Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412000321 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412000321.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného S. V., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/131/2012 z 22. 10. 2012, na neverejnom zasadnutí konanom 21. novembra 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného S. V., J.. XX. XX. XXXX I. G. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/131/2012 z 22. 10. 2012 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 79 ods. 3 Tr. por. sa žiadosť obžalovaného S. V. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta s tým, že naďalej u neho trvá dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutku, ktorý tvorí predmet súdenej trestnej činnosti, sa mal obžalovaný dopustiť dňa 19. 09. 2012, t. j. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá doba mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/73/2011 zo dňa 31. 03. 2011 a právoplatného dňa 31. 03. 2011 v trvaní osemnásť mesiacov, ktorým trestným rozkazom bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom mu bol súčasne uložený i trest zákazku činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu jeden rok s tým, že skúšobná doba podmienečného odsúdená mala uplynúť k 30. 09. 2012 a zatiaľ o osvedčení sa, resp. neosvedčení sa obžalovaného nebolo rozhodnuté. Z evidenčnej karty vodiča bolo ustálené, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia skupín B1, B a AMN od roku 2003, resp. od roku 2004, pričom pre priestupky mal vedených päť záznamov a evidované mal i tresty zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v štyroch prípadoch, naposledy zo 07. 05. 2012. Z listinných dôkazov mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 06. 07. 2012 pod sp. zn. ORP - 1055/KV - B4 - 2012 bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a dňa 18. 10. 2012 bola v tejto veci podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Dňa 10. 08. 2012 pod sp. n. ORP - 1237/KV - B4 - 2012 bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Dňa 22. 03. 2011 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III podaná obžaloba pod sp. zn. 2Pv/103/2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že tieto konkrétne skutočnosti oprávnene odôvodňujú obavu, že v prípade ponechania obžalovaného na slobode, by tento pokračoval v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú bol stíhaný, resp. by spáchal iný trestný čin súvisiaci s cestnou dopravou, pričom ani plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a vedené priestupkové konanie ho neodradzovalo od jeho protiprávneho konania. V nadväznosti na nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného, ktorý týmto stavom argumentoval v rámci svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, okresný súd konštatoval, že dôvodnosť väzby je súd oprávnený posudzovať len z hľadiska existencie, resp. neexistencie formálnych predpokladov väzby uvedených v § 71 ods. 1 a násl. Tr. por. A teda choroba obžalovaného, alebo jeho zlý zdravotný stav nie je dôvodom preto, aby obžalovaný bol z väzby prepustený, ak je tu niektorý z dôvodov väzby, nakoľko v ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže sú vytvorené podmienky na poskytovanie potrebnej liečebnej starostlivosti obžalovaným. Súd prvého stupňa uzatvoril, že Trestný poriadok ani nepozná inštitút prerušenia, či upustenia od výkonu väzby zo zdravotných dôvodov. Obžalovaný S. V. podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu, ktorú neskôr písomne odôvodnil a rozviedol v niekoľkých podaniach, kde nosným argumentačným aparátom bol jeho nepriaznivý zdravotný stav. Obžalovaný v podstate dôvodil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nedôvodné s cieľom decimovať jeho osobu a znemožniť mu kontakt s jeho rodinou. Opieral sa hlavne o svoj zlý zdravotný stav, pričom popísal svoje diagnózy a vymenoval lieky, ktoré na tieto užíva s tým, že zamietnutím jeho dôvodnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu prvostupňový súd jednoznačným spôsobom demonštroval svoj úmysel ho fyzicky zlikvidovať a nie zabezpečiť spravodlivosť v zmysle zákona, pretože žiadneho skutku sa dňa 19. 09. 2012 nedopustil. Podľa jeho názoru je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v ústave na výkon väzby absolútnym výsmechom realite a lekárskej etiky a preto prvostupňový súd ľahostajne a laxne zhodnotil jeho zdravotný stav. Obžalovaný s poukazom na jeho podania, žiadal, aby bolo sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a aby bol prepustený z väzby na slobodu. Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného S. V. nie je dôvodná. Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/131/2012 zo dňa 21. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/96/2012 zo dňa 02. 10. 