Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509200269 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509200269.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: U.. F. X., advokát, A.. X. P. Č.. XX, W., zastúpeného JUDr. Jurajom Erbenom, advokátom v Bratislave, Nám. SNP č. 22, proti odporcovi: P.. U. T., A.. XX.X.XXXX, bytom H. I. XX, W., zastúpeného JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom, so sídlom Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, Bratislava, o zaplatenie 705,64 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.01.2011, č.k. 16C/34/2009 - 132, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy XXX,XX euro, vo zvyšku návrh zamietol a nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ ako advokát zapísaný v Zozname SAK pod č. XXXX zastupoval odporcu na základe plnej moci zo dňa 27.01.2006 ako právny zástupca v konaní pred Okresným súdom Bratislava V vedenom proti odporcovi B. F., X..H..E.., W. L. X pod sp. zn. 21Cb 176/2006 o náhradu škody a zľavu z ceny diela . Navrhovateľ ako právny zástupca klientov dňa 17.03.2006 podal na Okresný súd Bratislava V návrh o poskytnutie zľavy z ceny diela v ktorej žiadal, aby súd spoločnosti B. F. X..H..E.. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. - 83. rade ( medzi nimi i odporcovi vystupujúcemu ako navrhovateľ v 66. rade ) zľavu z ceny diela stanovenú znaleckým posudkom. Po uznesení súdu zo dňa 27.03.2006 navrhovateľ podaním zo dňa 29.06.2006 doplnil návrh a v prípade odporcu ( majúceho postavenie navrhovateľa v 66. rade ) žiadal o poskytnutie zľavy z ceny diela vo výške 10%. Dňa 29.09.2006 odporca navrhovateľovi plnú moc odvolal. Navrhovateľ si uplatňoval odmenu za právne služby podľa tarifnej sadzby v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v celkovej sume XX.XXX,- Sk za 4 úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia ( § 14 ods. 1 písm. a/vyhl. ), žaloba o zaplatenie zľavy z ceny diela zo dňa 16.03.2006 ( § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.), doplnenie žaloby zo dňa 29.6.2009 ( § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) a doplnenie žaloby zo dňa 25.9.2006 ( § 14 ods.1 písm. c/ vyhl. ). Dňa 02.03.2009 odporca uhradil navrhovateľovi na jeho účet za poskytnuté právne služby sumu XX,XX euro. Navrhovateľ pri určovaní výšky hodnoty sporu vychádzal z výšky uplatňovanej zľavy, ktorú v návrhu navrhovatelia ním zastúpení požadovali od B. F., X..H..E.. a ktorú považoval za základ tarifnej odmeny i pri vyúčtovaní odmeny advokáta. V prípade odporcu (v návrhu označeného ako navrhovateľ v 66. rade) išlo o zľavu vo výške XXX.XXX,XX,- Sk ( X.XXX,XX euro ), z ktorej hodnotu 1 úkonu v zmysle vyššie citovanej vyhlášky vyčíslil vo výške X.XXX,- Sk ( XXX,XX euro ) spolu s režijným paušálom vo výške XXX,- Sk ( X,XX euro ) za každý úkon právnej pomoci. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 356,84 euro súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 96 O.s.p. zohľadniac dispozitívny úkon navrhovateľa urobený pred otvorením pojednávania vo veci samej. Čiastočné späťvzatie návrhu predstavovalo odmenu za úkon právnej pomoci doplnenie žaloby zo dňa 29.06.2006 v hodnote XXX,XX euro ( XXX,XX euro + režijný paušál X,XX euro ), 20 % zo sumy XXX,XX euro ( tarifná hodnota troch úkonov právnej pomoci vykonaných v prospech odporcu bez režijných paušálov v zmysle § 13 ods. 3 vyhl.) a sumu XX,XX euro uhradenú odporcom po podaní návrhu. Výrok o zamietnutí návrhu v zostávajúcej časti o zaplatenie 348,86 euro právne odôvodnil § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 O.s.p, § 18 ods. 1, 2, § 22, § 24, § 83 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 1 ods. 2, 3, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď po vykonanom dokazovaní dospel k úvahe o nedôvodnosti návrhu. Prihliadajúc na obsah spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb/73/2006 a sp. zn. 21Cb/176/2006 ustálil, že v čase udelenia plnomocenstva odporcom navrhovateľovi, t.j. 27.01.2006 nebolo zrejmé, čo je predmetom, resp. aká je hodnota predmetu sporu. S prihliadnutím na uvedené mal za to, že pri výpočte tarifnej odmeny je nutné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého si pôvodne navrhovateľ aj odmenu účtoval, so znížením tarifnej odmeny o 20% vzhľadom na spoločné zastupovanie viacerých klientov ( § 13 ods. 3 vyhl.) a s priznaním režijného paušálu za každý úkon právnej pomoci podľa § 16 ods. 3 vyhl.. Pokiaľ ide o rozsah poskytnutých právnych služieb, ako účelné súd prvého stupňa posúdil dva úkony právnej pomoci, a to prípravu a prevzatie zastúpenia ( § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) a prípravu a podanie návrhu ( § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) v celkovej výške XX,XX euro ( tarifná odmena X.XXX,- Sk x2 + režijný paušál 2x XXX,- Sk). Za úkon doplnenie žaloby zo dňa 29.6.2006 navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu odmenu nepožadoval. Úkon - doplnenie žaloby zo dňa 25.09.2006 nepovažoval súd prvého stupňa za účelný, keďže navrhovateľ ako advokát mal už návrh zo dňa 17.03.2006 podať kvalifikovane a navrhnúť petit rozsudku tak, aby bol zrozumiteľný, jasný a vykonateľný. Nakoľko odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi sumu 77,80 euro za dva úkony právnej pomoci, súd zostávajúci návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania s prihliadnutím k tomu, že tento trovy konania nevyčíslil v 3 dňovej lehote, so začiatkom plynutia od 21.01.2011 ( § 151 ods.1 O.s.p.). Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporcu k povinnosti zaplatiť mu sumu XXX,XX euro so 7,5 % úrokom z omeškania ročne od 06.11.2008 do zaplatenia, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď mal za to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní pochybil, nakoľko nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd mal postupovať v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. , pretože za tarifnú hodnotu veci sa okrem výšky peňažného plnenia považuje aj cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka s tým, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky alebo hodnota záväzku. V konaní, v ktorom zastupoval odporcu bolo uplatnené právo, ktorého cena bola už pri začatí poskytovania právnych služieb určená aj napriek skutočnosti, že nebola explicitne vyjadrená konkrétna výška požadovaného peňažného plnenia - táto suma však bola kedykoľvek určiteľná. Odvolateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2010, č.k. 2Co 295/2009-97, zo dňa 30.11.2010, č.k. 15Co 74/2010-87 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.06.2008, č.k. 12Co 134/2008 -114 v obdobných veciach, v ktorých sa súdy stotožnili s argumentáciou navrhovateľa a v rozsudkoch uviedli, že v súvislosti s výpočtom základnej sadzby tarifnej odmeny sa má aplikovať § 10 ods.2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Vo vzťahu k spornému určeniu rozsahu vykonaných úkonov právnej služby, sa súd pri rozhodovaní o oprávnenosti nároku, tak ako bol špecifikovaný v návrhu, snažil zamerať na posúdenie skutočnosti, či ním uskutočnené úkony boli úkonmi nevyhnutnými na účelné bránenie záujmov odporcu. Zastal názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznania opodstatnenosti len dvoch úkonov právnej služby vychádza z nesprávneho právneho ako aj skutkového posúdenia veci, nakoľko súd v tejto časti rozhodol tak, že jeden úkon právnej služby ( doplnenie petitu návrhu vo veci samej zo dňa 29.06.2006) bol z jeho strany nadbytočný a neprináleží mu zaň odmena v stanovenej výške. Naďalej trval na povinnosti odporcu uhradiť mu odmenu v zmluvne dohodnutej výške za doplnenie a zmenu žaloby zo dňa 29.06.2006 poukazujúc na priebeh samotného sporu vedeného