Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 5T/26/2022 2322010382 30. 10. 2024 Mgr. Ondrej Hertel ECLI:SK:OSGA:2024:2322010382.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Ondrejom Hertelom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. K., E.. XX.XX.XXXX K. Š., trvale bytom J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2024 v Galante, takto rozhodol: Obžalovaný: J. K., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. J., S., je
vinný, že
v presne nezistenom čase, približne v mesiaci november roku 2020, po dobu 7 dní, v obci J., v rodinnom dome so súpisným číslom 266, v ktorom býval spolu so svojou v tom čase šesťdesiatsedem ročnou matkou W. K., E.. X.X.XXXX, opakovane vulgárne nadával svojej matke W. K. a zároveň sa jej opakovane vyhrážal so slovami, že ju zlikviduje, zabije, že jej odreže hlavu mačetou, pričom v jednom prípade svoju matku W. K. súčasne aj sotil, v dôsledku čoho sa W. K. v obave o svoj život zamykala v izbe a dvere si podopierala fotelkou, do izby si nosievala nočník, aby nemusela ísť v noci z izby von a v ruke držala telefón, aby si vedela privolať pomoc, pričom vzhľadom na vek W. K. a to, že W. K. je jeho matka, obžalovaný očakával menší odpor, teda - inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku, čím spáchal - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Za to sa odsudzuje: Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, s poukazom na § 51 ods. 3 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ukladá obmedzenie: - zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 28.03.2022 na Okresný súd Galanta obžalobu pod č. k. 2 Pv 144/21/2202-25 zo dňa 25.03.2022 na J. K. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona. Súd vec prejednal na hlavnom pojednávaní, pričom vykonával dokazovanie nasledovnými dôkazmi. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Podľa § 258 ods. 4 TP bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného J. K. zo dňa 30.12.2021 na č.l. 21-22, nakoľko to navrhol prokurátor, keďže obžalovaný využil na hlavnom pojednávaní právo nevypovedať. Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že žil s matkou v J.. On býval na poschodí a mama dole. Posledný rok teda v roku 2020 si s mamou prestali rozumieť. Občas sa hádali. Vie, že jej raz povedal, že je piča. Inak jej nenadával ani ju neudrel, ani sa jej nevyhrážal. Má svoju mamu rád, nikdy by jej také nespravil. Raz jej povedal, že je piča, vtedy bol nervózny. Nerozbíjal nábytok či iné predmety. Hore na poschodí, kde žil, si pamätá, že tam bola tma a sa potkol a narazil do takej malej skrinky a nejaké sklo na nej aj bolo, to vtedy rozbil. Vie, že to svetlo, čo nesvietilo opravil tak, že vymontoval vypínač a potom to svietilo. Môže byť, že opravoval kotol. Nikdy svoju mamu nesotil ani sa jej nevyhrážal. V čase spoločného bývania s mamou nebral žiadne drogy ani lieky. Alkohol nemá rád, pil len občas a aj to len veľmi málo. Z výpovede svedkyne J. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo po odstránení rozporov aj to, že v novembri 2021 na adrese A. XXX, J. obžalovaný ubližoval jej matke W. K.. Jej mama sa bála odísť z izby lebo všetko hádzal a vtedy volali policajtov, ktorí ho zobrali. Jej mama sa veľmi bála a preto zobrala svoju mamu bývať k nej, lebo potom obžalovaného pustili. V čase skutku bol obžalovaný agresívny ale teraz je obžalovaný dobrý a prispeje aj na chod domácnosti. Obžalovaný sa vyhrážal jej mame. Obžalovaný raz sotil jej mamu ale inak jej neublížil. Má vedomosť o tom, že obžalovaný rozbíjal luster, prepojil elektriku a búchal do skríň a to aj na poschodí aj v pivnici. Jej matka v čase spáchania skutku v roku 2020 mala 67 rokov. Obžalovaný je vo vzťahu k poškodenej syn. V ten deň keď volali policajtov sa obžalovaný vyhrážal všetkým, že ich zabije a teda aj jej mame. Súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazovo zvukový záznam, na ktorom je zaznamenaný výsluch svedkyne - poškodenej W. K. z digitálneho média z prednej časti vyšetrovacieho spisu zo dňa 07.12.2021, z ktorého vyplynulo aj to, že obžalovaný jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije s mačetou, odreže jej hlavu. Jeho agresívne spávanie trvalo už dlhšie (asi rok a pol), ale nikdy nebolo až natoľko intenzívne. Posledných 7 dní držala v posteli telefón, nakoľko mala obavu, že ju obžalovaný zabije. V noci sa zabarikádovala v izbe (pritlačila fotelku o dvere, aby ich obžalovaný nevedel otvoriť), nakoľko sa bála v noci o svoj život. Obžalovaný jej búchal na dvere. Poškodená v noci nevychádzala ani z izby, mala tam prichystaný kýbeľ aj s papierom, kde vykonávala potrebu. Keď vošla do kuchyne, sotil ju k mrazničke, pričom uviedla, že keby nepadne na mrazničku, ale na zem tak ju určite zabije, nakoľko má boľavé kĺby a nevie vstať zo zeme ani sa brániť. Obžalovaný jej v dome, na poschodí, všetko rozbil, vymenil vypínač za zástrčku. Poškodená sa veľmi bála a nevedela kvôli tomu spať. Mala podozrenie, že obžalovaný berie drogy. Obžalovanému dohovárala i poškodenej dcéra so zaťom. Správanie obžalovaného z iných osôb nevidel nikto, toľko rozumu obžalovaný mal, že keď syn prišiel náhodou, lebo prišli dosť, prišla ju pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel buď hore alebo dole. Poškodená obžalovanému zrušila trvalý pobyt, nakoľko jej neprispieval na domácnosť a predala dom dcére za 1 eur. Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka A. G. zo dňa 25.02.2022 na čl. 110 vyplynulo aj to, že chodieval so svojou priateľkou J. k jej matke, teda k poškodenej W. K., ale bol tam iba párkrát. Pri tom ako tam
bol nevidel na vlastné oči, že by obžalovaný útočil na mamu alebo robil niečo zlé. Viac k tomu nemá čo povedať, keďže nič nevidel. Z výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že obvinený v čase spáchania skutku trpel závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach a neharmonickou osobnosťou. Intermitentne a prechodne mohol v čase spáchania skutku trpieť i intoxikáciami jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami, čo v čase znaleckého skúmania nebolo možné ani potvrdiť ani vyvrátiť. Pokiaľ posudzovaný v čase páchania skutku trpel intoxikáciou jednou alebo viacerými psychoaktívnymi látkami jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciou zmenšené a to adekvátne ku stupňu a kvalite tejto intoxikácie. Ku dňu vypracovania znaleckého posudku posudzovaný bol schopný chápať zmysel trestného konania a napriek tomu, že trpel chorobnou závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok neodporučil mu ochranné protitoxikomanické liečenie z dôvodu, že hospitalizácia, ktorú probant absolvoval aj v čase znaleckého šetrenia poukazovala na to, že takéto liečenie by účel nesplnilo. Čo sa týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len domnievať, nakoľko znalec mal len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia, z čoho vychádzal, že sa jedná o opakovaný skutok posudzovaného pod vplyvom návykových látok. S veľmi vysokou pravdepodobnosťou ovládacie a rozpoznávacie schopnosti posudzovaného neboli vymiznuté. Z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní vyplynulo aj to, že musí byť v prvom rade jednoznačne a bez pochybností definovaná alebo prítomná duševná porucha, ktorej základným prejavom je hrubé narušenie interpretácie reality a prejavmi tzv. psychotické príznaky tzn. chorobné príznaky myslenia a vnímania. K nadväznosti na predchádzajúce pojednávanie by chcel zdôrazniť, že skutok vo vzťahu ku ktorému bol ním posudzovaný znalecky vyšetrený bol v uznesení o vznesení obvinenia časovo situovaný nešpecificky do rokov 2019 a 2020. K otázke č. 2 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza v čase spáchania skutku alebo páchania skutku neboli teda v tom čase neboli zistené žiadne takéto prejavy. Pričom zdôrazňuje, že v doručenom spisovom materiály sa okrem uznesenia o vznesenia obvinenia z relevantných dokumentov opisujúcich správanie posudzovaného nachádzala iba výpoveď poškodenej. K otázke č. 3 z unesenia Krajského súdu v Trnave v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že pokiaľ v čase páchania skutku posudzovaný trpel intoxikáciu jednou alebo viacerými návykovými látkami jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli touto intoxikáciu zmenšené adekvátne stupňu tejto intoxikácie s dodatkom, že vplyv psychoaktívnych látok na svoje psychické funkcie v tom čase obvinený vedel a mohol predpokladať. K otázke č. 4 z uznesenia Krajského súdu v Trnave sa vyjadril s formuláciou pokiaľ bol intoxikovaný t.z. ani sa nedá dokázať či bol obžalovaný intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá kvantifikovať prípadná intoxikácia. K otázke č. 5 z uznesenia Krajského súdu v Trnave (samosudca prečítal relevantnú časť uznesenia Krajského súdu v Trnave) uvádza, že pre jeho znalecký posudok je základné východisko čas od 2019 do 2020 všeobecne podľa výpovede svedka a podľa znaleckého posudku A.. A. nemá informáciu, žeby sa správanie obžalovaného zmenilo práve v novembri 2020. Aj znalec súhlasí so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020. V čase jeho vyšetrenia obžalovaný už netrpel psychotickou poruchou ale to mohlo byť spôsobené aj liečbou a najmä abstinenciu. Z výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v celom rozsahu sa pridržiava znaleckého posudku č. 105/2023, ktorý na základe uznesenia súdu vypracoval po preskúmaní spisu konania potrebnej zdravotnej dokumentácie a osobnom psychiatrickom vyšetrení J. K., E.. XX.X.XXXX. Zistil a v posudku uviedol, že v čase žalovanej trestnej činnosti obžalovaný trpel trvalou neprechodnou duševnou poruchou a to psychotickou poruchou