Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/157/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412000321 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412000321.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovaného S. V., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0T/131/2012 z 22.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. V., nar. XX.X.XXXX I. G. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/131/2012 z 22.10.2012 bol obžalovaný S. V. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., , na tom skutkovom základe, že dňa 19. septembra 2012 v čase od 07:35 hod. do 07:47 hod. v Bratislave po G. ulici z ulice Y. na H. ulicu viedol osobné motorové vozidlo značky Chevrolet Aveo, evidenčné číslo: G. XXX I. čiernej farby, pričom po zastavení vozidla na G. ulici bol kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, ktorá spozorovala, že viedol motorové vozidlo bez zapnutých svetiel a rozhodol sa ho skontrolovať a bolo vykonanou lustráciou zistené, že viedol osobné motorové vozidlo napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, sp. zn. ORP-P-144/IV-DI-BCP-2011, zo dňa 23. marca 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, sp. zn. KRP-P-DI-BCP-73/2010, zo dňa 11. mája 2011, právoplatný dňa 23. mája 2011, vykonateľný dňa 7. júna 2011 uložený okrem iného i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu šesťdesiat mesiacov. Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný S. V., a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava IV dňa 22.10.2012 (č.l. 172) a to čo do výroku o vine a následne čo do výroku o treste. Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný písomným podaním jednak sám a jednak prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Vo svojom odôvodnenom odvolaní (č.l. 208-210) uviedol, že ide o totálne zaujaté rozhodnutie, ktoré nemá obdobu, pretože sudkyňa akceptovala dokázateľné klamstvá policajtov vypovedajúcich pod prísahou, pričom nebola schopná rozlíšiť mieru a enormnú tendenciu fabulácie, klamstiev, nezmyslov a účelových lží. Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa nedopustil. Nezákonne bol predvedený na políciu, kde bol dvanásť hodín zadržaný bez stravy, vody a pod. V ďalšom popísal priebeh skutku tak, ako o tomto vypovedal na hlavnom pojednávaní s tým, že ide o fyzickú likvidáciu nepohodlného chráneného občana, zdravotne ťažko postihnutého, otca maloletej dcérky, manžela, ktorý prejavil svoje „veto“ a nesúhlas normálnou zákonnou cestou. Ďalej poukázal na svoj zdravotný stav, ako aj okolnosť, že ide o zmanipulované obvinenie a rozsudok preto považuje za nespravodlivý, neobjektívny, zaujatý, účelový a trápne zmanipulovaný pomstou a podlým klamstvom verejných činiteľov, ktorí majú pomáhať a chrániť a nie decimovať rodinu. Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uvedených na č.l. 275-278 uviedol, že obžalovaný v kritickom období motorové vozidlo neviedol. Tvrdil, že v dané ráno išiel peši z domu s manželkou a maloletou dcérou odprevadiť ju do školy, kedy bol ako chodec kontrolovaný hliadkou PZ asi 50 metrov od jeho vozidla, ktoré tam však stálo zaparkované a bez pohnutia už od 17.9.2012. Poukázal na to, že legenda príslušníkov polície, prečo mal byť kontrolovaný, t.j., že na vozidle nesvietili svetlá je vymyslená, lebo na tom konkrétnom vozidle je nastavená elektronika tak, že po naštartovaní motorového vozidla sa svetlá automaticky zasvietia, čiže nemôže dôjsť k tomu, že by ktokoľvek jazdil s týmto vozidlom bez zapnutých svetiel. Tiež poukázal na to, že do vozidla pre nalepené fólie nie je vidieť a preto by nemohli policajti vo vozidle nikomu do tváre vidieť. Obžalovaný opakovane tvrdil, že jeho motorové vozidlo na danom mieste, kde bol