady trov konania, spôsob výpočtu, aj v rozsudku podrobne odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Vychádzal z hodnoty bytu č. 14 v sume XX.XXX,-- €. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia v l., 2. rade dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Trvali na tom, že právne úkony týkajúce sa prevodu vlastníctva k predmetnému bytu sú absolútne neplatné právne úkony podľa ustanovenia§ 39 Občianskeho zákonníka pre nerešpektovanie ich predkupného práva podľa ustanovenia § 16 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z. Túto skutočnosť ale súd prvého stupňa v rozsudku neuvádza. V tejto súvislosti zdôraznili rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo 146/2001. Odporca v II. rade pri prevode bytového domu v N., Z. Č.. XXXX/X, vrátane pozemku a ich bytu, nemohol platne previesť toto svoje vlastníctvo ani podľa ustanovenia § 59 a nasl. Obchodného zákonníka vkladom do základného imania odporcu v III. rade, vzhľadom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; v tejto súvislosti poukázali na rozsudok zo dňa 06.05.1994, sp. zn. Obz 16/1994. V čase prevodu odporca v II. rade nemohol disponovať s celým bytovým domom, pretože existovalo samostatne /iné/družstevné vlastníctvo ku garsónke č. XX na Q. D. A., a to Z. R. Z. W. N., N. Č.. XX, N., L.: XX XXX XXX. V tejto časti videli odvolací dôvod v ustanovení § 205 ods. 2 písm. e/, b/ O.s.p. Zdôraznili, že na určení neplatnosti prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam majú naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., pretože určenie neplatnosti prevodu vlastníctva môže s poukazom na zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 162/1995 Z.z., odstrániť ich dlhotrvajúcu právnu neistotu ohľadne toho, či vôbec majú právo na prevod vlastníctva k bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Okrem toho výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti prevodu vlastníctva môže ich právne postavenie zmeniť v tom smere, že napriek tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšími zmenami, nemôžu ostať už len nájomníkmi, čím by sa ich právne postavenie fakticky nezmenilo (takže by tu chýbal naliehavý právny záujem) aj v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti prevodu vlastníctva. Môžu sa ale už stať vlastníkmi, bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými do katastra nehnuteľností v súlade s ustanoveniami a za podmienok (napr. nižšia cena ako trhová) stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z., a to aj bez toho, aby bezpodmienečne boli nútení iniciovať aj ďalšie súdne konanie, v rámci ktorého by sa ako otázka predbežná mohla prípadne skúmať otázka platnosti prevodu vlastníctva. Po určení neplatnosti týchto právnych úkonov je možnosť uzavrieť zmluvy na prevod vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. bez akejkoľvek iniciácie ďalšieho súdneho konania so skutočným vlastníkom; odstránila by sa tým aj ich právna neistota v tom smere, či naďalej môžu do ich zákonom zabezpečeného predkupného práva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zasahovať neoprávnene a porušovať ho opakovane osoby, na ktoré bolo prevedené vlastníctvo k ich bytu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nezohľadnil. Okrem toho namietali aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania; výšku aj spôsob výpočtu. Aj v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny. Súd prvého stupňa nesprávne pri určení výšky náhrady za jeden úkon právnej služby vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú ustálil na základe zhodného vyčíslenia odporcov (XX.XXX,-- €) a z toho určil hodnotu jedného úkonu v sume XXX,XX €. Žiadali náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktorých výšku vyčíslili a spôsob výpočtu aj odôvodnili. Odporca v II. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa pridržiaval relevantných skutočností uvádzaných ním v písomných vyjadreniach i ústne na pojednávaní. V tejto súvislosti dôvodil, že súd prvého stupňa vo dvoch obdobných veciach o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva rozhodol rovnako, t.j. návrh navrhovateľov zamietol. Išlo o konanie vedené pod sp. zn. 19C 72/2007 (L.. T. V. Z.. c/a M.. Y.I. V. Z..), tiež pod sp. zn. 18C 58/2007 (M. S. c/a N.. J. V. Z..); v tomto druhom konaní rozhodol už odvolací súd, ktorý rozsudok potvrdil. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku vyčíslil. Odporcovia v I., III. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci. Nie je splnená procesná podmienka konania v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., keď navrhovateľ vo veci nepreukázal naliehavý právny záujem. Navrhovateľ môže žiadať súd o autoritatívny výrok súdu, či tu právny vzťah je alebo nie je, len v tom prípade, pokiaľ takéto určenie odstráni jeho právnu neistotu. V prejednávanej veci návrh nezodpovedá tejto požiadavke, pretože nie je spôsobilá privodiť navrhovateľovi práva, ktorých sa domáha. Bez ďalších súdnych sporov sa nemôže týmto návrhom dosiahnuť konečné rozhodnutie a vyriešenie celého sporného právneho vzťahu. Navrhovatelia sú nájomcami bytu č. XX v obytnom dome na Z. X.. Č.. X S. N.. Vyhovením ich návrhu v prejednávanej veci by sa ich právne postavenie nezmenilo, naďalej by zostali nájomcami bytu, pritom ich cieľom je odkúpiť si daný byt podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázali na spor vedený na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C 103/2004, v ktorom sa navrhovatelia domáhali neplatnosti prevodu predmetného bytu proti odporcom v I. až III. rade. Obdobný spor ako tento len týkajúci sa susediaceho bytu č. XX (nájomcovia manželia S.) je právoplatne skončený; ich návrh bol zamietnutý. Hmotnoprávne dôvody navrhovateľov sú irelevantné, keďže nesplnili základnú procesnú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Žiadali náhradu trov odvolacieho konania, ktoré doteraz nevyčíslili. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonného podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nemožno priznať úspech vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2012; termín verejného vyhlásenia rozsudku účastníkom oznámil zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol návrh vo veci samej, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa stotožňuje aj s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Navrhovatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva a navrhovatelia ani nepreukázali, žeby bol dôvodný v prvom rade odvolací dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolací súd zastáva ten právny názor, že navrhovatelia vo veci nepreukázali naliehavý právny záujem tak, ako to má na mysli ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. Totiž ich právne postavenie by sa nezmenilo, nedošlo by k úplnému nastoleniu ich právnej istoty, zostali by naďalej nájomcovia bytu. V prípade, žeby vlastník bytového domu, a teda aj ich bytu, nesúhlasil s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu na navrhovateľov, boli by nútení domáhať sa splnenia tejto povinnosti na súde. Z týchto dôvodov potom už nebol daný žiaden zákonný dôvod zaoberať sa vecnými dôvodmi odvolania. V tejto časti teda odvolanie navrhovateľov dôvodné nebolo. Odvolanie navrhovateľov v l., 2. rade však bolo dôvodné proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania. Je nepochybné, že odporcom vznikli trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia. Navrhovatelia sa domáhali vyslovenia neplatnosti právnych úkonov. Vyplýva z toho, že hodnotu veci alebo práva nebolo možné vyjadriť v peniazoch, že základom bola nehnuteľnosť určená na bývanie, slúžila a slúži naďalej na bývanie. V tomto prípade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (v roku 2008 v sume 48,63 € /1.465,-- Sk/, paušálna suma náhrad 6,31 € /190,-- Sk/; v roku 2009 v sume 53,49 €, paušálna suma náhrad 6,95 €), právni zástupcovia odporcov v I. až III. rade boli a sú platitelia DPH, trovy právneho zastúpenia včas vyčíslili. Bolo preto potrebné pri výpočte náhrady trov konania odporcom v I. až III. rade vychádzať z ustanovenia § 1 ods. l, 3, § 11 ods. l (v znení účinnom do 31.05.2009, § 11 ods. l písm. a/, c/ (v znení účinnom od 1.6.2009), § 13 ods. 2 (v znení účinnom od 1.6.2009), keď od 29.07.2009 odporcov v I., III. rade zastupuje JUDr. Eva Bellová, advokátka v Šamoríne, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 (v znení účinnom do 31.05.2009, keď dovtedy sa rátala 19 % DPH len z tarifnej odmeny; od 01.06.2009, keď odvtedy sa rátala 19 % DPH z odmeny a náhrady), § 20a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p. Odporcovi v I. rade vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 198,74 €: za prevzatie, prípravu zastúpenia vrátane prvej porady dňa 25.03.2009 (53,49 € + 19 % DPH /10,16 €/ = 63,65 € + 6,95 €), účasť na pojednávaní dňa 06.04.2009 (53,49 € + 19 % DPH /10,16 €/ = 63,65 € + 6,95 €), účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 (53,49 € + 6,95 € = 60,44 € + 19 % DPH /11,48 €/ = 71,92 € - 20 % /14,38 €/ = 57,54 €). Odporcovi v II. rade vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 342,81 €: za prevzatie, prípravu zastúpenia vrátane prvej porady dňa 29.01.2008, za vyjadrenie k návrhu dňa 31.01.2008 (2 x 48,63 € = 97,26 € + 19 % DPH v sume 18,48 € = 115,74 € + 2 x 6,31 €), za účasť na pojednávaní dňa 06.04.2009 (53,49 € + 19 % DPH v sume 10,16 € = 63,65 € + 6,95 €), za vyjadrenie k veci samej dňa 19.11.2009, za účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 (2 x 53,49 € + 2 x 6,95 € = 120,88 € + 19 % DPH /22,97 €/ = 143,85 €). Odporcovi v III. rade vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 115,08 €: za prevzatie, prípravu zastúpenia vrátane prvej porady dňa 29.07.2009, za účasť na pojednávaní dňa 25.11.2009 (2 x 53,49 € + 2 x 6,95 € = 120,88 € + 19 % DPH /22,97 €/ = 143,85 € - 20 % /28,77 €/). S poukazom na vyššie uvedené dôvody, citované zákonné ustanovenia odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil (§ 220 O.s.p.) a priznal náhradu trov konania odporcovi v I. rade v sume 198,74 €, odporcovi v II. rade v sume 342,81 €, odporcovi v III. rade v sume 115,08 €. Žiadnemu z účastníkov konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mali úspech len čiastočný (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, 2, § 151 ods. l O.s.p.). Z tohto dôvodu potom nebol daný ani zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 5 O.s.p. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 51/20117, 5Cdo 218/2009, 7Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.