Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3To/165/2024 2322010382 04. 03. 2025 JUDr. Katarína Stanislavská ECLI:SK:KSTT:2025:2322010382.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2024, č. k. 5T/26/2022-312, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2025 v Trnave takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar.XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.10.2024, č. k. 5T/26/2022-312, bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase, približne v mesiaci november roku 2020, po dobu 7dní, v obci A., v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, v ktorom býval spolu so svojou v tom čase šesťdesiatsedem ročnou matkou D. B., opakovane vulgárne nadával svojej matke D. B. a zároveň sa jej opakovane vyhrážal so slovami, že ju zlikviduje, zabije, že jej odreže hlavu mačetou, pričom v jednom prípade svoju matku D. B. súčasne aj sotil, v dôsledku čoho sa D. B. v obave o svoj život zamykala v izbe a dvere si podopierala fotelkou, do izby si nosievala nočník, aby nemusela ísť v noci z izby von a v ruke držala telefón, aby si vedela privolať pomoc, pričom vzhľadom na vek D. B. a to, že D. B. je jeho matka, obžalovaný očakával menší odpor, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku. Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, s poukazom na § 51 ods. 3 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 312-318 spisu. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie (č.l. 311 spisu), a to v celom rozsahu. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta si ponechala lehotu na podanie odvolania (č.l. 311 spisu), pričom proti tomuto rozsudku do konania verejného zasadnutia nepodala odvolanie.
Obžalovaný A. B. prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 20.11.2024, doručeným okresnému súdu dňa 22.11.2024 (č. l. 329-330 spisu). V úvode zhrnul obsah výrokov o vine a o treste s tou námietkou, že skutkový stav zistený súdom nie je v súlade so skutočnosťou a že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Následne obžalovaný opísal odôvodnenie napadnutého rozsudku. Obžalovaný pripomenul, že v tejto trestnej veci boli vypracované dva znalecké posudky. Obaja znalci sa zhodli na existencii duševnej poruchy u obžalovaného, konkrétne na prítomnosti toxickej psychózy. Podľa vyjadrenia obžalovaného v odôvodnení podania odvolania, zo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 105/2023 vyplynulo, že duševná porucha mala významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku a to tak, že boli znížené až na ich úplné vymiznutie. Obžalovaný taktiež spomenul aj listinný dôkaz – znalecký posudok znalca MUDr. Ľubica Slováčiková č. 9/2020, na základe ktorého mu bolo nariadené psychiatrické liečenie ústavnou formou, podľa ktorého psychotická porucha v čase spáchania skutku mala významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného, ktoré boli podľa znalkyne úplne vymiznuté. Obžalovaný skonštatoval, že na základe znaleckých posudkov a listinných dôkazov je zjavné, že obžalovaný v čase spáchania skutku nebol príčetný, a teda poukazujúc na § 23 Trestného zákona nie je za tento čin trestne zodpovedný. Obžalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/55/2020 zo dňa 04.11.2020, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že otázka nepríčetnosti, resp. otázka zmenšenej príčetnosti sú otázkami právnymi, ktorých posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní a súdu. Ich konečné posúdenie by malo byť založené na odborných znalostiach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, pričom súd skúma otázku príčetnosti len vo vzťahu k určitému trestnému činu a v čase spáchania činu. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje súčasná danosť rozpoznávacích a ovládacích schopností, absencia ktorejkoľvek z nich trestnú zodpovednosť vylučuje. Pri posudzovaní príčetnosti sa vychádza z predpokladu, že páchateľ je duševne príčetný, nepríčetnosť páchateľa sa musí dokazovať pribratím znalca z odboru psychiatrie. Avšak len skutočnosť, že páchateľ trpí duševnou poruchou sama o sebe nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti. Je potrebné, aby k tejto skutočnosti pristúpila ešte neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu alebo neschopnosť ovládať svoje konanie, prípadne obe. Podľa názoru obžalovaného prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku nepríčetnosti obžalovaného, nakoľko podľa obžalovaného z posudku MUDr. Mária Straku č. 105/2023 jasne vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania činu nevedel rozoznať nebezpečenstvo svojho konania a ovládnuť svoje konanie v miere blížiacej sa až ku ich vymiznutiu. To potvrdil aj znalec MUDr. Bernát, MPH vo svojom znaleckom posudku, rovnako aj MUDr. Ľubica Slováčiková vo svojom znaleckom posudku č. 9/2020, ktorý je v tejto trestnej veci považovaný za listinný dôkaz. Skonštatované závery znalcov neboli zohľadnené v plnom rozsahu, a to malo vplyv aj na nesprávne posúdenie prípadu a na vydanie nesprávneho rozhodnutia súdom. Obžalovaný preto navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/26/2022 zo dňa 30.10. 