proti B. F. X..H..E.., kedy v čase podania návrhu nedisponoval ako právny zástupca vlastníkov bytov potrebnými podkladmi a dôkazmi. Súd prvého stupňa neprihliadol k tomu, že vzhľadom na 15 dňovú lehotu určenú mu súdom , nemohol ako zástupca cca 80 klientov podať presnejšie a jednoznačnejšie špecifikovaný žalobný návrh. Všetky úkony právnej služby, t.j. aj doplnenie a zmena žaloby vo veci samej, boli úkonmi vykonanými výlučne v záujme klienta, neboli úkonmi umelo vytvorenými za účelom navýšenia trov právneho zastúpenia, naopak, smerovali k účelnej ochrane záujmov odporcu a odbornému zastúpeniu z jeho strany, keď odporca tieto úkony pred týmto sporom nikdy nenamietal a nespochybnil. Úkon právnej služby, ktorým došlo k spresneniu žalobného návrhu vo veci samej, bol súdom prvého stupňa označený za nadbytočný a zamietnutý. Pri aplikácii takéhoto výkladu by potom všetky úkony právnej služby, ktorými sa návrh akýmkoľvek spôsobom upresňuje, resp. bližšie špecifikuje v merite, bolo nevyhnutné považovať za úkony, za ktoré právnemu zástupcovi nepatrí nárok na odmenu, nakoľko je podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné ich stotožňovať s úkonom podania prvého návrhu vo veci samej. V prípade, ak by k takémuto úkonu zo strany právneho zástupcu došlo úmyselne, použitie takéhoto výkladového pravidla súdu o stotožňovaní jednotlivých úkonom právnej služby, by bolo na mieste a bolo zrejme aj vo vzťahu ku klientovi a ochrane jeho záujmov opodstatnené. Predmetný úkon právnej služby, ktorý mu súd nepriznal a teda v tejto časti návrh zamietol, bol však z jeho strany uskutočnený výhradne v dôsledku nedostatočnej súčinnosti zo strany odporcu v čase, kedy mu bola poskytovaná právna pomoc, nakoľko nebolo možné žalobný návrh v čase jeho podania bez súčinnosti odporcu špecifikovať tak, aby bol úplný, jasný a zrozumiteľný. Daný úkon bol uskutočnený v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.03.2006, ktorým ho súd vyzval na doplnenie návrhu vo veci samej. Nakoľko bol Okresným súdom Bratislava V, ktorý vydal predbežné opatrenie, zaviazaný k podaniu návrhu vo veci samej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, bol v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov svojich klientov povinný podať čo aj neúplný návrh na súd v stanovenej lehote, uplynutím ktorej by inak došlo k zániku predbežného opatrenia. S týmto faktom sa prvostupňový súd taktiež vôbec nevysporiadal. Navrhovateľ napokon v odvolaní uviedol, že všetky úkony z jeho strany boli vykonané s jediným úmyslom, a to poskytnúť primeranú a čo najúčinnejšiu právnu pomoc pri obhajovaní záujmov odporcu. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca poukazujúc na to, že na Okresnom súde Bratislava V bola dňa 25.01.2011 otvorená podateľňa len do 15,30 hod. namiesto na iných súdoch obvyklej 16,00 hod.. Po tomto zistení dňa 25.01.2011 zaslal súdu prvého stupňa vyčíslenie trov požadovaného právneho zastúpenia faxom o 16,29 hod. a v súlade s § 42 O.s.p ho doplnil osobným podaním originálu písomného vyhotovenia rozpisu nákladov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolanie navrhovateľa zamietol, v meritórnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil navrhovateľovi povinnosť mu zaplatiť trovy konania a právneho zastúpenia. Vo vyjadrení poukázal na to, že pri začatí poskytovania právnej služby navrhovateľom odporcovi nebola dohodnutá zmluvná odmena , a ani nebola určená výška peňažného plnenia alebo cena práva alebo veci, ktorých sa právna služba týka; teda nebola určená tarifná hodnota sporu pre určenie odmeny navrhovateľa v súlade s § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že pri začatí poskytovania právnej pomoci nebola medzi navrhovateľom a odporcom určená ako základ pre vypočítanie následnej zľavy, či uplatňovanej škody, teda ako základ pre určenie tarifnej hodnoty sporu žiadna hodnota vyjadrená