Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211745 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410211745.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci v starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. E., U.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. R., H. Z.. Č.. X/A, R., dieťa rodičov: matka - B.. Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, R. M. Z.. Č.. XX, R., zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o., IČO: 36 861 359, Dostojevského rad č. 5, Bratislava, otec - M. E., U.. XX.XX.XXXX, R. Y. - M. Č.. XX/X/XX, H., A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. februára 2012, č. k. 25P/208/2010-319, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého K. E., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2010. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zročné výživné za obdobie od 01.10.2010 do 15.02.2012 v sume 800,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, pričom do zročného výživného započítal otcovi sumu 800,- eur. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil súd prvého stupňa tak, že otec je oprávnený sa stretávať s dieťaťom každý párny víkend v mesiaci, v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý tretí víkend v mesiaci v čase od 10.00 hod. v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu, s výnimkou mesiacov júl, august a vianočných sviatkov v dňoch od 24.12. do 26.12., každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a v čase od 01.08. od 10.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matke uložil povinnosť, maloletého k styku riadne pripraviť. Súd prvého stupňa vo zvyšku návrh matky zamietol a zároveň zamietol návrh otca. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a vecne dôvodnosťou podaného návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nakoľko mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a od narodenia dieťaťa starostlivosť oň zabezpečuje väčšinou matka, ktorá s ním bola tri roky na rodičovskej dovolenke, v súčasnej dobe žije s dieťaťom sama a otec dieťa iba navštevuje, z dôvodu ktorého maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke. Zamietnutie návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej v starostlivosti, prípadne striedavej starostlivosti oboch rodičov odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že matka sa o dieťa riadne stará, zabezpečuje všetky jeho potreby, pričom prihliadol na vek dieťaťa (dieťa je v predškolskom veku), ako aj na vzdialenosť bydlísk rodičov (matka s dieťaťom žije H. R. a otec žije vo H.). Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné otcovi obmedziť jeho rodičovské práva, o zastupovaní a správe majetku maloletého rozhodol tak, že ho budú vykonávať obaja rodičia. Rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca odôvodnil súd prvého stupňa výškou príjmov oboch rodičov, keď príjem matky predstavuje sumu 600,- eur mesačne netto a otca sumu 960,- eur mesačne netto, pričom prihliadol aj na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že výživné v sume 100,- eur mesačne na maloletého, zodpovedá jeho odôvodneným potrebám, nakoľko je vo veku 4 a pol roka, navštevuje predškolské zariadenie, je zdravé, nemá žiadne mimoriadne výdavky, z dôvodu, ktorého návrh matky vo zvyšku zamietol. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom odôvodnil súd prvého stupňa doterajším nedostatočným rozsahom stretávania sa otca s dieťaťom s tým, že matka doposiaľ otcovi kontakt s dieťaťom v potrebnom rozsahu neumožňovala, čím neboli v tomto smere rešpektované práva dieťaťa, pričom v konaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o syna a to jednak počas víkendového obdobia ako aj v prípade dlhšieho obdobia počas letných mesiacov, skutočnosť, ktorú preukázalo aj súdom prvého stupňa vykonané šetrenie v mieste jeho bydliska, príslušným úradom vo H.. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie matky o tom, že otec užíval drogy, resp. marihuanu, keďže vyšetrenie, ktorému sa otec v priebehu prvostupňového konania dobrovoľne podrobil dňa 05.05.2011 v Centre pre liečbu drogových závislostí, bolo negatívne. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že mal v konaní preukázaný záujem otca o stretávanie sa s dieťaťom, ako aj skutočnosť, že otec má vytvorené vhodné bytové podmienky, je plne schopný a kompetentný sa mu venovať, zabezpečiť všetky jeho potreby, vytvoriť mu komfortné prostredie ako aj zaujímavý program s tým, že aj otec je nositeľom rodičovských práv, ktoré mu však matka doposiaľ bezdôvodne odopierala a stretnutie s dieťaťom mu umožňovala len v obmedzenom rozsahu na pár hodín mesačne. Listinný dôkaz predložený v priebehu konania matkou, psychologickú správu D.. Y. E., D.., psychologičky, posúdil súd prvého stupňa ako jednostrannú, neobjektívnu a účelovú, nakoľko psychologička čerpala pri jej vypracovaní iba z vyjadrení matky bez toho, aby konzultovala a aj vyšetrila otca maloletého. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o úprave styku otca s dieťaťom odôvodnil vecne ďalej tým, že otec bude mať na základe takto upraveného styku možnosť svoj vzťah so synom za podmienok súdnym rozhodnutím určených rozvíjať, pričom je najmä v záujme maloletého, aby sa jeho vzťahy s otcom upevňovali a prehlbovali. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv ustálil súd prvého stupňa dňom 01.10.2010, t. j. dňom podania návrhu na súd, nakoľko rodičia maloletého už v tomto období v spoločnej domácnosti nežili a otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, keďže v období od 01.10.2010 do 15.02.2012 prispel na jeho výživu iba sumou 800,- eur a preto mu vznikol dlh na výživnom v sume 800,- eur (16 mesiacov x 100,- eur = 1.600,- eur - 800,- eur = 800,- eur ), ktorý mu umožnil zaplatiť v primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého, výroku o výživnom ako aj výroku, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá ho navrhla v napadnutých častiach zmeniť tak, že maloleté dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok matka dieťaťa, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 250,- eur mesačne od 01.10.2010 a styk otca s dieťaťom bude upravený tak, že otec bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať v prítomnosti matky každú nedeľu párnom týždni, mimo školských prázdnin, v čase od deviatej hodiny do dvanástej hodiny s tým, že otec maloletého v stanovený čas vyzdvihne v mieste a v stanovený čas matke maloletého v mieste jeho bydliska odovzdá. Matka vo svojom odvolaní uviedla, že sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s výdavkami na maloletého, ktoré v priebehu konania preukázala s tým, že výživné určené súdom prvého stupňa nepokrýva ani polovicu bežných a preukázaných výdavkov na zabezpečenie bývania a výdavkov súvisiacich s návštevou materskej školy maloletého, ale ani jeho základné výdavky na stravu, hygienické potreby, výdavky súvisiace so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti, hračky, športové potreby, oblečenie, obuv a pod. Vytkla súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že v konaní nebola preukázaná presná výška výživného, ktorou je otec povinný prispievať na výživu svojich ďalších deti, súd pri určení výživného na maloletého K., na ďalšie vyživovacie povinnosti otca prihliadol. Matka maloletého vo svojom odvolaní ďalej namietla, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré otec ukončil pracovný pomer v zamestnaní, v ktorom dosahoval príjem vo výške 1.580,- eur netto mesačne, ale ani s tým, z akých dôvodov má otec maloletého pozastavenú živnosť do 18.04.2012. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že je prirodzené, ak sa otec majúci vyživovacie povinnosti vzdá v rámci dedičského konania po svojom otcovi, svojho majetkového podielu na nehnuteľnosti - bytu v D. v prospech matky, nakoľko uvedené konanie otca je nutné klasifikovať za výlučné vzdanie sa majetkového prospechu, keďže samotný otec sa písomne vyjadril, že nechce, aby jedno z jeho detí N. E., ktorého si osvojil, po ňom dedil. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, ktorú sa dozvedela až po vyhlásení napadnutého rozsudku, že otcovi maloletého vyplatil W. Ú. H., rodinné prídavky v sume 1.185,- eur s tým, že aj toto konanie otca je nutné posúdiť ako účelové, keďže v priebehu celého prvostupňového konania na výživu maloletého K. neprispieval riadne a včas a túto sumu použil výlučne pre vlastnú potrebu. Matka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že súd prvého stupňa pochybil i pri vyčíslení dlžného výživného, keďže dva krát započítal ten istý doklad - doklad o úhrade za november 2010 započítal na január 2011 a doklad o úhrade výživného za december 2010 započítal aj na február 2011, z čoho vyplýva, že otec v skutočnosti zaplatil sumu 700,- eur a nie sumu 800,- eur a preto dlh na výživnom predstavuje sumu 900,- eur. Matka maloletého nesúhlasila ani s rozhodnutím prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým bol upravený styk otca s dieťaťom, ako ani s tvrdením súdu, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie o tom, že otec nadmerne požíva drogy resp. marihuanu, keď súdom vykonané šetrenia považovala za nedostatočné, nakoľko sa súd uspokojil iba s potvrdením predloženým otcom, z ktorého iba vyplýva, že šetrenie vzorky moču otca dieťaťa vykonané Centrom pre liečbu drogových závislostí bolo negatívne, avšak nebolo preukázané, že táto vzorka moču vôbec otcovi dieťaťa patrila. Namietla, že súd prvého stupňa o jej návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 22.07.2011, ktorým žiadala, aby si súd zabezpečil od príslušného Okresného súdu H. A. spisový materiál týkajúci sa konania vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. E. nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol, prečo tento dôkaz nevykonal. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že skutočný príjem matky predstavuje sumu 655,- eur netto a nie sumu, ktorú uviedla matka dieťaťa vo výške 600,- eur s tým, že jeho skutočný príjem je v sume 780,- eur mesačne. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že dôvodom, pre ktorý skončil pracovný pomer, v ktorom poberal príjem v sume 1.580,- eur netto mesačne bola skutočnosť, že bol pre svojho zamestnávateľa príliš drahý, nakoľko mal k dispozícii firemné auto, ktoré mohol používať aj na súkromné účely a mobilný telefón. K otázke, prečo má pozastavenú živnosť otec uviedol, že nakoľko je jeho podnikateľská činnosť v prípravnom cykle, nemôže si ju dovoliť otvoriť a platiť sociálne poistenie, finančný úrad, hospodársku komoru a pod. Otec vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že na výživu svojej dcéry U. E. prispieva sumou v priemere 160,- eur mesačne, ktorá je však nepostačujúca. Otec maloletého uviedol, že bol s matkou dieťaťa dohodnutý na tom, že prídavky na dieťa, ktoré mu boli spätne vyplatené použije na kúpu auta s tým, že nie je ani pravdou, že na maloletého neplatil riadne a včas, keďže nemal vedomosť o tom akú výšku výživného určí súd a preto do rozhodnutia súdu prvého stupňa prispieval na výživu K. E. sumou, ktorou mohol. Namietol tvrdenie matky maloletého, že vyšetrenie jeho moču na prítomnosť marihuany nie je objektívne, nakoľko mu bol odobratý priamo v Centre a v prítomnosti lekárky a zároveň uviedol, že matka dieťaťa požíva každý deň pol litra tvrdého alkoholu a nie je schopná sa o dieťa starať. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach pred prvostupňovým súdom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., bez pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne nezistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie je v napadnutej časti nepreskúmateľné. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky, a to nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1 a 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Zásada materiálnej pravdy teda znamená to isté ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 157 ods. 2, § 133 O.s.p.). Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov účastníkov, z vykonaného dokazovania ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon účastníkom ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. Súd prvého stupňa sa citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, keďže z obsahu odôvodnenia rozsudku v jeho napadnutej časti vôbec nie je možné zistiť, a v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s námietkami matky v jej odvolaní, aké skutočné a reálne náklady na výživu maloletého má matka, keďže sa súd prvého stupňa nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, nakoľko iba obzvlášť všeobecne skonštatoval, že vzhľadom na vek dieťaťa je výživné v sume 100,- eur mesačne primerané, s prihliadnutím na príjem oboch rodičov (matka 600,- eur mesačne a otec cca. 960,- eur mesačne), ako i ďalšie vyživovacie povinnosti otca, ktoré však bližšie nekonkretizoval. Uvedený záver súdu prvého stupňa je však absolútne neurčitý a svedčí o tom, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď napriek tomu, že otcovi už na pojednávaní dňa 26.01.2011 uložil povinnosť založiť do spisu rodné listy detí, voči ktorým si údajne plní svoju vyživovaciu povinnosť, zároveň rozhodnutia o výške týchto vyživovacích povinností ako i iné potvrdenia, preukazujúce skutočný príjem otca, vo veci rozhodol bez toho, aby na povinnosti uloženej otcovi maloletého trval a tento ju skutočne splnil, nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, otec maloletého založil do spisu (č. l. 99 - 100 spisu) iba potvrdenie v nemeckom jazyku zo dňa 15.10.2010, ktorého preklad si súd prvého stupňa nezabezpečil a preto nie je zrejmé, na základe akých dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že príjem otca je v sume cca. 960,- eur mesačne. Súd prvého stupňa síce na ďalšom pojednávaní (dňa 29.04.2011) opätovne uložil otcovi povinnosť založiť do spisu „rozhodnutie o maloletom N., avšak otec si povinnosť opätovne nesplnil a súdu prvého stupňa predložil iba rozsiahle vyjadrenia k prejednávanej veci, avšak bez splnenia jemu uloženej dôkaznej povinnosti, pričom súd prvého stupňa ako vyplýva z jeho ďalšieho procesného postupu, na predložení dôkazov o otcom maloletého tvrdenej vyživovacej povinnosti voči dvom deťom, už netrval. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s tvrdením matky maloletého v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, že bolo povinnosťou súdu skúmať dôvody ukončenia pracovného pomeru otca v zamestnaní, v ktorom jeho príjem predstavoval sumu 1.580,- eur netto mesačne, resp. skutočné dôvody, ktoré otca viedli k prerušeniu jeho živnosti do 18.04.2012, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné iba zistiť, do kedy bol zamestnaný a s akým príjmom, od kedy bol nezamestnaný a akú podporu v nezamestnanosti poberal s tým, že od 24.03.2011 má poberať podporu pre živnostníkov v podobnej výške (uvádzanej iba otcom dieťaťa a žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázanej), priznanej do 21.04.2012. Povinnosťou súdu prvého stupňa však bolo vykonať riadne dokazovanie za účelom preukázania skutočných príjmov otca dieťaťa, výšky jeho ďalších vyživovacích povinností, jeho výdavkov spojených s bývaním a ostatnými nákladmi, ktoré otec dieťaťa reálne má. Podľa § 28 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä zatupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa síce svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým o zastupovaní a správe majetku maloletého rozhodol tak, že maloletého budú zastupovať obaja rodičia spoločne odôvodnil tým, že nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné otcovi v tomto smere obmedziť jeho rodičovské práva, avšak s argumentmi matky tvrdiacej, že otec požíva nadmerne alkohol, jeho postoj k plneniu si jeho rodičovských povinností je nezodpovedný, sa vôbec nevysporiadal, keď za účelom preukázania jej tvrdenia, nevykonal žiadne dokazovanie a to napriek tomu, že matka v tomto smere navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov. Odvolací súd sa musel zároveň stotožniť aj s tvrdením matky maloletého napadajúcej odvolaním výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým upravil styk otca s maloletým v jej neprítomnosti v tom, že súd upravil styk otca bez toho, aby právne posúdil skutočnosti, ktoré od začiatku konania uvádzala a to, že otec pod vplyvom alkoholu, ktorý má požívať pravidelne, je k dieťaťu agresívny, pričom matkou navrhované doplnenie dokazovania (právna vec starostlivosti súdu o maloletého N. E.) nevykonal vôbec a to napriek tomu, že podľa jej názoru by vyžiadaním si spisového materiálu mohol získať informácie o správaní sa otca. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom zákonných ustanovení § 62 Zákona o rodine je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z uvedeného vyplýva, že dieťa pochádzajúce zo vzťahu účastníkov konania má nespochybniteľné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj otca, pričom je povinnosťou súdu pri určení vyživovacej povinnosti zohľadniť to, kto sa o dieťa osobne stará. Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., teda vyplýva požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo okrem iného stručné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a zároveň potreba premietnuť jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) do záveru o skutkovom stave veci do tzv. do skutkovej vety, ktorý záver stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O.s.p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné dať súdu prvého stupňa do pozornosti, že ak určí výživné spätne ku dňu začatia konania (resp. spätne k akémukoľvek dňu, predchádzajúcemu vyhláseniu rozsudku), je povinný sa vysporiadať s otázkou zročného výživného, pričom vyčíslený nedoplatok zročného výživného má povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok, odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 162 ods.2 O.s.p.) predbežne vykonateľný bez obmedzenia a prelomiť v časti zročného výživného predbežnú vykonateľnosť je možné len využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ktoré však nie je možné uplatňovať automaticky. Ide totiž o výhodu povinného voči oprávnenému, ktorá však musí byť odôvodnená, napríklad postojom žalovaného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou žalovaného, ale tiež pomermi oprávneného. V odôvodnení napadnutého rozsudku však skutočnosti, ktoré súd viedli k poskytnutiu možnosti splniť dlžné výživné v splátkach nielen absentujú, ale najmä pokiaľ súd prvého stupňa povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné splátkami v sume 50,- eur mesačne, ich výšku stanovil absolútne neprimerane k výške zročného výživného, keďže otec by uloženú povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume 800,- eur, plnil 16 mesiacov 800 : 50 = 16). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci /§ 120 ods. 1 O.s.p./, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.