2024 zrušil vo výroku o vine a treste a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Konanie na odvolacom súde Krajský súd v predmetnej trestnej veci vykonal dňa 04.03.2025 verejné zasadnutie, a to za prítomnosti obhajcu obžalovaného a prokurátorky krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený ( dňa 05.02.2025), preto krajský súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd zistil, že: · prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 08.04.2021 obžalobu pod č. 2 Pv 144/21/2202-25 na obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe; · trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.06.2022, sp. zn. 5T/26/2022, bol vtedy obvinený A. B. uznaný za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov; so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní 2 ( dvoch) rokov, proti ktorému podal obvinený prostredníctvom obhajcu odpor · rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 5T/26/2022-251 zo dňa 10.11.2023 bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. d) oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 144/21/2202-25 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný pre nepríčetnosť nebol trestne zodpovedný. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta, a to v celom rozsahu v neprospech obžalovaného; · o odvolaní prokurátorky rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 3To/27/2024-278 zo dňa 23.04.2024 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol; Úlohou okresného súdu po vrátení veci bolo vykonať na hlavnom pojednávaní riadne znalecké dokazovanie osobným výsluchom oboch znalcov k duševnému stavu obžalovaného z hľadiska stíhaného trestného činu. Predovšetkým bolo potrebné sa zamerať pri ich výsluchu na 1) objasnenie, aké konkrétne prejavy musia byť podľa odbornej literatúry a klinickej praxe zistené u pacienta, aby bolo možné po odbornej znaleckej stránke konštatovať úplné vymiznutie ovládacej zložky u obžalovaného; 2) objasniť otázky, či a ak áno, ktoré z konkrétnych prejavov uvedených v odpovedi na otázku 1) boli u obžalovaného zistené, 3) aké konkrétne prejavy boli u obžalovaného zistené, ktoré viedli k záveru o znížení schopnosti ovládať svoje konanie v podstatnej miere; 4) vysvetliť rozdiel medzi úplným vymiznutím ovládacej schopnosti a jej znížením v podstatnej miere u obžalovaného a najmä, ktoré z týchto dvoch záverov boli u obžalovaného napokon naplnené a zistené; 5) napokon budú poverení znalci povinný podrobne vysvetliť svoje vyjadrenia učinené na hlavnom pojednávaní podrobne citované vyššie a odstrániť rozpory medzi nimi. · na hlavnom pojednávaní uskutočnenom dňa 21.08.2024 okresný súd doplnil znalecké dokazovanie osobným výsluchom oboch znalcov – MUDr. Jána Bernáta, MPH a MUDr. Mária Straku k duševnému stavu obžalovaného, pričom okresný súd sa zameral na otázky, ktoré podľa právneho názoru krajského súdu bolo potrebné v otázke príčetnosti, resp. nepríčetnosti obžalovaného zodpovedať, predovšetkým sa okresný súd zameral pri ich výsluchu na 1) objasnenie, aké konkrétne prejavy musia byť podľa odbornej literatúry a klinickej praxe zistené u pacienta, aby bolo možné po odbornej znaleckej stránke konštatovať úplné vymiznutie ovládacej zložky u obžalovaného; 2) či a ak áno, ktoré z konkrétnych prejavov uvedených v odpovedi na otázku 1) boli u obžalovaného zistené, 3) aké konkrétne prejavy boli u obžalovaného zistené, ktoré viedli k záveru o znížení schopnosti ovládať svoje konanie v podstatnej miere; 4) vysvetliť rozdiel medzi úplným vymiznutím ovládacej schopnosti a jej znížením v podstatnej miere u obžalovaného a najmä, ktoré z týchto dvoch záverov boli u obžalovaného napokon naplnené a zistené; 5) vysvetliť svoje vyjadrenia učinené na hlavnom pojednávaní podrobne citované vyššie a odstrániť rozpory medzi nimi. K odsudzujúcemu výroku Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd v prvom rade zistil, že okresný súd rešpektoval povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku, teda viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, keď