Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/431/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411201151 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411201151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: D. E., F.. R. S. XXXX, T. T. XX, T., zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, IČO: 30798841, proti odporcovi: H. E., F.. R. S. XXXX, T. J. XX, T., o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 11C 57/2011-79 zo dňa 17. 8. 2011, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 11C 57/2011-79 zo dňa 17. 8. 2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C 57/2011-82 zo dňa 17. 8. 2011 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom: - pod bodom I. zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 100,- Eur mesačne počnúc dňom 2. 2. 2011, - pod bodom II. určil zročné výživné na navrhovateľa za obdobie od 2. 2. 2011 do 17. 8. 2011 vo výške 516,71 Eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- Eur, počínajúc 1. septembrom 2011 spolu s bežným výživným až do zaplatenia, - pod bodom III. určil, že sa týmto rozsudkom mení rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13Nc/162/1991-32 zo dňa 22. 4. 1992 v časti výšky výživného pre navrhovateľa, - pod bodom IV. vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, - pod bodom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 2. 2. 2011 a doplneným dňa 18. 3. 2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi platenia výživného v sume 200,- Eur mesačne od podania návrhu, a zaplatenia zročného výživného. Navrhovateľ uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho stará a zabezpečuje jeho základné životné potreby. Vyživovacia povinnosť odporcu ako jeho otca bola naposledy stanovená rozsudkom Obvodného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13Nc/162/1991 zo dňa 22. 4. 1992 vo výške 400,- Kčs. Odporca však napriek tomu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi nikdy neplnil. Od stanovenia tohto výživného došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov. Dosiahol plnoletosť a je študentom dennej formy štúdia, preto nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Navrhovateľ vyčíslil svoje mesačné náklady spojené so štúdiom aj bežnými životnými a kultúrnymi potrebami na sumu od 370,- Eur do 450,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho matka má ako jediný príjem rodičovský príspevok v sume 190,10 Eur mesačne a prídavok na deti vo výške 44,02 Eur mesačne. Nie je poberateľkou ani dávky v hmotnej núdzi a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. I. Š.. Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že sám je v hmotnej núdzi a preto nemá možnosť platiť viac ako 30,- Eur mesačne. Od roku 2010 je rozvedený s matkou navrhovateľa a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Má ukončené stredoškolské vzdelanie SOÚ strojárske - sústružník bez maturity. Naposledy mal trvalý pracovný pomer v Tescu, kde prepúšťali v roku 2005, odvtedy má len brigády. Býva s rodičmi, pričom otec má vážnejšie zdravotné problémy. Jeho mesačné náklady sú asi 200,- Eur, pričom svojej matke platí za bývanie 100,- Eur. Na výživu navrhovateľa neprispel žiadnou sumou, pretože na to nemal. V rámci vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ je žiakom 2. ročníka Spojenej školy v Bratislave. Býva na ubytovni s matkou a maloletým bratom, pričom denne cestuje do školy a má aj náklady na odborné predmety. Navštevuje aj pedopsychiatra. Taktiež potrebuje internet, ktorý si však nemôže dovoliť. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave súd zistil, že odporca bol v roku 2010 poberateľom dávky v hmotnej núdzi po 60,50 Eur mesačne, spolu 726,- Eur ročne. V roku 2011 poberal dávky v januári a februári taktiež po 60,50 Eur mesačne. Od 9. 8. 2011 je vedený na úrade práce. Prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Je nesporné, že od posledného určenia výživného v roku 1992 došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov. V roku 1992 mal navrhovateľ len 1 rok, pričom jeho základné životné náklady boli podstatne nižšie. V súčasnosti pokračuje v príprave na budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Súd nemohol opomenúť ani vývoj životných nákladov a najmä potreby navrhovateľa v súvislosti so štúdiom na strednej odbornej škole. K určitej zmene došlo aj na strane odporcu, ktorý nie je v trvalom pracovnom pomere, poberá striedavo sociálne dávky, prípadne pracuje brigádnicky. Súd považoval obranu odporcu, že nemôže platiť výživné, lebo nemá stály príjem, za bezdôvodnú, ako aj jeho tvrdenie, že navrhovateľ dávno mohol absolvovať strednú školu a sám sa