2012 bol vtedy obvinený S. V. vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť momentom obmedzenia jeho osobnej slobody, t. j. 19. 09. 2012 o 07:47 hod. Vyššie uvedenému rozhodnutiu o uvalení väzby na vtedy obvineného predchádzalo podanie obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 1Pv/746/2012 zo dňa 20. 09. 2012, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na Okresný súd Bratislava IV spolu s návrhom na vzatie vtedy obvineného do väzby s poukazom na § 87 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/131/2012 zo dňa 22. 10. 2012, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, bol obžalovaný S. V. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov nepodmienečne za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní štyroch rokov. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest (písm. a/), bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (písm. b/), alebo bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/). Podľa § 79 ods. 3 Tr. por., obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Úvodom je potrebné konštatovať, že samosudkyňa súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia sa stotožnila so svojimi predchádzajúcimi názormi ako sudkyne pre prípravné konanie, kedy rozhodovala o väzobnom stíhaní obžalovaného a opätovne jasne zdôvodnila, na základe akých záverov naďalej trvajú dôvody väzby u obžalovaného S. V.. Predmetné rozhodnutie tak korešponduje s predchádzajúcimi vo veci vydanými rozhodnutiami o väzbe, ako i s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave vyjadrenej v uznesení sp. zn. 4Tos/96/2012 z 02. 10. 20102, pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch nenastali. Krajský súd v Bratislave zistil, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dodržal všetky formálno- procesné zákonné podmienky a taktiež aj z vecného hľadiska je rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z výkonu väzby na slobodu správne a zákonné. Písomné odôvodnenie napadnutého uznesenia plne zodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1, § 180 Tr. por., a preto krajský súd na tam uvedené skutočnosti poukazuje a tieto si v plnej miere osvojuje. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že doposiaľ zistené skutočnosti a zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie v štádiu súdneho konania, sa stal, vykazuje znaky vyššie špecifikovaného trestného činu, pričom existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný S. V. pred vzatím do väzby bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/73/2011 zo dňa 31. 03. 2011 právoplatne uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa 28. 03. 2011 za čo mu bol uložený okrem iného i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 mesiacov. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Okresného dopravného inšpektorátu, č. p. ORP - P - 144/IV - DI - BCP - 2011 zo dňa 23. 03. 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, č. p. KRP - P - DI - BCP - 73/2010 zo dňa 11. 05. 2011 bol obžalovanému okrem iného právoplatne uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu šesťdesiat mesiacov za priestupky ktorých sa dopustil dňa 10. 02. 2011. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia - Karlova Ves, ČVS: ORP - 1055/KV - B4 - 2012 zo dňa 07. 07. 2012 bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 06. 07. 2012 a v tejto súvislosti bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava IV dňa 18. 10. 2012 podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava IV. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia - Karlova Ves, ČVS: ORP - 1237/KV - B4 - 2012 zo dňa 10. 08. 2012 bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 09. 08. 2012. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 22. 03. 2011 na Okresný súd Bratislava III obžalobu sp. zn. 2Pv/103/2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť obžalovaný dňa 10. 02. 2011. Vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné predovšetkým a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uviesť, že na obžalovaného boli podané obžaloby pre druhovo rovnaké trestné činy, pričom stále prebieha jedno trestné stíhanie v prípravnom konaní a jedno trestné stíhanie v konaní pred súdom. U obžalovaného preto existuje dôvodná obava pokračovania v trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, že trestná činnosť obžalovaného nespočívala len v nejakom ojedinelom konaní, ale obžalovaný bol uznaný za vinného z druhovo rovnakého trestného činu, bol priestupkovo postihnutý z druhovo rovnakých deliktov a je trestné stíhaný pre druhu rovnakú trestnú činnosť. Sťažnostný súd pripomína, že väzbu je potrebné chápať ako zaisťovací inštitút, slúžiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto je prirodzené, že rozhodovanie o väzbe je vedené vždy v rovine pravdepodobnosti (a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obžalovaný držaný vo väzbe, za súčasného zistenia, že doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie (či už štádiu prípravného konania alebo v štádiu konania pred súdom), boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje dôvodné podozrenie, že daný trestný čin spáchal práve obžalovaný. Irelevantné sú preto tvrdenia obžalovaného o jeho nevine, pokiaľ sa týka povahy prerokúvanej veci, ktorou je rozhodovanie o jeho väzbe. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone väzby“), obvinený má právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. Podľa § 6 ods. 4 zákona o výkone väzby, obvinený je povinný po prijatí do väzby podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. Podľa § 3 ods. 2 zákona o výkone väzby, ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave, alebo ak je to potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v nemocnici pre obvinených a odsúdených. Podľa § 3 ods. 3 zákona o výkone väzby, ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v ústave alebo v nemocnici, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v inom zdravotníckom zariadení; stráženie a dozor nad obvineným vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže. Porušenie práva na ochranu zdravia obžalovaný S. V. aj v tejto časti sťažnosti spája s porušením jeho práv. Medzi zákonnými dôvodmi na ponechanie obvineného na slobode alebo na jeho prepustenie z väzby v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku však nie je uvedený zdravotný stav obvineného, čo správne skonštatoval i súd prvého stupňa. Krajský súd opakovane pripomína podľa svojej konštantnej rozhodovacej činnosti a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R - 63/1993) na ktorú priliehavo poukázal i prvostupňový súd, že choroba obžalovaného alebo jeho zlý a zhoršujúci sa zdravotný stav nie je dôvodom na to, aby obžalovaný nemohol byť do väzby vzatý, resp. aby bol z väzby prepustený, ak je tu niektorý z dôvodov väzby. V ústavoch Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sú vytvorené podmienky pre poskytovanie potrebnej liečebnej starostlivosti obžalovaným a Trestný poriadok nepozná ani inštitút prerušenia či upustenia od výkonu väzby zo zdravotných dôvodov. Posúdiť zdravotný stav obvineného a potreby jeho liečby je v pôsobnosti zdravotníckych zariadení ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a na podklade takýchto zistení je orgán zabezpečujúci výkon väzby povolaný na voľbu prostriedkov adekvátnych na dosiahnutie účelu väzby, a to aj v prípadoch ústavného liečenia a ošetrenia. Preskúmaním relevantnej časti spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že pri prvotnom rozhodovaní o väzbe obžalovaný informoval sudkyňu pre prípravné konanie o svojom zdravotnom stave, ktorá v príkaze na prijatie do väzby sp. zn. 0T/131/2012 zo dňa 21. 09. 2012 zaznamenala ním uvedené diagnózy a medikamenty, ktoré užíva, do upozornenia pre Ústav na výkon väzby Bratislava. Na základe dopytu predsedníčky senátu súdu prvého stupňa zo dňa 16. 10. 2012, ktorým si vyžiadala správu z Ústavu na výkon väzby Bratislava o možnostiach a schopnostiach ústavu poskytnúť a zabezpečiť obžalovanému adekvátnu zdravotnú starostlivosť vzhľadom na jeho diagnózy, bola predsedníčka senátu súdu prvého stupňa ústavom informovaná oznámením zo dňa 16. 10. 2012 podľa ktorého obžalovaný, pri vstupnej prehliadke, ktorú absolvoval dňa 24. 09. 2012, uviedol všetky súdom uvádzané diagnózy a má poskytnutú adekvátnu liečbu a zdravotnú starostlivosť v zmysle osobitného zákona s tým, že nie je výkonom väzby ohrozený na zdraví a živote. Po takýchto zisteniach krajský súd dospel k záveru, že ani argumentácia obžalovaného o jeho zlom zdravotnom stave nemôže viesť tunajší súd k jeho prepusteniu z väzby na slobodu. Za súčasnej situácie ani krajský súd nemá pochybnosti o adekvátnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti obžalovanému s tým, že nič nenasvedčuje, že by ochorenia, ktorými je obžalovaný postihnutý, nebolo možné liečiť v podmienkach výkonu väzby, pričom ani samotný ústav na výkon väzby, v ktorom sa obžalovaný nachádza nesignalizuje ohrozenie obžalovaného na živote a potrebu jeho premiestnenia do civilného nemocničného zariadenia. Odôvodnenie návrhu obžalovaného S. V. okrem viacerých invektív, nepodložených tvrdení a subjektívnych hodnotení dôvodnosti väzby neobsahuje žiadne relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 79 ods. 3 Tr. por. a ktoré by mohol krajský súd pri rozhodovaní o návrhu po právnej stránke vyhodnotiť. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti Krajský súd v Bratislave nemohol inak, len sťažnosť obžalovaného S. V. nepovažovať za dôvodnú a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.