Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/128/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203060 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412203060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: V.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. O.. Č.. XX, H., zast. advokátkou: Mgr. Eva Braxatorisová, Trenčianska ul. č. 17, Bratislava, proti odporcovi: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hlaváčikova ul. č. 26, Bratislava, o vylúčenie odporcu z užívania bytu a nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. marca 2012, č. k. 16C/47/2012-77, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým zakazuje odporcovi vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. C. H. S., súpisné číslo XXXX na R. ulici č. XX D. H., zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G.D. Y. pre R. I. H., katastrálne územie Y. D. a približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, okrem úradného styku a v rámci realizácie styku odporcu s maloletou I. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletou Y. G., nar. XX.XX.XXXX, do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16C 47/2012. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala odporcovi uložiť povinnosť nevstupovať do bytu č. XX na X. C. H. S. na R. O. Č.. XX D. H., až do právoplatného rozhodnutia vo veci vylúčenia odporcu z užívania nehnuteľnosti a zároveň uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou, najmä telefonicky, písaním správ alebo priblížením sa na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, s výnimkou úradného styku a v rámci realizácie práva styku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. a vecne neosvedčením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a nepreukázaním naliehavej potreby dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložila listinné dôkazy, ktoré síce preukazovali násilné správanie sa odporcu za obdobie rokov 2005, 2006 a 2010, avšak nie jeho násilné správanie v súčasnosti, teda nepreukázala existenciu čo i len hrozby násilia fyzického alebo psychického v súčasnosti, ako ani skutočnosť, že odporca je vo vzťahu k nej v súčasnosti dôvodne podozrivý z násilia, teda, že jej bezprostredne hrozí ujma. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorou navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s ňou, odôvodnil tým, že obmedzenie spočívajúce v zákaze styku s určitými osobami alebo v zákaze úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, je možné uložiť iba v rámci trestného konania podľa § 82 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a v rámci civilné konania, súd o takomto návrhu rozhodovať nemôže. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla ho zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietla, že osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení predložením Listu vlastníctva, existenciou sporu o vyporiadanie BSM, čím osvedčila právny vzťah a potrebu dočasnej úpravy tým, že nevyhnutne musí riešiť bývanie pre seba a spoločné deti účastníkov konania v súvislosti so zánikom práva užívať byt jej rodinných príslušníkov, keďže bola nútená sa neustále sťahovať a meniť bydlisko v súvislosti s vyhýbaním sa kontaktu s odporcom, ktorý ju a deti neustále prenasleduje a potrebou zabezpečiť stabilné bývanie. Poukázala na skutočnosť, že dôvodom jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti nebol jej nezáujem o spoločnú nehnuteľnosť s odporcom ale práve neznesiteľné spolužitie s ním, keďže ju napádal nielen fyzicky ale najmä ju psychicky šikanoval. Uviedla, že ak je podľa názoru súdu osvedčené ale aj preukázané násilie počas 5 rokov, kedy účastníci konania spolu nežijú, nie je možné očakávať, že násilie pokračovať nebude, ak by sa navrhovateľka opätovne nasťahovala do spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej odporca žije. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedla, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevyhodnotil v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ňou tvrdenú skutočnosť a to, že odporca deti dennodenne prenasleduje, vyčkáva ich pred domom, nepravidelne chodí za nimi do školskej jedálne, vyzváňa na bytový zvonček, deti aj ju každodenne telefonicky obťažuje. Odporca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu navrhovateľky sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. Podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa § 75 ods. 5 veta prvá O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že tu je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahom medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu, resp. v spore. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobudnúť práva, o ktorých má byť rozhodnuté až v rozhodnutím vo veci samej. Zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; takisto musí byť primeraná ujma, ktorá z predbežného opatrenia vznikne dotknutému účastníkovi. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. mája 2007, č. k. 23C/68/2005-333 dňom 19.07.2007 právoplatne rozvedené. Účastníci konania sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. C. H. S. D. H., na R. O. Č.. XX, zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovateľka podala na súd prvého stupňa dňa 22.03.2012 návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p., keď sa návrhom vo veci samej domáha vylúčenia odporcu z užívania bytu, patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom konanie o jeho vyporiadanie je na súde prvého stupňa vedené pod sp. zn. 9C/171/2007. Navrhovateľka dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že od roku 2006 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, ktorú spoločne s maloletými deťmi opustila v dôsledku jeho agresívneho správania sa a svoju bytovú otázku riešila alternatívne bývaním v bytoch svojich príbuzných. Uviedla, že od roku 2006 užíva spoločnú nehnuteľnosť odporca výlučne sám a nakoľko od 01.04.2012 nemá pre seba a deti zabezpečené žiadne stále bývanie a musí sa s deťmi opätovne sťahovať, pričom pomoc svojej rodiny za posledných 5 rokov zjavne vyčerpala, považuje za spravodlivé, aby sa mohla opätovne ujať svojich vlastníckych práv k danému bytu, pričom však spoločné užívanie tejto nehnuteľnosti s odporcom, je vzhľadom na jeho správanie vylúčené. V prejednávanej veci je nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené, pričom je zrejmé, že nie sú schopní sa dohodnúť na svojich právach a povinnostiach k maloletým deťom a zároveň nie sú schopní upraviť ani svoje vzájomné vzťahy po rozvode ich manželstva (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. mája 2007, č. k. 23C 68/2005-333, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2007 v časti rozvodu ich manželstva a vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom a v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a úpravy styku otca s nimi, dňa 09.02.