alebo vyjadriteľná v peniazoch. Svedčí o tom aj to, že navrhovateľ najprv žaloval zľavu ( škodu ) odporcu, ktorá mala byť určená až znaleckým posudkom , toto napokon bez dohody s odporcom zmenil na zľavu ( škodu ) vo výške 10% z ceny bytu bez toho, aby cenu bytu špecifikoval, čo urobil až „ na tretí pokus“ po výzve súdu na opravu návrhu. Z tohto dôvodu je aplikácia ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v tejto sporovej veci správna . Rozhodujúce je i to, že tarifnú hodnotu si navrhovateľ určil svojvoľne bez vedomia odporcu a bez jeho súhlasu. Je neprípustné, aby si retroaktívne uplatňoval odmenu, ktorá nebola pri začatí poskytovania právnej pomoci medzi advokátom a klientom žiadnym spôsobom určená a ktorú si navrhovateľ určil bez dohody s klientom sám bez toho, aby dal klientovi možnosť sa rozhodnúť, či si za takýchto podmienok poskytnutie právnej pomoci vôbec želá. Opravy vád návrhu vykonané na základe výzvy súdu na opravu žaloby sú úkony z pohľadu odporcu neúčelné a nehospodárne, keďže oprávnene očakával, ak sa v súdnom konaní nechá zastupovať advokátom, že tento bude právnu službu vykonávať kvalifikovane tak, aby nemusel byť opakovane vyzývaný na opravu svojich podaní. Navrhovateľ v prílohe písomného podania z 12.01.2012 do spisu doložil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.11.2011, č.k. 4Co /287/2011-338. Odvolací súd preskúmal na základe odvolania navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcemu výroku nie je dôvodné. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.5.2010 vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom. Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ"). Podľa § 9 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnej služby a opodstatnenosti tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (§ 18 ods. 1, 2, § 22 ods. 4, 5, § 24 ods. 1, 3, § 83 a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§1 ods. 2, 3, § 9 ods. 1, 2, 10 ods. 2,§ 11 ods. 1 § 13 ods. 3, § 16 ods. 3), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k medzi účastníkmi sporným okolnostiam, t.j. k nepriznaniu odmeny za jeden úkon právnej služby ( doplnenie návrhu zo dňa 25.09.2006) a k priznaniu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci vo výške 1/13 výpočtového základu pri nemožnosti vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch s použitím § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. V rozhodnutí sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením zamietajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa, jeho rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil s tým, že považuje za potrebné ho na zdôraznenie jeho správnosti doplniť o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Ako prvoradé je treba uviesť, že pri v konaní nesporne zistenej okolnosti o tom, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o odmene, vznikla odporcovi povinnosť platiť tarifnú odmenu za úkony právnej služby , nie však z výšky zľavy z ceny diela ( ktorá v čase udelenia plnej moci ani nebola riadne špecifikovaná ), ale v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ ide o nepriznanie právnej odmeny za úkon právnej pomoci - doplnenie návrhu zo dňa 25.9.2006, správne súd prvého stupňa tento úkon právnej služby vyhodnotil za nie účelne vynaložený prostriedok právnej pomoci. V tejto súvislosti je treba uviesť, že navrhovateľ ( ako osoba odborne spôsobilá na poskytovanie právnych služieb) bol povinný podať návrh na začatie konania spĺňajúci všetky náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.. V tomto smere neobstojí odvolacia argumentácia navrhovateľa o nedostatočnej súčinnosti odporcu, ktorá mu bránila petit návrhu riadne špecifikovať. Podstatou navrhovateľom poskytovanej právnej pomoci pre klienta bolo práve právne posúdenie nároku odporcu, ktorý si môže z porušenia zmluvy o dielo v súdnom