Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/169/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201042 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117201042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. Z. XXXX/XX, Z., zastúpená advokátom: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, Sládkovičova 7, Nitra, a otec: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.04.2017 č.k. 19P/6/2017-30, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlhu na zročnom výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Maloletá W. X., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. II. Otec je povinný s účinnosťou od 01.01.2017 prispievať na výživu maloletej W. sumou 180,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. III. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2017 do 10.04.2017 vo výške 540,- Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- Eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 37P/103/2014-104 zo dňa 04.04.2016. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej W. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.04.2016 došlo k zmene pomerov, keď maloletá W. od decembra 2016 žije u matky, s otcom sa odmieta stretávať, striedavá starostlivosť v zmysle rozhodnutia súdu sa teda nerealizuje. Otec potvrdil túto skutočnosť a s návrhom matky súhlasil, preto súd zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matke. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá W. navštevuje 6. ročník ZŠ v Z., sú s ňou len bežné výdavky, venuje sa boxu, kde poplatok je 40,- Eur mesačne. Matka ani otec nemajú iné vyživovacie povinnosti, matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 819,39 Eur, otec pracuje od 09.02.2017 v Rakúsku, za február mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 742,07 Eur, pracuje dva týždne v mesiaci a následne je 2 týždne doma. V januári 2017 pracoval len brigádnicky, zarobil 150,- Eur. Podľa vyjadrenia otca niekedy vo februári-marci 2016 sa mu zhoršil zdravotný stav diagnostikovali mu obojstrannú trombózu, preto je obmedzený čo sa týka zamestnania, predtým pracoval asi pol roka na základe dohody, vykonával rôzne stavebné práce, robil i šoféra s príjmom 500,- až 700,- Eur mesačne. Kvôli zdravotnému stavu už nemohol vykonávať túto prácu. 3. Podľa názoru súdu v danej veci je dôvodné pri určení výživného vychádzať s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdáva ďalšieho zárobku, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je schopný vykonávať prácu i počas ďalších dní keď má voľno, nepreukázal že nie je v jeho schopnostiach dosahovať vyšší príjem, keď má na to priestor, nakoľko pracuje len dva týždne v mesiaci. Otec poukazoval na svoje zdravotné problémy, žiadnym spôsobom však nepreukázal, že jeho zdravotný stav ho akokoľvek obmedzuje v práci. Vzhľadom na uvedené, súd bol toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď ako už súd uviedol, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. Súd pri rozhodovaní zohľadnil tiež zvýšené výdavky otca v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ktoré sú podľa jeho vyjadrenia priemerne vo výške do 57,- Eur mesačne. 4. Súd vyživovaciu povinnosť otca v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil s účinnosťou od 01.01.2017, čím vzniklo otcovi dlžné výživné do 10.04.2017 (vyhlásenie rozhodnutia) vo výške 540,- Eur (3 mesiace krát 180,- Eur). Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku súd povolil otcovi splácať v mesačných s poukazom na príjem otca, jeho výdavky a určenú výšku bežného výživného. 5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutia súdu o výživnom. 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, v ktorom uviedol, že čo sa týka zverenia mal. W. do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasí však s výškou výživného z dôvodu, že od 01.05.2017 mu zamestnávateľ M.-I., S. ukončil dohodu o vykonaní prác z toho dôvodu, že mu neumožnil pracovať v jeho firme na trvalý pracovný pomer. Toho času vykonáva dohodu o vykonaní práce u spoločnosti XK P., s.r.o., Z., čím si zabezpečuje svoje základné životné potreby ako nájom, strava, elektrina, výživné a iné, o čom doložil aj potvrdenia na pojednávaní. Jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať viac ako 6 hodín denne, preto si nedokáže zvýšiť primerane svoj príjem. Náklady spojené s nájmom si hradí výlučne sám, pretože jeho priateľka má svoje náklady spojené s užívaním jej domu, o čom chcela na Okresnom súde v Trnave aj vypovedať, avšak súd zrejme nepovažoval toto za potrebné a nevypočul ju aj napriek tomu, že bola na súde prítomná. Taktiež uviedol, že nesúhlasí ani s výškou dlžného výživného, nakoľko mesačne môže splácať výživné iba sumu 100,- Eur. 7. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. 8. K doručenému odvolaniu podal kolízny opatrovník písomné vyjadrenie s tým, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. 9. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie matka maloletej v zastúpení svojej advokátky a navrhla rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Trvá na názore, že súd mal príjem otca maloletého dieťaťa za predchádzajúce obdobie posudzovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otec maloletej na pojednávaní ako aj v predchádzajúcom konaní uviedol, že bol dobrovoľne nezamestnaný, avšak mal pravidelný čistý príjem od 500,- do 700,- Eur, ktorý však nevie preukázať, teda to bol príjem aj z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu. Je presvedčená, že súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj túto skutočnosť. Pokiaľ otec namieta, že súd nevypočul jeho priateľku, ktorá s ním žije spolu aj s jej maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, tak nikto z účastníkov výsluch tejto svedkyne nenavrhol. Jeho tvrdenie, že mu priateľka neprispieva na domácnosť v konečnom dôsledku nikto nerozporoval. Má za to, že toto jeho tvrdenie len potvrdilo, že je schopný a spôsobilý zarobiť si nielen na živobytie, ale aj na prenájom rodinného domu, pričom minimálne do februára 2017 zabezpečoval bývanie a obživu aj svojej nezamestnanej priateľke bez príjmu a jej dieťaťu, pričom táto ani nebola na to odkázaná, keďže je vlastníčkou rodinného domu. Otec namiesto vykonávania riadnej zárobkovej činnosti, bezodplatne vykonával práce na prerábke rodinného domu vo vlastníctve jeho priateľky. Maloletá je od decembra 2016 vo výlučnej starostlivosti matky, otec maloletej po celý čas neprispel na jej výživu žiadnou sumou ani ničím iným a napriek predexekučnej upomienke a upozornení o predbežnej vykonateľnosti rozsudku o výživnom, svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. Navrhla, aby sa odvolací súd oboznámil aj so súvisiacim spisom vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37P/103/2014. Podľa jej informácií žiadne iné potvrdenia o príjme, okrem potvrdenia zamestnávateľa M.-I., S. za mesiac február 2017 otec maloletej súdu nepredložil a ani s odvolaním neboli zaslané žiadne prílohy. 10. K predmetnému vyjadreniu doručil otec vyjadrenie zdôrazňujúc, že nesúhlasí s rozhodnutím v časti výživného, nakoľko je nezamestnaný. Od 01.05.2017 ukončil pracovnú dohodu vo firme M.-I., S., pretože mu neumožnili pracovať na trvalý pracovný pomer a čo sa týka jeho čistej mesačnej mzdy vo výške 742,07 Eur, tak túto čiastku mal zaplatenú za celý mesiac a nie za dva týždne ako uvádza právna zástupkyňa. Takto sa jeho finančná situácia dosť zhoršila. Jeho snahou je však finančne podieľať sa na výživnom voči svojej dcére a dohodnúť sa o riešení sporu mimo súdu formou mediácie. Jeho bývalá partnerka (matka maloletej) s tým najprv súhlasila a o dva dni na základe jej právnej zástupkyne s dohodou nesúhlasila, čo sa tiež javí, že nie je a nebola ochotná sa dohodnúť na spoločnom financovaní ich spoločnej dcéry. Posledné dva roky pracoval pre firmu XK P., s.r.o. Z., avšak iba keď majú pre neho zákazku, ktorých je v poslednej dobe veľmi málo a preto je nútený si finančne zabezpečiť príjem brigádami. Náklady spojené s nájmom jeho bývania, stravy, nákladov na lieky, ktoré potrebuje zo závažných zdravotných dôvodov si hradí výlučne sám. Jeho priateľka má svoje finančné prostriedky a svoje finančné náklady na seba a svojho syna. Tieto si spolu s bývaním hradí výlučne sama a taktiež sama financuje prevádzku svojho rodinného domu. Pokiaľ sa mal. W. rozhodla bývať so svojou matkou na základe primeraného veku bolo to pod tlakom zákazov, pretože dcéra sa s ním skontaktovala až v deň pojednávania 10.04.2017, dovtedy neodpovedala na jeho návrhy na stretnutia, telefonáty a SMS správy. V tejto súvislosti uviedol, že mobilný paušál jej platí on vo výške od 20,- do 40,- Eur mesačne a taktiež jej posielal 30,- Eur mesačne do mája 2017. Jej náhla zmena v rozhodnutí ho prekvapila, veď v roku 2015 - december písala osobne list sudcovi, že ju matka psychicky týra a chce byť iba s ním a nie s matkou. Okresný súd Trnava rozhodol v jeho prospech, no jeho bývalá partnerka sa psychicky zrútila, že si nevie predstaviť život bez nej a tak sa dohodli na striedavej starostlivosti. Nesúhlasí ani s výškou dlžného výživného od januára 2017, nakoľko striedavá starostlivosť nebola súdnou cestou zrušená a má za to, že matka marila súdne rozhodnutie, nakoľko mu dcéru mala odovzdať v určenom čase, tak ako súd nariadil. Navrhol, aby súd prihliadol na dané okolnosti. Je ochotný dcéru podporovať v rámci svojich finančných možností a taktiež má záujem o úpravu styku so svojou dcérou každý nepárny víkend v danom mesiaci. 11. Aj k predmetnému vyjadreniu sa vyjadrila matka zotrvávajúc na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach. Poukázala na to, že otcove tvrdenia, že Okresný súd Trnava niekedy rozhodol v jeho prospech je zavádzajúce. Otcov návrh na nariadenie predbežného opatrenia na základe listu W. súd vyhodnotil správne tak, že ho zamietol. K žiadnemu psychickému zrúteniu sa z jej strany nedošlo, sú to len fabulácie otca maloletej. Súdne rozhodnutie nikdy nemarila. Mal. W. bola z jej strany vždy pripravená na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Keď W. oznámila, že už viac k otcovi nepôjde a otec maloletej ju ani viac nekontaktoval, pre maloletú viac neprišiel, mala za to, že jej želanie akceptuje. Maloletá bola od decembra 2016 vo výlučnej starostlivosti matky, otec maloletej po celý čas neprispel na jej výživu žiadnou sumou ani ničím iným. Otec pred súdom prvej inštancie nežiadal upraviť styk s maloletou, teda nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že v odvolacom konaní prejavil záujem o úpravu styk s maloletou. Styku maloletej s otcom nebráni, môže fungovať aj po dohode rodičov, teda tento nie je potrebné upravovať. V prípade, že by mal otec maloletej pocit, že styk s maloletou po dohode rodičov nefunguje, môže kedykoľvek podať návrh na jeho súdnu úpravu. 12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu otca. 13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku o určení výživného a o dlhu na zročnom výživnom vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 16. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 37P/103/2014-104 zo dňa 04.04.2016 súd zistil, že bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá W. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné určené nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2016. 17. Z potvrdenia o príjme matky vystaveného zamestnávateľom - F. D.M. D. a F. Z. súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie október 2016 až marec 2017 bol 819,39 Eur. 18. Z potvrdenia o príjme otca zamestnávateľa - M.-I., S. za mesiac február 2017 (otec zamestnaný od 09.02.2017) súd zistil, že otcovi bola vyplatená čistá mzda vo výške 742,07 Eur. 19. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o určení výživného a vo výroku o dlhu na zročnom výživnom prvým výrokom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, druhým výrokom otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletú sumou 180,- Eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.01.2017 tretím výrokom dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2017 do 10.04.2017 pre maloletú vo výške 540,- Eur otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 15,- Eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, pod stratou výhody splátok, čo znamená, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a štvrtým výrokom o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý vo výroku o určení výživného (druhý výrok) a vo výroku o dlhu na zročnom výživnom (tretí výrok). 20. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu 180,- Eur mesačne určenom súdom prvej inštancie a v nadväznosti nato na určenie dlhu na výživnom za rozhodné obdobie vo výške 540,- Eur, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške výživného pre maloletú určeného súdom prvej inštancie. 21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlhu na zročnom výživnom, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 22. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výrokoch o určení výživného a o dlhu na zročnom výživnom, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. 23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 27. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako i jej odôvodneným potrebám, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletú. 28. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie rodičia žiadne iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej nemajú. 29. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletú sumou 180,- Eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20% - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné. 30. Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Dôkazom, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tejto otázke, je množstvo rozhodnutí tunajšieho súdu s vyslovením rovnakého právneho názoru o určení výšky výživného v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), napr. rozhodnutia, č.k. 10CoP/33/2015-209 zo dňa 27.01.2016, č.k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa 06.09.2017, č.k. 24Co/385/2016-167 zo dňa 15.02.2017, č.k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 05.04.2017, č.k. 11CoP/10/2016-101 zo dňa 16.03.2016. 31. Pokiaľ v prejednávanej veci sa otec bránil tým, že nemá dostatok peňazí platiť výživné určené súdom prvej inštancie a plniť si tak vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcom rozsahu voči maloletej, na takúto obranu nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz. Nie je dôvodné jeho zdôrazňovanie, že súdom zistený príjem mal za mesiac a nie za 2 týždne. Súd totiž jeho zistený príjem považoval za mesačný a vychádzal z neho pri určení výživného pre maloletú, pri zohľadnení jeho nákladov v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Ani ďalšia jeho argumentácia, že zmenil zamestnávateľa, nie je dôvodná, pretože išlo o jeho rozhodnutie a pokiaľ by na novom pracovnom mieste zarábal menej, ide o vzdanie sa predchádzajúceho príjmu, na ktorú zmenu súd nemôže prihliadnuť, sledujúc záujem maloletej. 32. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, bolo rozhodne preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletej, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli zistené dôvodné potreby maloletej kryté výživným z jeho strany i zo strany matky, berúc do úvahy i vyššiu mieru osobnej starostlivosti matky o maloletú. 33. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň dieťaťa je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletej, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletú správne. Výživné v sume 350,- Eur mesačne je vzhľadom na vek maloletej, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 180,- Eur mesačne ako výživné na maloletú. Odvolací súd považuje výživné v sume 180,- Eur od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletej a jej záujmov. 34. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2017 do 10.04.2017 vo výške 540,- Eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 36. Pokiaľ otec má záujem o stretávanie sa s maloletou, matka vo svojich vyjadreniach toto právo otca neodmieta. Okrem toho vzhľadom na vek maloletej je potrebné citlivo prihliadať i na jej názor. Vzhľadom na uvedené, ak otec nedosiahne možnosť stretávania sa s maloletou dohodou, nič mu nebráni obrátiť sa na súd s návrhom na úpravu styku s maloletou. 37. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a o dlhu na výživnom vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil. 38. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku. 39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).