Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202047 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410202047.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená E. X. Ú. S., K.Á. N. B. Q. N. C., dieťa rodičov: otec - Q. H., K. XX, C., zastúpený advokátkou JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., AK Bratislava, Dobrovičova 6, matka - C.. D. H., K. XX, C., zastúpená advokátkou JUDr. Danielou Rakúsovou, AK Bratislava, Topoľčianska 10, o zmenu zverenia, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 41/2010-155 zo dňa 06.12.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 06.12.2011 rozhodol o návrhu matky na zmenu zverenia maloletej Ľ., H.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti tak, že návrh zamietol a maloletej a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, od právoplatnosti rozsudku na dobu 6 mesiacov za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, o možnosti stretávania sa matky s maloletou. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur uložil matke zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV, v mesačných splátkach po XXX,- eur mesačne. Rozhodol tak na základe podaného návrhu matky maloletej zo dňa 21.01.2010, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú Ľ. do jej osobnej starostlivosti, pretože otec dieťaťa neplní rozhodnutie súdu v časti o úprave styku s maloletou. V konaní mal súd preukázané, že rodičia maloletej boli manželia a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 24C 261/06-162 zo dňa 29.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co 117/08-225 zo dňa 05.02.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletej do starostlivosti otca s tým, že matka bude platiť výživné v sume XXX,- Sk mesačne a s maloletou sa bude stretávať každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 10,00 hod. do 16,00 hod. s tým, že matka si maloletú prevezme od otca pred bytom rodičov otca maloletej v C. na V. A.. B. X. Na základe vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne zmeny vo vzťahoch účastníkov konania. Na pojednávaní dňa 14.04.2011 matka tvrdila, že otec jej bráni v styku s maloletou, nedodržiava súdne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, maloletú zatajuje, maloletá sa ho bojí, je ním ovplyvňovaná a preto sa s ňou nestretáva. Otec na pojednávaní odmietal uviesť, kde sa s maloletou zdržuje z dôvodu, že nechce, aby sa opakovali predchádzajúce a pretrvávajúce problémy, keď opakovane na neho matka maloletej podáva trestné oznámenia a znepríjemňuje mu život. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Matka doplnila svoje vyjadrenie tým, že žiada zveriť maloletú do starostlivosti, pretože otec neplní rozhodnutia súdu, čo je trestný čin, ona sa klamstvom otca maloletej zastrašovať nedá, je biologická matka, Ľ. je jej jediné dieťa, preto o dcéru bojuje. Podľa názoru súdu u maloletej neboli zistené žiadne znaky domáceho násilia, alebo týrania a ani to, že by otec maloletú manipuloval. Maloletá privítala možnosť spolupráce so psychológom pri stretnutiach s matkou, ale matka to odmietla. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol vyjadrenia rodičov maloletej a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nie je v záujme zabezpečenia riadnej ďalšej výchovy a starostlivosti o maloletú, aby súd autoritatívnym rozhodnutím zmenil výchovné prostredie otca, v ktorom cíti bezpečie a istotu a zveril maloletú matke, ktorá prezentuje k dieťaťu problémový vzťah. Je v záujme rodičov aj maloletej, aby začali intenzívne pracovať na odstránení problémov vo vzťahoch, ako sú prezentované v skutočnosti. S prihliadnutím na osobnostné črty rodičov preukázané v celom dokazovaní je súd toho názoru, že bez pomoci odborníka na vzájomné vzťahy sa im toto nepodarí a preto uložil povinnosť rodičom aj maloletej podrobiť sa sociálnemu poradenstvu. Riešenie je jednoznačne v záujme zlepšenia komunikácie o možnosti stretávania sa maloletej s matkou, jednak medzi rodičmi a jednak medzi matkou a maloletou. Musia však rešpektovať pokyny a odporúčania na zlepšenie vzťahu. Na základe takéhoto odôvodnenia rozhodnutia súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 147 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku, ktorým súd návrh zamietol podala odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, namietala jednostrannosť postoja súdu a súd dlhodobo nerešpektuje dohodu o úprave styku s dieťaťom a otec matke vôbec styk s maloletou neumožňuje. Poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 29.10.2010, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že odvolací súd poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má zverené dieťa do osobnej starostlivosti je vytvárať priaznivé podmienky pre styk s druhým rodičom a najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa rozhodol v prospech otca maloletej a prihliadol len na ním tvrdené skutočnosti, pričom otec maloletej jej dlhodobo bráni v styku, odsťahoval sa na neznáme miesto a uviedol, že nechce, aby matka im znepríjemňovala život a podávala trestné oznámenia. Súd účelovo obchádza všetky tvrdenia matky a navrhnuté svedecké výpovede, ktorými by preukázala, že v čase určenom pre styk s dcérou bola prítomná na mieste, ktoré súd určil, teda na ulici J. Alexyho 1, ale namiesto toho, aby otec maloletej umožnil stretnutie s dcérou, vždy bola vystavená nadávkam a zlému zaobchádzaniu, prípadne jej nikto ani neotvoril a s ňou nikto nekomunikoval. Keď oznámila tieto skutočnosti na polícii, túto situáciu otec zámerne interpretoval pred dcérou tak, že matka podáva stále trestné oznámenie. S poľutovaním uviedla, že žiadny kompetentný úrad a ani súd doteraz nemal záujem uviesť veci na správnu mieru a vysvetliť najmä maloletej, že matka sa domáha len svojich práv zákonnými prostriedkami a nikto nemal záujem vyvodiť voči otcovi maloletej zodpovednosť podľa príslušných právnych predpisov. Súd toleruje aj skutočnosť, že matka nemá vedomosť o tom, kde sa otec s dcérou v súčasnosti zdržiava. Proti otcovi je vedené konanie o výkon rozhodnutia a bolo použitých viac opatrení, naposledy bol vyzvaný listom sp. zn. 39Em 5/2009 zo dňa 13. januára 2012, kde bol vyzvaný na splnenie povinnosti pod sankciami uloženia pokuty do výšky 200,- eur, zastavenie prídavku na dieťa a odňatie dieťaťa. Otec maloletej však jej právo na