Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/236/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211279 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410211279.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : X.. D. A., D. D., N. U. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom, Bratislava, Vyšehradská 14, proti odporcovi : X.. O. A., D. D., D. XX, zastúpený JUDr. Petrou Mečířovou, advokátkou, Bratislava, Špitálska 10, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom A., I., R. XX. X. XXXX O. U., R. XX. X. XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, pracovisko Junácka 1, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. 3. 2012 č.k. 6C 318/2010 - 89, v pomere hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e s tým, že určené výživné pre maloletú I. O. K. U. je otec povinný platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, keď mal preukázaný trvalý a hlboký rozvrat manželstva účastníkov, ktorí už nechcú žiť spolu ( § 23 Zák. o rod. Príčinu rozvratu manželstva ustálil súd prvého stupňa v známosti odporcu s inou ženou. O právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, I., R.. XX. X. XXXX O. U., R.. XX. X. XXXX, na čas po rozvode, rozhodol prvostupňový súd tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky; otca zaviazal platiť výživné na mal. I. vo výške 850 € mesačne a na mal. U. sumou 790 € mesačne. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu od 15,00 hod. do štvrtka 8.00 hod.; cez víkend každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin. Počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23. 12. od 18.00 hod. do 25. 12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 5. 1. nasledujúceho roku do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin od soboty 9.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. Počas letných prázdnin každý rok od 1. 7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 18.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 16. 8. do 18.00 hod., s tým, že otec si deti vyzdvihne v stanovený čas v mieste bydliska matky detí a odovzdá ich matke v stanovený čas v mieste jej bydliska. Rozhodol tiež, že rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Vo zvyšku ( matka žiadala priznať výživné na mal. I. vo výške 1.100 € mesačne a na mal. U. vo výške 990 € mesačne, počnúc 20. 7. 2011 ) návrh na určenie výživného ako nedôvodný zamietol.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že rodičia maloletých detí sa zhodli v otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného
na maloleté deti, vychádzal z priemerného mesačného netto zárobku matky 736,78 € a otca 4.139,74 €, pričom nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zohľadnil vek a potreby maloletých detí, ktoré navštevujú základnú školu a majú právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. V konaní o rozvod rodičov a s ním spojenom konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom môže súd rozhodovať o výživnom len na čas po rozvode manželstva, nie o výživnom pred rozvodom manželstva, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Za primerané považoval prvostupňový súd mesačné výživné navrhnuté otcom v sumách 850 € a 790 €, ktoré umožňuje, aby matka maloletých detí mohla uhrádzať aj neočakávané mimoriadne výdavky maloletých detí. Príjem otca síce umožňuje tvorbu úspor pre maloleté deti, tieto však vzhľadom na ich vek - desať a sedemročné deti - potrebujú zabezpečiť svoje potreby. Disponovanie s prostriedkami na účte by si však vyžadovalo súhlas súdu, ktorá skutočnosť by deti, resp. ich rodičov nadmerne obmedzovala. Stanovené výživné zodpovedá súčasným pomerom rodičov a detí.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, rodičia sa na ňom dokázali dohodnúť s výnimkou styku otca s deťmi počas Vianočných sviatkov. Pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi vzal súd prvého stupňa do úvahy predovšetkým zhodné návrhy rodičov maloletých detí; v prípade úpravy počas Vianočných sviatkov zohľadňoval skutočnosť, že obaja rodičia majú právo tráviť prvý sviatok vianočný so svojimi deťmi a nemožno jedného z nich vylučovať z takýchto stretnutí. Na prípadné nové prostredie si deti zvyknú.
Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 144 prvá veta O.s.p.