konaní uplatňovať, a preto v smere, aký právny nárok a v akej výške má žalobu uplatniť, sa nemôže dovolávať nedostatku súčinnosti odporcu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozporné tvrdenia navrhovateľa, ktorý na jednej strane vo vzťahu k určeniu výšky tarifnej odmeny tvrdí, že od samého začiatku bolo zrejmé, čoho sa domáha v mene svojich klientov a na druhej strane, pokiaľ obhajuje potrebu doplnenia návrhu na začatie konania tvrdí, že bez súčinnosti odporcu nemohol presne výšku zľavy z ceny diela špecifikovať. V konečnom dôsledku tvrdenie navrhovateľa o nedostatku súčinnosti zo strany odporcu pri zabezpečovaní podkladov pri spisovaní návrhu na začatie konania, nemá v posudzovanom prípade ani oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa poukazujúcu na rozhodnutia iných prvostupňových a odvolacích súdov v obdobných veciach je treba uviesť, že tieto rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie odvolacieho súdu v danej veci záväzné. V prejednávanom prípade sú naviac obsahom súdneho spisu i rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných prípadoch, ktoré výšku tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci v konaní o zľavu z ceny diela právne posúdili podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení ( napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2010, č.k. 4Co/74/2010-132 a zo dňa 5.10.2010, č.k. 4Co/13/2010-283). V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd konštatuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní doloženými listinnými dokladmi odporca preukázal, že v súlade s ust. § 151 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia predložil súdu prvého stupňa vyčíslenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške XXX,XX euro, ktoré žiadal uhradiť na účet právneho zástupcu vedeného v J. W. X., Y..X... Poukazujúc na uvedené zistenie nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania pre nesplnenie zákonnej podmienky uvedenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vecne správne. Pretože súd prvého stupňa v časti trov konania odporcu rozhodnutie bez bližšieho zaoberania sa vyčíslením trov rozhodol s odvolaním sa na § 151 ods. 2 O.s.p. a účastníkom konania je treba i pri rozhodovaní o trovách konania zachovať právo na tzv. dvojinštančný proces, muselo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušené a vec v rozsahu zrušenia podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti mu nebráni poznamenať, že ak v konaní dôjde k čiastočnému späťvzatiu návrhu (ako to bolo i v súdenej veci) a k následnému čiastočnému zastaveniu konania, v takomto prípade musí súd rozhodnúť i o náhrade trov konania v rozsahu zodpovedajúcom zastavenej časti konania, spravidla podľa ust. § 146 ods. 1 alebo 2 O.s.p. Pokračovanie v konaní o zvyšnej časti nároku a úspech odporcu ohľadne tohto zvyšku sa potom posudzuje ako jeho plný úspech. Záver o plnom úspechu teda nie je ovplyvniteľný výsledkom rozhodovania o náhrade trov konania, ktoré bolo čiastočne zastavené. V posudzovanom prípade síce súd prvého stupňa rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda aplikujúc zásadu úspechu účastníka ( odporcu ) v konaní ohľadne tej časti, v ktorej nebol navrhovateľ so svojím návrhom úspešný a ktorý bol zamietnutý, avšak pozabudol rozhodnúť o náhrade trov konania zodpovedajúcej späťvzatej (zastavenej) časti predmetu konania. Odporca mal v danom konaní plný úspech v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, na druhej strane (prípadné) zavinenie navrhovateľa ohľadne zastavenia konania v späťvzatej časti návrhu sa prejaví v takom rozhodnutí, ktorým bude plná náhrada trov (zodpovedajúca rozsahu zastaveného konania) priznaná odporcovi v zmysle ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., pokiaľ priznaniu tejto náhrady nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.