Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010230 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411010230.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a členov senátu JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného U. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/103/2011 zo dňa 08. 12. 2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. U., nar. XX. XX. XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: v čase okolo 23:40 hod. dňa 31. 12. 2010 v W. na Y. J. X/A na chodbe na 5. poschodí ubytovne C., po tom, čo poškodená Ľ. X.O. bránila svojho maloletého syna, sa tejto pod vplyvom alkoholu vyhrážal tým, že si ju podá, že ho ešte v ten deň môže čakať, že sa môže tešiť, že ju zabije, pričom vyhrážky zabitím viackrát zopakoval, a to aj pred členom policajnej hliadky, ktorá sa dostavila na miesto činu, čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život. Za to bol obžalovaný U. U. odsúdený podľa § 360 ods. Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov a 13 (trinásť) dní s tým, že podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný U. U. odvolanie priamo do zápisnice súdu hneď po jeho vyhlásení. V písomne odôvodnenom odvolaní v podstate uviedol, že prokurátorka je zaujatá, spochybnila všetky jeho dôkazy a hľadela len na jeho trestnú minulosť. Spochybnil svedecké výpovede svedkov C., X., D. ako aj ostatných. V zmysle ním podaného odvolania žiadal o opätovné prešetrenie svojho konania. Okresný prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným zo žalovanej trestnej činnosti. Celé to považuje za susedskú hádku a uložený trest za neprimeraný. Prokurátorka krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný a to aj pokiaľ ide o primeranosť uloženého trestu a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava IV podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Krajský súd zistil, že vo vzťahu k uznaniu viny súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku tento je v súlade aj s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., lebo v rozsudku je stručne a jasne vyložené, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Z tohto odôvodnenia je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného U. U. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, vypočul obžalovaného U., svedkyňu poškodenú X., svedkyňu C., svedka D., svedkyňu U., svedkyňu N., svedka G.Š., prečítal výpoveď z výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov - svedkyne P. L., prečítal výpoveď svedka P. a prečítal znalecký posudok T.. P.. B. O., I.. a P.. A. T. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení prvostupňového súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný. Obhajoba obžalovaného U. bola vykonanými dôkazmi vyvrátená, pričom v jeho prospech svedčili len výpovede svedkyne N. a svedkyne U., ktoré i odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa vyhodnocuje ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie obžalovaného U. právne posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd, teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a obžalovanému potom, čo podľa 360 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák. uložil trest vo výmere 5 mesiacov a 13 dní za súčasného prihliadnutia na dobu vykonanej väzby v predmetnej veci. Okresný súd taktiež nepochybil, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného U. U. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.