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním otec maloletých detí, keď jeho odvolanie smerovalo proti výroku o výživnom na maloleté deti. Vytýkal prvostupňovému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec poukazoval na to, že sa nezakladá na pravde, že by v konaní navrhoval určiť výživné na mal. I. vo výške 850 € mesačne a na mal. U. vo výške 790 € mesačne. Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 28. 2. 2012 vyplýva, že otec maloletých detí pri svojej výpovedi navrhol deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že za primerané považuje výživné pre I. 400 € mesačne a U. 350 € mesačne + na obidve deti po 150 € na vinkulovaný účet. Ešte vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 28. 11. 2011 navrhoval, aby bol zaviazaný výživným vo výške 280 € mesačne na mal. I. a 250 € mesačne na mal. U.. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletých detí vždy považoval výživné navrhované matkou za neprimerané a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí. Záver súdu prvého stupňa pri určovaní výživného tak vychádzal z nesprávneho zistenia navrhnutej primeranej výšky výživného zo strany otca, ktorý v skutočnosti navrhoval určiť výživné sumami 400 € a 350 € mesačne + po 150 € na obidve deti na tvorbu úspor. Otec maloletých detí zároveň označil v odvolaní záver prvostupňového súdu, že „pri určení výživného vychádzal z potrieb maloletých detí, ktoré sú desať a sedem ročné dievčatá, ktoré navštevujú základnú školu a majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a že určené výživné zodpovedá súčasným pomerom rodičov a detí“ za vágny a bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Ohľadom potrieb mal. detí nebolo vykonané dokazovanie, ktoré by dostatočne zistilo skutkový stav a preukázalo skutočné potreby mal. detí; ich vyčíslenie matkou bolo od začiatku konania otcom detí namietané ako neprimerané a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám detí v ich veku. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností a skutkový záver prvostupňového súdu je v tejto časti nepreskúmateľný. Konanie je preto postihnuté tzv. inou vadou.
Vo svojom odvolaní otec argumentoval tým, že výživné vo výške 850 € a 790 € mesačne pre mal. deti vo veku 10 a 7 rokov, na priamu spotrebu detí, je tak vysoké, že zo strany matky detí môžu byť tieto prostriedky vynakladané neekonomicky na neodôvodnené potreby detí, pričom z týchto prostriedkov môžu byť uspokojované aj výlučné potreby matky detí, namiesto potrieb mal. detí. Otcovi detí tak nie je poskytnutý určitý stupeň istoty a záruky, že tieto prostriedky budú použité na určený účel. K „Rozpisu nákladov na deti“, predloženého matkou detí súdu prvého stupňa ako prílohy k podaniu matky zo dňa 25. 10. 2011 otec mal. detí uviedol, že v nich náklady na bývanie boli vyčíslené na každé dieťa sumou po 296,99 €, ako 1/3 z celkových nákladov na bývanie vo výške 890,97 €. Matka detí do týchto nákladov zahrnula aj položky, ktoré absolútne nesúvisia s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom, ale týkajú sa
majetku rodičov ( ako je rekonštrukcia a údržba bytu, interiérový nábytok, náklady na opravy auta, poistka na auto, daň z nehnuteľností ). Matka tiež nesprávne zahrnula do nákladov na bývanie napr. aj plnenia poskytované s užívaním bytu, fond opráv, plnenia poskytované s užívaním garáže, fond opráv, plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru, fond opráv, tiež elektrinu, plyn, náklady na televíziu, internet a pevnú linku. Matka pojala do nákladov na bývanie aj také, ktoré bezprostredne nesúvisia s plneniami spojenými s užívaním bytu; náklady na bývanie otec vyčíslil sumou 231,82 €, z čoho 1/3 na každé dieťa potom činí 77,27 €. Otec namietal ďalej aj náklady na darčeky - Vianoce - vo výške 108,33 € mesačne, náklady na darčeky - narodeniny, meniny vo výške 66,67 € mesačne, ktoré vo všeobecnosti nesúvisia s nákladmi na bývanie a nemôžu byť zahrnuté do výživného, keďže ich otec zabezpečuje vo vlastnej réžii. Matka detí vyčíslila náklady na školu v prírode sumami 350 € ( K.. I. ) a 300 € ( K.. U. ) ročne, čo však ničím nedoložila a podľa názoru otca detí boli nadhodnotené. Priemerný náklad na školu v prírode sa pohybuje vo výške cca 120 € ročne, ktorý sa navyše neopakuje každý rok. Matka v rozpise uviedla aj náklady na dovolenky v sume 194,94 € mesačne. Keďže rozsudkom súdu bol upravený aj styk otca s deťmi - 4 týždne počas letných prázdnin, týždeň počas zimných, resp. jarných prázdnin, ako aj ďalší súdom