Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714209637 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714209637.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: I., T. S. XX.XX.XXXX, T., T. S. XX.XX.XXXX, obaja zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - I. W.Y., T. S. XX.XX.XXXX Z. N. W., T. S. XX.XX.XXXX, B. U. H. C., F. X, a obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, deti rodičov: I. - S. W., T. S. XX.XX.XXXX, U. Č. Ú. na D. U. B. G. T., U. C. H. - M. a otec - I. W., T. S. XX.XX.XXXX H. C., U. X, U.. Č.. Ú. na D. U. B. G., R. T. C., o návrhu matky na zníženie výživného a návrhu starých rodičov na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. apríla 2017 č. k. 12P/349/2014 - 132, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. apríla 2017 č. k. 12P/349/2014 - 132, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 27.04.2017 č. k. 12P/349/2014 - 132, rozhodol tak, že návrh na zníženie výživného na maloleté deti W. zamietol, a súčasne zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloleté deti W.: I., T. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 60,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne a T., T. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 40,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne, u oboch počnúc dňom 01.05.2017, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám starých rodičov vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Rozsudok súdu prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9P/35/2013-98 zo dňa 18.02.2014 v časti výšky výživného na maloletého I. a súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku č.k.12P/44/2013-77 zo dňa 18.02.2014 v časti výšky výživného na maloletého T.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 30.10.2014 žiadala matka maloletých detí I. Z. T., aby súd znížil jej vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jej zmenili pomery v tom, že dňa 09.08.2014 sa jej narodil maloletý I. W.. Matka poberá rodičovský príspevok mesačne v sume 317,- €, iný príjem nemá a súdom určené výživné nie je schopná uhrádzať. Otec maloletých detí sa k návrhu matky vyjadril cestou výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu a uviedol, že s návrhom nesúhlasí, v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Starí rodičia maloletých detí, ktorí maloleté deti majú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti s návrhom matky nesúhlasia a uviedli, že matka ani doposiaľ súdom určené výživné neuhrádza, maloleté deti stále viac vecí potrebujú, I. navštevuje základnú školu, T. od septembra 2015 bude žiakom 1. ročníka základnej školy, pokiaľ súd zníži výživné, nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na výživu maloletých detí. Uviedli, že matka detí, keď má peniaze na drogy, tak by mala mať aj na výživné pre deti. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12P/349/2014-70 zo dňa 16.04.2015 znížil vyživovaciu povinnosť matke na maloletého I. zo sumy 60,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne a na maloletého T. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. Voči rozsudku sa starí rodičia odvolali. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20CoP 38/2015-86 zo dňa 18.12.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Starí rodičia, ktorí majú obe maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, dňa 12.09.2016 podali návrh na zvýšenie výživného pre matku maloletých, na maloletého I. zo sumy 60,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne od podania návrhu na súd a na maloletého T. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 70,- €. Svoj návrh odôvodnili tým, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane maloletých delí zvýšili, maloletý I. navštevuje 4. ročník základnej školy, maloletý T. od septembra 2016 je žiakom 1. ročníka základnej školy, matka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, starí rodičia poberajú náhradné výživné. 3. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že maloletý I. Z. T. sa narodili v manželstve rodičov, ktoré doposiaľ trvá. Otec maloletých detí je v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, matke sa dňa 09.08.2014 narodil z mimomanželského vzťahu syn I., otcovstvo k maloletému svedčí manželovi navrhovateľky, pričom na súde prvej inštancie je vedené konanie o zapretie otcovstva voči I. W., vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Na súde prvej inštancie je vedené rozvodové konanie rodičov maloletých detí, ktoré taktiež doposiaľ nie je právoplatne skončené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., č. k. 37P 184/07-54 zo dňa 20.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2007, bol maloletý I. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov maloletého, ktorí sa o maloletého od jeho narodenia starajú. Matka bola tým istým rozsudkom zaviazaná prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 1.000,- Sk, otec taktiež sumou 1.000,- Sk. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9P 35/2013-98 zo dňa 18.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2014 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matke na maloletého I. zo sumy 33,- € na sumu 60,- € mesačne a otcovi zo sumy 33,- € mesačne, na sumu 40,- € mesačne. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12P 44/2013-77 zo dňa 18.