postupoval podľa pokynov vyjadrených v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.04.2024, č. k. 3To/27/2022-278 (okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalcov na definitívne rozhodnutie o otázke nepríčetnosti obžalovaného), teda postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci, ktoré sú nevyhnutné pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd následne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom. Krajský súd plne súhlasí so záverom okresného súdu, že po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a následnom hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne sa nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný A. B. bol v čase spáchania skutku (v novembri 2020) nepríčetný. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky znaleckých posudkov za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Zo zvukovo-obrazového záznamu výpovede poškodenej D. B. a taktiež z výsluchu svedkyne A. E. mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím agresívnym správaním spôsobil poškodenej objektívnu obavu o jej život. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o uznaní viny obžalovaného zo skutku, pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný A. B. a že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé a vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní. Podľa prvostupňového súdu neschopnosť rozpoznávacej a ovládacej zložky v podstatnej miere neznamená totožný pojem ako ich vymiznutie. V konaní bola na základe znaleckých posudkov MUDr. Jána Bernáta, MPH a MUDr. Mária Straku zistená tzv. zmenšená príčetnosť, nakoľko obžalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá mala za následok zníženie schopnosti ovládania sa počas činu, avšak nedošlo k jej úplnému vymiznutiu. Rovnako v prípade schopnosti rozpoznať protiprávnosť svojho konania, nemožno hovoriť o vymiznutí schopnosti obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Krajský súd proti rozsudku okresného súdu a jeho odôvodneniu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018). K odvolacej námietke obžalovaného V tejto trestnej veci boli vyhotovené dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 86/2021 od MUDr. Jána Bernáta, MPH a znalecký posudok č. 105/2023 vypracovaný MUDr. Máriom Strakom, nakoľko súd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosti vo vzťahu k určitému trestnému činu. (porovnaj R 17/1979)
Na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2023 znalec MUDr. Ján Bernát, MPH vypovedal: „V plnom rozsahu sa pridržiavam písomného znaleckého posudku. V ktorom konštatujem, že obvinený v čase spáchania skutku trpel závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach a neharmonickou osobnosťou. Intermitente a prechodne mohol v čase spáchania skutku trpieť i intoxikáciami jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami, čo v čase znaleckého skúmania nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Pokiaľ posudzovaný v čase páchania skutku trpel intoxikáciou jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciou zmenšené a to adekvátne ku stupňu a kvalite tejto intoxikácie. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku posudzovaný bol schopný chápať zmysel trestného konania a napriek tomu, že trpel chorobnou závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok neodporučil som mu ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu, že hospitalizácia, ktorú probant absolvoval aj v čase znaleckého šetrenia poukazovala na to, že takéto liečenie by účel nesplnilo. Čo sa týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len domnievať, nakoľko ja som mal len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia. Z čoho vychádzam, že sa jedná o opakovaný skutok posudzovaného pod vplyvom návykových látok. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou ovládacie a rozoznávacie schopnosti posudzovaného neboli vymiznuté.“ Zo znaleckého posudku MUDr. Mária Straku č. 105/2023 k otázke, či mala duševná choroba obžalovaného vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu, znalec uviedol, že: „Uvedená duševná porucha, toxická psychóza mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu).“ Na hlavnom pojednávaní dňa 08.11.2023 znalec MUDr. Mário Straka uviedol: „Odvolávam sa na znalecký posudok a zotrvávam na znaleckom posudku. K otázke a odpovedi č. 2 v záveroch znaleckého posudku uvádzam, že vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu bol bližšie k ich neprítomnosti a vymiznutiu. Vzhľadom na odstup času 4 mesiace od vyšetrenia obžalovaného neviem sa vyjadriť v akej forme je obžalovaný nebezpečný pre spoločnosť. V čase môjho vyšetrenia obžalovaného pred 4 mesiacmi bol po ústavnej liečbe, bol nastavený a odsledovaný a mal chodiť v 3 týždňových intervaloch na injekcie ako na liečenie v ambulantnej forme. Vtedy tá ambulantná forma bola dostatočná, aký je jeho súčasný stav tak k tomu sa neviem vyjadriť. Pri vypracovávaní znaleckého posudku som sa zameral na obdobie november 2020. K znaleckým posudkom MUDr. Bernáta uvádzam, že tento znalecký posudok bol vypracovaný skôr a zistil závislosť ale nie duševnú poruchu, ale neviem prečo lebo z neskorších znaleckých posudkov MUDr. Uhrin a MUDr. Slováčiková bola diagnóza zistená tak ako som ju určil ja.“ Z výpovede znalca MUDr. Ján Bernát, MPH na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2024 vyplynulo aj to, že musí byť v prvom rade jednoznačne a bez pochybností definovaná alebo prítomná duševná porucha, ktorej základným prejavom je hrubé narušenie interpretácie reality a prejavmi tzv. psychotické príznaky, tzn. chorobné príznaky myslenia a vnímania. Zdôraznil, že skutok vo vzťahu ku ktorému bol ním posudzovaný znalecky vyšetrený bol v uznesení o vznesení obvinenia časovo situovaný nešpecificky do rokov 2019 a 2020. K otázke č. 2 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uviedol v čase spáchania skutku alebo páchania skutku neboli teda v tom čase neboli zistené žiadne takéto prejavy. K otázke č. 3 z unesenia Krajského súdu v Trnave v záveroch znaleckého posudku skonštatoval, že pokiaľ v čase páchania skutku posudzovaný trpel intoxikáciu jednou alebo viacerými návykovými látkami, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciu zmenšené adekvátne stupňu tejto intoxikácie s dodatkom, že vplyv psychoaktívnych látok na svoje psychické funkcie v tom čase obvinený vedel a mohol predpokladať. K otázke č. 4 z uznesenia Krajského súdu v Trnave sa vyjadril tak, že ani sa nedá dokázať či bol obžalovaný intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá kvantifikovať prípadná intoxikácia. K otázke č. 5 z uznesenia Krajského súdu v uviedol, že pre jeho znalecký posudok je základné východisko čas od 2019 do 2020 všeobecne podľa výpovede svedka a podľa znaleckého posudku MUDr. Mesárošovej nemá informáciu, žeby sa správanie obžalovaného zmenilo práve v novembri 2020. Aj znalec súhlasí so záverom MUDr. Straku o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020. V čase jeho vyšetrenia obžalovaný už netrpel psychotickou poruchou ale to mohlo byť spôsobené aj liečbou a najmä abstinenciu. Znalec MUDr. Mário Straka na hlavnom pojednávaní dňa 21.08.2024 uviedol, že menovaný trpí viacerými duševnými poruchami, ale predovšetkým forenzne významnou psychiatrickou poruchou, a to toxickou psychózou, ktorá u neho vznikla počas predchádzajúceho dlhšieho obdobia užívaním psychoaktívnych látok predovšetkým kanabinoidov. Osoba s týmito poruchami vnímania a myslenia má zmenenú celkovú osobnostnú kvalitu v zmysle tzv. psychózy čo má podstatný a významný dopad na jeho správanie, konanie, rozhodovanie sa na vytváranie súdov, úsudkov. Je možno predpokladať, že táto porucha bola u neho prítomná aj v mesiaci november 2020 kedy spáchal skutok, pre ktorý
je obžalovaný. Presnejšie sa však konkrétne k tomuto dátumu vyjadriť nevie a nemôže vyjadriť, v tej dobe ho nevyšetroval, avšak je vysoko pravdepodobné, že touto poruchou trpel aj v uvedenom období. K otázke č. 2 z unesenia Krajského súdu v Trnave poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie. K otázke č. 3 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza, že keď vyšetroval obžalovaného, tak bol po 3/4 ročnej ochrannej liečbe, konkrétne po 3 rokoch od spáchania skutku, ale to ochorenie tam prítomné bolo a mal by sa liečiť celoživotne. K otázke č. 4 z unesenia Krajského súdu v Trnave sa nevie vyjadriť, ale všeobecne sa môžem vyjadriť tak, že odkazujem na odpoveď č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023 zo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená duševná porucha toxická psychóza mala vplyv na jeho (obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu). K otázke č. 5 uznesenia Krajského súdu v Trnave uviedol, že sa nebudem vyjadrovať k znaleckému posudku iného znalca. Bez ohľadu na to, či obaja znalci zhodne zistili prítomnosť duševnej poruchy u obžalovaného alebo nie, krajský súd uvádza, že existencia duševnej poruchy je jednou, nie však jedinou podmienkou na vyslovenie záveru o nepríčetnosti obžalovaného. Len skutočnosť, že páchateľ trpí duševnou poruchou, sama o