stanovený čas, budú tak zo strany otca hradené náklady súvisiace s kultúrnym i športovým vyžitím detí a ich záujmami v plnej výške. Tieto náklady by mal preto hradiť každý z rodičov vo svojej vlastnej réžii. Súd by mal prihliadnuť aj na skutočnosť, že v konaní bol upravený rozsiahly styk otca s deťmi - až 125 dní do roka - kedy bude otec zabezpečovať ich výživu a potreby, čo predstavuje až viac než 1/3-inu počtu všetkých dní v roku, čo by malo byť rovnako zohľadnené pri určení výživného. Otec mal. detí považoval za odôvodnené potreby v prípade mal. I. náklady vo výške 480 € mesačne a v prípade mal. U. vo výške 446,34 € mesačne, ktoré budú schopné zabezpečiť deťom ich doterajšiu životnú úroveň. Otec mal. detí v odvolaní napokon dodal, že na výživu svojich detí v zmysle § 62 ods. 2 prvá veta Zák. o rod. prispievajú obaja rodičia a aj keď má matka detí nižší príjem ako on, tento príjem jej umožňuje, aby sa podieľala na výžive detí alikvotne. Matka detí je tiež výlučnou vlastníčkou bytu v Bratislave, na B.. N. U. XX, ktorý nie je užívaný na jej bytové potreby a na bytové potreby detí, na ktorú skutočnosť je podľa názoru otca prihliadať pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti matky s koreláciou k vyživovacej povinnosti otca. Otec preto navrhoval v napadnutej časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude zaviazaný výživným na mal. I. sumou 400 € mesačne a mal. U. sumou 350 € mesačne, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
Na odvolanie otca sa písomne vyjadrila matka mal. detí tak, že navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Trvala na tom, že v konaní preukázala oprávnené nároky na výživné na mal. deti I. O. U., ktorých výšku určil súd prvého stupňa. Tento sa pri rozhodovaní o výživnom riadil striktne príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, predovšetkým ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a vzal do úvahy všetky okolnosti, svedčiace v prospech maloletých detí, predovšetkým, že maloletí majú právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a že životná úroveň nesmie klesnúť pod životnú úroveň pred rozvodom. Vychádzal zo zistenia, že otec maloletých detí má nadštandardný príjem a je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Výdavky odporcu posudzoval s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 5 druhá veta Zák. o rod. A výdavky na nájom bytu v Senci ( je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Bratislave na A. B.. ) a hypotekárny úver na kúpu pozemku nevzal do úvahy. Vzal do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka ako aj to, že v rozhodujúcej miere sa o maloleté deti stará matka. Všetky dôvody na zrušenie rozsudku označila matka mal. detí za účelové a neopodstatnené.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa na odvolanie otca písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v časti výroku o výživnom ) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p. ), keď dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech.
Podľa § 62 ods. 1 Zák.o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rod. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rod. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rod. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( zabezpečenie šatstva, obuvi ) ako aj ďalších potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa ( t.j. jeho fyzickej a duševnej vyspelosti ), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak sú potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.
Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby ( napr. druhého rodiča ), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb ( druhého rodiča ). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť rodiča o dieťa.
V súdenej právnej veci ustálil súd prvého stupňa výšku výživného sumou 850 € ( K.. I. ) a sumou 790 € ( K.. U. ) mesačne, ktorú aj odvolací súd považuje za primeranú jednak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu, ich otca. Súd prvého stupňa v konaní skúmal jednak pomery na strane maloletých detí, ako výživou odkázaných osôb, tak aj na strane jej rodičov, ako osôb výživou povinných. Niet pochýb, že maloleté deti sú vzhľadom na svoj nižší vek výživou odkázanými na svojich rodičov. Rovnako nepovažuje odvolací súd za spornú skutočnosť, že prvostupňovým súdom určené výživné na mal. deti v prejednávanej veci prekračuje obvyklý štandard bežného výživného. Pre takéto určenie výživného sú však v danom prípade splnené zákonné podmienky.
