Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209819 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409209819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zast.: JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, P. O. BOX 149, Belinského 16, Bratislava, proti odporkyni: R. J., V.. XX. X. XXXX, P. S.. P. XX, P., o zaplatenie 187,61 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave z 20. 3. 2012, č.k. 16C/12/2012-41 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislave IV v Bratislave z 20. 3. 2012, č.k. 16C/12/2012-41, vo výroku o zastavení konania, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,87 eura navrhovateľovi. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 75,89 eura a náhradu ostatných trov konania 6,63 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 29. 9. 2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 187,61 eura s príslušenstvom titulom nedoplatkov na zálohových platbách za užívanie bytu a vyúčtovania nákladov na byt za rok 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť s tým, že odporkyňa po podaní návrhu uhradila istinu a príslušenstvo, súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), konanie zastavil. O vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4, veta prvá, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. s tým, že odporkyňa procesne zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Preto jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi celkom vo výške 82,52 eura, z toho vo výške 6,63 eura za krátenú časť súdneho poplatku za návrh, ktorý sa navrhovateľovi nevracia, a vo výške 75,89 eura na náhradu trov právneho zastúpenia. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa s tým, že odvolaním napáda výrok o zastavení konania a výrok o náhrade trov konania (t.j. 1. a 3. výrok uznesenia). Namietala, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že navrhovateľ jej pred podaním žaloby nedoručil predžalobnú výzvu na zaplatenie nedoplatku na zálohových platbách za užívanie bytu a vyúčtovanie nákladov za rok 2008, a tým jej neposkytol dodatočnú lehotu na uhradenie jej záväzku. Navrhovateľ, a ani súd, jej dodnes nedoručili žalobu a o podanej žalobe sa dozvedela až z doručeného uznesenia. Týmto jej bolo zabránené vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v žalobe, a to najmä k výške a opodstatnenosti nároku. Poukázala na to, že k 1. 1. 2008 mala nedoplatok 150,50 eura. Následne po zmene výšky zálohových platieb mala na konci roka preplatok na zálohových platbách vo výške 59,95 eura. Tento preplatok jej bol odpočítaný od jej dlhu k 1. 1. 2008 (150,50 eura - 59,59 eura) a na konci roku (k 1. 1. 2009) mala nedoplatok vo výške 90,55 eura, a nie vo výške 187,61 eura ako uviedol navrhovateľ v žalobe. Žaloba bola podaná dňa 29. 9. 2009, v čase, keď už navrhovateľ vedel o výške skutočného dlhu, a preto žalobu v tejto časti považuje za neopodstatnenú. Poukázala tiež na Správy o hospodárení za rok 2008 a za rok 2009, ktoré obsahujú postup navrhovateľa v prípade nedoplatkov, podľa ktorého sa nedoplatok za zálohové platby zaplatí z preplatku v nasledujúcom fakturačnom období. K 1. 1. 2009 bol evidovaný jej nedoplatok len vo výške 90,47 eura, ktorý bol následne splatený z preplatku za rok 2009, kedy mala preplatok 233,15 eura. Odporkyňa má za to, že ak navrhovateľ zmenil pravidlá uhrádzania nedoplatku, mal jej to oznámiť, alebo aspoň doručiť výzvu na úhradu nedoplatku. K takémuto úkonu však zo strany navrhovateľa nedošlo. Z dôvodu, aby v rámci roku 2009 došlo k uhradeniu nedoplatkov na zálohových platbách, dňa 2. 11. 2009 jednorazovo zaplatila navrhovateľovi sumu 150,- euro aj bez výzvy alebo upomienky. Navrhovateľ neopodstatnene podal žalobu vo veci, ktorú obvykle, a podľa ním navrhnutých postupov, rieši a aj riešil mimosúdnou cestou. Náhradu trov konania, ktorú má zaplatiť navrhovateľovi, považuje za neprimerane vysokú vzhľadom na výšku istiny a vzhľadom na to, že trovy konania vznikli v dôsledku nesprávneho postupu navrhovateľa, ktorý mal vec riešiť najskôr mimosúdnou cestou, a to postupom, ktorý sám stanovil, a ktorý odporkyni oznámil v správach o hospodárení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa žiada súd, aby uznesenie o zastavení konania zrušil a žalobu zamietol, alebo aby zmenil výrok o uložení povinnosti zaplatiť náhradu trov konania tak, aby táto povinnosť odporkyne bola zrušená. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je len čiastočne dôvodné. Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ust. § 96 ods. 3, veta prvá O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Citované zákonné ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis („pána sporu“), ktorý disponuje so svojim návrhom. Ak navrhovateľ zoberie návrh späť, súd iba výnimočne konanie nezastaví. Je to tak v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. Nesúhlas odporcu so späťvzatím však nie je účinný, a teda netreba ani zisťovať jeho stanovisko, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral späť svoj návrh na začatie konania skôr, než sa vo veci začalo pojednávanie. Nebolo preto ani potrebné, aby súd zisťoval stanovisko odporkyne k späťvzatiu žaloby navrhovateľom. Ani námietka odporkyne, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď jej doteraz nebola žaloba doručená a nemohla sa tak k nej vyjadriť, však nič nemení na tom, že jej nesúhlas so späťvzatím je neúčinný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa vo veci začalo pojednávanie. Navyše ako vyplýva zo spisu (č.l. 38 spisu), súdna zásielka obsahujúca návrh na začatie konania bola dňa 30. 1. 2012 expedovaná odporkyni na adresu jej bydliska, avšak táto sa vrátila súdu späť dňa 23. 2. 2012 ako neprevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zastavenia konania, ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka odvolania odporkyne voči výroku o náhrade trov konania, podľa názoru odvolacieho súdu je dôvod na to, aby bolo uznesenie v tejto časti zrušené, nakoľko súd prvého stupňa toto svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že odporkyňa procesne zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Preto aplikoval ust. § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Ako dospel súd k takémuto záveru však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Jeho rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné nielen pre odvolací súd, ale aj pre účastníkov. Odvolací súd preto uznesenie v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa riadne vyporiada so spornou otázkou, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania (z viny ktorého účastníka preukázateľne došlo k zastaveniu konania), teda či je daná zodpovednosť navrhovateľa v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu alebo či späťvzatie zavinila svojim správaním odporkyňa, a či bola žaloba podaná dôvodne alebo nedôvodne, príp. aj posúdi, či nie je dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.