Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201112 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: M. O., nar. XX.XX.XXXX, K. G. E. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Hlavná 44, Trnava a M. C., nar. XX.XX.XXXX, K. G. E. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Michal Antal, Hlavná 13, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26P 4/2015-326 zo dňa 21. novembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého L. v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 26.01.2015. Výrokom II. nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 26.01.2015 do 30.11.2016 v sume 1.909,66 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 54,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Výrokom III. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 52, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku a vecne odôvodnil tým, že otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, uložil súd povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu dňa 26.01.2015 podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o priznaní výživného spätne tri roky pred podaním návrhu. Pri určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionaliy má prednosť pred princípom fakticity. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka od 08.01.2015 do 17.04.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa P. Z. - O. Z., kde mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 381,15 eur. Na základe zmluvy o spolupráci s U. Q. A. a.s. boli matke vyplatené provízie za rok 2015 spolu vo výške 3.265,14 eur, t.j. 272,10 mesačne, od januára 2016 do apríla 2016 boli matke vyplatené provízie spolu vo 746,86 eur. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení boli matke vyplatené provízie spoločnosťou Y. A., spol. s.r.o. za marec 2016 vo výške 465 eur, za apríl 2016 vo výške 432,84 eur. Na základe zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti zo dňa 18.4.2016 boli matke vyplatené provízie spoločnosťou Y. a.s., za obdobie od mája 2016 do októbra 2016 vo výške 3.452,19 eur. Od januára 2015 do augusta 2015 matka poberala prídavok na deti L. a K. vo výške 47,04 eur mesačne, od septembra 2015 matka poberá prídavok na dieťa L. vo výške 23,52 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému L., vyživovacia povinnosť matky k plnoletému K. trvala do septembra 2015, kedy plnoletý K. ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka býva v rodinnom dome len s maloletým L. a plnoletým synom K. a bývalý manžel E. O. jej chodí len vypomáhať, čo potvrdili vo svojich prehláseniach E. O., N. I., M. I., M. A., Z. A. C. L.. Súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od podania návrhu do 31.08.2015 považoval náklady na bývanie vo výške 57,12 eur (160 eur elektrina:3 osoby, 7 eur voda:3 osoby, 4,32 poplatok za smeti:3osoby), na hygienu vo výške 7 eur (z toho 3,30 eur Oliatum Emolient, 2 eur Excipial tel. mlieko), 5 eur na lieky na bežné ochorenia (maloletý je zdravý, nemá diagnostikované žiadne ochorenie vyžadujúce si zvýšené výdavky, preto súd nepovažoval výdavky na imunoglukán 6 eur, OK Alfa 10 eur, Multivitamíny 4,50 eur, cran-urin/výťažok z brusníc 8,40 eur za odôvodnené), 30 eur na ošatenie a obuv (priemerná cena známa súdu z jeho činnosti), 100 eur na stravu (30 dní x 3,33 eur na deň ), t.j. spolu 199,12 eur. Od 01.09.2015 maloletý navštevuje materskú školu, súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od 01.09.2015 považuje náklady na bývanie vo výške 57,12 eur (160 eur elektrina:3 osoby, 7 eur voda:3 osoby, 4,32 poplatok za smeti:3osoby), na hygienu vo výške 7 eur (z toho 3,30 eur Oliatum Emolient, 2 eur Excipial tel. mlieko), 5 eur na lieky na bežné ochorenia (maloletý je zdravý, nemá diagnostikované žiadne ochorenie vyžadujúce si zvýšené výdavky, preto súd nepovažoval výdavky na imunoglukán 6 eur, OK Alfa 10 eur, Multivitamíny 4,50 eur, cran-urin/výťažok z brusníc 8,40 eur za odôvodnené), 30 eur na ošatenie a obuv (priemerná cena známa súdu z jeho činnosti), 40 eur náklady spojené so škôlkou vrátane stravy, 80 eur na stravu doma, t.j. spolu 219,12 eur. Súd ďalej vychádzal zo skutočnosti, že otec bol zamestnaný od 10.03.2011 do 02.03.2015 u zamestnávateľa Ing. V. V. ako vodič kamiónovej dopravy, kde jeho čistá priemerná mesačná mzda v roku 2012 bola 283,86 eur, v roku 2013 bola 292,48 eur, v roku 2014 bola 304,84 eur, v januári a februári 2015 bola 339,09 eur. Otcovi boli zároveň vyplácané diéty, a to v roku 2012 priemerne vo výške 616,05 eur mesačne, v roku 2013 vo výške 657,07 eur mesačne, v roku 2014 vo výške 543,78 eur mesačne. V januári 2015 vo výške 320,93 eur, vo februári 2015 vo výške 727,85 eur. Otec pri výsluchu uviedol, že z poskytnutých diét v zahraničí nespotreboval približne 200 eur až 250 eur mesačne. Dňa 02.03.2015 Ing. V. V. