Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204182 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411204182.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o J. T. W., Q. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - S. W., bytom N. R. F. Č.. XXX, t.č. I. J. J., U., Y. X, zastúpený Mgr. Rastislavom Krippelom, Bratislava, Budatínska 29, a matka - T. W., bytom U., S. X, zastúpená Petrom Weismanom, Bratislava, Laurinská10, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/55/2011-28 zo dňa 20.9.2011 a o námietke zaujatosti vznesenej otcom maloletého dieťaťa, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV JUDr. Nadežda Tomanicová nie je vylúčená z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13 P/55/2011. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa od X.X.XXXX zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. W., Q.. X.X.XXXX zo sumy XXX,XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne a otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za mesiac september XXXX v sume XX,XX euro spolu s bežným výživným v mesiaci október XXXX. Vo zvyšku návrh matky zamietol a rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.2.2008, č.k. 12C 75/2007 -48 zo dňa 21.2.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.12.2008, č.k. 15Co 287/2008 -73 v časti týkajúcej sa výživného na mal. T.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal s použitím ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2 ,3,4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,2 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa dospel k záveru, že ním určené zvýšenie výživného pre mal. T.P. W., Q.. XX.XX.XXXX zodpovedá jej odôvodneným potrebám vyplývajúcim z veku a jej odôvodnených potrieb, ale vychádza z preukázaných možností a schopností otca, ktorému aj po zaplatení výživného zostane suma XXX,XX euro na vzniknuté osobné výdavky. Súd prvého stupňa neakceptoval návrh matky na zvýšenie výživného od X.X.XXXX pri preukázaní, že otec maloletého dieťaťa tomuto stanovené výživné riadne uhrádzal, s maloletou sa pravidelne stretáva a hradí jej výdavky aj inak; výživné otca na mal. dieťa zvýšil od X.X.XXXX, kedy maloletá nastúpila do ďalšieho školského roka. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa odôvodnených potrieb maloletej T. W., Q.. XX.XX.XXXX, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že viaceré „odôvodnené“ náklady na výživu dieťaťa predložené matkou sú umelo účelne vykonštruované za účelom získania finančného prospechu pre samotnú odporkyňu. Súd pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadol na skutočnosť, že jeho príjem sa oproti predchádzajúcemu skutkovému stavu znížil. 11CoP 10/2012-55 11NcC 3/2012 V prílohe odvolania otec maloletej pripojil námietku zaujatosti vznesenej proti sudkyni prejednávajúcej vec dôvodiac tým, že s JUDr. Tomanicovou sa pozná jeho právny zástupca od čias študentských rokov ( 1996-2000), kedy navštevoval strednú školu, ktorú navštevovala dcéra zákonnej sudkyne. Jeho kontakt so zákonnou sudkyňou bol veľmi priateľský a otvorený. Z uvedeného mal za to, že v danej veci rozhodovala sudkyňa, ktorá mala byť pre svoj pomer k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom vylúčená. Túto skutočnosť mu ozrejmil bývalý spolužiak zo strednej školy, ktorý na nej pôsobí ako pedagóg dňa 3.11.2011. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa výšky výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej poukazujúc na to, že reálne náklady na maloletú predložené v priebehu konania sa budú aj naďalej zvyšovať - aktuálne dieťa navštevuje výtvarný krúžok s nákladmi XX,XX euro za polrok a používa električenku, za ktorú matka uhrádza sumu XX,XX euro mesačne. Matka poukázala na to, že náklady otca, ktoré tento predložil v priebehu konania sú účelovou obranou a poukázala na výdavky, na ktoré súd nemal prihliadať, resp. mal prihliadať len obmedzene, napr. náklady na mesačnú výmenu oleja v sume XX euro. Otec naviac nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ani žiadne iné záväzky; vzhľadom na uvedené navrhla uložiť mu povinnosť uhrádzať na výživu dieťaťa sumou vo výške XXX - XXX euro mesačne . Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu oboch rodičov písomne nevyjadril. Pred postúpením veci na odvolací súd sa zákonná sudkyňa k vznesenej námietka zaujatosti vyjadrila tak, že účastníkov konania nepozná, nie je vo veci zaujatá, nemá k nim, a ani k ich právnym zástupcom žiadny príbuzenský ani priateľský vzťah. Právneho zástupcu otca pozná z „videnia“. Je pravda, že študoval na tom istom Gymnáziu pre telesne zdravotne postihnutých v Bratislave na Mokrohájskej ulici ako jej dcéra a cestoval „školským autobusom“, takže sa občas stretli. Jej dcéra však maturovala v školskom roku 2007/2008 a právny zástupca otca niekoľko rokov predtým - odvtedy sa s právnym zástupcom otca nestretávali, ani nekontaktovali. Tento „ vzťah „ nemá u nej žiaden vplyv na to, ako vo veci rozhodla. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolania otca a matky maloletého dieťaťa nie sú dôvodné. Odvolací súd vo vzťahu k námietkám oboch rodičov, vychádzajúc z obsahu spisu ako prvoradé konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie a z jeho výsledkov vyvodil správne právne závery; v odvolaniach oboch rodičov neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Pokiaľ ide o výšku výživného dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. 