stretávanie sa s maloletou i napriek tomu nerešpektuje. Matka maloletej namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., poukázala na nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 327/2010, v zmysle ktorého súčasťou obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Iba takýmto rozhodnutím je rešpektované základné právo účastníka konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd tiež pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutie súdu musí mať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Matka maloletej tiež namietala rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách znaleckého dokazovania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné opätovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože rozsudok je nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa v poradí už druhým rozsudkom vo veci o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol tak, že návrh zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva záver, že nie je v záujme zabezpečenia riadnej ďalšej výchovy a starostlivosti o maloletú, aby súd autoritatívnym rozhodnutím zmenil výchovné prostredie otca, v ktorom cíti bezpečie a istotu a zveril maloletú matke, ktorá prezentuje k dieťaťu problémový vzťah. Ďalej súd uviedol, že v záujme rodičov aj maloletej je, aby začali intenzívne pracovať na odstránení problémov vo vzťahoch, ako sú prezentované v skutočnosti. Odvolací súd vzhľadom na uvedené odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe akých skutočností, dôvodov a dôkazov súd návrh zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení dostatočne nevysvetlil svoj záver, že nie je v záujme zabezpečenia riadnej ďalšej výchovy a starostlivosti o maloletú, aby súd autoritatívnym rozhodnutím zmenil výchovné prostredie otca. Svoj záver súd dostatočne nezdôvodnil. Tiež nie je možné zistiť, ako súd dospel k zisteniu, že matka prezentuje k dieťaťu problémový vzťah a aké skutočnosti to preukazujú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že problémový vzťah je medzi rodičmi, ale nebol zistený problémový vzťah medzi maloletou a rodičmi, čo je zásadný rozdiel. Pokiaľ súd vyslovil, že je v záujme rodičov aj maloletej, aby začali intenzívne pracovať na odstránení problémov vo vzťahoch, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že problémové vzťahy doteraz nebolo možné vyriešiť medzi rodičmi navzájom a preto sa matka z toho dôvodu obrátila na súd, aby vo veci rozhodol. V tej súvislosti preto súd nemôže prejaviť názor, že nech si problémy riešia rodičia navzájom. V súvislosti s rozpadom rodiny je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťaťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Preto súd musí pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a pri úprave styku osobitne zvažovať budúcu perspektívnosť dodržiavania svojich rozsudkov. Európsky súd pre ľudské práva to opakovane zdôraznil vo viacerých svojich rozhodnutiach a to jednak pri rozhodovaní o porušení čl. 8 Dohovoru, ale tiež v súvislosti s porušovaním čl. 6, ktorý chráni právo na spravodlivé verejné a rýchle súdne prejednanie veci. Najmä rýchlosť konania a aktívna účasť súdu pri zabezpečení výkonu práva styku sú dôležitými faktormi, ktorými štát môže predísť zásahom do Dohovorom chránených práv. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe návrhu podaného matkou na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti zo dňa 20.01.2010, ktorý bol doručený súdu dňa 21.01.2010, rozsudkom zo dňa 20.05.2010 návrh matky zamietol. Z odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku vyplýva, že nie je v záujme maloletej v súčasnosti za daného pretrvávajúceho nepriaznivého vzťahu medzi rodičmi meniť jej výchovné prostredie, keďže v prostredí otca má vytvorené riadne podmienky pre svoj život. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Súd prvého stupňa však v zmysle uvedeného ustanovenia právne danú vec neposúdil a pri rozhodnutí z tohto ustanovenia nevychádzal, keď dôvodom podania návrhu matky na zmenu zverenia do jej osobnej starostlivosti bola práve skutočnosť, ktorou sa zaoberá aj uvedené ustanovenie Zákona o rodine, keď tvrdila, že otec maloletej jej opakovane, bezdôvodne neumožňuje styk s maloletou. Na základe podaného odvolania matky Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací uznesením zo dňa 29.10.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný, keď súd prvého stupňa svoj záver vyslovený vo výroku napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., keď v zrušujúcom uznesení odvolací súd zdôraznil, že súd je povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie a nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa ním odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Odvolací súd poukázal aj na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré použil vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa, ale vo svojom rozhodnutí sa dostatočne neriadil uvedeným ustanovením zákona a príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine a tiež Dohovorom o právach dieťaťa a príslušnou judikatúrou. Odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa neuložil súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, ako nesprávne konštatuje vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa, ale rozsudok zrušil práve z dôvodu, že rozhodnutie súdu nie je odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a tiež z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich zo žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. V danej veci matka maloletej vzhľadom k tomu, že jej otec maloletej bráni v stretávaní sa s maloletou a v realizácii upraveného styku s maloletou podala návrh, aby súd vo veci rozhodol a zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva dostatočný dôvod, na základe ktorého súd návrhu matky nevyhovel. Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom na plnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd. Odvolací súd preto už druhýkrát zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z tých istých dôvodov, keď rozhodnutie nebolo odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a odôvodnenie rozhodnutia je preto nepreskúmateľné. Odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd svojim postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.