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní uviedol, že pracovný pomer so zamestnávateľom skončil z dôvodu, že dňa 01.03.2015 mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu, že vyšetrením vykonaným dychovou skúškou bol otcovi nameraný alkohol a rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 0T/15/2015-55 zo dňa 20.3.2015 bol otec uznaný sa vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Súd je toho názoru, že otec sa svojím nezodpovedným konaním, t.j. vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pripravil o dlhodobé zamestnanie u Ing. V. V., kde mohol doteraz pracovať a z ktorého mohol uhrádzať primerané výživné. Do uvedenej situácie sa otec dostal zo subjektívnych dôvodov, čo nemôže byť na ujmu práv maloletého. Súd preto vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol na otcom nespotrebované diéty, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň otca a maloletý má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd teda vychádzal zo mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa posledných dvanásť mesiacov, teda od marca 2014 do februára 2015, kedy bola jeho čistá priemerná mesačná mzda vo výške 310,55 eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe bolo možné určiť výživné v rozsahu 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom na vek maloletého a výdavky bežné jeho veku bolo potom možné určiť výživné vo výške 78 eur ako 25 % z sumy 310,55 eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na diéty vyplatené otcovi, avšak túto mzdovú zložku vzal súd do úvahy len v rozsahu, v akom nebola otcom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že z poskytnutých diét otcovi zostávalo približne 200 eur až 250 eur mesačne, ktorou sumou si otec zvyšoval svoju životnú úroveň a z ktorej sumy otec mohol prispievať na výživu maloletého sumou 72 eur mesačne, preto súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne (78 eur ako 25 % z čistej priemernej mesačnej mzdy a 72 eur z nespotrebovaných diét), ktorá suma spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur a výživným zo strany matky vo výške 27,13 eur, ktorá je tiež povinná prispievať na výživu maloletého (podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa), pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 200 eur. Po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa Ing. V. V. bol otec od 03.03.2015 do 29.02.2016 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako nezamestnaný a od 03.03.2015 do 02.09.2015 otec poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.053,60 eur, t.j. 175,60 eur mesačne. Z výpovede otca mal súd preukázané, že počas tohto obdobia otec chodieval aj na brigády a jeho čistý priemerný mesačný príjem z brigád bol podľa jeho vyjadrenia 500 eur, spolu s dávkou v nezamestnanosti bol otcov čistý príjem 675,60 eur, z ktorej sumy bol otec stále schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Otec v konaní potvrdil, že aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti chodil na brigády, avšak svoj príjem z brigád súdu nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že aj keď už otec nepoberal od 03.09.2015 dávku v nezamestnanosti, bolo v jeho schopnostiach dosahovať na brigádach príjem minimálne 500 eur, z ktorého bol schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Uvedené vyplýva aj z toho, že otec sa počas brigád neuchádzal aktívne o riadne zamestnanie, keď podľa jeho vyjadrenia si nepodal žiadosť o prijatie do zamestnania ani u jedného zamestnávateľa a po vrátení vodičského preukazu sa nebol osobne opýtať u bývalého zamestnávateľa Ing. V. V., či by ho mohol opätovne zamestnať, keďže