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co 350/2007). Navrhovateľka na preukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenia predbežného opatrenia predložila súdu prvého stupňa listinné dôkazy, z ktorých je nesporné, že v období rokov 2005 až 2010 sú konflikty medzi účastníkmi konania riešené permanentne úradnou a súdnou cestou (lekárske správy zo dňa 11.04.2005, 07.08.2005, 24.09.2006, 08.11.2006 a 02.07.2010 o ošetreniach navrhovateľky po fyzických útokoch odporcu, znalecký posudok č. 6/2010 zo dňa 24.04.2010, vypracovaný súdnym znalcom C.. Ľ. N., X.. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 28P/184/2009 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom a úpravu styku, zápis zo stretnutia na riešenie správania odporcu vo vzťahu k navštevovaniu ich spoločných maloletých detí v Základnej škole na T. O. zo dňa 21.01.2009 a iné). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava II podala dňa 09.07.2010 na odporcu obžalobu pod sp. zn. 1Pv 672/08 z dôvodu, že odporca ako obvinený maril výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, neoprávnene vnikol do obydlia iného, čím mal spáchať úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a úmyselný prečin porušovania domovej slobody. Kolízny opatrovník maloletých detí, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny podal na Okresný súd Bratislava II dňa 23.02.2012 podnet na vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku (odporcu s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva účastníkov konania) a Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 19. apríla 2012, č. k. 28P/39/2012-60, konanie o nariadenie predbežného opatrenia začal. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, keďže najvhodnejší priestor pre to má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo i sformulované predbežné opatrenie v ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., ktorým je možné účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu predbežného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť a preto je potrebné v tomto smere upraviť aj pomery účastníkov. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdnym rozhodnutím zamedziť osobám, dopúšťajúcim sa násilia na blízkej osobe, dopúšťať sa takého konania ich vylúčením z užívania bytu alebo obmedzením ich užívacieho práva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život a pod. Je však nevyhnutné, aby situácia „násilia“ nebola zamieňaná so situáciou konfliktu, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňujúcu tendenciu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol dôvodiac nesplnením podmienok pre okamžitý zásah súdu jeho nariadením, keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu násilného správania sa odporcu k nej v súčasnej dobe ako ani jeho hrozbu, nakoľko posledné lekárske potvrdenie o jej ošetrení po útoku odporcu je z 02.07.2010, je vecne nesprávne. Súd prvého stupňa totiž nevenoval pozornosť skutočnosti, že dôvodom odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločného bytu spolu s maloletými deťmi bolo práve agresívne správanie sa odporcu k nej ako i prenasledovanie vlastných detí, pričom je predovšetkým v rozpore so záujmami maloletých detí, aby navrhovateľka z dôvodu správania sa odporcu neustále riešila svoju bytovú otázku sťahovaním sa z bytu do bytu a zároveň absolútne právne neposúdil skutočnosť, že hrozba násilia zo strany odporcu pretrváva naďalej (viď vyššie citované rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II a Okresnej prokuratúry Bratislava II). Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené základné podmienky potrebné pre nariadenie predbežného opatrenia tak, aby tento zodpovedal ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., nakoľko je nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania týkajúce sa užívania ich spoločného bytu a preto podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie v znení uvedenom vo výroku uznesenia. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami odvolateľky, že citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu nariadiť predbežné opatrenie uložením pozitívneho alebo aktívneho konania, ktorým sa sleduje najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku, súd zároveň môže uložiť povinnosť niečoho sa zdržať, t. j. žalovanému vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľa. Pokiaľ sa teda navrhovateľka nariadením predbežného opatrenia domáhala uloženia povinnosti odporcovi nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov, návrh ktorý súvisí s násilným konaním odporcu a zároveň ochranou navrhovateľky a ich spoločných detí, kedy práve zákaz približovania sa odporcu k navrhovateľke garantuje najvyššiu mieru ochrany jej súkromia, k čomu ako správne odvolateľka uviedla aj ňou navrhované predbežné opatrenie na zákaz vstupu do bytu smeruje a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý zmenil podľa § 220 O.s.p. a odporcovi uložil povinnosť zákazu približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou, najmä telefonicky a písaním správ potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko navrhovateľka právne relevantným spôsobom nepreukázala dôvodnosť jej návrhu v tejto časti. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.