spôsobenou v minulosti užívanými psychoaktívnymi látkami predovšetkým kanabinoidmi. Pre uvedené duševné ochorenie v roku 2021 až 2022 absolvoval aj 3 ročnú psychiatrickú ústavnú liečbu. Uvedená duševná porucha spôsobuje, že v čase spáchania trestného činu nevedel ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protispoločenské nebezpečenstvo. Podľa objektívnych údajov má obžalovaný po absolvovaní uvedeného ústavného psychiatrického liečenia vykonávať liečbu ambulantne, tiež nariadenú súdom. Počas jeho vyšetrenia uvádzal, že sa liečbe nepodrobuje. Odporúčanú liečbu hlavne lieky, ktoré tlmia prejavy uvedeného duševného ochorenia neužíva, psychiatra nenavštevuje. Obžalovaný môže byť z hľadiska psychiatrického na slobode nebezpečný hlavne ak nebude dodržiavať liečebný režim predovšetkým užívanie ordinovaných liekov. Ohľadne nariadenia ochranných liečení podotýka, že 3 ročnú ústavnú liečbu absolvoval a stále má nariadenú liečbu ambulantnú, ktorú by mal obligatórne vykonávať. Nariaďovať mu ďalšie liečenia nie je zmysluplné a odôvodniteľné a je potrebné zistiť resp. viesť ho k vykonávaniu už plynúcej nariadenej ochrannej ambulantnej liečbe. K otázke a odpovedi č. 2 v záveroch znaleckého posudku uviedol, že vplyv
na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu bol bližšie k ich neprítomnosti a vymiznutiu. Vzhľadom na odstup času 4 mesiace od vyšetrenia obžalovaného nevie sa vyjadriť v akej forme je obžalovaný nebezpečný pre spoločnosť. V čase pred 4 mesiacmi tá ambulantná forma bola dostatočná. Z výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že preskúmaním zdravotnej predovšetkým psychiatrickej dokumentácie zistil, že menovaný trpí viacerými duševnými poruchami ale predovšetkým forenzne významnou psychiatrickou poruchou a to toxickou psychózou, ktorá u neho vznikla počas predchádzajúceho dlhšieho obdobia užívaním psychoaktívnych látok predovšetkým kanbinoidov. Táto porucha bola u obžalovaného objektivizovaná aj počas 3/4 ročnej ochrannej ústavnej liečby v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. Uvedená forenzne významná duševná porucha je takou poruchou, ktorá mení vnímanie obžalovaného v zmysle, že vníma nereálne (neexistujúce) podnety sluchové, zrakové sú ďalej prítomné poruchy myslenia čiže bludy kedy je u neho hrubo narušený kontakt s objektívnou realitou takže v jeho myslení sú nereálne neskutočné, predstavy objekty, situácie, môže byť paranoidný čiže má pocit, že ho niekto nejaká osoba, či iná sila prenasleduje alebo riadi. Osoba s týmito poruchami vnímania a myslenia má zmenenú celkovú osobnostnú kvalitu v zmysle tzv. psychózy čo má podstatný a významný dopad na jeho správanie, konanie, rozhodovanie sa na vytváranie súdov, úsudkov. Je možno predpokladať, že táto porucha bola u neho prítomná aj v mesiaci november 2020 kedy spáchal skutok, pre ktorý je obžalovaný. Presnejšie sa však konkrétne k tomuto dátumu vyjadriť nemôže a nevie, v tej dobe ho nevyšetroval avšak vzhľadom k tu prítomnej anamnéze užívania psychoaktívnych látok a na charakter vývinu uvedenej psychotickej poruchy, ktorý trvá viacej rokov je vysoko pravdepodobné, že touto poruchou trpel aj v uvedenom období. Uvedená toxická psychóza sa neprejavuje nemenne, či stacionárne môže byť prítomná kontinuálne alebo epizodicky môže byť potencovaná užitím psychoaktívnej látky no môže sa prejaviť aj bez objektivizovanej vyvolávajúcej príčiny akoby z ničoho nič. Podľa odbornej a medicínskej praxe sú hlavnými atribútmi psychotickej poruchy vnímania a myslenia s následným dopadom na poruchy správania a konanie. Následne mu bola nariadená ústavná psychiatrická 3/4 ročná liečba v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie. K otázke č. 2 z unesenia Krajského súdu v Trnave poukazuje na predchádzajúce vyjadrenie. K otázke č. 3 z uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza, že keď vyšetroval obžalovaného tak bol po 3/4 ročnej ochrannej liečbe a jeho zdravotný stav bol kompenzovaný. Znalec vyšetroval obžalovaného po 3 rokoch od spáchania skutku ale to ochorenie tam prítomné bolo a mal by sa liečiť celoživotne. K otázke č. 4 z unesenia Krajského súdu v Trnave sa nevie vyjadriť ale všeobecne sa môže vyjadriť tak, že odkazuje na odpoveď č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023 zo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená duševná porucha toxická psychóza mala vplyv na jeho (obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu). K otázke č. 5 uznesenia Krajského súdu v Trnave uvádza, že sa nebude vyjadrovať k znaleckému posudku iného znalca. Keby obžalovaný nemal túto diagnózu tak by ho 3/4 roka nedržali na ochrannej psychiatrickej liečbe. Nevie sa vyjadriť k otázke, či tie prejavy boli kontinuálne alebo epizodické lebo to by tam musel byť s obžalovaným v tom čase alebo do týždňa a to tam nebol. K svojmu znaleckému posudku by chcel doplniť, že nevidel obžalovaného 1 rok a 1 mesiac a odporúčal by mu minimálne ambulantnú formu liečby minimálne. Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy s možnosťou procesných strán do nich nazrieť. Z listinného dôkazu znalca A.. A. Q. Č.. XX/XXXX doložený v spise Okresného súdu Galanta sp.zn. 0T/267/2020 na č.l. 100-124 vyplynulo aj to, že uvedený znalecký posudok má v tomto trestnom konaní povahu listinného dôkazu, keď bol vypracovaný pre iné trestné konanie, a že bol vypracovaný v spolupráci s konzultantom A.. O. A. ku dňu 31.8.2022 a že obžalovaný je z hľadiska forenzne psychiatrického schopný v súčasnej dobe chápať zmysel trestného konania, a že obžalovaný trpel v čase spáchania skutku psychotickou poruchou zapríčinenou užívaním viacerých psychoaktívnych látok a že obžalovaný v čase spáchania skutku nemohol /a nevedel/ ovládať svoje konanie, nevedel /a nemohol/ rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť, nevedel /a nemohol/ rozpoznať jeho protiprávnosť nakoľko jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli v danom čase forenzne podstatne /forenzne významne/ znížené /nie však vymiznuté/, a že aktuálnym znaleckým vyšetrením obžalovaného nebol objektivizovaný taký stav, pre ktorý by mal byť proband nebezpečný pre spoločnosť z hľadiska forenzne psychiatrického.
Z listinného dôkazu znalca A.. Ľ. S. Č.. X/XXXX doložený v spise Okresného súdu Galanta sp.zn. 0T/267/2020 na č.l. 71-94 vyplynulo aj to, že uvedený znalecký posudok má v tomto trestnom konaní povahu listinného dôkazu, keď bol vypracovaný pre iné trestné konanie, a že na základe uvedeného znaleckého posudku bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, a že psychotická porucha v čase skutku mala forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obvineného. Obe tieto schopnosti boli v čase skutku vylúčené. Obvinený v čase skutku nemohol ovládať svoje konanie, nevedel rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť, nevedel rozpoznať jeho protiprávnosť. Z návrhu na zrušenie výkonu ochrannej psychiatrickej liečby zo dňa 10.11.2021 vyplynulo aj to, že u pacienta sa nejedná o duševné ochorenie v pravom slova zmysle, dominuje abnormne štrukturovaná polytoxikomanická osobnosť, organické poškodenie mozgu sa nepotvrdilo. Od 17.6.2021 je pacient bez psychomedikácie, dominuje vyššie uvedený klinický obraz, nedošlo k žiadnej dekompenzácii stavu, výkyvu. U pacienta ide o vedomú a účelovú simuláciu príznakov, manipulatívne správanie za účelom dosiahnutia sekundárneho zisku vyhnutie sa TP zodpovednosti. Z príkazu na vyšetrenie duševného stavu na č.l. 52 vyplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 17Tp/43/2021 sudca pre prípravné konanie vydal dňa 9.7.2021 písomný príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného znalcom. Z uznesenia o pribratí znalca na č.l. 53-55 vyplynulo aj to, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Šali pod ČVS: ORP-294/VL-SA-2020 poverený príslušník PZ vydal dňa 19.7.2021 uznesenie o pribratí do konania znalca A.. O. I., A. na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného a zodpovedanie odborných otázok. Z odpisu registra trestov na č.l. 79 vyplynulo aj to, že obžalovaný má ku dňu 26.07.2021 evidovaný 1 záznam v registri trestov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č. l. 82 vyplynulo aj to, že obžalovaný má evidované 3 záznamy v uvedenej evidencii. Zo správy o povesti od F. J. na obžalovaného na č.l. 115 vyplynulo aj to, že obžalovaný nebol riešený komisiou obce a nebol riešený komisiou verejného poriadku, ale podľa výsluchu matky obvineného, ktorá viackrát podala sťažnosť na obecnom úrade bolo zistené, že ju viacnásobne ohrozoval životom a že požíva omamné látky. Obžalovaný je agresívnej povahy, do verejného života obce sa nezapája. Z príkazu na vyšetrenie duševného stavu na č.l. 218 vyplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 5T/26/2022 samosudca vydal dňa 6.6.2023 písomný príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Z uznesenia o pribratí znalca A.. A. S. na č.l. 220 vplynulo aj to, že na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 5T/26/2022 samosudca vydal dňa 6.6.2023 uznesenie o pribratí do konania znalca A.. A. S. na posúdenie a zodpovedanie odborných otázok. Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov na obžalovaného generovaný dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov. Z aktualizovanej lustrácie - výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov generovaný dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že obžalovaný má 2 záznamy v uvedenej evidencii. Z aktualizovanej lustrácia - lustrácia v databáze súdov generovaná dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že neexistuje také súdne konanie ktoré nie je evidované v registry trestov a zároveň by bolo relevantné. Z aktualizovanej lustrácie ZVJS lustrácia generovaná dňa 25.10.2024 vyplynulo aj to, že obžalovaný sa nenachádza v evidencii ZVJS. Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že listinný dôkaz A.. A. Q. Č.. XX/XXXX a listinný dôkaz A.. Ľ. S.Č. Č.. X/XXXX bol v trestnom konaní oboznámený len
ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku a v rozsudku vyhodnotený len ako listinný dôkaz, a určite nie nijako inak, bez ohľadu na jeho slovné označenie. Podľa § 272 ods. 3 TP súd odmietol vykonať dôkaz - opätovné predvolanie znalca A.. A. S. a pribratie znaleckého ústavu na vypracovanie revízneho znaleckého posudku podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko ide o okolnosť, ktorú možno zistiť iným skôr navrhnutým dôkazom, a to s poukazom na výpovede znalcov a opakované výpovede znalcov. Tu je potrebné pripomenúť, že opätovné predvolanie znalca A.. A. S. by nebolo zmysluplné, nakoľko bol vypočutý dva krát, pričom z opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že súd položil znalcovi otázky z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/27/2024 a znalec z odborného hľadiska nevedel odpovedať na niektoré položené otázky s odôvodnením že nebol v čase skutku alebo do týždňa po skutku pri obžalovanom aby obžalovaného vyšetril, a teda z odborného hľadiska nemožno takú informáciu získať, pričom je právom znalca z odborného hľadiska posúdiť, akú otázku vie a akú otázku nevie zodpovedať, nemožno znalca nútiť do odpovede, nakoľko znalec je povinný postupovať v súlade s odbornými znalosťami a so všeobecne záväznými predpismi vrátane právnej úpravy týkajúcej sa činnosti znalca. Okrem toho súd prvej inštancie nemôže pri odpovedi na otázky z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/27/2024 zakázať znalcovi argumentovať s inými znaleckými posudkami alebo vstupovať znalcovi do výpovede, lebo je to výpoveď znalca a nie je to výpoveď súdu, kde podstatný obsah výpovede znalca je zachytený v zápisnici o hlavnom pojednávaní, ktorý obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní strany konania nenamietali, pričom súd môže len neprihliadať na argumentáciu znalca s inými znaleckými posudkami. Z opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že odsúdenému odporúča minimálne ambulantnú formu ochranného liečenia, kde je potrebné aplikovať výklad v prospech obžalovaného ako jednoznačné odporúčanie ambulantnej formy ochranného liečenia. Okrem toho opakovanú výpoveď znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní je potrebné hodnotiť v spojení s opakovanou výpoveďou znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní, nakoľko postačuje 1 znalecký posudok. Tu je potrebné pripomenúť, že pribratie znaleckého ústavu na vypracovanie revízneho znaleckého posudku podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku nie je zmysluplné, nakoľko vzhľadom na uplynutý čas od skutku v novembri 2020 ani znalecký ústav by nemohol vyšetriť obžalovaného v čase skutku alebo do týždňa po skutku a ani znalecký ústav by nebol schopný s úplnou istotou zistiť, či odsúdený bol v čase skutku pod vplyvom návykových látok. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/36/2015 zo dňa 25.8.2015) Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Uvedené skutočnosti boli spoľahlivo preukázané oboznámeným obrazovozvukovým záznamom získaným pri výsluchu svedkyne - poškodenej W. K., ako i výsluchom svedkyne J.Í. B.. Z oboznámeného obrazovo-zvukového záznamu výpovede poškodenej W. K. mal súd preukázané, že obžalovaný svojím agresívnym správaním, spočívajúcom v opakovanom vulgárnom nadávaní a vyhrážaní sa zabitím svojej matke, poškodenej W. K., spôsobil objektívnu obavu o jej život. Poškodená sa z dôvodu obavy o svoj život zamykala v noci v izbe, pričom dvere si podopierala s fotelkou, nakoľko sa obávala, že ju v noci obžalovaný zabije. Z tohto dôvodu si do izby nosievala nočník a v ruke držala telefón, aby si vedela v prípade potreby privolať pomoc. Súd mal taktiež preukázané, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal slovami, že ju zlikviduje, zabije a že jej odreže hlavu mačetou. Obžalovaný poškodenú v jednom prípade dokonca sotil, pričom tá spadla v kuchyni na mrazničku. To je podporené výsluchom svedkyne J. B., ktorá potvrdila obrazovo-zvukový záznam výpovede poškodenej W. K. v tom, že v novembri 2021 na adrese A. XXX, J. obžalovaný ubližoval jej matke W. K.. Jej mama sa bála odísť z izby lebo všetko hádzal a vtedy volali policajtov, ktorí ho zobrali. Súd neuveril výpovedi obžalovaného, lebo jeho tvrdenia sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane tvrdil, že má svoju mamu rád, ale na druhej strane jej vulgárne vynadal. Tvrdenie obžalovaného o tom, že svetlo, čo nesvietilo opravil tak, že vymontoval vypínač, tiež vzbudzuje pochybnosti o jeho úmysloch.