mu to pri ukončení pracovného pomeru prisľúbil, postačilo mu informácia od brata. Dňa 01.09.2015 došlo na strane maloletého k podstatnej zmene pomerov, nakoľko začal navštevovať materskú školu a výdavky na maloletého sa zvýšili približne o 20 eur mesačne. V rovnakom čase došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletého, ktorej sa znížil počet vyživovacích povinností, keď jej zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému K., ktorý ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Matka potom celou čiastkou, ktorú dovtedy delila medzi dve vyživovacie povinnosti, môže prispievať na výživu maloletého L.. Tým, že maloletý nastúpil do materskej školy a matka sa už o neho celodenne nestarala, znížil sa rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorým sa ona podieľala na výživnom na maloletého a teda matka je od tohto dátumu povinná prispievať na výživu maloletého vyššou sumou a v jej možnostiach je prispievať takou sumou, akou dovtedy prispievala na plnoletého K.. Súd preto výživné otca k maloletému od 1.9.2015 nezvyšoval, keď súdom stanovené výživné vo výške 150 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur a výživným zo strany matky vo výške 46,48 eur, ktorá sa stále na výživnom podieľa ešte aj aj osobnou starostlivosťou o maloletého, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 220 eur. Od 1.3.2016 otec podniká na základe živnostenského oprávnenia a do októbra 2016 vystavil faktúry spolu vo výške 2.951,98 eur a za brigádu v Rakúsku mu bola vyplatená suma 940,70 eur 14.9.12016. Podľa jeho vyjadrenia je jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 500 eur mesačne, z ktorej sumy je otec stále schopný platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne, keď súd prihliadol aj na životnú úroveň otca, ktorý fajčí 6 ks LM cigariet denne, a teda jeho výdavok na cigarety je 30 eur mesačne a jeden-dva krát do týždňa si otec ide dať do pohostinstva jedno-dve pivá, alebo jeden-dva striky, a teda výdavok otca súvisiaci s návštevou pohostinstva prestavuje priemerne mesačne 15 eur. Otec cez telefón posiela sms do rôznych súťaží, ktoré mu potom zvyšujú faktúry za telefón, ktoré otec uhrádza. Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky a dlhy, je potrebné konštatovať, že tieto nemôžu byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Výživné na maloleté dieťa je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a hlavne pred takými, akými sú cigarety, alkohol, hry, ktoré keď otec nebude vynakladať, okrem toho, že urobí niečo aj pre svoje zdravie, bude môcť na výživu maloletého prispievať sumou o 50 eur vyššou ako sám navrhol, teda sumou 150 eur, ktorá suma zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov maloletého a jeho odôvodneným potrebám. Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.01.2015 do 30.11.2016 v sume 1.909,66 eura. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletého vo výške 3.329,04 eur (od 26.01.2015 do 30.01.2015 výživné v sume 29,04 eura, t. j. 150 eur : 31 dní x 6 dní, od 01.02.2015 do 30.11.2015 výživné v sume 3.300 eur, t. j. 150 eur x 22 mesiacov), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 1.419,38 eur (od 26.01.2015 do 31.01.2011 vo výške 19,38 eur, t.j. 100 eur : 31 dní x 6 dní, od 01.02.2015 do 31.08.2015 vo výške 700 eur, t.j. 100 eur x 7 mesiacov, od 01.09.2015 do 30.11.2016 vo výške 700 eur, t.j. 50 eur x 14 mesiacov, keď výživné za mesiac november 2016 nebolo v čase vyhlásenia rozhodnutia uhradené). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 54 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak. 3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokátky v celom rozsahu. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že s účinnosťou od 26.01.2015 uloží otcovi povinnosť splácať výživné na maloletého L. vo výške 230,- eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a z takto určeného výživného určí aj nedoplatok otca na zročnom výživnom, ktorý tiež uloží povinnosť uhradiť k rukám matky. Matka nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, pretože súd vychádzal z príjmu otca vo výške 310,55 eur od marca 2014 do februára 2015 a z tejto sumy vyčíslil súd 25% na výživné 78,- eur a zároveň vychádzal z nespotrebovaných diét z ktorých otcovi malo byť podľa jeho vlastného vyjadrenia 200,- až 250,- eur mesačne a z tejto sumy určil na výživné 72,- eur. Potom súd nezvyšoval výživné u maloletého počnúc jeho nástupom do materskej školy od 01.09.2015, keď dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- eur mesačne spolu s výživným zo strany matky vo výške 46,48 eur a prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur pokryjú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Nesúhlasí s tým, aby súd prísne kalkuloval a vyčísloval presne jednotlivé odôvodnené výdavky na maloletého. Súd sa uspokojil so záverom, že nie je napr. dôvodné zvyšovať nástupom maloletého do materskej škôlky výživné a pričom takýto postup považuje matka za diskriminačný na jeho úkor, pretože sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého, otec sa podieľa iba minimálne. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec na pojednávaní dňa 21.11.2016 uviedol, že pokiaľ mu na jeho účet bola poukazovaná zo strany jeho zamestnávateľa suma 1.100,- eur, s touto naložil tak, že platil úver 470,- eur mesačne a sumu 300,- až 500,- eur dával matke, potom neobstojí konštatovanie súdu kedy vychádzal z príjmu otca vo výške 310,55 eur a otcom udávanej výšky nespotrebovaných diét vo výške 200,- až 250,- eur, pretože podľa úvah súdu by tak otec disponoval sumou 560,55 eur avšak táto jednoznačne nekorešponduje s tým, že otec sám uviedol, že mesačne minul z jeho poukazovanej sumy sumu 770,- až 970,- eur. S poukazom na túto skutočnosť odvolateľka považuje rozsudok za nepreskúmateľný a nezohľadňujúci všetky relevantné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a to také, ktoré uviedol samotný otec. Ďalej sa súd nevysporiadal vo vzťahu k príjmu otca u zamestnávateľa Ing. V. so založenými výpismi z účtu otca, z ktorých je zrejmé aká suma bola týmto zamestnávateľom poukazovaná na účet otca, pokiaľ otec nepredložil podrobné výpisy zo svojho účtu za obdobie od januára 2014 do marca 2015 a matka trvá na tom, aby otec tieto výpisy predložil a z nich bude zrejmé ako naložil so sumou, ktorá bola jeho zamestnávateľom poukazovaná a či diéty spotreboval, alebo ako s týmito finančnými prostriedkami naložil. Napriek tomu súd správne sústredil pozornosť na príjem otca u tohto zamestnávateľa o ktorý otec svojim zavinením prišiel, tento príjem však nesprávne zistil, keď nezohľadnil otcove výdavky v spornom období, keď súd sa bez ďalšieho stotožnil so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Otec opakovane súd zaviedol, keď jeho výdavky boli vyššie ako ním uvádzaný príjem, zjavne je nelogické a nemožné, že by otec z tohto príjmu platil všetky pravidelné mesačné výdavky tak ako ho uviedol. Podľa odvolateľky nesedí matematicky keď otec uvádza, že mu s platením jeho výdavkov, ktoré sú podľa neho samotného o 455,68 eur vyššie ako jeho príjem vypomáhajú príbuzní, avšak títo mu majú mesačne požičiavať cca 120,- až 150,- eur, odkiaľ otec uhrádzal zvyšok rozdiel cca 300,- eur. Na druhej strane uplatňuje výdavky na svoju stravu a oblečenie vo výške 200,- eur mesačne, pričom na pojednávaní 12.10.2016 uviedol, že oblečenie si v ostatných mesiacoch nekúpil. Otec fajčí, čo mu vychádza minimálne 30,- eur mesačne a pije alkoholické nápoje, čo ho stojí 15,- eur avšak súd toto nezohľadnil. Teda otec disponuje sumou 45,- eur, túto nezahrnul do svojich výdavkov na alkohol a cigarety a už len o túto sumu mohol súd otcovi určiť vyššie výživné, pretože nepochybne by z nej profitoval maloletý viac ako otec, ktorý napokon z dôvodu svojho priaznivého vzťahu k alkoholu prišiel o výhodné zamestnanie a zapríčinil mu aj rozpad vzťahu s matkou. Súd sa nevysporiadal s otcovým príjmom a to so sumou 940,70 eur, ktorý otec označil ako jednorazový príjem za brigádu v Rakúsku. Otec sám priznal na pojednávaní dňa 09.04.2015, že jeho príjem predstavuje sumu okolo 1.100,- eur mesačne, uvedené je zrejmé aj z výpisov z účtu otca kedy mu skutočne takéto sumy na jeho účet boli zo strany jeho zamestnávateľa poukazované. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Výživné vo výške 230,- eur podľa matky reálne odzrkadľuje schopnosti, možnosti otca pri zohľadnení jeho vyčíslených výdavkov bolo možné takéto výživné aj stanoviť. Súd sa ani nevysporiadal s argumentáciou matky v rámci záverečného prednesu na pojednávaní 21.11.2016. