Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/199/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508224149 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1508224149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márii Šramkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v právnej veci navrhovateľky: V. V., M..Č.. F. V. XXXX/X, Y., zastúpená: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, AK Mostová 6, Šaľa, proti odporcovi: R. V., F. Q. X/XX, F., zastúpený: JUDr. Janou Polakovičovou, advokátkou, AK Mickiewiczova 6, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. L. V., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 12C 221/2008-295 zo dňa 27.03.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach sa p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa 05.07.2003, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Martine vo zväzku 31 ročník 2003, na strane 153, por. č.113, rozviedol. Maloletú L. V., W.. XX. XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej Sofie mesačne sumou 250 Eur k rukám navrhovateľky a 150 Eur mesačne poukazovať na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a úspory na účet maloletej L., ktorý v jej prospech je povinná zriadiť navrhovateľka v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že do dvoch dní od zriadenia účtu je navrhovateľka povinná oznámiť odporcovi číslo účtu, jeho názov a bankový ústav, kde bol účet zriadený. Zároveň rozhodol, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou Sofiou v intervale jedenkrát za tri týždne od piatku do nedele, bez možnosti prespania dieťaťa v penzióne na Ľadovni v Martine - v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, - v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, - v sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, - v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, - v nedeľu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. Navrhovateľke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s otcom priviesť v určený čas do penziónu na Ľadovni v Martine, resp. na iné s odporcom dohodnuté miesto a v určený čas za rovnakých podmienok dieťa od odporcu prevziať. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke aj odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdu titulom náhrady trov štátu 72,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletú Sofiu určil po zohľadnení možnosti, schopnosti a majetkových pomerov povinného ako aj potrieb maloletej. Navrhovateľka mala čistý mesačný príjem za rok 2011 vo výške 1 023,92 Eur, odporca mal netto príjem 3 033,95 Eur mesačne. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dcéra účastníkov má 5 rokov a navštevuje materskú školu. Súd za odôvodnené potreby detí považuje jednak potreby základné: ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, pomernú časť nákladov na bývanie, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenka, to všetko primerane jeho veku. Schopnosti a možnosti povinného sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej práce, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. Za výživné primerané všetkým stanoveným kritériám súd považoval u maloletej sumu 250 Eur + 150 Eur na tvorbu úspor mesačne, ktoré sú adekvátne jej veku, zdravotnému stavu a odôvodneným potrebám. Na zreteľ vzal tiež skutočnosť, že na krytie časti jej potrieb slúži aj štátny príspevok a tiež to, že vyživovaciu povinnosť k dcére má aj jej matka, ktorá je riadne zamestnaná. Poukázal aj na náklady, ktoré otec má v súvislosti s realizovaním styku s maloletou, ktorá pôvodne žila v Bratislave a matka ju zobrala so sebou, keď sa odsťahovala k svojim rodičom. S poukazom na § 62 ods. 2 veta druhá, súd rozhodol o tvorbe úspor pre maloletú vychádzajúc zo zásady zachovania rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď súd dospel k záveru, že majetkové pomery otca takúto úpravu odôvodňujú. Ohľadne styku otca s maloletou súd rozhodol v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý je s rodinou účastníkov v kontakte a je pripravený realizovaný styk monitorovať a vyhodnocovať, prípadne poskytovať rodičom svoje ďalšie odporúčania. Takto upravený styk je aj v súlade so závermi vykonaného znaleckého dokazovania a podľa názoru súdu je aj v prospech nadviazania bližších vzťahov otca k dieťaťu. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p., keď nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť inak. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľka a odporca zložili každý po 250 Eur. Súdnej znalkyni súd vyplatil celkovo znalečné v sume 645,80 Eur. Z preddavkov bolo vyplatených 500 Eur a zo štátneho rozpočtu 145,80 Eur, na náhradu ktorých súd účastníkov zaviazal. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 4. 4. 2012, a to v časti týkajúcej sa výšky výživného a úpravy styku odporcu s maloletou Sofiou a vo vzťahu k povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdu titulom náhrady trov štátu sumu 72,90 Eur. Uviedla, že výživné, ktoré je odporca povinný platiť na svoju maloletú dcéru, tak ako ho určil prvostupňový súd je neprimerane nízke, a to vzhľadom na schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň odporcu. Súd sám konštatoval netto príjem odporcu v sume 3 033,95 Eur mesačne, avšak zaviazal odporcu na platenie výživného spolu v sume 400 Eur mesačne ( 250 Eur bežné výživné a 150 Eur na tvorbu úspor). Z uvedeného príjmu odporcu jednoznačne vyplýva, že je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu svojej maloletej dcéry aj vyššou sumou, čím by došlo k naplneniu práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Bola toho názoru, že súd nedostatočne zohľadnil tú skutočnosť, že o maloleté dieťa sa ona osobne stará a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Na druhej strane súd argumentuje tým, že ona je zamestnaná, poberá štátny príspevok na dieťa, a časť potrieb dieťaťa je uspokojovaných aj týmto spôsobom. Na jednej strane súd teda argumentuje jej zamestnaním a príjmom (ten je mimochodom cca 1/3-ina z príjmu odporcu) ako aj tým, že poberá štátny príspevok na dieťa, ktorý dnes predstavuje sumu 22,54 Eur mesačne, ale na druhej strane súd vôbec nezohľadňuje ten fakt, že ona sa o dieťa osobne stará. Poukázala na to, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami. Preto výdavky odporcu na cestovanie a ubytovanie v Martine, nemajú vplyv na nárok maloletého dieťaťa na výživné a na právo dieťaťa zdieľať životnú úroveň rodičov. Poukázala na to, že otec má právo na styk s maloletou, avšak náklady na realizáciu tohto styku nemôžu ísť na vrub oprávneného nároku maloletej na výživné zo strany tohto rodiča. Ohľadom úpravy styku uviedla, že nie je pravda, že by styk bol upravený v súlade so závermi vykonaného znaleckého dokazovania. Samotná znalkyňa na pojednávaní dňa 7.2.2012 uviedla, že najoptimálnejšie by bolo začať jednohodinovým samostatným stretnutím otca s dieťaťom a postupne to zvyšovať s tým, že v budúcnosti nie je vylúčené, že neskôr by mohlo byť dieťa s otcom aj napr. v Bratislave, ale neodporúča to v čase, kedy bude dieťa navštevovať 1. ročník. Z uvedeného je zrejmé, že styk ako ho navrhoval kolízny opatrovník a ako ho prijal súd do výroku rozsudku je v hrubom nepomere so závermi znaleckého dokazovania. Podľa výroku uvedenom v predmetnom rozsudku je odporca oprávnený stýkať sa s maloletou 11 hodín za každý určený víkend bez prítomnosti matky (sobota od 12.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľa od 12.00 hod. do 17.00 hod.), pričom znalkyňa ustanovená v konaní na pojednávaní uviedla, že najoptimálnejšie by bolo začať s jednohodinovými intervalmi stretávania sa otca s maloletou bez prítomnosti matky. K výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť súdu titulom náhrady trov štátu 72,90 Eur uviedla, že osobný výsluch znalkyne na pojednávaní navrhol len odporca, ona ju nenavrhovala vypočuť, preto náklady v sume 84,04 Eur by mal znášať len odporca v zmysle § 141 ods. 1 O.s.p.. Správne jej mal súd uložiť povinnosť zaplatiť trovy štátu iba v súvislosti s nákladmi na znalecký posudok nad rámec zloženého preddavku v sume 1-ice zo sumy 61,76 Eur, teda súd v tomto prípade vec nesprávne právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho poriadku, nedostatočne v tomto smere zistil skutkový stav. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže odporcu prispievať na výživu maloletej L. mesačne sumou 331,92 Eur k rukám navrhovateľky a 331,92 Eur poukazovať na osobitný účet maloletej na tvorbu úspor mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, a odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou L. v intervale jedenkrát za tri týždne od piatku do nedele, bez možnosti prespania dieťaťa v penzióne na Ľadovni v Martine, a to v piatok od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky, v sobotu od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky, v nedeľu od 10,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky, v nedeľu od 16,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky. Navrhovateľka je povinná dieťa na stretnutie s otcom priviesť v určený čas do penziónu na Ľadovni v Martine, resp. na iné s odporcom dohodnuté miesto a v určený čas za rovnakých podmienok dieťa od odporcu prevziať. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdu titulom náhrady trov štátu 30,88 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporca je povinný zaplatiť súdu titulom náhrady trov štátu 114,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 30.04.2012. Odporca ohľadne výšky výživného na maloletú Sofiu uviedol, že sama navrhovateľka uvádza náklady na maloletú vo výške 258 Eur, z čoho je zrejmé, že súčet výživného od odporcu a štátneho rodičovského príspevku prevyšuje uvedené náklady. Pritom v zmysle § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí. V tomto prípade po zhodnotení výdavkov a výživného, na ktoré ho súd zaviazal, jeho výživné pokrýva všetky výdavky, pričom matka by na ne nemusela prispievať vôbec. Príjem matky je pritom výrazne vyšší ako priemerný príjem na Slovensku. Je pravdou, že jeho mesačný príjem za uplynulý rok, z ktorého vychádzal súd pri určení výšky výživného bol 3 033,95 Eur. V rámci tohto príjmu sú započítané zvýhodnenia z úrokov zo zamestnaneckých pôžičiek, príspevok zamestnávateľa pre zamestnanca do dôchodkového sporenia a dodania výhod zo zamestnaneckého účtu, t.j. čiastky, ktorú on reálne nedostane. Po odpočítaní uvedeného PCMP o tieto príspevky sa dostane k inej priemernej sume za rok 2011, rovnej sume 2 870,20 eur. Z toho však garantovaná forma v zmysle jeho pracovnej zmluvy je suma 2 308 Eur v hrubom (približne 1 700 Eur v čistom), čo potvrdil aj jeho zamestnávateľ dokladom zo dňa 19.1.2010. V rámci celkovej sumy vyplatenej v roku 2011, t.j. v období z ktorého vychádzal aj súd pri rozhodovaní z čiastky 36 407 Eur, bola garantovaná iba suma 19 850 Eur a zvyšok 16 557 Eur je negarantovaná časť. Teda so sumou 16 557 Eur do budúcnosti počítať nemôže. Z jeho nárokovateľného mesačného príjmu nie je schopný hradiť vyššie výživné ako mu určil súd vzhľadom na to, že jeho bežné minimálne výdavky sú 2 202 Eur. V žiadnom prípade nemá záujem ukrátiť svoje jediné dieťa o maximálne výživné, ktoré je schopný hradiť, avšak je pritom potrebné prihliadnuť aj na jeho možnosti do budúcnosti súvisiace s tým, že nemôže počítať s rovnakou výškou príjmu aký mal za rok 2011. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z odmien, ktoré na konci roka dostal, celú 1/3 poslal na účet navrhovateľky a dcérky bez toho, aby ho o to žiadala navrhovateľka. Čiastka, ktorú zaslal navrhovateľke pre dcéru bola 4 000 Eur. Túto sumu matka pri rozpise jeho príspevkov na dieťa vôbec nezohľadnila a súdu nepriznala. Ďalej uviedol, že na súde deklaroval, že náklady na stretávanie sa s dieťaťom momentálne činia 340 Eur mesačne (264 Eur - pohonné hmoty, ubytovanie, strava, a náklady na servisovanie a amortizáciu auta spojených s cestami do Martina), čo je značná suma a takúto cestu si nezvolil svojvoľne, ale je donútený okolnosťami. Tieto náklady by súd mal zohľadniť ako náklady v rámci podielu otca na starostlivosti o dieťa v zmysle § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z., alebo ako nevyhnutne vynaložené náklady v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z.. K napadnutej časti týkajúcej sa styku s dieťaťom uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom navrhovateľky, že rozsudok je v rozpore so znaleckým posudkom znalkyne H.. Q. a nesúhlasí tiež s hodnotením práce kolízneho opatrovníka zo strany navrhovateľky. Poukázal na to, že vyjadrenia navrhovateľky, že dieťa prejavuje nezáujem o stretnutie s otcom, sú zavádzajúce. Uviedol, že pravidelne informuje ÚPSVaR o priebehu stretnutí aj preto, aby mal zaznamenaný vývoj prejavov dieťaťa. Dieťa sa do posledného pojednávania dňa 8.3.2012 nikdy nevyjadrovalo v zmysle, že by napr. bolo radšej doma ako s otcom. S ohľadom na skutočnosť, že matka maximálne ovplyvňuje dieťa v neprospech otca, považuje za potrebné, aby mal možnosť aspoň chvíľu tráviť s dcérkou bez prítomnosti matky. Znalkyňa v znaleckom posudku v rozpore s tvrdeniami navrhovateľky poukázala na to, že dieťa pri stretnutiach s ním nemalo žiadny problém a pokiaľ nejaký vznikol tento nie je výsledkom jeho skutočného postoja. Skonštatovala, že postoje dieťaťa sú do značnej miery formulované osobami, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a to priamo aj nepriamo. Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 22.4.2011 nebolo jasné, ako by malo prebiehať zlepšovanie vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Preto bol znalec prizvaný na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 7.2.2012. Na tomto pojednávaní znalkyňa vyjadrila svoj úprimný názor na najvhodnejšie riešenie: „ rodičia by sa mali dohodnúť “. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu dňa 25.04.2012. Uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť. Súdom stanovená výška výživného zo strany otca na mal. Sofiu i upravený styk maloletej s otcom zohľadňuje vek a potreby dieťaťa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( § 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Na základe výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že určené výživné v sume 250,- Eur mesačne a 150 Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletú Sofiu, je primerané. Plne zodpovedá odôvodneným potrebám primeraným veku maloletej Sofii a schopnostiam a možnostiam odporcu. V súvislosti s výškou výživného súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie ohľadne zistenia majetkových pomerov obidvoch účastníkov konania. Navrhovateľka sa v odvolacom konaní domáhala zvýšenia výšky výživného, a to na sumu 331,92 Eur mesačne na výživu maloletej a 331,92 Eur mesačne na tvorbu úspor, pričom poukázala na to, že výživné tak, ako ho určil súd prvého stupňa je nízke vzhľadom na schopnosti a možnosti, majetkové pomery odporcu, a na to, že súd nezohľadnil tú skutočnosť, že o maloleté dieťa sa osobne stará a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa prihliadol aj na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletú Sofiu, jej čistý mesačný príjem vo výške 1 023,92 Eur, ako aj na skutočnosť, že každodennou starostlivosťou sa podieľa na výchove a výžive maloletej, čo súd zohľadnil vo výške výživného, ktorým sa otec maloletej má podieľať na výživnom. Výška výživného je primeraná vzhľadom na vek dieťaťa, a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej Sofii. Odvolací súd v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletou po zhodnotení dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa dospel k záveru, že prvostupňový súd správne upravil styk otca s maloletou Sofiou, keď prihliadal jednak na závery Znaleckého posudku č. 6/2011 vypracovaného súdnou znalkyňou T.. J. Q. dňa 22.4.2011, ktorá bola bo veci aj vypočutá na pojednávaní dňa 7.2.2012, a v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka zo dňa 1.2.2012. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o úprave styku, vek dieťaťa sa blížil k veku 6 rokov, kedy je už dieťa samostatnejšie. Odvolací súd mal za to, že časové limity stretávania sa maloletej s otcom bez prítomnosti matky, nie sú také, že by ich dieťa nezvládlo. Preto odvolací súd odvolaciemu návrhu navrhovateľky na navrhovanú zmenu v časti úpravy styku nevyhovel. Podľa názoru odvolacieho súdu upravený styk súdom prvého stupňa, je v prospech nadviazania bližších vzťahov otca a dieťaťa. K odvolaniu navrhovateľky v časti náhrady trov konania, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil povinnosť navrhovateľke aj odporcovi zaplatiť titulom náhrady trov štátu sumu 72,90 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že vypočutie znalkyne na pojednávaní konanom dňa 7.2.2012 bolo v prospech navrhovateľky aj odporcu, ako aj v prospech ich dieťaťa. Preto nie je dôležité, ktorý z účastníkov konania navrhol vypočuť znalkyňu na pojednávaní. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil závery prvostupňového súdu ako správne a rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 v spojení s § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.