ako chodec kontrolovaný hliadkou PZ, bolo zaparkované dva dni, pretože na jeho vyhradenom mieste v čase jeho návratu z lekárskeho ošetrenia parkovalo iné motorové vozidlo, že obsadenie vyhradeného státia dňa 17.9.2012 hlásil na Mestskú políciu a preto vozidlo bolo zaparkované na mieste, kde bol aj dňa 19.9.2012 kontrolovaný. Toto tvrdenie preverené nebolo. Pokiaľ ide o okolnosť, že počas jazdy nemal obžalovaný na motorovom vozidle zapnuté svetlá, uviedol, že spínače sú nastavené tak, že po naštartovaní motorového vozidla sa svetlá automaticky zapnú. Potvrdením tejto časti výpovede by sa preukázalo, že zámienka policajtov na údajné zastavenie vozidla, ktoré mal riadiť je vymyslená a teda aj výpoveď policajtov ako taká je spochybnená. Obžalovaný tvrdí, že sa ho snažili policajti zadržať cielene, lebo podal na jedného z policajtov OO PZ Karlova Ves trestné oznámenie. Čiastočne túto jeho obranu potvrdil na hlavnom pojednávaní, svedok, policajt, I. G., ktorý uviedol, že vedeli, že na uvedenom vozidle jazdí osoba, ktorá má zákaz činnosti. Policajti tiež tvrdili, že cez čelné sklo videli vodiča jasne a zreteľne a keď sa rozhodli tohto skontrolovať, bol už mimo jeho vozidla, pričom to bola tá istá osoba, ktorá mala vozidlo Chevrolet Aveo tesne pred kontrolou riadiť. Tomuto tvrdeniu sa obžalovaný bráni tým, že na vozidle má aj na čelnom skle fólie také, že nie je možné vo vozidle rozpoznať a neskôr popísať osoby. Na potvrdenie výpovedí obžalovaného v každom štádiu konania navrhovali vykonať vyšetrovací pokus, ako aj vyžiadať z Mestskej polície Bratislava potvrdenie, že obžalovaný hlásil obsadené vyhradené miesto pre jeho vozidlo. Samosudkyňa okresného súdu návrhy na doplnenie dokazovania zamietla a uvedené pochybnosti vyložila v neprospech obžalovaného, pričom z touto obhajobou sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadala. Výpoveď obžalovaného potvrdila svedkyňa S. V.. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a sám po zrušení rozsudku v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci a obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajskému súdu v Bratislave boli doručené viaceré podania obžalovaného z30.11.2012, 28.11.2012, 3.12.2012, 6.12.2012 a 7.12.2012, v ktorých duplikuje svoje odvolacie námietky, navyše sa domáha opätovného vypočutia svedkyne S. V. a poukazuje na svoj zdravotný stav s akcentom, že sa nedopúšťa žiadneho trestného ani protispoločenského konania. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomne vypracovaného odvolania ako aj dôvodov tam uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby v súlade so svojim návrhom oslobodiť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho obhajcu a žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený. Nad rámec veci uviedol, že kým nebol vzatý do väzby, ich rodina žila v obrovskom strese, pretože policajti aj trinásťkrát chodili a chceli nachytať „V.“. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovanou preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného S. V. nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek tomu, že obžalovaný S. V. počas celého dokazovania vinu popieral v celom rozsahu a vypovedal, že v predmetný deň išiel peši so svojou rodinou (manželkou - svedkyňou S. V. a dcérou) po chodníku z ulice Y. cez ulicu G. smerom k najbližšej električkovej zastávke na ulici Karloveská s tým, že v blízkosti električkovej zastávky bolo odstavené ich motorové vozidlo a to od 17. septembra 2012 a to z dôvodu, že na ich vyhradenom mieste pre ZŤP bolo odstavené čierne motorové vozidlo značky Alfa Romeo, evidečné číslo motorového vozidla si už nepamätal. Predmetnú skutočnosť nahlásil na telefónne číslo mestskej polície. Keď prechádzal spoločne so svojou rodinou