Ako vyplýva z textu vyššie, Zákon o rodine umožňuje - pokiaľ to dovoľujú schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby - stanoviť výšku výživného aj nad vyšší, než bežný rámec - v súlade so zákonnou požiadavkou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dokazovaním súd zistil, že zárobkové pomery otca maloletých detí sú nadštandardne vysoké, nakoľko dosahuje príjem 4.139,74 € mesačne netto, z ktorého otec mal. detí bude schopný platiť určené výživné bez toho, aby bolo ohrozené uspokojenie jeho životných potrieb a nákladov. Uvedené výživné zároveň umožní poskytnúť deťom uspokojenie aj širších, nielen bežných odôvodnených potrieb. Obava otca, aby určené výživné nepoužila matka aj na úhradu iných ( napr. svojich vlastných ) potrieb, nielen potrieb detí,
nemá opodstatnenie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že v konaní nebola nikým a nijako spochybnená kvalita doterajšieho výkonu osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ani neuvážené hospodárenie s finančnými prostriedkami v domácnosti, či hospodárenie na úkor maloletých detí zo strany ich matky. V konaní bolo preukázané, že rodina bola zvyknutá na vyšší životný štandard, ktorý bol rodine schopný poskytnúť a zabezpečiť odporca. Tento v odvolaní argumentoval tiež tým, že určené výživné neberie do úvahy skutočnosť, že mu bol súdom stanovený široký rozsah styku s deťmi, počas ktorého bude zabezpečovať ich potreby on. Zodpovedá pravde, že v konaní bol stanovený rozsiahly styk otca s deťmi, počas ktorého bude on uhrádzať potreby detí, nepôjde však o úhradu potrieb v takej miere, ako v prípade matky. Náklady otca budú s ohľadom na povahu termínov, ktoré bude tráviť s deťmi - hlavne víkendy, sviatky a prázdninové obdobia - predstavovať predovšetkým náklady na stravu a voľnočasové aktivity detí. Stanovené výživné je tak určené na zabezpečenie ostatných potrieb mal. detí ( šatstvo, obuv, školské potreby, záujmové aktivity, tiež strava, bývanie a pod. ) v domácnosti matky, s ktorou budú deti žiť a tráviť tak prevažnú väčšinu času. Pokiaľ ide o námietku otca, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie na odôvodnené potreby detí, uvedená námietka neobstojí. Matka opakovane poukazovala na školské aj mimoškolské aktivity oboch detí vo svojich písomných podaniach a na tieto otec rovnako tak písomne viackrát reagoval. Účastníci boli s ich obsahom navzájom oboznámení, pričom otec maloletých detí ich záujmové a voľnočasové aktivity nespochybňoval.
Vzhľadom na vek maloletých detí ( 10 a 7 rokov ) ich matka vyvažuje výživné otca detí výkonom osobnej starostlivosti ešte stále v prevažnej miere. Maloleté deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti, a teda matka starostlivosťou o domácnosť ( varením, praním, upratovaním a pod.) tiež fakticky uspokojuje ich osobné potreby. Súd prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o výške výživného zohľadňoval výkon osobnej starostlivosti o deti zo strany matky, ktorá dosahuje v zamestnaní príjem 736,78 € mesačne netto. Rodičia vyživovaciu povinnosť voči iným deťom nemajú.
Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti, zistené súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním, dospel aj odvolací súd k záveru, že výživné na mal. I. a mal. U. bolo určené v súlade s ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, ako aj ust. § 75 ods. 1 Zák. o rod.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (týkajúcej sa bežného výživného) ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ) s tým, že keďže ide o konanie, spojené s konaním o rozvod manželstva, v ktorej časti už rozsudok nadobudol právoplatnosť, vzniká povinnosť otca platiť výživné na mal. deti počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Keďže predmetné konanie mohlo začať i bez návrhu ( predmetom odvolacieho konania bolo už len konanie o výživnom pre maloleté deti ), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.