Okrem toho výpoveď obžalovaného je v rozpore s obrazovo-zvukovým záznamom výpovede poškodenej W. K. W. S. J. B., ktoré v podstatných okolnostiach zhodne popisujú skutok. Právny inštitút nepríčetnosti je zaradený do kategórie okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť a je definovaný v § 23 Trestného zákona. Otázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na základe skutočností vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z oboru psychiatrie. Znalecký dôkaz z tohto oboru je však len jedným z podkladov pre vytvorenie sudcovského presvedčenia o otázke príčetnosti a musí byť hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami z tohto hľadiska relevantnými. Súd nezisťuje príčetnosť páchateľa ako takú, ale vždy len príčetnosti vo vzťahu k určitému trestnému činu. (porovnaj R 17/1979) Znalecký posudok o duševnom stave obvineného podaný v predchádzajúcej trestnej veci rovnakého obvineného nemôže byť znaleckým posudkom v ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné stíhanie. Schopnosť obvineného rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať ich sa musí posudzovať vždy z hľadiska konkrétneho trestného činu. (porovnaj R 11/1982) Naproti tomu Trestný zákon neobsahuje definíciu zmenšenej príčetnosti, hoci tento pojem používa aj pri fakultatívnom mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a pri upustení od potrestania v zmysle § 40 písm. c) Trestného zákona. Pri stave zmenšenej príčetnosti, prichádza do úvahy zodpovednosť páchateľa za trestný čin, ktorý v tomto stave spáchal a nie zodpovednosť za trestný čin opilstva. (porovnaj R 17/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 To 20/92 z 18. marca 1992) II. Posudok znalcov psychiatrov o duševnom stave obvineného v inej trestnej veci nemožno považovať za znalecký dôkaz v zmysle § 116 Tr. por., ale iba za listinný dôkaz v zmysle § 112 ods. 2 Tr. por., ktorý môže slúžiť len na preverenie správnosti posudku znalcov psychiatrov podľa § 116 Tr. por. podaného v prejednávanej trestnej veci. Preto zásadný rozpor medzi týmito dvoma znaleckými posudkami o duševnom stave obvineného, ktorý je stíhaný pre rovnakú či obdobnú trestnú činnosť, musí byť pre orgány činné v trestnom konaní podnetom, aby postupovali vo vzťahu k znaleckému posudku, podanému v prejednávanej trestnej veci podľa § 109 a prípadne aj podľa § 110 Tr. por. (R 27/1977, Najvyšší súd Tz 88/76 zo dňa 20.5.1976) Znalecké posudky navrhnuté až v súdnom konaní obhajobou je potrebné sprocesniť tak, že sa prečítajú zákonným postupom podľa § 269 Trestného poriadku ako listinný dôkaz. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1To/101/2013 zo dňa 18. 09. 2013, upravené znenie) Súd považoval za čiastočne relevantný dôkaz návrh Psychiatrickej Nemocnice Veľké Zálužie doručený dňa 12.11.2021 na zrušenie ochranného psychiatrického liečenia u obvineného, nakoľko predstavuje vyjadrenie zdravotníckeho zariadenia, pričom ide v porovnaní so znaleckým posudkom nižší stupeň skúmania. Z výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.5.2023 vyplynulo aj to, že vychádzal z inak určeného obdobia skutku v znaleckom posudku v porovnaní s obžalobou, keď vysvetlil, že on vypracoval znalecký posudok podľa zadania ku skutku v roku 2019 a 2020, pričom obhajca poukazuje na vymedzenie dátumov skutku v obžalobe na november 2020. Jeho znalecký posudok nemusí byť relevantný z toho istého dôvodu pre čas skutku november 2020. Okrem toho jeho vyjadrenie bolo aj neurčité, lebo uviedol, že čo sa týka vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností môžeme sa len domnievať, nakoľko on mal len jednu svedeckú výpoveď poškodenej pred vznesením obvinenia. Nedá sa vylúčiť psychotická porucha v novembri 2020 s úplnou istotou. Z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj to, že ani sa nedá dokázať či bol obžalovaný intoxikovaný aj keď je to pravdepodobné a ani sa nedá kvantifikovať prípadná intoxikácia, a že súhlasí so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020. To znamená, že obaja znalci sa zhodli na prítomnosti duševnej poruchy. Dôvodom na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku bolo aj to, že obhajoba navrhla ďalšie dôkazy, ktoré súd oboznámil ako listinné dôkazy, pričom vysvetlenia znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.5.2023 neviedli k spoľahlivému zisteniu duševného stavu obžalovaného v čase skutku.
