Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202047 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1410202047.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Ľ. H. G. Z. Č. X. N. K. E. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom C., K. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C., N. Č.. X/A, C., dieťa rodičov: otec Q. H. G. Z. Č. X. N. K. E. Ý. , bytom C., K. Č.. XX, zastúpený JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Dobrovičova č. 6, matka C.. D. H. G. Z. Č. X. N. K. E. Á. , bytom C., K. Č.. XX, zastúpená JUDr. Danielou Rakúsovou, advokátkou v Bratislave, Topoľčianska č. 10, o zmenu zverenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20. novembra 2012, č.k. 13P 41/2010-227, vo výroku o náhrade trov konania štátu matkou, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 20.11.2012, č.k. 13P 41/2010-227, návrh matky na zmenu zverenia maloletej Ľ. H. do jej osobnej starostlivosti zamietol; uložil maloletej a matke povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku na dobu 6 mesiacov za účelom zlepšenia schopností maloletej a matky navzájom komunikovať o možnosti ich vzájomného stretávania sa; matke uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 315,58 € na účet súdu prvého stupňa do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; otcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 315,58 € na účet súdu prvého stupňa do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Mal za preukázané, že rodičia maloletej Ľ. boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.10.2007, č.k. 24 C 261/2006-162, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.2.2009, č.k. 6Co 117/2008-225, rozvedení, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej do starostlivosti otca, pričom obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať, spravovať jej majetok. Matka sa zaviazala platiť mesačne výživné v sume 800,-- Sk. Zároveň bol upravený styk matky s maloletou počas celého roka tak, že má právo stretávať sa s Ľ. každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti otca a tretích osôb s tým, že si maloletú prevezme od otca pred bytom jeho rodičov v C. na A.. B. X. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2008 v časti rozvodu manželstva rodičov maloletej a náhrady trov konania, a dňa 11.3.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 20.5.2010, č.k. 13P 41/2010-35, návrh matky zamietol. V dôsledku odvolania sa matky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.10.2010, č.k. 20CoP 55/2010-45, rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, vo veci vykonal aj znalecké dokazovanie na otázku, či zmena zverenia je v záujme maloletej. Rozsudkom zo dňa 6.12.2011, č.k. 13 P 41/2010-155, súd prvého stupňa opäť návrh matky zamietol. Zároveň uložil maloletej a rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku na dobu 6 mesiacov za účelom zlepšenia schopností rodičov navzájom komunikovať o možnosti stretávania sa matky s maloletou. Trovy znaleckého dokazovania v sume 631,16 € uložil ako povinnosť zaplatiť matke na účet súdu prvého stupňa v pravidelných 100,-- € mesačných splátkach. V dôsledku odvolania sa matky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.3.2012, č.k. 20CoP 12/2012-171, rozsudok zrušil a vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní po vykonanom a doplnenom dokazovaní matka na návrhu naďalej trvala, názor otca sa tiež nezmenil. S návrhom matky nesúhlasil, pretože takáto zmena nie je v záujme maloletej Ľ.. Maloletá tlmočila súdu zrozumiteľne a jasne svoje stanovisko a názor na opakované stretávanie sa s mamou. Súd v tomto prípade uprednostnil názor maloletej, ktorý nakoniec nezmenený tlmočí súdu už viac ako 5 rokov, a ponechal ju týmto rozhodnutím vo výchovnom prostredí otca. V celom a opakovane vykonávanom dokazovaní nebolo preukázané, žeby otec výchovu maloletej zanedbával, žeby s ním maloletá mala nejaký konflikt, a žeby bolo odôvodnené vyňať ju z tohto prostredia a odovzdať ju matke. Je pravda, že otec predchádzajúce súdne rozhodnutie o úprave styku matky s maloletou nerešpektuje, za to sú mu ukladané pokuty, avšak súd v tomto prípade dôvodil, že vzhľadom k veku maloletej a jej trvalý názor a stanovisko nie je možné napriek tomu realizovať zmenu výchovného prostredia dieťaťa. Maloletá je vo veku blízkom dospelosti, je v jej záujme, aby mala vytvorené všetky podmienky pre riadnu a kľudnú prípravu na maturitnú skúšku a ďalšie štúdium a nie je v jej záujme, aby riešila stresové situácie, ktoré jej mama postupne roky pred stretnutiami a na stretnutiach pripravuje. Nie je v záujme maloletej tiež násilné vynucovanie si kontaktu zo strany matky a nie je ani v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výchovy a starostlivosti o maloletú, aby bola zverená do výchovy matke. Zároveň súd obidvom rodičom každému v polovici (po 315,58 €) uložil povinnosť trovy štátu zaplatiť na účet súdu do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. (Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.) Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 25 ods. 4, § 26, § 37 ods. 2 písm. d/, § 43 ods. l Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodoval podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov znaleckého dokazovania podala včas odvolanie matka. Dôvodila, že rozhodnutie nepovažuje za správne vzhľadom na celý priebeh súdneho sporu a dokazovanie, ktoré bolo vedené po celý čas na jej ťarchu. Zdôraznila, že v tomto spore o zmenu zverenia maloletej Ľ. H. do jej osobnej starostlivosti Krajský súd v Bratislave dva krát zrušil rozsudok súdu prvého stupňa. Prvý raz z dôvodu, že rozsudok riadne nebol odôvodnený, a preto bol nepreskúmateľný a druhý raz najmä z dôvodu, že prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine právnu vec neposúdil a pri rozhodnutí z tohto ustanovenia nevychádzal. Nesúhlasí s tým, aby znášala trovy znaleckého dokazovania, ktoré súd uložil vykonať v rámci opakovaného konania na súde prvého stupňa, pretože tento znalecký posudok bol jednostranný, nevyvážený a dostatočne nevyhodnotil jej predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o maloletú Ľ.. Znalkyňa vôbec nezobrala do úvahy jej dlhodobú traumu, keď v priebehu 7 rokov sa stretla so svojou dcérou 3x a dcéra ju vôbec nepoznala, iba z rozprávania otca a starej matky, ktorí pred dcérou zámerne skresľovali informácie o matke, takže v ostatnom konaní na súde prvého stupňa dcéra vypovedala proti nej. Aj keď súd 3x zamietol jej žiadosť o zmenu zverenia do osobnej starostlivosti, boli porušené jej rodičovské a ľudské práva. Z celého konania mala pocit, že čokoľvek by urobila, nedočká sa spravodlivého rozsudku. Všetky dôkazy boli realizované na jej ťarchu a zaťažovali ju aj finančne, hoci jej situácia je neporovnateľne horšia ako situácia Q. H.. Domáhala sa len zákonným spôsobom svojich rodičovských práv, ale súd nepostupoval v súlade so zákonom. Bola neustále vystavená šikanovaniu a psychickému týraniu zo strany bývalého manžela a jeho matky. Jedinú pozitívnu skúsenosť má s osobou psychológa M.. D., ktorý aj bez znaleckého posudku vyslovil názor, že väzby medzi ňou a dcérou sa nemohli vytvoriť, keď sa s ňou stretla za celé obdobie len 3 x. Trovy znaleckého dokazovania za vypracovanie posudku Z.. O. D. odmieta uhradiť, pretože posudok bol jednostranný a znalkyňa zhoršila jej postavenie v súdnom procese, naopak priklonila sa na stranu Q. H., ktorý porušuje zákon a nedodržuje súdne rozhodnutia. Odvolaciemu súdu navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že trovy znaleckého dokazovania v celom rozsahu znáša odporca. Otec a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Zostalo nepochybným, že predmetné konanie začalo na návrh matky (odvolateľky), ktorým sa domáhala zmeny zverenia maloletej Ľ. spôsobom, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi určená povinnosti platiť výživné; tým zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 29.10.2007, č.k. 24C 261/2006-162, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.2.2009, č.k. 6Co 117/2008-225, vo výroku o úprave výchovného prostredia maloletej. Súd prvého stupňa, po vykonanom dokazovaní, návrh matky zamietol rozsudkom zo dňa 20.11.2012, č.k. 13P 41/2010-227, (o.i.) obom rodičom uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu každému po 315,58 €; rozsudok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť. Podľa § 148 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (od 1.1.2012) štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Citované zákonné ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Nie je pritom rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu aj oslobodenie od súdnych poplatkov priznalo, ale to, či sú inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa ustanovenia § 138 O.s.p. Ustanovenie § 148 O.s.p. platí tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania (napr. § 142 až § 145 O.s.p.) a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a odporcov, ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu veci nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo veci, ako je tomu aj v predmetnom konaní. Rozhodujúcou skutočnosťou v prejednávanej veci je, že štát platil trovy znalečného, u účastníkov neboli dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Napokon túto skutočnosť účastníci netvrdili, a ani sama odvolateľka. Ak za týchto okolností súd prvého stupňa uložil obom rodičom povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu) ako vecne a právne správny potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Vo veci je bez právneho významu tvrdenie matky, že rozsudok súdu prvého stupňa bol dvakrát zrušený odvolacím súdom, že nesúhlasila so znaleckým posudkom. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je ani smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom bolo opodstatnené. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť jej priaznivé rozhodnutie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.