po chodníku približne 50 metrov od ceste kde bolo zaparkované ich motorové vozidlo sa „prirútilo“ policajné motorové vozidlo, z ktorého podľa výpovede obžalovaného vyskočil „rozzúrený príslušník polície“, ktorý chcel neskôr rozlámať barle o koleno, urážal ho, obviňoval ho, bol ku jeho osobe arogantný, kričal ako na neho, tak i manželku, urážal i jeho maloleté dieťa. Tento príslušník polície sa správal nekontrolovane, agresívne, arogantne. Nenechal si vysvetliť, že on (obžalovaný) išiel po chodníku. Viackrát ho oslovil jeho priezviskom, bolo úplne evidentné, že tento príslušník polície ho pozná. Mal preto za to a bol teda presvedčený, že tento príslušník polície konal jednoznačne na niekoho pokyn. Predmetný príslušník polície chcel doklad od motorového vozidla, pričom si nechcel dať vysvetliť, že obžalovaný išiel po chodníku. Predmetné doklady mu nedal, tvrdil, že on nespáchal nič, že žiadnym motorovým vozidlom nešiel a že svedkom mu je jeho manželka. Následne bol predvedený na obvodné oddelenie, kde ho zamkli na dvanásť hodín do klietky, kde sa mu smiali. Jeho motorové vozidlo sa zamkýna vysoko kvalitným diaľkovým ovládaní, v zámke tohto motorového vozidla nikdy nebol kľúč. Nie je možné, aby jeho motorové vozidlo bolo v prevádzke bez predpísaného osvetlenia. V motorovom vozidle mal nastavenie, ktoré okamžite zapne svetlo pri naštartovaní, je usvedčovaný výpoveďami svedkov S. E. a I. G., ktorí svedkovia od počiatku trestného stíhania zhodne vypovedali, že v predmetný deň vykonávali službu pričom videli oproti idúce motorové vozidlo zn. Chevrolet Aveo za volantom ktorého sedel holohlavý muž, ktorý mal na hlave okuliare a mal oblečenú červenú košeľu. Dôvodom pre ktorý sa rozhodli zastaviť uvedené vozidlo bolo to, že osobné motorové vozidlo nemalo zapnuté povinné osvetlenie. Videli aj to, že vozidlo ktoré riadil obžalovaný zastavilo, tento z neho vystúpil spolu so ženou a maloletým dieťaťom. Po vyzvaní, aby predložil doklady potrebné na vedenie motorového vozidla, ako i doklad totožnosti, obžalovaný odmietol preukázať svoju totožnosť, pričom bol upozornený na možnosť predvedenia na obvodné policajné oddelenie za účelom zistenia totožnosti. Keďže opakovane výzve na predloženie dokladov nevyhovel, bol v zmysle upozornia predvedený na obvodné policajné oddelenie. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaného predtým nepoznali, neoslovovali ho priezviskom, a spresnili aj to, že po oznámení, že bude predvedený na obvodné policajné oddelenie mu žena, ktorá vystúpila z vozidla spolu s obžalovaným, vybrala barle. Táto výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedkyne S. V. (manželky obžalovaného), ktorá tvrdila, že obžalovaný vozidlo nešoféroval a policajti ho oslovovali priezviskom. Keďže v prípravnom konaní uvedená svedkyňa vypovedala rozporne v tom smere, že policajti oslovovali obžalovaného „mladý muž ostante stáť“ a svoj rozpor vysvetlila len tým, že bola v strese, krajský súd zastáva názor, že nie je možné uvedenej svedkyni uveriť už aj s ohľadom na okolnosť, že ide o manželku obžalovaného (subjektívna svedkyňa), ktorá má tendenciu napomáhať obhajobnej verzii obžalovaného, ktorá verzia však nemôže v svetle prejednávaného prípadu obstáť. Naproti tomu súd uveril tvrdeniam policajtov (objektívni svedkovia), ktorí obžalovaného predtým nepoznali a preto nemali dôvod voči nemu zaujato vypovedať a bezdôvodne vykonávať zákrok. Z toho pohľadu je právne irelevantná časť výpovede svedka I. G., ktorý uviedol, že vedeli, že na takomto vozidle jazdí osoba, ktorá má zákaz činnosti, ale nevedeli ani ako vyzerá ani kto to je. Ide totiž len o všeobecný policajný poznatok vyplývajúci z policajných evidencií. Krajský súd sa stotožňuje s názorom samosudkyne okresného súdu a to vo vzťahu k funkčnosti povinného osvetlenia osobného motorového vozidla v tom smere, že i keby predmetné vozidlo malo skutočne zabudovaný systém automatického zapnutia povinného osvetlenia po naštartovaní, nemožno nevychádzať ani z možnosti, žeby s príslušníci polície nemohli pomýliť v tom, že oni nevideli zapnuté povinné osvetlenie. Pokiaľ ide o ďalšie obhajobné námietky spočívajúce v tom, že obžalovaný mal dňa 17. 