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Výšku výživného, ktorú stanovil súd prvej inštancie už teraz otec považuje za príliš vysokú a jeho splácaním mu vytvára existenčné problémy, rozsudok však rešpektuje a odvolanie nepodal. Pokiaľ ide o argumenty v odvolaní zastáva názor, že sa súd s nimi vysporiadal dostatočne. Za dôležité však považuje ešte uviesť, že na staršieho syna K. do jeho 21 rokov veku poberala matka od otca výživné 100,- eur, čo je evidentne dostatočne, keďže jeho zvýšenie nepožadovala a preto otec má pochybnosti či takýmto výživným nesleduje matka krytie svojich vlastných potrieb. Zvýšené náklady na maloletého L. okrem iného matka odôvodňuje tým, že tento vraj poberá niekoľko výživových doplnkov a liekov bez predpisu lekára, čo považuje za absurdné. Pri určení výšky výživného je nutné zohľadniť i situáciu otca a to splácanie niekoľkých pôžičiek a situáciu v ktorej sa momentálne nachádza mu spôsobila matka. Poukázal na to, že náhrady cestovných výdavkov tzv. diéty, ktoré patria zamestnancovi pri plnení jeho pracovných úloh sa nezahŕňajú do čistého príjmu povinného rodiča a prihliadať k takto získanej mzdovej zložke je možno len v rozsahu v akom nebola povinným rodičom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná a k takémuto preukázanému zostatku nespotrebovanej náhrady cestovných výdavkov je možné prihliadať len pri určení výšky výživného za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu súdu. Súd preto môže pri určovaní výživného nespotrebované výživné zohľadniť len za obdobie počas ktorého toto i reálne poberal a to iba vo výške v ktorej neboli spotrebované, čo aj súd prvej inštancie urobil. Napriek tomu, že o túto prácu prišiel v zmysle skôr prezentovaného právneho názoru odvolacieho súdu vo veci, od ukončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu už diéty nemôžu byť zohľadnené keďže logicky neboli vyplácané. 5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zásadným zmenám pomerov na strane maloletého, náklady na jeho starostlivosť a výživu sa značne zvýšili, odporúčajú preto odvolaniu matky vyhovieť. 6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého prostredníctvom advokátky. Matka s vyjadrením otca nesúhlasí, má za to, že je účelové, zavádzajúce a otec sa vedome stavia do pozície, že má údajne existenčné problémy aj keď jeho vyjadrenia a dôkazy preukazujú opak. V tomto konaní matka vyčíslovala náklady na maloletého tak ako vznikajú a nie je možné porovnávať obe deti matky iba čo do výšky výživného, pretože sa skúmajú komplexne pomery rodičov. Pokiaľ otec sporuje podávanie liekov matkou tak s týmto matka nesúhlasí, pretože maloletému lieky nepodáva, ale iba výživové doplnky z bylín čím predchádza tomu, aby maloletý musel konzumovať skutočné lieky. Otec nemôže v žiadnom prípade banalizovať nadpriemerné požívanie alkoholu a toto nemôže byť na úkor maloletého. Matka sporuje úver otca na zariadenie bytu, ktorý má v nájme, pretože podľa fotografií určite nezakúpil zariadenie v hodnote 5.000,- eur. Pokiaľ otec udáva, že svoje úspory vložil do výstavby rodinného domu, tak došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 30.12.2014 na základe ktorej matka prostredníctvom čerpania úveru vyplatila otcovi sumu vo výške 70.000,- eur ako kúpnu cenu. Matka má za to, že otec nevyvinul maximálne úsilie preto, aby získal novú prácu. K vyjadreniu doložila kúpnu zmluvu zo dňa 20.12.2014. 7. K vyjadreniu matky zaslal stanovisko otec prostredníctvom svojho advokáta. Matka sa snaží chybu otca, ktorú urobil pred dvoma rokmi, že mu bol odobratý vodičský preukaz, postaviť otca do role alkoholika, ktorý sa nedokáže o syna postarať. Poprel, že by holdoval nadmernému požívaniu alkoholu a nie je pravdou, že s maloletým chodieva do pohostinských zariadení, že pred ním fajčí. Matka uvádza, že maloletý vďaka výživovým doplnkom nebýva chorý, pričom len v mesiaci december mu matka trikrát neumožnila styk s maloletým z dôvodu, že tento je chorý. Doložil o tom výpis SMS komunikácie. Podotkol, že aktívne si vždy hľadal prácu, pracoval dokonca aj v období keď bol PN a to brigádnicky. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 9. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť či boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie, s ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. 12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletého od 08.01.2015 do 17.04.2015 bola zamestnaná u zamestnávateľa P. Z. - O. Z., kde mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 381,15 eur. Na základe zmluvy o spolupráci s U. Q. A. a.s. boli matke vyplatené provízie za rok 2015 spolu vo výške 3.265,14 eur, t.j. 272,10 mesačne, od januára 2016 do apríla 2016 boli matke vyplatené provízie spolu vo 746,86 eur. Na základe zmluvy o obchodnom zastúpení boli matke vyplatené provízie spoločnosťou Y. A., spol. s.r.o. za marec 2016 vo výške 465 eur, za apríl 2016 vo výške 432,84 eur. Na základe zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti zo dňa 18.4.2016 boli matke vyplatené provízie spoločnosťou Y. a.s., za obdobie od mája 2016 do októbra 2016 vo výške 3.452,19 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému L., vyživovacia povinnosť matky k plnoletému K. trvala do septembra 2015, kedy plnoletý K. ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Matka býva v rodinnom dome len s maloletým L. a plnoletým synom K. a bývalý manžel E. O. jej chodí len vypomáhať. Odôvodené potreby maloletého boli primerané veku. Súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od podania návrhu do 31.08.2015 považoval náklady na bývanie vo výške 57,12 eur, na hygienu vo výške 7 eur, 5 eur na lieky na bežné ochorenia, 30 eur na ošatenie a obuv, 100 eur na stravu, t.j. spolu 199,12 eur. Od 01.09.2015 maloletý navštevuje materskú školu, súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné výdavky na maloletého za obdobie od 01.09.2015 považuje náklady na bývanie vo výške 57,12 eur, na hygienu vo výške 7 eur, 5 eur na lieky na bežné ochorenia, 30 eur na ošatenie a obuv, 40 eur náklady spojené so škôlkou vrátane stravy, 80 eur na stravu doma, t.j. spolu 219,12 eur. Otec bol zamestnaný od 10.03.2011 do 02.03.2015 u zamestnávateľa Ing. V. V. ako vodič kamiónovej dopravy, kde jeho čistá priemerná mesačná mzda v roku 2012 bola 283,86 eur, v roku 2013 bola 292,48 eur, v roku 2014 bola 304,84 eur, v januári a februári 2015 bola 339,09 eur. Otcovi boli zároveň vyplácané diéty, a to v roku 2012 priemerne vo výške 616,05 eur mesačne, v roku 2013 vo výške 657,07 eur mesačne, v roku 2014 vo výške 543,78 eur mesačne. V januári 2015 vo výške 320,93 eur, vo februári 2015 vo výške 727,85 eur. Otec pri výsluchu uviedol, že z poskytnutých diét v zahraničí nespotreboval približne 200 eur až 250 eur mesačne. Dňa 02.03.2015 Ing. V. V. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu. Otec v konaní uviedol, že pracovný pomer so zamestnávateľom skončil z dôvodu, že dňa 01.03.2015 mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu, že vyšetrením vykonaným dychovou skúškou bol otcovi nameraný alkohol a rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 0T/15/2015-55 zo dňa 20.3.2015 bol otec uznaný sa vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Súd preto vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol na otcom nespotrebované diéty, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň otca a maloletý má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa Ing. V. V. bol otec od 03.03.2015 do 29.02.2016 evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava ako nezamestnaný a od 03.03.2015 do 02.09.2015 otec poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 1.053,60 eur, t.j. 175,60 eur mesačne. Z výpovede otca mal súd preukázané, že počas tohto obdobia otec chodieval aj na brigády a jeho čistý priemerný mesačný príjem z brigád bol podľa jeho vyjadrenia 500 eur, spolu s dávkou v nezamestnanosti bol otcov čistý príjem 675,60 eur, z ktorej sumy bol otec stále schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Otec v konaní potvrdil, že aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti chodil na brigády, avšak svoj príjem z brigád súdu nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že aj keď už otec nepoberal od 03.09.2015 dávku v nezamestnanosti, bolo v jeho schopnostiach dosahovať na brigádach príjem minimálne 500 eur, z ktorého bol schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Otec okrem maloletého L. nemá inú vyživovaciu povinnosť. 18. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 vetu druhú Zákona o rodine podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z tohto dôvodu v danom prípade bolo treba skúmať prečo došlo k skončeniu pracovného pomeru. Súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť skúmal a zistil, že otec sa svojím nezodpovedným konaním, t.j. vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pripravil o dlhodobé zamestnanie u Ing. V. V., kde mohol doteraz pracovať a z ktorého mohol uhrádzať primerané výživné. Do uvedenej situácie sa otec dostal zo subjektívnych dôvodov, čo nemôže byť na ujmu práv maloletého. Súd preto vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa a zároveň súd prihliadol na otcom nespotrebované diéty, pretože predstavujú tiež majetkové hodnoty, ktoré ovplyvňujú životnú úroveň otca a maloletý má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd teda vychádzal zo mzdy, ktorú otec dosahoval u tohto zamestnávateľa posledných dvanásť mesiacov, teda od marca 2014 do februára 2015, kedy bola jeho čistá priemerná mesačná mzda vo výške 310,55 eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe bolo možné určiť výživné v rozsahu 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča. Vzhľadom na vek maloletého a výdavky bežné jeho veku bolo potom možné určiť výživné vo výške 78 eur ako 25 % z sumy 310,55 eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na diéty vyplatené otcovi, avšak túto mzdovú zložku vzal súd do úvahy len v rozsahu, v akom nebola otcom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že z poskytnutých diét otcovi zostávalo približne 200 eur až 250 eur mesačne, ktorou sumou si otec zvyšoval svoju životnú úroveň a z ktorej sumy otec mohol prispievať na výživu maloletého sumou 72 eur mesačne, preto súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne (78 eur ako 25 % z čistej priemernej mesačnej mzdy a 72 eur z nespotrebovaných diét). 19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na maloletého L. vo výške 150 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol správne ustálený súdom prvej inštancie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. 20. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletého vo výške 150 eur zodpovedá tejto hranici. 21. Matka v odvolaní vyjadrila nesúhlas s tým, aby súd prísne kalkuloval a vyčísloval presne jednotlivé odôvodnené výdavky na maloletého. Takýto názor odvolací súd nemôže považovať za správny, pretože v súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.4.2016, sp. zn. 8CoP 433/2015). Nemožno vytýkať postupu súdu prvej inštancie že hodnotil odôvodnené potreby maloletého, nakoľko matka dôvodila, že je potrebné zohľadniť zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletého (prípravky na posilnenie imunity a výživové doplnky), ktoré výdavky súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené a preto tieto skutočnosti aj správne súd vo svojom odôvodnení uviedol. 22. Ďalej matka v odvolaní namieta, že súd nezvyšoval výživné u maloletého počnúc jeho nástupom do materskej školy od 01.09.2015. 23. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 01.09.2015 došlo na strane maloletého k podstatnej zmene pomerov, nakoľko začal navštevovať materskú školu a výdavky na maloletého sa zvýšili približne o 20 eur mesačne. V rovnakom čase došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane matky maloletého, ktorej sa znížil počet vyživovacích povinností, keď jej zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému K., ktorý ukončil štúdium a bol schopný sám sa živiť. Matka potom celou čiastkou, ktorú dovtedy delila medzi dve vyživovacie povinnosti, môže prispievať na výživu maloletého L.. Tým, že maloletý nastúpil do materskej školy a matka sa už o neho celodenne nestarala, znížil sa rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorým sa ona podieľala na výživnom na maloletého a teda matka je od tohto dátumu povinná prispievať na výživu maloletého vyššou sumou a v jej možnostiach je prispievať takou sumou, akou dovtedy prispievala na plnoletého K.. Súd preto výživné otca k maloletému od 1.9.2015 nezvyšoval, keď súdom stanovené výživné vo výške 150 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23,52 eur a výživným zo strany matky vo výške 46,48 eur, ktorá sa stále na výživnom podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou o maloletého, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 220 eur. 24. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Úprava výživného na maloletého L. od 1.9.2015 v súvislosti s jeho nástupom do škôlky by bola možná len vtedy, ak by išlo o zmenu závažnejšieho charakteru s relevantnou intenzitou. Nástup do škôlky sám osobe by bolo možné považovať za zmene pomerov maloletého avšak v danom prípade bolo potrebné zohľadniť aj zmenu pomerov na strane matky maloletého, ktorej odbudla vyživovacia povinnosť na plnoletého syn K.. Vychádzajúc z uvedeného preto nenastala zmena pomerov závažnejšieho charakteru pre úpravu výživného od 1.9.2015. 25. V odvolaní odvolateľka argumentuje, že príjem otca u zamestnávateľa, o ktorý otec svojim zavinením prišiel, súd nesprávne zistil, keď nezohľadnil otcove výdavky v spornom období, keď súd sa bez ďalšieho stotožnil so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Podľa odvolateľky sa súd nevysporiadal vo vzťahu k príjmu otca u zamestnávateľa Ing. V. so založenými výpismi z účtu otca z ktorých je zrejmé aká suma bola týmto zamestnávateľom poukazovaná na účet otca, pokiaľ otec nepredložil podrobné výpisy zo svojho účtu za obdobie od januára 2014 do marca 2015 a matka trvá na tom, aby otec tieto výpisy predložil a z nich bude zrejmé ako naložil so sumou, ktorá bola jeho zamestnávateľom poukazovaná a či diéty spotreboval, alebo ako s týmito finančnými prostriedkami naložil. 26. Takéto dokazovanie možno s ohľadom na okolnosti danej veci považovať za nadbytočné, pretože príjem otca v rozhodnom období u zamestnávateľa Ing. V. V. bol riadne zistený od samotného zamestnávateľa a je uvedený v bode 48. a 49. odôvodnenia. Vychádzajúc zo správnosti údajov zamestnávateľa, ktorá skutočnosť nebola spochybnená, preto žiadané výpisu z účtu by len duplicitne potvrdili príjem, ktorý súd mal zistený od zamestnávateľa. Pokiaľ návrh matky na doplnenie dokazovania smeruje k ozrejmeniu ako otec naložil s vyplatenou sumou od zamestnávateľa, tak takéto dokazovanie nemôže preukázať ako v nakoniec s finančnými prostriedkami otec naložil, v tomto smere rozhodujúcim dôkazom mohla byť jedine jeho výpoveď, ktorá bola súdom prvej inštancie správne vyhodnotená. 27. Odvolateľka namieta, že súd sa ani nevysporiadal s argumentáciou matky v rámci jej záverečného prednesu na pojednávaní 21.11.2016. 28. V zmysle § 182 CSP obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie substancovaných skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Záverečná reč nenahrádza úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania. 29. Vychádzajú z popísaného výkladu aj v súvislosťou s náležitosťami odôvodnenia rozsudku nevyžaduje sa osobitná odpoveď súdu na záverečný návrh účastníkov konania, pretože obsahom záverečnej reči je len zhrnutie podstaty argumentácie. 30. Odvolateľka považuje za nepreskúmateľný a nezohľadňujúci všetky relevantné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a to také ktoré uviedol samotný otec. 31. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj vyššie uvedené znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). 33. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia." 34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s jeho vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok v napadnutej časti považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Z rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmé ako dospel k záveru o určení rozsahu určeného výživného a dlhu na zročnom výživnom. 35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 36. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne. 37. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 26.1.2015, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 26.1.2015 do 30.11.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil, rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 54 eur pod následkom straty výhody splátok. 38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 40. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).