11CoP 10/2012-56 11NcC 3/2012 Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podstatná zmena pomerov, t.j. nie zmena prechodného charakteru, či už v odôvodnených potrebách osôb odkázaných na výživné alebo v schopnostiach a možnostiach osôb výživou povinných, odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti - výživného. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného na dieťa z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na v tom čase maloleté dieťa t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV, ktorý rozsudkom zo dňa 21.2.2008, č.k. 12C 75/2007-48 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2008, č.k. 15Co 287/2008 - 73 zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške X.XXX,- Sk mesačne ( v čase rozhodovania navštevovala maloletá materskú školu ) a po zohľadnení dokazovaním zistených skutkových okolností prípadu čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného. Prvostupňovým súdom určená výška výživného, ktorú napadli odvolaním otec a i matka maloletého dieťaťa, podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je žiačkou X. triedy ZŠ na H. I. T. U., tak aj v konaní zisteným súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom otca dosahujúceho v čase rozhodovania súdu prvého stupňa za obdobie posledných X- tich mesiacov priemerný čistý mesačný príjem v sume X.XXX,XX euro bez inej ďalšej vyživovacej povinnosti. K námietkam otca a matky uvedených v odvolaniach k výške reálnych nákladov vyčíslených matkou v priebehu konania na sumu cca XXX euro mesačne je treba uviesť, že rozpis nákladov predložený matkou neobsahuje náklady vynaložené matkou na zabezpečenie potreby bývania pre maloletú - v rozpise sú uvedené iba sumy súvisiace so zabezpečovaním stravy, nákladov na ošatenie a iných nevyhnutných nákladov potrebných k uspokojeniu školských a mimoškolských potrieb maloletého dieťaťa. Výška výživného určená súdom prvého stupňa vo výške XXX euro mesačne ( od XX.XX.XXXX ) podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje sumu, ktorá pri prihliadnutí na finančné zabezpečenie zo strany matky so zohľadnením, že táto časť nákladov vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o dieťa, je postačujúca k uspokojeniu základných potrieb maloletého dieťaťa vo veku XX-tich rokov, a je primeraná výške životnej úrovne otca dieťaťa. Pokiaľ ide o námietky otca vo vzťahu k výške ním dosahovaného príjmu treba uviesť, že z obsahu pripojených spisov vyplýva, že otcov čistý mesačný príjem predstavoval v roku XXXX sumu XX.XXX,- Sk a v mesiacoch január a február XXXX sumu X.XXX,XX euro mesačne netto čo znamená, že jeho čistý príjem zistený v období šiestich mesiacov pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výške X.XXX,XX euro mesačne sa nepatrne zvýšil. Odvolací súd nespochybňuje i právo rodiča mať dostatok finančných prostriedkov potrebných k uspokojeniu jeho potrieb - v danom prípade má však za to, že i pri uhradení určenej výšky výživného zostane otcovi k dispozícii suma potrebná na uspokojenie i jeho základných potrieb súvisiacich so zabezpečením bývania a ostatných nevyhnutných životných nákladov. S poukazom na uvedené zistenia podľa názoru odvolacieho súdu výška určeného výživného zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného, správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov a uloženia povinnosti otcovi doplatiť zročné výživné za mesiac september XXXX, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 11CoP 10/2012-57 11NcC 3/2012 Podľa ust. § 14 ods. 1, 3 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť nadriadeného súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny, čl. 48 ods. 1 Ústavy), treba trvať na tom, že vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Krajský súd v Bratislave hodnotiac dôvody uvedené otcom maloletého dieťaťa v námietke zaujatosti ( doručenej v prílohe odvolania podaného proti rozsudku vo veci samej) odôvodnené existenciou „ otvoreného a priateľského „ vzťahu zákonnej sudkyne s jeho splnomocneným zástupcom ( v minulosti, t.j. v rokoch 1996 - 2000 navštevujúcim rovnakú strednú školu ako dcéra zákonnej sudkyne ), pri zohľadnení vyjadrenia sa zákonnej sudkyne dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná existencia skutočností spôsobilých vzbudiť objektívnu pochybnosť o nestrannosti zákonného sudcu, ktorý vec prejednal a rozhodol. Odvolací súd poznamenáva, že okolnosť, že zákonná sudkyňa pozná splnomocneného zástupcu odporcu z minulosti „ z videnia „ nie je sama osebe okolnosťou, ohrozujúcou nestrannosť zákonného sudcu v predmetom konaní. V tejto súvislosti nadriadený súd dodáva, že v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sudca pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Na základe uvedeného, nezistiac existenciu skutočností spôsobilých vzbudiť objektívnu pochybnosť o nestrannosti zákonného sudcu rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV JUDr. Nadežda Tomanicová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.13 P/55/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.