sebe príčetnosť resp. trestnú zodpovednosť páchateľa nevylučuje. K tomu je treba, aby ako dôsledok duševnej poruchy pristúpila buď neschopnosť rozpoznať protiprávnosť činu, ktorá sa v teórii označuje ako neschopnosť rozumová, alebo neschopnosť ovládať svoje konanie, ktorá sa nazýva neschopnosťou určovacou, prípadne obe (1TdoV/18/2015). Od nepríčetnosti je potrebné odlišovať stav zmenšenej príčetnosti, kedy je v dôsledku duševnej poruchy znížená rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť. Stav zmenšenej príčetnosti nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti , ale má za následok osobitný postup voči páchateľovi (§ 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 40 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) (4Tdo 4/2012). Poukazujúc na námietku obžalovaného uvedenú v odôvodnení podaného odvolania zo dňa 20.11.2024, kde obžalovaný uviedol, že podľa znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, duševná porucha u obžalovaného mala podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, a to v takom rozsahu, že boli znížené až na ich úplné vymiznutie, krajský súd uvádza, že uvedená námietka obžalovaného je neopodstatnená. Znalec MUDr. Mário Straka vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sa ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného sa vo vzťahu k duševnej poruche znižovali až ku ich vymiznutiu, nie až na ich úplné vymiznutie. Znalec MUDr. Mário Straka nikdy neuviedol, že u obžalovaného došlo k úplnému vymiznutiu ovládacích a rozpoznávacích schopností. Krajský súd pripomína, že znalecké posudky MUDr. Maroša Uhrina a MUDr. Ľubice Slováčikovej boli v tomto konaní oboznámené len ako listinné dôkazy. Posudok znalcov psychiatrov o duševnom stave obvineného v inej trestnej veci nemožno považovať za znalecký dôkaz v zmysle § 116 Tr. por., ale iba za listinný dôkaz v zmysle § 112 ods. 2 Tr. por., ktorý môže slúžiť len na preverenie správnosti posudku znalcov psychiatrov podľa § 116 Tr. por. podaného v prejednávanej trestnej veci. (R 27/1977, Najvyšší súd Tz 88/76 zo dňa 20.5.1976). Otázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na základe skutočností vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z odboru psychiatrie. Znalecký dôkaz z tohto odboru je však len jedným z podkladov na vytvorenie sudcovského presvedčenia o otázke príčetnosti a musí byť hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami z tohto hľadiska relevantnými. Súd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosť vo vzťahu k určitému činu (R 24/1976). Okresný súd správne postupoval, keď otázku príčetnosti posudzoval na základe odborných znalostí znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie MUDr. Jána Bernáta, MPH a MUDr. Mária Straku ale posudzoval ju aj v súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami a to obrazovo-zvukovým záznamom výpovede poškodenej D. B.: že správanie obžalovaného z iných osôb nevidel nikto :,, taký rozumu mal, že keď syn prišiel autom, hneď išiel buď dole alebo hore, neukazoval sa. Toľko rozumu mal, že keď syn prišiel náhodou alebo prišla mňa pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Vzhľadom na uvedené teoretické východiská, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne zohľadnil všetky skutočnosti k osobe obžalovaného, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného. Pokiaľ potom ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nezistil ani krajský súd. Aj napriek tomu, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, okresný súd správne nezistil dôvody na postup podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o mimoriadnom znížení trestu v spojení s ochranným liečením ani na postup podľa § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o upustení od potrestania v spojení s ochranným liečením, nakoľko podľa okresného súdu podmienečné odsúdenie v tomto trvaní má na nápravu obžalovaného väčší vplyv a v skúšobnej dobe sa ukáže, či obžalovaný je schopný viesť riadny život. Ochranné liečenie nie je vhodné uložiť, nakoľko obžalovaný už má nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou. Okresným súdom vymeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Krajský súd považuje za potrebné skonštatovať, že v tomto prípade nebolo jednoznačne dokázané, že obžalovaný bol v čase spáchania trestného činu nepríčetný. U obžalovaného bola dokázaná existencia duševnej poruchy, avšak neboli u neho diagnostikované vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže krajský súd potom nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.