10. 2012 v čase o 08:35 hod. nahlásiť mestskej polícii, že vyhradené parkovacie miesto, ktoré mu bolo pridelené, je obsadené vozidlom Alfa Romeo, na č. l. 254 súdneho spisu, sa nachádza potvrdenie preukazujúce pravdivosť jeho tvrdenia, ale s tým, že skôr ako sa hliadka mestskej polície dostavila na uvedené miesto, oznam bol odvolaný, pretože podľa oznamovateľa bolo miesto medzičasom uvoľnené. Uvedená okolnosť nemá vplyv na skutočnosť, že obžalovaný zastavený hliadkou polície pri vedení osobného motorového vozidla, na ktoré vedenie sa vzťahoval zákaz činnosti. Proti obžalovanému svedčí aj fakt, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV, sp. zn. ORP - P - 144/ IV - DI - BCP - 2011 zo dňa 23. 03. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava sp. zn. KRP - P - DI - BCP - 73/2010 zo dňa 11. 05. 2011 a právoplatného dňa 23. 05. 2011 a vykonateľného 07. 06. 2011, mu bol uložený, okrem iného, i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 60 mesiacov. Z uvedeného nepochybne vypláva, že obžalovaný vykonával činnosť, ktorá mu bola zakázaná, čím naplnil zákonné pojmové znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenie i na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K odvolacím námietkam obžalovaného považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nejde o novú, doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o už predtým v priebehu trestného stíhania opakované tvrdenia obžalovaného, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Za tohto stavu námietky obžalovaného považoval odvolací súd za právne irelevantné. Krajský súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúcu okolnosť, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, krajský súd poznamenáva a dáva obžalovanému do pozornosti, že iný druh trestu mu ani nemohol byť ukladaný, keďže podľa § 49 ods. 2 Tr. zák., ak súd obžalovaného odsudzuje za úmyselný rovnaký trestný čin aký bol spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. V tomto kontexte nepochybil okresný súd, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov pri zohľadnení prevahy priťažujúcich okolností. Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za súdený prečin je až dva roky. Okresný súd tak uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby pričom správne dôvodil, že u obžalovaného totiž nešlo len o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života vyvolané nejakou náhodnou príležitosťou, ale o opakujúcu sa recidívu. Napokon súd prvého stupňa správne rozhodol i pokiaľ sa trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní štyroch rokov týka, keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vzhľadom k skutočnosti, že obžalovanému už bol ukladaný zákaz činnosti správnym orgánom a tento zákaz bol z jeho strany porušený bola výmera štyroch rokov, pri zákonom ustanovenej trestnej sadzby jeden až desať rokov, na mieste. Súd prvého stupňa správne upravil i túto výmeru sadzby zohľadňujúc pravidlá ustanovené v § 38 ods. 4 Tr. zák. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol ukladaný za úmyselný trestný čin, náležité bolo i jeho zaradenie na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného S. V. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. V., nar. XX.X.XXXX I. G. sa z a m i e t a. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.