živiť. Odporca nie je osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, ani nepoberá čiastočný alebo plný invalidný dôchodok, nie je poberateľom opatrovníckeho príspevku na rodiča. Jeho tvrdenia, že dopláca na liečbu astmy 20,- Eur odporca nedoložil. Súd je názoru, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si ju plniť podľa svojich schopností a možností. Odporca navyše žije v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky. Za primerané výživné vzhľadom k potrebám navrhovateľa, ktorý si svoje náklady vyčíslil priemerne na sumu 468,- Eur a súčasne s prihliadnutím na príjmy odporcu považoval súd sumu 100,- Eur mesačne. Prihliadol aj na vek navrhovateľa, ktorý je plnoletý. Vo zvyšnej časti návrhu z týchto dôvodov žalobu navrhovateľa zamietol. Súd súčasne určil aj výšku zročného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku a to vo výške 516,71 Eur, ktoré povolil odporcovi splácať formou splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 4. 10. 2011. Odvolal sa do výroku o výške výživného v sume 100,- Eur mesačne. Namietol, že nemá žiadny trvalý príjem a jeho finančná situácia je dlhodobo nepriaznivá. Navrhovateľ mal možnosť dokončiť odborné učilište odbor maliar - natierač, ešte do svojich 18 rokov, avšak bol podmienečne vylúčený zo školy, nemal ani dobrý prospech a správanie a preto skončil v reedukačnom ústave v Sološnici. Jeho opätovná návšteva školy je preto podľa názoru odporcu účelová, aby mohol poberať výhody výživného. Navyše sa odporca stará aj o druhého syna, ktorý s nim žije v spoločnej domácnosti, je dospelý a taktiež nemá svoj vlastný príjem, pretože je nezamestnaný. Uznesením zo dňa 10. 10. 2011 súd vyzval odporcu, aby odstránil vady podaného odvolania a predovšetkým uviedol konkrétne, čoho sa podaným odvolaním domáha. Toto uznesenie odporca prevzal dňa 25. 10. 2011 aj s poučením, že ak nebude táto vada odstránená, môže súd odvolanie odporcu odmietnuť. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril aj navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 7. 12. 2011. Predovšetkým uviedol, že súd pri stanovovaní výživného vychádza z potencionality príjmov povinného rodiča a nie z fakticity príjmov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. V zmysle ustanovení zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, to je dieťaťa, pričom potreby navrhovateľa zabezpečovala v danom prípade matka navrhovateľa sama z vlastnej réžie bez akejkoľvek účasti odporcu. Matka má navyše ešte jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. I. Š.. Odporca sa doposiaľ žiadnym spôsobom nepodieľal na výchove navrhovateľa a to ani platením stanoveného výživného v sume 400,- Kčs a ani inými vecnými plneniami. Považuje preto rozhodnutie súdu pokiaľ ide o výšku výživného za správnu. Súd všetky namietané skutočnosti uvedené v odvolaní odporcu preskúmal a vyhodnotil ako bezdôvodné, pretože ich pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za významné. Domáhajú sa, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Odvolací súd zo súdneho spisu ďalej zistil, že po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa dňa 17. 8. 2011 bola následne časť výroku rozsudku opravená uznesením č.k. 11C 57/2011-82 zo dňa 17. 8. 2011 tak, že výrok pod bodom II. má správne znieť, že zročné výživné odporcu na navrhovateľa za obdobie od 2. 2. 2011 do 17. 8. 2011 je vo výške 516,71 Eur. Vo zvyšku ostal napadnutý rozsudok opravným uznesením nedotknutý. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 62 ods. 2, 4 zák. č. 36/2005 Z.z., Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a náležite odôvodnil svoj záver, ktorým upravil výšku výživného na navrhovateľa v sume 100,- Eur mesačne, ktorá je vzhľadom na vek a potreby navrhovateľa minimálna. Odporca je vzhľadom na svoje odborné vedomosti, zdravotný stav a vek plne pracovne spôsobilý, čo je rozhodujúce pri posudzovaní potencionality jeho príjmov. Aj keď nemá preukázaný stabilný príjem, je na ňom, aby si našiel primerané zamestnanie a dokázal zabezpečiť potrebný príjem postačujúci na uspokojovanie jeho potrieb a osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou. Je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka navrhovateľa znáša neporovnateľne viac nákladov na jeho výživu, okrem bežných nákladov aj všetky mimoriadne výdavky, a aj iné výdavky spojené s chodom domácnosti, pričom odporca si neplnil ani základnú vyživovaciu povinnosť platením súdom určeného výživného. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Navrhovateľ bol v odvolacom konania plne úspešný, avšak neuplatnil si nárok na náhradu trov konania, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.