Súd považoval za relevantnú a kľúčovú výpoveď znalca A.. A. S. a prečítaný kontrolný znalecký posudok znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX, nakoľko pri vypracovávaní znaleckého posudku sa zameral na obdobie november 2020, čo je obdobie spáchania skutku, a keďže z opakovanej výpovede znalca A.. O. I., A. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj to, že súhlasil so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020, čo znamená, že obaja znalci sa zhodli na prítomnosti duševnej poruchy. Z výpovede znalca A.. A. S. vyplynulo aj to, že v čase žalovanej trestnej činnosti obžalovaný trpel trvalou neprechodnou duševnou poruchou a to psychotickou poruchou spôsobenou v minulosti užívanými psychoaktívnymi látkami predovšetkým kanabinoidmi. Vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu bol bližšie k ich neprítomnosti a vymiznutiu. Aj zo znaleckého posudku znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX vyplynulo aj to, že uvedená duševná porucha, toxická psychóza mala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu). Z opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 vyplynulo aj to, že odkazuje na odpoveď č. 2 Znaleckého posudku č. 105/2023 zo dňa 21.7.2023 kde uviedol, že uvedená duševná porucha toxická psychóza mala vplyv na jeho (obžalovaného) ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania trestného činu v zmysle, že ich v podstatnej miere znižovala až ku stavu ich neprítomnosti (vymiznutiu). To znamená, že znalec nemohol potvrdiť úplne vymiznutie ovládacích schopností, a teda u obžalovaného došlo len ku zmenšenej príčetnosti. Na základe opakovanej výpovede znalca A.. A. S. na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.8.2024 súd ustálil, že toxická psychóza je forenzne významná duševná porucha, ktorá je takou poruchou, ktorá mení vnímanie obžalovaného v zmysle, že vníma nereálne (neexistujúce) podnety sluchové, zrakové sú ďalej prítomné poruchy myslenia čiže bludy kedy je u neho hrubo narušený kontakt s objektívnou realitou, takže v jeho myslení sú nereálne neskutočné, predstavy objekty, situácie, môže byť paranoidný čiže má pocit, že ho niekto nejaká osoba, či iná sila prenasleduje alebo riadi. Nevie sa vyjadriť k otázke, či tie prejavy obžalovaného boli kontinuálne alebo epizodické lebo to by tam musel byť s obžalovaným v tom čase alebo do týždňa a to tam nebol. Keby obžalovaný nemal túto diagnózu tak by ho 3/4 roka nedržali na ochrannej psychiatrickej liečbe. Nakoniec aj znalec A.. O. I. súhlasil so záverom A.. S. o prítomnosti duševnej poruchy u obžalovaného v období november 2020. Duševná porucha je len 1 z viacerých predpokladov nepríčetnosti. Neschopnosť rozpoznávacej a ovládacej zložky v podstatnej miere sa nejedná o totožný pojem ako vymiznutie ovládacej schopnosti. To znamená, že na základe odborných zistení znalca nemožno aplikovať ustanovenie o nepríčetnosti v zmysle § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko zmenšenie rozpoznávacej schopnosti neznamená vylúčenie rozpoznávacej schopnosti, ale bolo zistené len zmenšenie príčetnosti. Trestný zákon neobsahuje výslovnú definíciu zmenšenej príčetnosti, pričom zmenšená príčetnosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť páchateľa, avšak môže byť zohľadnená pri výroku o treste. To, že obžalovaný v čase spáchanie skutku nemohol byť nepríčetný je potrebné vyvodiť aj z oboznámeného obrazovo-zvukového záznamu výpovede poškodenej W. K., že správanie obžalovaného z iných osôb nevidel nikto, toľko rozumu obžalovaný mal, že keď syn prišiel náhodou, lebo prišli dosť, prišla ju pozerať aj dcéra, bolo ticho, išiel buď hore alebo dole. To znamená, že obžalovaný veľmi pozorne vnímal a zohľadňoval okolnosti okolo seba, aby nevyšli najavo fakty o jeho trestnej činnosti, čo by nepríčetná osoba nebola schopná vyhodnotiť. Na základe vykonania a zhodnotenia uvedených dôkazov dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 je záujem na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, ktorým sa poškodenej W. K. vyhrážal smrťou, a to takým spôsobom, ktoré bolo objektívne spôsobilé vzbudiť obavu o jej život. Nakoľko konanie obžalovaného smerovalo proti jeho matke, t. j. blízkej osobe, ktorá mala v čase spáchania trestného činu 67 rokov, teda išlo o osobu vyššieho veku, obžalovaný svojím konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného
do 5.8.2024, s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný subjekt. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko obžalovaný konal v priamom úmysle a keďže konanie obžalovaného bolo intenzívne a trvalo po dobu 7 dní. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015) Súd postupoval podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024, nakoľko novelizácia Trestného zákona sa nedotkla zmeny v trestnosti činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného a rovnako sa nedotkla dolnej ani hornej hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej je možné uložiť trest odňatia slobody. Zmena Trestného zákona sa síce dotkla znenia § 38 Trestného zákona a bolo by ju možné zohľadniť v prípade, že by mal byť obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby by bola upravovaná zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ale v prejedávanom prípade neprichádzala do úvahy úprava trestnej sadzby v zmysle ustanovení § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024. Dolná hranica trestnej sadzby sa neupravuje a preto použitie Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 by nebolo pre obžalovaného priaznivejšie vo vzťahu výške trestu, ktorý súd mohol obžalovanému uložiť. Preto neprichádzalo do úvahy aplikovať ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/37/2024 - 681 zo dňa 12. septembra 2024) Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 a § 37 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, a teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Súd vychádzal z trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 od 6 mesiacov do 3 rokov. Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici, a to vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Súd zobral do úvahy, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov a 2 záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Súd zohľadnil, že obžalovaný je v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený skôr negatívne, nakoľko obžalovaný je agresívnej povahy. Súd zvážil, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, ale súd nezistil dôvody na postup podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o mimoriadnom znížení trestu v spojení s ochranným liečením, nakoľko na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že by vzhľadom na zdravotný stav páchateľa nebolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestnom kratšieho trvania, keďže podmienečné odsúdenie má výchovný efekt na obžalovaného, pričom v skúšobnej dobe sa preverí, či obžalovaný je schopný viesť riadny život. Okrem toho obžalovaný už vykonáva ochranné liečenie ambulantnou formou a opakované ukladanie ochranného liečenia by bolo neúčelné. Súd nezistil dôvody na postup podľa § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 o upustení od potrestania v spojení s ochranným liečením, nakoľko na základe vykonaného dokazovania
je zrejmé, že by ochranné liečenie zabezpečilo ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest, keďže podmienečné odsúdenie má výchovný efekt na obžalovaného, pričom v skúšobnej dobe sa preverí, či obžalovaný je schopný viesť riadny život. Okrem toho obžalovaný už vykonáva ochranné liečenie ambulantnou formou a opakované ukladanie ochranného liečenia by bolo neúčelné. Súd podmienečne odložil výkon trestu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 s probačným dohľadom, nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 mu určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky, ktorú súd považoval za dostatočnú. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia súd uložil obžalovanému aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže znalec odporučil nariadiť obžalovanému zákaz konzumácie návykových látok. Súd mal za to, že toto obmedzenie bude účinne spolupôsobiť pri výchove a náprave obžalovaného. Súd zohľadnil, že obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti tak, že mu uložil kratší podmienečný trest v porovnaní so stavom, že by obžalovaný nekonal v stave zmenšenej príčetnosti. Ak nie je možné opätovným uložením ústavného ochranného liečenia zaistiť jeho rýchlejší nástup a výkon, alebo ak bolo už začaté s výkonom skoršieho uloženého rovnakého ochranného liečenia, bude nové uloženie takého ochranného liečenia spravidla neúčelné. Formálne a neúčelné by bolo tiež každé opätovné uloženie ambulantného ochranného liečenia. (porovnaj R 30/1982, stanovisko k zaisteniu jednotného výkladu zákona St 2/81, upravené znenie) Súd neuložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ani v ústavnej forme a ani v ambulantnej forme, nakoľko z výpovede znalca A.. A. S. vyplynulo aj to, že obžalovaný 3 ročnú ústavnú liečbu absolvoval a stále má nariadenú liečbu ambulantnú, ktorú by mal obligatórne vykonávať. To znamená, že do úvahy vôbec neprichádzalo ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme, nakoľko obžalovaný už absolvoval 3 ročnú ústavnú liečbu, pričom poškodená W. K. a svedkyňa J. B. avizovali zlepšenie správania obžalovaného po liečení. Čo sa týka ochranného liečenia v ambulantnej forme, tak obžalovaný má túto formu stále nariadenú, ktorej je povinný sa podrobiť, pričom vychádzajúc z § 74 ods. 2 veta prvá Trestného zákona účinného do 5.8.2024, že ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel, je potrebné ustáliť, že by bolo formálne a neúčelné ukladať duplicitne to isté ochranné psychiatrické liečenie v ambulantnej forme, keď takéto ochranné opatrenie ani sa nepremlčuje. K argumentu prokurátora z odvolacieho konania, že psychotická porucha bola evokovaná psychoaktívnymi látkami, je potrebné uviesť, že súd uvedenú skutočnosť zohľadnil pri ukladaní trestu, a neaplikovala upustenie od potrestania v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 5.8.2024. K argumentom obhajcu je potrebné uviesť, že na základe vykonaného dokazovania obžalovaný bol schopný čiastočne chápať zmysel trestného konania a viny a trestu a nebol zistený dôvod ani na zastavenie trestného stíhania ani na oslobodzujúci rozsudok, nakoľko obžalovaný konal v stave zmenšenej príčetnosti, čo nevylučuje trestnú zodpovednosť obžalovaného (porovnaj R 17/1993), čo je zrejmé zo znaleckého posudku znalca A.. A. S. Č.. XXX/XXXX. Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.