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2014, súd zveril maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov maloletého, ktorí sa o maloletého od jeho narodenia starajú. Matka bola tým istým rozsudkom zaviazaná prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 40,- € mesačne a otec maloletých detí sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. Matka maloletých detí je doposiaľ vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I., narodenému dňa XX.XX.XXXX, biologickým otcom maloletého je I. U., ktorý dňa 31.08.2016 zomrel, ako uviedla matka na pojednávaní. Matka je toho času vo VTOS Nitra. Maloletá D. a maloletý I. sú umiestnení do detského domova. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody matka poberala 247,- € materské dávky, bývala spolu s maloletým I. a D. a partnerom v garsónke na M. O.. D. H., partner matky pracoval brigádnicky na stavbe a od júna 2016 je matka vo výkone trestu odňatia slobody, ukončenie trestu január 2018. Matka na pojednávaní uviedla, že so zvýšením výživného nesúhlasí a žiada znížiť výživné. Na pojednávaní uviedla, že súdom určené výživné nie je schopná uhrádzať, preto podala návrh na súd. Je si vedomá, že synovia stále viac potrebujú, keď sa zamestná po prepustení na slobodu, bude na maloletých synov zasielať vyššie výživné. Matka sa vyjadrila, že v súčasnosti už nedroguje, je čistá, a preto tvrdenia manžela ako i starých rodičov nie sú pravdivé. Otec bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Trnave a uviedol, že s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasí, keď má na drogy, prečo by mala platiť menej výživné, on sám je vo výkone trestu a platí 28-27 €. Nechápe prečo má ďalšie dieťa, keď sa nedokázala postarať o ich dve spoločné deti. Deťom píše, telefonuje im, každý mesiac rodičia s maloletými ho navštevujú. Koniec trestu je 05.08.2018, podmienečne bol prepustený 05.04.2016 na slobodu, v súčasnosti je opäť vo výkone trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Starí rodičia poberajú náhradné výživné a príspevky na maloleté deti mesačne v sume 218,- €, obaja sú nezamestnaní, celodenne sa o obe maloleté deti starajú spoločne. Bývajú v dvojizbovom sociálnom byte, mesačné náklady majú nájomné 208,- €, energie 57,- €. Stará matka pracovala ako upratovačka, poberá invalidný dôchodok vo výške 206,- €, má vážne zdravotné problémy s chrbticou, momentálne nepracuje. Starý otec pracuje na verejnoprospešných prácach, mesačný príjem má vo výške 190,- €. Maloletý I. je vo veku 11 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy, má diagnostikovanú astmu, učí sa dobre. Maloletý T. je vo veku 7,5 roka, je zdravý, navštevuje 1. ročník základnej školy, učí sa zle, má problém so sústredením, počas tehotenstva jeho matka drogovala. 4. Po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal za preukázané, že na strane matky od poslednej úpravy výživného nastali zmeny, dve maloleté deti sú umiestnené v detskom domove, matka je vo výkone trestu odňatia slobody Nitra, druh, s ktorým žila v auguste 2016 zomrel. Matka neuhrádzala výživné na maloletého I. Z. T. ani v čase keď bola na slobode, a deklarovala, že mala príjem z rodičovského príspevku a príjem jej druha bol týždenne cca 100,- €. Je potrebné dodať, že matka sa do životnej situácie v ktorej sa nachádza dostala sama, svojím nezodpovedným prístupom k životu. Má 4 maloleté deti - dve sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a dve sú v detskom domove. Matka detí drogovala, páchala trestnú činnosť, krádeže, za čo v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody. Starí rodičia, ktorí sa o maloletého I. Z. T. starajú, sú v zložitej sociálnej situácii, nakoľko rodičia oboch maloletých detí sú vo výkone trestu odňatia slobody, starí rodičia majú zdravotné problémy, nemôžu si nájsť prácu, avšak o dvoch vnukov sa príkladne starajú. Poberajú náhradné výživné, a preto súd návrhu na zvýšenie výživného vyhovel, zvýšil výživné na maloletého I. zo sumy 60 ,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne a na maloletého T. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 60,- € mesačne u oboch počnúc dňom 01.05.2017. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby, ktoré pokrývajú nálady na bývanie, stravovanie, ošatenie, obutie, školské a mimoškolské aktivity. Zo strany rodičov je minimálny predpoklad, že do budúcna si budú riadne plniť vyživovaciu povinnosť, tak ako im to ukladá zákon o rodine, napriek doterajšiemu postoju rodičov k ich zákonnej vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zvýšil výživné, čím sa zvýši aj poberanie náhradného výživného starými rodičmi, ktorí budú môcť zabezpečiť kvalitnejšiu starostlivosť o oboch vnukov. Znižovanie výživného na maloleté deti nikdy nie je v záujme maloletých detí. Odôvodnené potreby oboch maloletých detí sa neustále ich vekom a školskými povinnosťami zvyšujú, preto je potrebné, aby do budúcna biologickí rodičia k ich zákonnej vyživovacej povinnosti pristupovali omnoho zodpovednejšie ako doposiaľ. Celú osobnú ako i finančnú starostlivosť presunuli obaja rodičia na starých rodičov, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a iba s veľkými problémami sa dokážu o maloleté deti postarať. Rodičovstvo je v prvom rade o veľkej zodpovednosti a toto by si mali obaja rodičia maloletých detí uvedomiť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 CMP). 