Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/489/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211107 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410211107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci navrhovateľa: Q. Č. O. - W. Q., IČO: XX XXX XXX, B. K. Č.. X, O., zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T.. Č.. XX, O., zast. advokátom: JUDr. Branislav Bogner, Vajanského ul. č. 8, Trenčín, o zaplatenie istiny 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. októbra 2011, č. k. 16C 17/2011-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní v sume 449,73 eur a trovy v sume 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 27,33 eur a súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 89,62 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 18.09.2007 do zaplatenia a zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 159,59 eur, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3d ods. 5 písm. d), § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., § 2 ods. 2, § 7 ods. 1, 3, § 15 ods. 2 písm. ch) zák. č. 377/1999 Z. z., § 40 ods. 1, 5, § 124 ods. 1, 6 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vozidlo odporcu bolo odstránené na základe rozhodnutia zodpovedného pracovníka dňa 10.09.2007 podľa zák. č. 315/1996 Z.z., nakoľko tvorilo prekážku v cestnej premávke, čím odporca podľa protokolu porušil ust. zák. č. 315/1996 Z.z. a preto bol povinný navrhovateľovi uhradiť náklady spojené s odstránením vozidla. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že priestupok nespáchal, keďže mal z rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 08.01.2008, č. p. R.-V.-XXXX/IV- P.-O.-XXXX preukázané, že odporca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb., za čo mu bolo uložené pokarhanie z dôvodu, že dňa 10.09.2007 v čase o 10,28 hod. zastavil a stál s osobným motorovým vozidlom, zn. Renault Laguna, EČ: O. XXX R. v O., na F. T., keď nerešpektoval zvislé dopravné značenie „V13“- šikmé rovnobežné čiary a „D56“ - zóna s dopravným obmedzením, vyznačujúce oblasť, v ktorej platí zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z použitých symbolov na značke a nerešpektoval symbol - státie povolené len na vyznačených parkovacích miestach. Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že spoločnosť U., W..Y..R.. nemala oprávnenie na vykonanie odťahu a s tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal skutočné náklady na odťah z dôvodu, že Miestne zastupiteľstvo Q. Č.U. O. - W. Q., mohlo zriadiť rozpočtovú organizáciu B., so sídlom O. - W. Q. a na túto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mohol preniesť správu ciest. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal prvostupňový súd na to, že starosta Q. Č.U. O. - W. Q. poveril dňa 15.02.2006 Mestskú políciu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - stanicu W. Q. zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1, 4 písm. a), b) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikácia a podľa čl. II uvedeného poverenia, v zmysle § 2 a § 3 všeobecne záväzného nariadenia hl. mesta SR Bratislavy č. 3/1991 o Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy, mali príslušníci mestskej polície právo rozhodovať o odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikácia na území W.Z. Q., na ktorých je správcom B. a ktorými sú prejazdné úseky ciest III. a IV. triedy a ich súčasti a miestne komunikácie III. a IV. triedy a ich súčasti s tým, že nakoľko v konaní nebolo preukázané, že došlo k zrušeniu tohto všeobecného záväzného nariadenia, mal prvostupňový súd za to, že starosta Q. Č. O. - W. Q. mal oprávnenie poveriť Mestskú políciu hl. mesta SR Bratislavy zabezpečením výkonu rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a 4 písm. a), b) zák. č. 315/1996 Z. z. Vo svojom rozhodnutí ďalej súd prvého stupňa uviedol, že absencia podpisu pracovníka, ktorý odťah nariadil, na protokole o odstránení vozidla, nemá vplyv na to, že odťah bol vykonaný neoprávnenou osobou, keďže sa na protokole nachádza identifikačné číslo tohto pracovníka. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou o správnom konaní (Správny poriadok) jednoznačne je a preto táto činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy a je na vlastníkovi komunikácie, akou formou, v zmysle súkromnoprávnych noriem (Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka) si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli v súlade s inými právnymi predpismi a Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na to, že správca cesty, spoločnosť B., na ktorú bola prenesená táto právomoc Miestnym zastupiteľstvom Q. Č. O. - W. Q., ktorý je správcom podľa § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb., uzavretím zmluvy o výkone odťahovej služby medzi ním ako príkazcom a spoločnosťou U., W.. W. Y.. R.. O. zo dňa 23.10.2006 ako príkazníkom, nepreniesol výkon verejnej moci ako správcu cesty na tento podnikateľský subjekt (U., W.. W. Y.. R.. O.), iba v súlade s ustanovením § 124 ods. 1, 6 písm. a) zák. č. 315/1996 poveril faktickým výkonom odťahu spoločnosť U., W.. W. Y.. R.. ako podnikateľa, ktorý mal v tom čase na túto činnosť podnikateľské oprávnenie. Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že zákonodarca logicky vyňal určité špecifikované činnosti uvedené v § 124 ods. 6 zák. č. 315/1996 Z.z. z úpravy predpisov o správnom konaní, ktoré sú verejnoprávnou normou a ponechal túto činnosť na úpravu podľa súkromnoprávnych noriem, nakoľko podľa ustanovenia o správnom konaní (Správneho poriadku), by takáto úprava ani nebola možná. Pokiaľ subjekt, v danom prípade odporca, porušil príslušné ustanovenia zák. č. 315/1996 Z.z., je povinný v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 a 4 písm. a) citovaného zákona, nahradiť tieto náklady spojené s odťahom výlučne správcovi cesty, nakoľko občan - vodič, je v zásade vo verejnoprávnom vzťahu so správcom cesty, ktorým je v danom prípade Q. Č.Ť. O. - W. Q. O., teda navrhovateľ, ako zriaďovateľ organizácie B. (ktorá už v súčasnosti neexistuje), avšak Q. Č. O. - W. Q. je právnickou osobou s právnou subjektivitou a práve s týmto subjektom odporca vstúpil do verejnoprávneho vzťahu a tomuto subjektu je preto povinný nahradiť náklady spojené s odťahom motorového vozidla, keďže správca cesty má právo uzatvoriť zmluvou o faktickom výkone odťahu motorových vozidiel s podnikateľským subjektom, teda s obchodnou spoločnosťou U., W.. W. Y.. R.. O.. Prvostupňový súd nepovažoval za spornú ani cenu odťahu motorového vozidla, keďže v priebehu konania mal predložený znalecký posudok č. 4/2008, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz pre účely stanovenia kalkulácie odťahovej služby a z jeho záverov vyplýva, že náklady na jeden odťah jedného motorového vozidla bol stanovený sumou 3.111,87,-Sk z dôvodu, ktorého mal preukázanú výšku uplatnenej pohľadávky navrhovateľom. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil prvostupňový súd právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania a preto mu uložil povinnosť odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovanej sumy (17.09.2007) zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 8,5%, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 4,25%, od 18.09.2007. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a z trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol rozsudok zrušiť z dôvodu, že nie je odôvodnený a vo veci samej navrhol rozhodnúť tak, že napadnutý rozsudok odvolací súd zmení a návrh navrhovateľa zamietne. Zároveň navrhol priznať právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietol, že odstavením svojho vozidla sa priestupku nedopustil, keďže ho nezanechal namieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané a jeho vozidlo netvorilo prekážku v cestnej premávke, nakoľko vozidlo odstavil na uvedenom mieste za účelom zabezpečenia si kľúčov od brány vedúcej na dvor domu, v ktorom mal vykonávať montáž sieťok proti hmyzu a po oslovení majiteľky bytu, mal v úmysle vojsť do dvora objektu a vyložiť materiál potrebný na vykonanie prác v byte, z čoho vyplýva, že na miesto označené dopravnou značkou V13 vošiel za účelom odbočenia (vjazdu) na miesto ležiace mimo cesty a preto žiadne ustanovenie zák. č. 315/1996 Zb. neporušil. Z uvedených dôvodov bolo jeho vozidlo odtiahnuté neodôvodnene a navrhovateľovi nárok na úhradu nákladov za vykonaný odťah nevznikol. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o odťahu vozidla nebolo podpísané konajúcou osobou a preto nie možné preukázať, že o odťahu rozhodla osoba oprávnená v zmysle zákona. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že výška uplatneného nároku nie je riadne zdôvodnená, nakoľko znalecký posudok, z ktorého prvostupňový súd pri výške nákladov odťahu vychádzal, stanovuje výšku kalkulovaných nákladov na 1 odťah s tým, že kalkulácia bola vypracovaná na stav platný v roku 2005 a výška nákladov pre rok 2007, žiadnym spôsobom preukázaná nebola. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že prvostupňový rozsudok je správny a zákonný, nakoľko prvostupňový súd vec správne právne posúdil s tým, že odporca svoje tvrdenia o nedôvodnosti odťahu v priebehu prvostupňového konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že motorové vozidlo odporcu bolo odstránené z dôvodu, že stálo na mieste označenom zvislou dopravnou značkou „V13“ - „šikmé rovnobežné čiary“, ktorá vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na mieste mimo cesty alebo na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu, pričom nesmú byť ohrození účastníci cestnej premávky. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že na miesto označené vodorovnou dopravnou značkou „V13“ môže motorové vozidlo vojsť iba za účelom odbočovania na miesto mimo cesty, t. j. prejsť cez toto miesto pri odbočovaní mimo cesty, avšak odporca na danom mieste zaparkoval motorového vozidlo na dlhšiu dobu, čo potvrdzuje skutočnosť, že došlo k jeho odťahu. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že Protokol o odstránení vozidla nebol podpísaný oprávnenou osobou, nakoľko predmetný protokol bol podpísaný vtedajším starostom Q. Č. O. - W. Q. - H.. U.. U. V. a zároveň uviedol, že náklady odťahu motorového vozidla boli určené v súlade so skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla a v súlade s cenami za odťah stanovovanými v danom mieste a čase s tým, že samotní účastníci konania nemajú oprávnenie spochybňovať vecnú správnosť odborných záverov znalca, týkajúcich sa najefektívnejšieho spôsobu kalkulácie nákladov na odťah motorového vozidla. Navrhovateľ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal celú vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla navrhovateľa dňa 09.11.2006]. Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona). Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona). Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona). Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty (§ 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla dňa 09.11.2006). Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané (§ 40 ods. 4 písm. a) cit. zák. č. 315/1996 Z.z. ). Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa (§ 40 ods. 5 cit. zák. č. 315/1996 Z.z.). Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy. Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 315/1996 Z.z. oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn. , že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal. Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V konaní nebolo spornou otázkou, že navrhovateľ v roku 1992 zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu B., ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode Q. Č. O. - W. Q. a, že v tomto územnom obvode bolo dňa 10.09.2007 odporcovi odtiahnuté motorové vozidlo na základe Protokolu o odstránení vozidla a že odstránenie (odtiahnutie) vykonala spoločnosť U. W.. W. Y.. R.. na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, ktorú táto spoločnosť dňa 23.10.2006 uzavrela s organizáciou B. O. - W. Q.. V danej právnej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť U. W.. W. Y.. R.. (nie Q. Č. O. - W. Q. a ani rozpočtová organizácia B.), ktorá uzavrela zmluvu č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciou B., pričom právomoc správcu komunikácie (t. j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie), nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade spoločnosť U. W.. W. Y.. R.., a preto takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý na to bol oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996 Z. z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona, spoločnosť U. W.. W. Y.. R.. vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom a preto nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu náhradu nákladov za tento úkon a v konaní nie je aktívne legitimovaný. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a to napriek tomu, že návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie (ako už odvolací súd uviedol vyššie), že je nesprávny aj právny záver prvostupňového súdu v napadnutom rozhodnutí, týkajúci sa výšky nákladov na odťah vozidla, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 4/2008, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz, nakoľko navrhovateľ si svoj nárok uplatnil titulom nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstránením vozidla ako prekážky cestnej premávky a ustanovenie § 40 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 315/1996 Z.z. predpokladá odstránenie vozidla z komunikácie na náklady jeho prevádzkovateľa, pričom správca komunikácie môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Výška týchto nákladov bude teda v každom jednotlivom prípade odstránenia toho-ktorého vozidla individuálna a bude závislá od vzdialenosti z miesta, z ktorého sa odstránenie uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo odstraňuje a tiež od dopravných technológií a prostriedkov, ktoré sú na odstránenie použité. Ustanovenie § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. v každom prípade (t.j. v odsekoch 4 a 5) predpokladá odtiahnutie vozidla ponechaného na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, na náklady jeho prevádzkovateľa. Pretože výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho-ktorého vozidla, nemožno v žiadnom prípade za rozsah týchto nákladov považovať "výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2007" urobenú znalcom v roku 2008, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 108/01). Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke nesprávne posúdil, pričom v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie nebolo potrebné, keďže súd prvého stupňa síce zistil úplne skutkový stav veci, avšak dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo vyhodnotil nesprávne, z dôvodu ktorého je jeho rozhodnutie vecne nesprávne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) bolo potrebné rozhodnúť i o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224 ods. 2 O.s.p.). O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní priznal právo na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Trovy konania pozostávajú z trov (§ 151 ods. 6 O.s.p.), ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 16,50 eur (a nie ako si nesprávne odvolateľ uplatnil v sume 16,60 eur) a z trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za štyri úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., prevzatie a príprava právneho zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 15.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 03.05.2011 a 11.10.2011 á 16,60 eur, 1 á 4,15 eur za účasť na pojednávaní dňa 28.06.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 2 á 7,21 eur režijný paušál v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor), 3 á 7,41 eur režijný paušál (podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 19% DPH do 01.01.2011 v sume 6 eur za úkony právnej služby v roku 2010, 20% DPH z troch úkonov právnej služby v roku 2011, t. j. 7,- eur, náhradu za stratu času v sume 266,76 eur a cestovné náhrady v sume 62,77 eur, pri priemernej spotrebe motorového vozidla 8, 30 l/100 km, najazdených kilometrov 276 km x 2 (Trenčín - Bratislava = 138 km a späť), spolu za dve cesty (552 km). Podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Podľa § 15 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. má advokát popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času (§ 17). Podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., strata času: pri úkonoch právnej služby v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do z tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, ktorá v roku 2011 predstavoval sumu 12,35 eur (1/60 výpočtového základu pre rok 2011 = 12,35 eur). Odporca si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami aj náhradu za stratu času za 24 polhodín á 12,35 eur, 20% DPH, celkom v sume 129,85 eur. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že cesta z Trenčína do Bratislavy, trvá max. 1 a pol hodiny (po diaľnici) a späť ten istý čas, pri troch vykonaných cestách priznal právnemu zástupcovi odporcu sumu ( 18 polhodín) 222, 30 eur (18 x 12,35 eur), 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., spolu v sume 266,76 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia za zastupovanie odporcu v prvostupňovom konaní predstavujú sumu 449,73 eur (4 x 16,60 eur + 4,15 eur + 7,21 eur x 2 + 3 x 7,41 eur + 266,76 eur + 62,77 eur). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., písomne podané odvolanie zo dňa 28.11.2011 á 16,60 eur, režijný paušál 1 á 7,41 eur, 20% DPH v sume 3,32 eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 27,33 eur a zároveň za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eur. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy celého konania do rúk právneho zástupcu odporcu rozhodol odvolací súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.