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka (matka maloletých detí), ktorá uviedla, že súdom určené výživné na maloleté deti po prepustení z výkonu trestu, ktorý momentálne vykonáva, nebude finančne zvládať. Okrem maloletých detí, t.j. maloletého I. Z. T. je matkou aj maloletého I. (T. D. M. XXXX) Z. I. D. (T. D. M. XXXX), pričom jej momentálny príjem predstavuje sumu 247,- €, z čoho musí uhrádzať sumu na bývanie v garsónke v sume 160,- € až 180,- € v Bratislave a nezostáva jej ani základné životné minimum. Preto opätovne žiada o prešetrenie svojej existenčnej situácie, po prepustení z výkonu trestu chce viesť riadny rodinný život a zamestnať sa, a určite neskôr uhrádzať súdom stanovenú sumu výživného. Momentálne vôbec nevie žiť z tejto sumy. 6. K odvolaniu matky podal vyjadrenie aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, vzhľadom na ich potreby, záujmy a vek a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosti na maloletého I. na sumu 80,- € a na maloletého T. na sumu 60,- €. 7. Starí rodičia maloletých detí a otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili. Otec zaslal súdu síce podanie doručené dňa 27.06.2017, ktorým však žiada o zistenie, prečo nedošlo k rozvodu jeho manželstva s navrhovateľkou (matkou maloletých detí). K meritu veci sa otec týmto podaním nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.01.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, (navrhovateľka) starí rodičia maloletých detí, otec a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie, čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho riadne zistil skutočný stav veci. V danom prípade ide o špecifickú situáciu, nakoľko maloleté deti sú právoplatne zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí sú nezamestnaní, pričom majú zdravotné problémy. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli 3 roky, pričom súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III., č. k. 37P 184/07-54 zo dňa 20.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2007, bol maloletý I. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov maloletého, ktorí sa o maloletého od jeho narodenia starajú. Matka bola tým istým rozsudkom zaviazaná prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 1.000,- Sk, otec taktiež sumou 1.000,-Sk. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9P 35/2013-98 zo dňa 18.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2014 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matke na maloletého I. zo sumy 33,- € na sumu 60,- € mesačne a otcovi zo sumy 33,- € mesačne, na sumu 40,- € mesačne. Následne rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 12P 44/2013-77 zo dňa 18.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2014, súd zveril maloletého T. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov maloletého, ktorí sa o maloletého od jeho narodenia starajú. Matka bola tým istým rozsudkom zaviazaná prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 40,- € mesačne a otec maloletých deti sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa. Je teda nepochybné, že maloletý I. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval základnú školu (2. ročník), pričom v súčasnosti žiakom 2. stupňa základnej školy (6. ročník). Rovnako tak maloletý T. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval materskú školu (5 rokov), pričom v súčasnosti žiakom 1. stupňa základnej školy (2. ročník).V súvislosti s tým sa prirodzene zvýšili výdavky na obe maloleté deti, spočívajúce v úhrade školských poplatkov, či nákupe školských pomôcok. Taktiež sú maloleté deti v období aktívneho fyzického rastu, ich potreby na ošatenie, stravu a hygienu nie sú stabilizované a pravidelne dochádza k potrebe zakúpenia nového oblečenia, či obuvi. Nemožno žiadať, aby starí rodičia maloletých detí, ktorí sa o maloleté deti od narodenia osobne starajú, zároveň hradili všetky výdavky na maloleté deti, v plnom rozsahu. A to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia maloletých detí sú vo výkone trestu odňatia slobody. Odvolací súd má za to, že matka maloletých detí si svoju situáciu (výkon trestu odňatia slobody) zapríčinila sama, a teda k uvedenému, ako k dôvodu zníženia vyživovacej povinnosti nie je možné prihliadnuť. Matka je povinná sa starať o svoje maloleté deti, pričom každé z maloletých detí má právo na rovnakú životnú úroveň. Pokiaľ ide o sumu určeného výživného vo výške 80,- € (na maloletého I.) a 60,- € (na maloletého T.) táto je stanovená práve s prihliadnutím na zlú situáciu matky. Inak povedané, za inej situácie matky (t. j. v prípade, že by bola matka riadne zamestnaná) by výživné určené na takejto nízkej úrovni stanovené byť nemohlo, nakoľko súdom prvej inštancie stanovené výživné nepokrýva ani základné potreby maloletých detí. V danom prípade je treba uviesť, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vyšiel v ústrety hlavne matke maloletých, a určil výživné na spodnej hranici vyživovacej povinnosti napriek tomu, že toto výživné zvyšoval. Avšak vzhľadom na zložitú životnú situáciu matky, odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie, s poukazom na zistený skutočný stav veci potvrdil. Matka v rámci odvolania neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie (uvedené v tomto prípade ani nie je možné) v predmetnej veci. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti, ako vecne a právne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods.1, 2 CSP. 12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C. s .p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s .p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s .p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s .p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).